Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/60/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220010285 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6220010285.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného G. W., stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e) ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 38 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. júla 2021 o odvolaní obžalovaného G. W. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/93/2020 zo dňa 03.05.2021, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/93/2020 zo dňa 03.05.2021 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám o d s u d z u j e obžalovaného G. W., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom E. XXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c), j), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú zrušením nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/93/2020 zo dňa 03.05.2021 bol obžalovaný G. W. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 38 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, najmenej od roku 2010 do dňa 19. 08. 2020 s výnimkou období od 06. 03. 2012 - 23. 03. 2012, 07. 06. 2013 - 21. 06. 2013, 26. 06. 2018 - 17. 08. 2018, 28. 01. 2020 - 18. 02. 2020, 21. 08. 2020 - 11. 09. 2020, počas ktorých bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Rimavská Sobota, v obci E. č. XXX a inde spôsobuje svojej manželke poškodenej K. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. č. XXX fyzické a psychické utrpenie hrubým správaním a ponižovaním, kedy na poškodenú viackrát kričal, že sa chodí kurviť do Banskej Bystrice, opakovane sa poškodenej pod vplyvom alkoholu vyhrážal, že ju zabije, vyvoláva u poškodenej strach a obavu o jej život, pričom obžalovaný G. W. poškodenú K. W. po predchádzajúcej slovnej hádke viackrát fyzicky napadol tak, že do nej opakovane strčil a dňa 24. 12. 2019 ju v obci E. č. XXX udrel päsťou do tváre, čím jej spôsobil podliatinu na ľavej strane tváre, s ktorým zranením nevyhľadala lekárske ošetrenie, pričom poškodená z obavy pred obžalovaným musela viackrát utiecť z rodinného domu č. XXX v obci E. do R. R., naposledy dňa 17. 08. 202, kedy o 20.00 h búchal poškodenej na okno rodinného domu č. XXX v obci E. a povedal jej, že ak mu prekazí robotu, tak jej podpáli dom, pričom poškodená z obavy pred obvineným ušla zo spoločnej domácnosti do R. R. a páchateľ svoje vyhrážky uskutočnil a spoločný rodinný dom manželov E. č. XXX podpálil. Za to okresný súd obžalovanému G. W. podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. c), j), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. mu súd uložil ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Naproti tomu obžalovaného G. W. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod skutku uvedeného v bode 2/ obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že v presne nezistenom čase v období od 25. 03. 2020 do 15. 08. 2020 v rodinnom dome v obci E. opakovane (najmenej 5-krát) obžalovaný G. W. násilím donútil poškodenú K. W. k súloži, pričom naposledy to bolo dňa 15. 08. 2020 v obci E. č. XXX, kedy potom, čo poškodená vyšla zo sprchy v kúpeľni rodinného domu č. XXX a utierala sa, ju obžalovaný chytil a hodil na posteľ v spálni, pričom ona plakala a odtláčala ho, štípala ho, ale nedokázala mu v jeho konaní zabrániť, hovorila mu, že nechce mat' s ním pohlavný styk, napriek tomu obžalovaný prekonal jej odpor a vykonal na nej pohlavný styk, pričom jej nebolo spôsobené žiadne zranenie, čím mal spáchať zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný G. W. a okresný prokurátor. Z písomných dôvodov odvolania obhajoby obžalovaného v podstate vyplynulo, že z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že intenzita negatívneho správania obžalovaného W. nedosiahla takú závažnosť, aby ju bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu žalovaného zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zák., pretože vykonanými dôkazmi nebol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný úmysel obžalovaného blízkej osobe - jeho vtedajšej manželke K. Fedešovej spôsobovať fyzické alebo psychické utrpenie. Pokiaľ ide o skutok znásilnenia, z ktorého bol obžalovaný oslobodený a ktorého sa mal voči poškodenej obžalovaný najmenej 5-krát dopustiť, a to v období od r. 2010 do 19.08.2020 ( pôvodne bolo v prípravnom konaní uvádzané rozpätie 10 rokov) je ťažko uveriteľné, že by poškodená bola cca 10 rokov tolerovala správanie a konanie obžalovaného. Taktiež je ťažko uveriteľné, že poškodená neoznámila protiprávne konanie orgánom činným v trestnom konaní, nakoľko ako to uviedla, aj tak by jej neuverili. V tejto súvislosti obhajoba konštatovala, že všetci vypočutí svedkovia uviedli, že ani v jednom prípade sa nestalo, že by na vlastné oči videli, resp. boli priamymi svedkami toho, ako obžalovaný napadol alebo udrel poškodenú, všetci svedkovia túto informáciu mali sprostredkovane od poškodenej. V tejto súvislosti obhajoba vyhodnotila výpoveď poškodenej, ktorá sa javí tak, že pod vplyvom médií, ako i rodinných priateľov sa menovaná úplne stotožnila s predstavou, že je týraná. Poškodená vo svojej výpovedi viackrát zdôraznila, že to, čo vytýka obžalovanému je, že ju sklamal, narobil dlhy a najmä, že ju neposlúchal. Takéto správanie obžalovaného voči jej osobe však v žiadnom prípade nebolo týraním. Bolo preukázané, že obžalovaný trpel psychickými problémami, liečil sa na psychiatrii v Rimavskej Sobote, kde bol i hospitalizovaný, musel brať pravidelne lieky, ktoré mu však podľa jeho vyjadrenia poškodená často schovávala. Toto všetko malo vplyv na správanie obžalovaného, najmä na jeho čin, kedy sa pokúsil o samovraždu a podpálil strechu na dome. Zdôrazniť treba však ten fakt, že podpálil strechu na tom dome, ktorý on sám obýval, teda nie na tom dome, ktorý obývala poškodená. Pokiaľ prvostupňový súd na strane 7 svojho rozsudku na konci prvého odstavca konštatuje, že obžalovaný bránil užívať poškodenej majetok tým, že znefunkčnil zámky na dverách nehnuteľnosti v E., toto sa nezakladá na pravde. V prvom rade poškodená vymenila zámky na dverách nehnuteľnosti v Sucháni a bránila obžalovanému vstupu do týchto nehnuteľností. Obžalovaný nikdy vo svojim živote nebol trestaný, ani sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, ide o psychicky chorého človeka, ktorý potrebuje lekársku odbornú starostlivosť a nie pobyt v nápravnom zariadení. V závere odvolania obhajca opätovne poukázal na vykonané dôkazy a ich hodnotenie, ako aj na zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorý vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty a nie iba o pravdepodobnosť. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie, a to podľa zásady in dubio promitio, teda rozhodnúť v prospech obžalovaného na základe zásady in dubio pre reo. V tejto súvislosti obhajoba poukázala aj na zásadu prezumpcie neviny, ktorá znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu. Preto obhajoba dospela k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, resp. nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, a preto požiadala, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie aj okresný prokurátor, a to proti výrokom o vine a treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že pokiaľ ide o výrok okresného súdu o treste u obžalovaného, prokurátor namieta neopodstatnené použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1Tr. zák. pri ukladaní trestu, ktoré súd odôvodnil tým, že prihliadol na závery znaleckého posudku o konaní pod vplyvom choroby, svedkovia obžalovaného označili za dobrého človeka, prihliadol aj na vyjadrenie poškodenej, že nechce, aby išiel obžalovaný do väzenia, potrebuje liečbu, aby sa stal opäť dobrým človekom. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., tak isto vysvetlil súdu ustanovenie § 39 Tr. zák., ktoré je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. V tejto súvislosti je však prokurátor toho názoru, že u obžalovaného W. absentujú také okolnosti prípadu, alebo jeho pomery, ktoré by odôvodňovali pri ukladaní trestu aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zák. Okolnosti konania obžalovaného W. svojím významom a intenzitou naplnenia nevybočujú vo výraznej miere z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a ktoré by preto odôvodňovali zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu. Pokiaľ ide o skutok uvedený pod bodom 2/ obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., za ktorý prvostupňový súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. a) Tr. por., súd predmetný výrok odôvodnil tým, že v obžalobe je uvedené, že k znásilneniu malo dôjsť 5 krát, pričom spôsob a miesto sa týkalo len jedného skutku. Poškodená sa mala svedkyni W. zdôveriť, že to bolo 2 krát. Súd sa stotožnil s obhajobným tvrdením o svojvoľnom menení miesta údajného trestného činu, a to v súpisnom čísle domu E. č. XXX na E. č. XXX. Tu súd uviedol, že nie je pomocník orgánov činných v trestnom konaní, aby napomáhal vyšetrovaniu. Súd nevzhliadol také zranenia, škrabance, oderky v intímnych partiách, ktoré by nasvedčovali násilnému sexu. Poškodená taký skutok bezprostredne neoznamovala a sama uviedla, že spočiatku bol sex nechcený, ale zmenil sa na chcený, mali svoje zvyky a telo spolupracovalo. Prokurátor má za to, že právne relevantný skutok zo dňa 15.08.2020 bol dostatočne popísaný miestom, časom a spôsobom jeho spáchania. Totožnosť skutku bola zachovaná aj napriek zmene čísla domu v opise miesta skutku - „E. č. XXX" v uznesení o vznesení obvinenia na adresu „E. č. XXX" v podanej obžalobe. Nešlo v žiadnom prípade o svojvoľnú zmenu, ale zmenu, ktorá vyplývala z vykonaných dôkazov v konkrétnom štádiu trestného konania. V tomto smere sa prokurátor odvolal na ustálenú judikatúru, pokiaľ ide o totožnosť skutku. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že nezistil žiadne zranenia, ktoré by preukazovali násilný sex, tak prokurátor poukázal na výpoveď poškodenej W., ktorá uviedla vo svojej výpovedi, že jej bola spôsobená modrina na chrbte. Existenciu tejto modriny potvrdzuje aj výpoveď svedkyne W.. Preto má prokurátor za to, že okresný súd nesprávne ustálil skutkový stav veci, pokiaľ ide o priebeh skutkového deja obžalobou právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný sa spočiatku obhajoval spôsobom, že pod vplyvom liekov ktoré užíva, nemá na sex chuť a už vôbec nie na sex s vlastnou manželkou, no počas trestného konania taktiku zmenil a potvrdil, že asi v uvedenom čase došlo medzi ním a poškodenou k pohlavnému styku, avšak dobrovoľnému a nikoho nenútil ani neznásilnil. Výpoveďou poškodenej W. na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že svoj vážne mienený odpor mat' sex s obžalovaným W. prejavila dostatočne rázne, a to jednak verbálne, kedy mu rázne hovorila, že sex nechce, pričom obžalovaného od seba odtláčala a štípala ho, no potom aj vzhľadom na jeho fyzickú prevahu obžalovanému podľahla. Taktiež sa vyjadrila, že je nemysliteľné, aby chcela mať sex s človekom, ktorý sa mesiac nesprchoval, ako sa rozhodla pre rozvod, prestala mať záujem o intímne zblíženie. Podľa prokurátora je potrebné vnímať tento čin aj v časových súvislostiach, kedy 15.08.2020, bolo manželstvo poškodenej W. a obžalovaného W. vážne narušené a poškodená plánovala rozvod manželstva, pričom obžalovanému W. to oznámila už v marci 2020. Obžalovaný W. tak vedome porušil záujem spoločnosti na ochrane práva ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Z uvedeného dôvodu požiadal krajský súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí sa nestotožnil s výrokom rozsudku okresného súdu, v ktorom bolo konanie obžalovaného kvalifikované ako zločin znásilnenia, tak isto sa nestotožnil s aplikáciou ustanovenia § 39 Tr. zák., keďže na to neboli splnené zákonné podmienky. Preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že obžalovaného navštívila aj vo výkone väzby, písomne s ním komunikuje, videla na ňom, že sa mu zdravotný stav zlepšil, že mu izolácia pomohla, má lekársku starostlivosť, ktorú musí rešpektovať. Keď bol na slobode, upozorňovala lekárov na jeho zdravotný stav, oni však manžela nemohli nasilu hospitalizovať. Všetka starostlivosť tak zostala na nej. Náhradu škody si voči obžalovanému neuplatňovala. Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí doplnil poškodenú na základe komunikácie s ňou, že poškodená strana vidí progres v liečbe obžalovaného, že sa jeho zdravotný stav zlepšuje a myslí si, že na jeho nápravu bude postačovať znížený trest. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvajú na podanom odvolaní, stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby zo zločinu znásilnenia, ale taktiež tvrdil, že svoju manželku netýral, v tejto súvislosti poukázal na nahrávky, ktoré sa snažila poškodená urobiť, ktorých cieľom bolo zadovážiť si dôkazy o jej týraní. V podstate tvrdíme, že poškodená chcela docieliť nápravu obžalovaného a z toho dôvodu podala na neho trestné oznámenie, čo v dnešnej dobe už ľutuje. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že by chcel, aby ho súd oslobodil spod obžaloby aj vo vzťahu k týraniu jeho manželky, on sa nikdy necítil na to, aby svoju manželku týral, nie je taký človek. V ostatnom sa pridržiaval návrhov svojho obhajcu. Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného G. W. je čiastočne dôvodné. Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom a právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák., krajský súd musí konštatovať, že tento má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade s požiadavkami ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., pričom prvostupňový súd postupoval aj v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. V rámci prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku k odsudzujúcej časti je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s výpoveďou poškodenej K. W., ktorá obžalovaného usvedčovala z agresívnej povahy po požití alkoholu, zo spôsobenia fyzického a psychického utrpenia, údermi, vyhrážkami, vyvolávaním strachu a stresu, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý mala právo užívať, a to závažnejším konaním - po dlhší čas. Výpoveď poškodenej korešpondovala s výpoveďami svedkyne W., ktorá potvrdila nevhodné správanie obžalovaného voči poškodenej, ktoré trvalo viacej rokov, posledných 5 rokov si na poškodenej všimla zlý psychický stav. E. W. tak isto potvrdil, že asi za posledné 4 roky sa agresia obžalovaného voči poškodenej stupňovala, pričom krik a vyhrážky potvrdila aj svedkyňa M.. E. takisto potvrdili, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal „že uvidí, čo sa bude diať“, ak podá návrh na rozvod. Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. L. vyplynulo, že doterajší život poškodenej mohol byť ovplyvnený konaním obžalovaného. Naproti tomu, pokiaľ ide o fyzické násilie, toto priamo žiadny zo svedkov nevidel, počuli však o ňom od poškodenej, okrem svedkov W., ktorí si všimli modrinu pod ľavým okom poškodenej. V tejto súvislosti okresný súd správne neuveril obhajobe obžalovaného, že keď raz chytil poškodenú za ruku, v ktorej mala kľúče a ona si tú ruku vytrhla, tak sa udrela. Tejto obhajobe obžalovaného ani odvolací súd nemohol uveriť vzhľadom na výpovede svedkyne W., M. a H., ktorým poškodená o tomto násilí v uvedenom čase povedala. Vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vyhodnotil na str. 6 až 7, s ktorým hodnotením dôkazov sa krajský súd plne stotožnil, a preto, aby sa neopakoval, naň v celom rozsahu poukazuje. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd v odsudzujúcej časti rozsudku správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. (v napadnutom rozsudku na str. 2 v ods. „Tým spáchal“ je citované „s poukazom na § 38 písm. b/ Tr. zák.“ - zrejmá nesprávnosť alebo pisárska chyba), keďže blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. V tejto časti napadnutého rozsudku ani odvolací súd neuveril obhajobe obžalovaného, že intenzita negatívneho správania obžalovaného W. nedosiahla takú závažnosť, aby ju bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu žalovaného zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. Práve vykonané dôkazy preukázali, že obžalovaný prekročil intenzitu svojho negatívneho správania proti poškodenej. V dôsledku problémov v manželstve požívaním alkoholu sa jeho agresívne správanie stupňovalo tak, ako to uviedol svedok W.. Preto odvolací súd túto obhajobu vyhodnotil ako účelovú, ktorá mala obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd pri jeho ukladaní prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona prihliadnuť mal, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a správne neprihliadol na dva spáchané priestupky v doprave, ktoré vyhodnotil za malé závažné delikty, pričom v mieste bydliska síce nebol dobre hodnotený, ale v obci ani nebol riešený za priestupok. V tejto súvislosti mu okresný súd priznal dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život a v zmysle § 36 písm. c) Tr. zák., že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, keďže zo záverov znaleckého posudku MUDr. Q. mal súd preukázané, že obžalovaný trpí duševnou poruchou - recidivujúcou depresívnou poruchou a svoje konanie mohol ovládať len v obmedzenej miere. Krajský súd však na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k inému záveru pokiaľ ide o výmeru trestu a spôsob jeho výkonu. Za primeraný trest obžalovanému zodpovedajúci generálnej, tak aj individuálnej prevencie považoval trest odňatia slobody vo výmere 3 roky odňatia slobody, teda za súčasnej aplikácie ust. § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou prokurátora o nesplnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. V tejto časti rozsudku krajský súd zhodne so záverom okresného súdu prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý je doposiaľ netrestaný a v spojitosti s negatívnymi dôsledkami jeho choroby, ako aj okolnosťami prípadu a v neposlednom rade aj s prihliadnutím na postoj samotnej poškodenej, ktorá netrvala na prísnom potrestaní obžalovaného umiestnením do výkonu trestu, bolo použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Tr. zák. prostriedkom individualizácie trestu ukladaného obžalovanému. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodujúc sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe 4 roky. Súčasne obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Takto uložený trest obžalovanému lepšie splní účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák., keďže aj trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu odvolací súd považoval za neprimerane prísny pre obžalovaného vzhľadom na dôkaznú situáciu v odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku. Naproti tomu, pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť napadnutého rozsudku, prvostupňový súd v tomto smere dospel k správnemu záveru, na základe ktorého obžalovaného oslobodil spod obžaloby zo skutku obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Pokiaľ ide o skutkový stav, v tomto prípade mal súd preukázané, že obžalovaný, pokiaľ ide o znásilnenie poškodenej manželky, tento skutok poprel, v podstate uviedol, že pohlavný styk iniciovala vždy manželka. V sexe, ako aj v spoločnom živote bola dominantnejšia. Pomer medzi nimi bol v poslednej dobe bol častejší, bolo to vždy dobrovoľné. Naposledy to mohlo byť tak, ako to uvádzala manželka. Bol to normálny sex, žiadne násilie. Jeho lieky mali vplyv na jeho sexuálny apetít. Ďalej obžalovaný namietal rozpory vo výpovedi poškodenej ohľadom miesta činu, kde malo dôjsť k znásilneniu. Poškodená K. W. vo svojej výpovedi okrem iného vo vzťahu k predmetnému znásilneniu uviedla: „Keď chcel sex, tak sa mu poddala. Vždy to bolo s námietkami, nikdy to neiniciovala sama. Keď podávala trestné oznámenie, vtedy povedala, že ju manžel znásilnil. Nikdy predtým nič neoznamovala. Keď sa rozhodla pre rozvod, prestala mať záujem o intímne zblíženie. Dovtedy to bolo menej často, ale nebolo to násilné, povedala si, že to do rozvodu pretrpí. Znásilnenie predtým neoznamovala, lebo policajti by sa jej vysmiali. Toho 15.08. povedala, že styk nechce a odtlačila ho. Vyšla zo sprchy v uteráku, zvalil ju na posteľ, potom sa mu poddala, stále ho ľúbila. Bolo to také zmiešané, viac nechcela ako chcela. Stále boli manželia. Od marca 2020 mali styk asi 5 krát. Prebiehalo to tak isto, sex bol návykový, nechcela mu oponovať. Povedala o tom pani W. a pani M.. Ani pred stykom, ani po styku neplakala. Po styku to prebiehalo tak ako vždy predtým, manžel sa obliekol a odišiel do ateliéru a ona zaspala. Gynekológa chcela navštíviť preto, aby si potvrdila, či nie je nakazená, pretože manžel keď bol niekoľko týždňov preč, sa niekde mohol nakaziť. Pri styku neutrpela žiadne zranenie, v intímnych partiách nemala odreniny, necítila pálenie. Bol to predsa jej manžel, známy človek a súčinnosť tam bola.“ Na verejnom zasadnutí dňa 06.07.2021 na Krajskom súde v Banskej Bystrici poškodená okrem iného uviedla, že lekárov upozorňovala na zdravotný stav manžela, oni však manžela nemohli nasilu hospitalizovať. Ostatní svedkovia v tomto prípade mohli podať svedectvá len ako nepriame dôkazy, keďže pri pohlavnom styku medzi obžalovaným a poškodenou žiadny z nich nebol. V tejto súvislosti pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí obžalovaného a poškodenej, odvolací súd musí konštatovať, že vo vzťahu k zachovaniu totožnosti skutku odvolací súd musí uznať argumentáciu prokurátora, ktorý sa odvolal na ustálenú judikatúru ohľadne zachovania totožnosti skutku týkajúcu sa zmeny miesta činu, ktorý sa vykonaným dokazovaním môže upresniť (6Tz109/95). Konkrétne v judikatúry podľa prokurátora vyplýva, že ak sa zmenia len okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu alebo forma zavinenia, ale je zachovaná podstata skutku, t. j. samotné konanie alebo následok, ktorý bol týmto konaním spôsobený, je zachovaná totožnosť skutku, pričom konanie alebo následok nemusí byť popísaný v zhode so všetkými skutkovými okolnosťami, postačí aj zhoda čiastočná (RČR45/95). Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na 5 rokov až 10 rokov. Podľa § 199 ods. 2 písm. b)Tr. zák., odňatím slobody na 7 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania ... Z citovaného ustanovenia vyplýva, že k naplneniu znakov skutkovej podstaty predmetného zločinu znásilnenia musí dôjsť násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, pričom za násilie sa považuje použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania lebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutie súlože proti jej vôli. Intenzita násilia pritom nerozhoduje. V konkrétnom prípade krajský súd musí poznamenať, že z výpovede poškodenej je zrejmé, že k žiadnemu násiliu zo strany obžalovaného pri pohlavnom styku nedošlo. Konanie poškodenej v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť za vážne mienený odpor ženy, a už vôbec nemožno konštatovať, že dosiahnutie súlože bolo proti vôli poškodenej. Zo slov poškodenej: „Vyšla som z sprchy v uteráku, zvalil ma na posteľ, potom sa mu podvolila, stále ho ľúbila. Bolo to zmiešané, viac nechcela, ako chcela. Stále boli manželia“. Z uvedeného je zrejmé, že poškodená ako manželka obžalovaného sa nevyznala vo svojich citoch k obžalovanému, pričom pri pohlavnom styku spolupracovala, žiadny odpor nekládla, a keďže podľa jej slov ho stále ľúbila. Na tomto mieste odvolací súd musí pre úplnosť podotknúť, že zo súdnej praxe je zrejmé, že žena, ktorá bola znásilnená, si po takomto pohlavnom styku len tak nezaspí, ako to robila pravidelne poškodená. V tomto smere sa okresný súd správne zameral pri výsluchu poškodenej na zistenie prípadných zranení poškodenej, pričom však zistil, že táto neutrpela žiadne škrabance, oderky, ani mikrotrhliny v intímnych partiách, čo súd správe vyhodnotil pri násilnom sexe za vylúčené. Argument prokurátora ohľadne modriny na chrbte poškodenej je irelevantný, a teda nepreukazujúci, pretože táto modrina mohla vzniknúť aj pri dobrovoľnom pohlavnom styku. Modrinu na chrbte nie je možné vyhodnotiť ako špecifické poranenie pri násilnom sexe. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že zistený skutkový stav v tomto prípade neumožňoval bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť jednoznačný záver, že skutok sa stal, preto okresný súd správne obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil. S poukazom na vyššie uvedené potom Krajský súd v Banskej Bystrici v danej veci rozhodol tak, že sčasti vyhovel odvolaniu obžalovaného a odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.