Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 11Co/40/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320200315 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6320200315.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovaným 1/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T. XX, Q., t.č. obaja bytom P., U. XX, XXX XX, o zaplatenie 4 353,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 6C/4/2020-186 zo dňa 03.02.2021, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle §324 ods. 1, §343 ods.1, §344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 03.12.2020. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa vo veci samej domáha uloženia povinnosti žalovaným 1/,2/ zaplatiť mu 4.353,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.11.2019 až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, vzniknutého tým, že žalobca omylom poukázal na účet v dispozícii žalovaných finančné prostriedky. V priebehu konania žalobca podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na zriadenie záložného práva na finančných prostriedkoch, nachádzajúcich sa na bankovom účte, patriacom žalovanému 2/, vedený v Tatra banke, a.s. pod č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Návrh odôvodnil tým, že s ohľadom na správanie sa žalovaných 1/, 2/ je zrejmá obava, že by sa títo mohli účelovo zbavovať majetku v neprospech svojich veriteľov. Žalovaná 1/ po doručení žaloby v tejto veci podala návrh na vyhlásenie konkurzu, v rámci ktorého došlo k speňaženiu majetku v jej vlastníctve za sumu 711,- Eur, pričom nemožno vylúčiť, že vzhľadom na rozsiahlosť jednotlivých parciel v jej vlastníctve bolo možné priamym predajom tieto speňažiť za vyššiu sumu, čím by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, ale aj iných veriteľov, ktorí svoje pohľadávky v danom konkurznom konaní prihlásili. Z vyjadrenia žalovaného 2/ vo veci samej možno dovodiť snahu o zbavenie jeho peňažných povinností, pričom nie je vylúčené, že z jeho strany môže rovnako dochádzať k zbavovaniu sa prípadného majetku. Možno konštatovať existenciu obavy, že v dôsledku konania žalovaného 2/ by mohlo dôjsť i k zmareniu alebo sťaženiu exekúcie, čím by žalobca stratil akúkoľvek možnosť domôcť sa uspokojenia svojich nárokov. Správanie sa žalovaných 1/,2/ po tom, čo ich žalobca vyzval na vrátenie dlžnej sumy nevylučuje, že z ich strany mohlo dochádzať k účelovému zbavovaniu sa majetku takými právnymi úkonmi, pri ktorých je možné uvažovať aj o ich odporovateľnosti. Okresný súd konštatoval, že ako v prípade neodkladného opatrenia, aj pri zabezpečovacom opatrení súdu je potrebné, aby zo strany toho, kto vydanie takéhoto opatrenia navrhuje, boli aspoň osvedčené splnené podmienky obmedzenia, ktoré by mal súd uvaliť na druhú sporovú stranu, príp. na jej majetok. Aj v tomto prípade prvou podmienkou je existencia základného práva, ktorej ochrany sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáha. V danom prípade sa žalobca vo veci samej domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je v tejto fáze konania dostatočne zdôvodnené a žalobca vykonaný peňažný prevod na účet žalovaných osvedčil. To, či bude nárok riadne preukázaný aj pre meritórne rozhodnutie, bude súd skúmať pri prejednávaní žaloby samotnej. V tejto fáze konania postačuje aj osvedčenie existencie takéhoto nároku, ktorého ochrany sa žalobca domáha; súd prvej inštancie považoval prvú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnenú. Za druhú podmienku považoval okresný súd dôvodnú obavu, že by v prípade, ak bude žalobe vo veci samej vyhovené, bola ohrozená exekúcia a uspokojenie nároku žalobcu, a to z dôvodu vyhýbania sa plneniu zo strany žalovaných, prípadne z dôvodu ich konania, ktoré smeruje k znižovaniu majetku na svojej strane s úmyslom vyhnúť sa tejto povinnosti. Za účelom preukázania tejto obavy, ktorá bola žalobcom tvrdená, súd na jeho návrh vyžiadal od Tatra banky a.s. informácie o účte, na ktorý mali byť finančné prostriedky poukázané. Z oznámenia banky vyplynulo, že žalovaný 2/ má zriadené v tejto inštitúcii dva bežné účty a jeden sporiaci; medzi bežnými účtami je aj účet č. SK38 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je zhodný s účtom, uvedeným na potvrdení predloženom žalobcom o uskutočnení prevodu v sume 4.353,- Eur dňa 03.02.2020 z účtu žalobcu. Na dožiadanie okresného súdu, či žalovaná 1/ je klientkou, prípadne kto je disponentom zisťovaného predmetného účtu, uvedená banka oznámila, že žalovaná 1/ jej klientkou nie je. Banka súdu prvej inštancie poskytla aj výpis z predmetného účtu za obdobie od 27.02.2019 až do konca roka 2020. Vyplynulo z neho pripísanie sumy 4.353,- Eur dňa 01.03.2019, v referencii platby je uvedené číslo účtu a majiteľa prevodcu - žalobcu. Z ďalších pohybov na účte okresný súd konštatoval, že akékoľvek pohyby s väčšími sumami, t.j. 100, -Eur a vyššími, boli realizované v prospech aj na ťarchu tohto účtu; napríklad výber z bankomatu dňa 04.03.2019, t.j. už po pripísaní žalovanej sumy na účet, v sume 100,- Eur a následne dňa 11.03.2019 pripísanie na účet 240,- Eur s referenciou platiteľa -žalovaného 2/; dňa 12.03.2019 bola na ťarchu tohto účtu zapísaná suma 120,- Eur, dňa 12.03.2019 však bola pripísaná na účet aj suma 381,78 Eur od spoločnosti NAY, a.s. V ďalšom období boli vykonávané výbery prípadne prevody na iný účet v niekoľko stoeurových sumách, bolo však možné konštatovať aj pripísanie súm na účet v jeho prospech, napr. dňa 16.04.2019 od Kataríny B. 170,- Eur, dňa 09.05.2019 od žalovaného 2/ 270,- Eur a dňa 13.05.2019 ďalšia platba od spoločnosti NAY, a.s. v sume 386,14 Eur. Väčší výber v hotovosti bol vo výške 2.700,- Eur dňa 21.11.2019, čo malo byť po doručení výzvy žalobcu žalovaným 1/,2/ na vrátenie omylom prevedených peňazí. Na účet bolo dňa 03.03.2020 pripísaných 1.000,- Eur (referencia platiteľa B. B.), dňa 09.03.2020 1.000,- Eur (referencia platiteľa C. B. - žalovaný 2/), dňa 07.04.2020 190,- Eur (referencia platiteľa - žalovaný 2/), dňa 14.04.2020 suma 467,25 Eur od spoločnosti Vitazel & company, s.r.o., dňa 14.04.2020 rovnaká suma od rovnakej spoločnosti; od tejto spoločnosti boli na účet pripisované rôzne platby v niekoľko stoeurových sumách aj v mesiacoch máj, jún a júl 2020, v máji a v júni tieto platby presiahli sumu 1 000,- Eur. Okresný súd konštatoval, že ak bol žalovaný 2/ majiteľom uvedeného účtu a aj jediným disponentom na ňom, bez ohľadu na to, či čerpanie z tohto účtu sprostredkovane umožnil inej osobe, napr. žalovanej 1/, pohyby na účte nenasvedčujú tomu, že by sa účelovo či vo väčších sumách zbavoval finančných prostriedkov, prípadne ich zabezpečoval prevodom na iné osoby, že by vybral väčšiu hotovosť, ktorú by zadržiaval. Naopak, pri väčšom výbere alebo prevode na iný účet buď v tom istom období alebo následne boli na účet pripisované finančné prostriedky tiež v niekoľko stoeurových sumách, prípadne vyšších, a to samotným žalovaným 2/ alebo žalovanou 1/, ako aj inými spoločnosťami, ktoré v danom momente mohli byť čo i len dočasnými zamestnávateľmi žalovaného 2/. Súd prvej inštancie uzavrel, že úmysel či iný stav mysle sa v súdnom konaní nedá preukazovať či osvedčovať priamo, tento musí vyplývať nepriamo z nejakých konkrétnych okolností, ktoré svedčia nielen o konaní a určitých úkonoch, ale aj o zámere či účele takýchto úkonov. Úmysel žalovaného 2/ nakladať so svojimi finančnými prostriedkami na predmetnom účte tak, aby na ňom nebolo dostatočné množstvo finančných prostriedkov a aby tak bola sťažená prípadná exekúcia alebo boli inak poškodení jeho veritelia či veritelia žalovanej 1/, nebolo možné dovodiť. Preto nebola splnená druhá podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obava, že exekúcia bude ohrozená, z ktorého dôvodu návrh žalobcu okresný súd vyhodnotil ako nedôvodný a ako taký ho zamietol. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov v zmysle §365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p., pretože konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Len skutočnosť, že žalovaný na danom účte vykonával aj kreditné transakcie, sama o sebe nie je spôsobilá osvedčiť to, že žalovaný nemá záujem zmariť prípadnú vymožiteľnosť uplatneného nároku (ak by bol tento nárok žalobcovi súdom priznaný). Je potrebné skúmať časovú súvislosť medzi jednotlivými transakciami a ich následný objem. Zdôraznil, že dňa 21.11.2019 kontaktoval žalovaného a vyzval ho na vrátenie uvedeného plnenia; ešte v ten istý deň žalovaný vykonal debetnú transakciu v objeme 2.700,- Eur, pričom následne počas obdobia cca štyroch mesiacov na jeho účet nebola pripísaná žiadna väčšia suma. Ďalšie väčšie obraty na účte boli až v období od 03/2020 do 07/2020. Následne neboli na danom účte vykonané žiadne väčšia transakcie (najmä nie kreditné) a už vôbec nie také, ktorými by došlo aspoň k priblíženiu sa k takému objemu prostriedkov, ktoré by zodpovedali uplatňovanému nároku, resp. výberu žalovaného zo dňa 2.700,- Eur (keďže konajúci súd konštatuje, že v máji a v júni 2020 finančné prostriedky na účte žalovaného prekročili sumu 1.000,- Eur, čo je však podstatne menej, než žalovaný vybral bezprostredne po výzve žalobcu na vrátenie žalovanej sumy). Žalobca predpokladal, že k takýmto obratom na účte došlo po výzve žalobcu dňa 21.11.2019 žalovanému na vrátenie žalovanej sumy, ktorý sa zľakol vymáhania nároku; počas obdobia do 03/2020 preto na účte nevykonával žiadne väčšie transakcie, najmä nie kreditné. V tomto období však žalovaný nemal vedomosť o žiadnych krokoch žalobcu na vymoženie jeho nároku, preto mohol nadobudnúť pocit, že žalobca na svoj nárok „zabudol“, resp. že tento nijakým spôsobom nevymáha. Z uvedeného dôvodu mohol od marca 2020 opätovne začať používať svoj bankový účet, prostredníctvom ktorého vykonával väčšie transakcie až do júla 2020. Následne nevykonal žiadne väčšie transakcie, čo možno spájať s tým, že zhruba v danom čase mu bola konajúcim súdom doručená žaloba vo veci samej, ktorou si žalobca uplatňoval svoj nárok. Ak aj žalovaný vykonával po výzve žalobcu zo dňa 21.11.2019 na danom bankovom účte kreditné transakcie, tieto aj podľa samotného odôvodnenia konajúceho súdu dosahovali sumy niekoľko 100,- EUR, resp. v máji a v júni 2020 tieto presiahli sumu 1.000,- EUR, čo predstavuje len minimálnu časť celkovej sumy žalobcom uplatňovaného nároku, tvorí len menšinovú časť zo sumy, ktorú žalovaný vybral zo svojho účtu po výzve žalobcu. Žalovaný teda v časoch, kedy mal vedomosť o aktívnych krokoch žalobcu, smerujúcich k vymoženiu nároku, nevykonával žiadne väčšie kreditné transakcie, ktoré by sa čo i len približovali k výške vymáhaného nároku. Je otázne, či finančné prostriedky v sume 1.000,- Eur, ktoré mal žalovaný na účte v máji a v júni 2020, by vôbec postačovali na úhradu trov exekúcie, keďže súdny exekútor by musel dbať aj na obmedzenia súvisiace s blokáciou finančných prostriedkov. Preto nie je možné vylúčiť, že konaním žalovaného, ktorým vykonáva väčšie debetné transakcie, a to najmä výberom sumy 2.700,- Eur v deň výzvy žalobcu dochádza k znemožňovaniu výkonu exekúcie, čo zakladá potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu. Samotné obraty na účte žalovaného nie sú a nemôžu byť dôkazom o nekalom konaní žalovaného, keďže tieto vyjadrujú vôľu odosielateľa financií na účet žalovaného nie vôľu samotného žalovaného. Rovnako pripisovanie financií na bankový účet neznamená fakt, že nedôjde k okamžitému jednorazovému výberu, napr. bezprostredne po vyhlásení rozsudku, pričom je úplne jedno, či žalovanému boli financie pravidelne dlhodobo pripisované. Pohnútky a zmýšľanie žalovaného potvrdzuje práve výber zo dňa 21.11.2019 v sume 2.700,- Eur, teda po výzve na vrátenie žalovanej čiastky. Tento pohyb svedčí o tom, že v prípade vyhovenia žaloby môže dôjsť zo strany žalovaného ku konaniu, ktorým môže byť exekúcia jeho majetku ohrozená. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a zriadil záložné právo na finančných prostriedkoch, nachádzajúcich sa na bankovom účte č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom spoločnosťou Tatra banka, a. s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, patriacemu žalovanému. 3. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §34 C.s.p., vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, stotožňujúc sa s jeho výrokom i dôvodmi v plnom rozsahu. 4. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5. V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom Civilný sporový poriadok radikálne zmenil dovtedajšiu koncepciu predbežných opatrení, a to predovšetkým s ohľadom na nevyhovujúce nadväznosti na exekučné konania. Vlastnosť dočasnosti pri predbežných opatreniach neumožňovala oprávnenému zachovať si poradie v exekučnom konaní, ktoré si oprávnený musel zabezpečovať inak, čo sa javí ako procesne nehospodárne a funkčne neudržateľné. Inštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zákonodarca v súlade s koncepčnou líniou nového sporového konania stanovil ako vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd; v §324 odsek 3 C.s.p. je vyjadrený vzťah dvoch základných opatrení súdu - neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia v tom zmysle, že prioritu má opatrenie zabezpečovacie, a len subsidiárne sa uplatní opatrenie neodkladné. 6. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa vo veci samej domáha uloženia povinnosti žalovaným 1/,2/ zaplatiť mu 4.353,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.11.2019 až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, vzniknutého tým, že žalobca omylom poukázal na účet v dispozícii žalovaného 2/ finančné prostriedky. Vo veci samej okresný súd dňa 09.02.2021 rozhodol bez nariadenia pojednávania (č.l. 196 spisu) a rozsudkom žalobe ohľadom istiny voči žalovanému 2/ vyhovel; nárok žalobcu v úroku z omeškania považoval za dôvodný čo do uplatnenej výšky, ale počiatok omeškania korigoval, keď ho priznal žalobcovi len od doručenia žaloby žalovanému 2/, a nie od doručenia výzvy na plnenie (viď bod 9 rozsudku, č.l. 199 spisu); žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov konania od žalovaného 2/ v plnom rozsahu. Rozsudok bol expedovaný 08.03.2021, a žalobca ho prevzal 12.03.2021. Ešte dňa 19.02.2021 žalobca doručil okresnému súdu čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom sumy 132,69 Eur, ktoré mu žalovaný 2/ dňa 12.01.2021 zaplatil. Uvedené späťvzatie okresný súd predložil krajskému súdu na rozhodnutie v zmysle §370 C.s.p. V priebehu konania žalobca podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na zriadenie záložného práva na finančných prostriedkoch, nachádzajúcich sa na bankovom účte, patriacom žalovanému 2/, vedenom v Tatra banke, a.s. pod č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pretože zo správania sa žalovaných 1/, 2/ mal obavu, že by sa títo mohli účelovo zbavovať svojho majetku v jeho neprospech. Vzhľadom na vyhlásený konkurz okresný súd konanie voči žalovanej 1/ uznesením č.k. 6C/4/2020-179 zo dňa 01.02.2021 zastavil. O návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým uznesením. 7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Krajský súd v zhode so súdom okresným má za to, že aj pri zabezpečovacom opatrení súdu je potrebné, aby ten, kto vydanie takéhoto opatrenia navrhuje, aspoň osvedčil podmienky obmedzenia, ktoré by mal súd uvaliť na druhú sporovú stranu, príp. na jej majetok. Podmienkou je existencia základného práva, ktorej ochrany sa navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia domáha, čo v prejednávanej veci predstavuje žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia (ktorej okresný súd v podstate vyhovel, keď zamietol žalobu len v časti počiatku omeškania od 22.11.2019 do 10.01.2020), teda žalobca peňažný prevod na účet žalovaných 1/,2/ osvedčil; vo fáze rozhodovania o zabezpečovacom opatrení takého osvedčenie nároku možno považovať za dostatočné. Žalobca však aj podľa názoru krajského súdu neosvedčil druhú podmienku - dôvodnú obavu - že by v prípade, ak bude žalobe vo veci samej vyhovené, bola exekúcia a uspokojenie nároku žalobcu ohrozené z dôvodu konania žalovaných 1/,2/, smerujúceho ku znižovaniu majetku s úmyslom vyhnúť sa povinnosti plniť. Okresný súd vykonal na návrh žalobcu dokazovanie za účelom preukázania žalobcom tvrdenej obavy vyžiadaním od Tatra banky a.s. informácií o účte, na ktorý mali byť finančné prostriedky poukázané. Zistil, že žalovaný 2/ má zriadené v tejto inštitúcii dva bežné účty a jeden sporiaci; medzi bežnými účtami je aj účet uvádzaný žalobcom č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý previedol dňa 03.02.2020 sumu 4.353,- Eur. Na dožiadanie banka okresnému súdu oznámila, že žalovaná 1/ nie je klientkou ani disponentkou zisťovaného predmetného účtu. Banka súdu prvej inštancie poskytla aj výpis z predmetného účtu za obdobie od 27.02.2019 až do konca roka 2020, ktorý okresný súd náležite vyhodnotil. Krajský súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že z predložených výpisov je zistiteľné, že dňa 01.03.2019 bola naň pripísaná suma 4.353,- Eur od prevodcu - žalobcu, dňa 04.03.2019 bolo z bankomatu vybratých 100,- Eur, dňa 11.03.2019 bolo pripísaných 240,- Eur od žalovaného 2/, dňa 12.03.2019 bola odpísaná suma 120,- Eur, ale aj pripísaná suma 381,78 Eur od spoločnosti NAY, a.s., dňa 16.04.2019 od žalovanej 2/ 170,- Eur, dňa 09.05.2019 od žalovaného 2/ 270,- Eur, dňa 13.05.2019 od spoločnosti NAY, a.s. 386,14 Eur, dňa 21.11.2019 bol realizovaný výber hotovosti vo výške 2.700,- Eur, dňa 03.03.2020 bolo pripísaných na účet 1.000,- Eur od žalovanej 1/, dňa 09.03.2020 pripísaných 1.000,- Eur od žalovaného 2/, dňa 07.04.2020 pripísaných 190,- Eur od žalovaného 2/, od spoločnosti Vitazel & company, s.r.o. dňa 14.04.2020 pribudli dvakrát sumy po 467,25 Eur, ako aj rôzne platby v stoeurových sumách v mesiacoch máj, jún a júl 2020, pričom v máji a v júni tieto platby presiahli sumu 1 000,- Eur. 8. Postup súdu pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia upravuje §324 ods. 3 C.s.p.; podľa tohto súd neodkladné opatrenie nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle §343. Zabezpečovacím opatrením podľa tohto ustanovenia môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená s tým, že záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra, pričom výkon záložného práva môže nastať až po tom, ak bola pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím. V uvedených zákonných ustanoveniach je koncepčné nóvum, ktoré spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná práve v odseku 3, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, obsiahnuté v §324 a nasl. C.s.p., je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby žalovaný, ktorý na výzvu žalobcu nezaplatil dlh, za ktorý by mal niesť podľa názoru žalobcu v konečnom dôsledku zodpovednosť namiesto dlžníka, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo, aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. 9. Odvolací súd uzatvára, že v prejednávanej veci nie sú dané predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný 2/ bol majiteľom účtu a aj jeho jediným disponentom, bez ohľadu na možnosť čerpania z tohto účtu sprostredkovane inou osobou, pohyby na účte nenasvedčujú účelovému zbavovaniu sa finančných prostriedkov, práve naopak. Úmysel (zbavovať sa finančných prostriedkov) musí vyplývať z konkrétnych okolností, ktoré svedčia nielen o konaní, ale aj o zámere takýchto úkonov. Úmysel žalovaného 2/ nakladať s finančnými prostriedkami na predmetnom účte tak, aby na ňom nebolo dostatočné množstvo finančných prostriedkov za účelom sťaženia prípadnej exekúcie nebolo možné dovodiť. Preto nebola splnená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku i v dôvodoch ako vecne správne v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. v plnom rozsahu potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol napriek tomu, že o nich súd prvej inštancie nerozhodoval. Okresný súd totiž po zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vydal rozsudok a rozhodol aj o trovách konania. V dôsledku úspechu žalovaného 2/ v odvolacom konaní v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by tento mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak, ako vyplýva zo spisového materiálu, žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Preto mu krajský súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle §255 ods.1 a §262 ods.1 C.s.p. v spojení s §396 ods.1 voči žalobcovi nepriznal. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).