Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoCsp/28/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119250164 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119250164.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu S. G., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX 1X K. XXX, právne zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený Remedium Legal, s. r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava , IČO: 53 255 739, o zaplatenie 316,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/38/2019 - 110 zo dňa 11. 11. 2020, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) žalobu zamietol (prvý výrok). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenie súdu prvej inštancie o ich výške (druhý výrok) 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 316,46 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 02. 2010 ako dlžník uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu - Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľom zmluvu o pôžičke č. 7068076 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi pôžičku vo výške 500,- Eur. Žalobca na predmetnej pôžičke uhradil právnemu predchodcovi žalovaného celkovo 816,46 Eur. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 17Csp/81/2016 - 31 zo dňa 09. 03. 2017 žalobu právneho predchodcu žalovaného ako žalobcu s príslušenstvom proti žalovanémuXXX,XXG. (t. j. žalobcovi), o zaplatenie 152,91 s príslušenstvom zamietol, a to s odôvodnením, že poskytnutý úver na základe zmluvy o pôžičke považoval za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že žalovaný uhradil najmenej o 316,46 Eur viac ako mu bolo poskytnuté. 3. Okresný súd vec právne posúdil§ 451 ods. 1, 2, § 456, § 100, § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). 4. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Rovnako nebolo sporné ani to, že táto neobsahovala všetky náležitosti vyžadované podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a preto čerpaný úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Okresný súd sa teda prednostne zaoberal otázkou premlčania, pričom medzi stranami bola sporná doba začiatku plynutia premlčania. 5. Okresný súd uviedol, že dňa 19. 06. 2013 bola zo strany žalobcu uhradená posledná splátka. Mal za to, že od tohto dňa začala plynúť žalobcovi dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva a jej posledný deň pripadol na 19. 06. 2015. Nakoľko žalobca uplatnil svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému až dňa 26. 03. 2019 podaním žaloby, urobil tak po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Taktiež konštatoval, že došlo aj k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva, pri ktorej nie sú potrebné žiadne subjektívne vedomosti o existencii bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania posúdil ako dôvodnú, a preto žalobu zamietol, nakoľko nemohol priznať právo, ktorého premlčania sa dlžník dovolal. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nakoľko bol žalovaný v dôsledku zamietnutia žaloby v spore v plnom rozsahu úspešný, priznal mu prvoinštančný súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 7. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Navrhol aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania. 8. Nesúhlasil s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorý podľa jeho názoru postupoval nesprávne, keď okolnosti bezdôvodného obohatenia posudzoval bez toho, aby prihliadol na osobitosti spotrebiteľského právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Bol toho názoru, že v danom prípade vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie získané plnením žalobcu ako spotrebiteľa z úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Mal za to, že žalobca ako spotrebiteľ sa dozvedel o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia až po doručení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 17Csp/81/2016, a preto súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s právnym posúdením začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby zo strany žalobcu. Poukázal na to, že právny názor žalobcu je v rozpore s ustálenou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal na rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/67/2011, sp. zn. 3Cdo/169/2017 a sp. zn. 8Cdp/163/2018. Bol toho názoru, že momentom úhrady každého jednotlivého plnenia žalobca musel vedieť kam a z akého dôvodu finančné prostriedky poukazuje. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania vo výške 100%. 10. V rámci odvolacej repliky žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu. Nestotožnil sa s názorom žalovaného z dôvodu jeho nesprávnosti a neaplikovateľnosti na daný spor. Poukázal na to, že pri bezdôvodnom obohatení je v OZ stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna, pričom začiatok jej plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Zatiaľ čo pri subjektívnej premlčacej dobe sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri subjektívnej premlčacej dobe je začiatok plynutia viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. 11. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na ním navrhovanom odvolacom petite. Podľa názoru žalovaného začala plynúť subjektívna premlčacia doba odo dňa poslednej vykonanej platby a táto uplynula dňa 19. 06. 2015. Keďže nárok bol uplatnený pred súdom až v roku 2019 je zrejmé, že bol uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. 12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 15. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 16. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 17. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti právneho posúdenia vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, ktorá viedla k záveru okresného súdu o nemožnosti priznania uplatneného nároku a teda zamietnutiu žaloby. Rovnako odvolací súd ex offo skúmal aj procesné podmienky, ktoré predchádzali vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko rozhodnutie okresného súdu netrpelo žiadnymi procesnými vadami, a v konečnom dôsledku je aj vecne správne. 18. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom. Rovnako nebolo sporné ani to, že predmetná zmluva bola už súdom preskúmaná ako spotrebiteľská v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ ako aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom a účinnom znení v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke v konaní vedenom pod sp. zn. 17Csp/81/2016, kde okresný súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru zo zmluvy o pôžičke. V predmetnom konaní bola sporná otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa poslednej úhrady dňa 19. 06. 2013, a preto posledný deň na uplatnenie nároku pripadol na 19. 06. 2015. Nakoľko žalobca podal žalobu až dňa 26. 03. 2019 bol ním uplatnený nárok podaný po uplynutí nie lej subjektívnej, ale aj objektívnej premlčacej doby, a preto okresný súd s ohľadom na vznesenú námietku premlčania nemohol žalobcovi priznať ním uplatnený nárok a žalobu zamietol. 19. Odvolací súd konštatuje, že dĺžka premlčacích dôb v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravená zákonom. Súd je v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je povinný posúdiť námietku premlčania komplexne z hľadiska ustanovenia § 107 OZ a to aj bez vznesenia námietky premlčania z úradnej povinnosti, ak ide o konanie so slabšou stranou sporu, ktorou je spotrebiteľ, z úradnej povinnosti (§ 54a OZ). 20. Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri uplatnení nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon upravuje dvojitú kombinovanú premlčacia doba, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a trojročnú resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak však skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. V prípade premlčania práva nie je možné ho priznať. Odvolací súd konštatuje, že premlčanie nevedie k zániku uplatneného práva, avšak bráni jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci moment keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. 21. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere, ktorá neobsahovala zákonom predpísané obligatórne náležitosti, ktorých absencia spôsobila, že poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu žalobca mal uhradiť žalovanému na úvere len poskytnutú výšku istiny. Nakoľko žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, ktorý uhrádzal v splátkach, začala objektívna premlčacia doba plynúť samostatne od úhrady každej splátky, ktorej úhradou už došlo k preplateniu poskytnutého úveru. Poslednú úhradu žalobca vykonal dňa 19. 06. 2013, preto mu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto úhrady, ktorá uplynula dňa 20. 06. 2016. Keďže žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o pôžičke bola podaná až dňa 26. 03. 2019 bola podané po uplynutí objektívnej lehoty. Nakoľko bola premlčaná už aj posledná splátka žalobcu, tak aj všetky predchádzajúce splátky, ktoré žalobca vykonal po tom, čo došlo k preplateniu istiny, boli premlčané v rámci trojročnej premlčacej doby. K premlčaniu nároku žalobcu došlo už v rámci objektívnej premlčacej doby, a preto mu nebolo možné priznať ním uplatnený nárok Vo vzťahu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli preukázané podmienky úmyselného konania právneho predchodcu žalovaného sa úmyselne obohatiť na úkor žalobcu, a preto neprichádzal do úvahy aplikácia desaťročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ. 22. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu, teda vrátane výroku o trovách konania, ktorý ani žalobca nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi, pričom aj tento bol vecne správny. Nakoľko žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného nebolo možné priznať, prvoinštančný súd správne rozhodol, ak žalobu zamietol a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a teda odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).