Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/77/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6703893704 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6703893704.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: N. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. Y. XXA./XXXX, XXX XX E., o vymoženie 30,63 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimmermanová, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 718/03, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2740/2003-38 zo dňa 27. novembra 2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a n a ď a l š i e k o n a n i e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 210,87 Eur. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že exekučným titulom je rozhodnutie Národného úradu práce - Okresný úrad práce Zvolen č. 1993/2003-EO-V zo dňa 13.02.2003. Dňa 06.06.2019 doručil oprávnený súdu prvej inštancie podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie. V uvedenom podaní uviedol, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej je možné vykonať exekučný titul a sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Následne dňa 30.05.2019 doručil súdu prvej inštancie súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko počas exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. Uvedené skutočnosti súdny exekútor preveril na základe viacerých lustrácií majetku povinného podľa § 34 a 35 Exekučného poriadku. 3. Okrem uvedeného súd prvej inštancie poukázal na to, že exekučné tituly boli vydané podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 387/1996 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 387/1996 Z. z.“), ktorý v ustanovení 126 ods. 3 výslovne určuje, že právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. K premlčaniu možno pri výkone rozhodnutia prihliadnuť jedine na námietku dlžníka a len v rozsahu predmetnej námietky, k čomu v tomto konaní nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že takéto nároky sa neprekludujú ale premlčujú. Preskúmaním podnetu súdneho exekútora však súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, a preto zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy odvolanie z dôvodu, že povinný ako zamestnanec poberá mzdu, z ktorej mu sú od júla 2019 vykonávané zrážky. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť. 5. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 6. Súdny exekútor k odvolaniu uviedol, že po jeho preskúmaní je predmetné odvolanie jednoznačne účelové, a preto ho navrhuje odmietnuť v plnom rozsahu. 7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Odvolací súd zistil, že dňa 06.06.2003 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 09.07.2003 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 14.07.2003 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie Národného úradu práce - Okresný úrad práce Zvolen č. 522/2003-EO-V zo dňa 13.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2003 a vykonateľnosť dňa 17.02.2003 a rozhodnutie č. 523/2003-EO-V zo dňa 13.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2003 a vykonateľnosť dňa 17.02.2003. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.08.2015 navrhol súdny exekútor na základe oznámenia oprávneného o postúpení pohľadávky zmenu účastníkov konania. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11Er/1797/2003-12 zo dňa 20.08.2015 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného z pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave pobočka Zvolen, IČO: 30 807 484, so sídlom Š. Moyzesa 52, 960 01 Zvolen, (ktorý sa stal právnym nástupcom pôvodného oprávneného na základe zákona) na súčasného oprávneného Slovenská konsolidačná a.s.. Podaním zo dňa 21.05.2019 podal oprávnený súdu prvej inštancie podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a na zastavenie exekúcie. Následne bol súdu prvej inštancie doručený dňa 04.07.2019 podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Uznesením č. k. 11Er/1797/2003-29 zo dňa 26.11.2019 exekučný súd zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného. Oprávnený podal proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 10. V zmysle ustanovenia § 277 ods.1 <. zákona č. 461/2003 Z.z. <. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003. 11. Podľa § 126 ods. 1 <. a <. zákona č. 387/1996 Z.z. <. o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. 12. V zmysle § 128 zákona č. 387/1996 Z. z. (podľa znenia účinného do 31.12.2003) pri evidencii odvádzateľov príspevkov do garančného fondu, pri odhlasovaní zamestnávateľa ako odvádzateľa príspevku do garančného fondu, pri odvode príspevku a jeho splatnosti, pri vymáhaní a vrátení príspevku v prípade jeho zaplatenia bez právneho dôvodu a pri penále za omeškané platenie príspevku do garančného fondu sa postupuje rovnako ako pri príspevku na poistenie v nezamestnanosti podľa tohto zákona. 13. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 14. Preskúmaním exekučných titulov odvolací súd zistil, že predmetom exekučných titulov, a to rozhodnutia Národného úradu práce - Okresný úrad práce Zvolen č. 522/2003-EO-V zo dňa 13.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2003 a vykonateľnosť dňa 17.02.2003 a č. 523/2003-EO-V zo dňa 13.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2003 a vykonateľnosť dňa 17.02.2003 sú nedoplatky na príspevkoch na poistenie v nezamestnanosti, ktoré sú upravené v zákone č. 387/1996 Z.z. <. o zamestnanosti. Odvolací súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.06.2003, teda za zachovania 3-ročnej premlčacej lehoty. Vyššie uvedený právny predpis upravuje len inštitút premlčania, nie preklúzie, a preto nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku pre uplynutie prekluzívnej lehoty. K zániku práva vymáhať predmetnú pohľadávku nedošlo. 15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom o preklúzii práva, ktorý uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia. Nedošlo k preklúzii vymáhaného nároku a k premlčaniu nevymožených nárokov možno prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník-povinný v konaní namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ však nedôjde k vzneseniu námietky premlčania, rozhodnutie možno vykonať i po uplynutí troch rokov odo dňa splatnosti priznanej pohľadávky. Právo vymáhať príspevok podľa § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti (účinného ku dňu vydania exekučného titulu) sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu, s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. V prípade, že oprávnený netrvá na vymáhaní pohľadávok, je jeho oprávnením navrhnúť zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku . 16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 18. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. 19. Podľa § 220 ods. 2 CSP; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 20. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 21. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné. 22. Súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je bližšie upravené v § 220 ods. 2 CSP. V zmysle uvedeného, v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie. 23. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí vychádzajú len z tzv. súhrnného zistenia, že po preskúmaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a po preskúmaní predloženého exekučného spisu zistil, že povinný nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. Z uvedeného nevyplýva, na podklade ktorých konkrétnych zistení, respektíve ktorých konkrétnych šetrení, dospel súd prvej inštancie k záveru o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, respektíve výsledky vykonaných lustrácií majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom za spolupráce osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie tak nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Navyše oprávnený v odvolaní uviedol, že oprávnený poberá mzdu a sú mu od júla 2019 vykonávané zrážky. Záver o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného za situácie, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní je uspokojovaná, neobstojí. Aj túto skutočnosť bude preto potrebné preveriť a vyhodnotiť v rámci ďalšieho postupu v konaní. 24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znova posúdi podnet na zastavenie exekúcie a zohľadní ustanovenia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vysporiada sa aj s námietkami podanými proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov X:X. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).