Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/3/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214167 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6414214167.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 14 , proti povinnému: U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, W. F., vedenej pod sp. zn. EX 41800/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 2.070,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Er/740/2014-19 zo dňa 15. 06. 2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18Er/740/2014-19 zo dňa 15. 06. 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom („súd prvej inštancie“, alebo aj „exekučný súd“) exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ exekučného poriadku, za použitia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a § 243 f/ ods. 6 Exekučného poriadku, aplikujúc tiež ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 a ustanovenia § 52 a § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 22. 06. 2015 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská Rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 08678/13 zo dňa 20. 02. 2014 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 05. 12. 2012, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 03. 09. 2013. Oprávnený vyplnil dňa 11. 10. 2013 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 2070,77 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 03. 09. 2013 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 16. 10. 2013. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. 3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o úvere z 05. 12. 2012 vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 1000,- Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 773,- Eur v 9 mesačných splátkach po 197,- Eur počnúc dňom 11. 01. 2013. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, IČO-m a ďalšími údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve nie je z jej obsahu možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu ako nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, napr. či ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Oprávnenému sa v konaní nepodarilo preukázať, že by povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd prvej inštancie tak posúdil i kópiu zmenky, ktorú mal k dispozícii i konajúci rozhodcovský súd pri rozhodovaní o exekučnom titule a konštatoval, že neúplná zmenka bola vystavená dňa 07. 03. 2013, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Na základe vyššie uvedených skutočností s ohľadom na citované ustanovenia okresný súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Z tohto dôvodu okresný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil. Poukázal pritom na ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2007, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Uviedol, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukázal na skutočnosť, že dňa 05. 12. 2012 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 601600243, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom U., fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom 44 639 431, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený zvýraznil, že v samotnej žiadosti o úver povinný vyhlásil, že o úver žiada v postavení živnostníka. Ďalej oprávnený poukázal na ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch definujúce spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver využitý, oprávnený neskúma. Zvýraznil, že prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Poukázal na vedenú argumentáciu potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 21CoE/378/2016-53, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z. z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť Zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Ďalej poukázal oprávnený aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/415/2012 a uviedol, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Odvolanie bolo oprávneného doručené povinnému dňa 31. 08. 2020, s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť. 6. Vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného podané nebolo. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadku, ďalej len „CSP“), včas podané odvolanie oprávneného prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP uznesenie Okresného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 10. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 22. 06. 2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR08678/13 zo dňa 22. 2014 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uplatňovaná pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy, ktorej fotokópia je i súčasťou predloženého exekučného spisu a to Zmluvy o úvere zo dňa 05. 12. 2012 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Totožného dňa, t. j. 05. 12. 2012 bola uzavretá medzi uvedenými zmluvnými stranami i rozhodcovská zmluva, tvoriaca samostatný ucelený dokument, nachádzajúci sa na samostatnej osobitnej listine, z ktorej z článku II. bod 1 vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere zo dňa 05. 12. 212, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, nezabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práva z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súd žiadosť na preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. 11. Podľa § 243 h/ ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243 i/ až § 243 k/ neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Občiansky zákonník v § 52 a nasl. upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať, a naopak, ktoré v nej obsiahnuté byť nesmú (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľom je len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že v zmluve o úvere zo dňa 05. 12. 2012 sú zmluvné strany označené ako veriteľ a dlžník, pričom dlžník je označený v úvodnej samostatnej časti zmluvy o úvere ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m zapísaný v živnostenskom registri pod č. 680-13868, ktoré údaje identifikujú samostatne zárobkovo činnú osobu a neslúžia na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci vlastného podnikania. Je nutné prisvedčiť, že zmluva o úvere zo dňa 05. 12. 2012 obsahovala vo svojom treťom osobitnom odseku taktiež označenie dlžníka ako fyzickej osoby s uvedením mena, priezviska, adresy a rodného čísla, avšak v predchádzajúcej, úvodnej a od ostatného obsahu zmluvy oddelenej časti úverovej zmluvy označujúcej dlžníka, je dlžník označený ako živnostník, údajmi identifikujúcimi osobu živnostníka. Je nutné pripustiť, že duplicitné označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi fyzickej osoby a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníkmi ako podnikateľa - obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Nemožno však neprihliadnuť na osobitné vyhlásenie dlžníka rovnako nachádzajúce sa v druhej časti zmluvy, obsahujúcej špecifikáciu poskytovaného úveru, v ktorej časti dlžník osobitne učinil vyhlásenie o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Uvedené osobitné vyhlásenie o účele poskytovaného úveru dlžník označený ako živnostník i osobitne podpísal. S prihliadnutím na uvedené vyhlásenie dlžníka nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvracali, dospieť k inému záveru ako takému, že v danom prípade povinný pri uzavretí zmluvy o úvere s oprávneným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, do záväzkového vzťahu vstupoval ako samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník, a finančné prostriedky prijaté titulom úveru použil na výkon svojej podnikateľskej činnosti. 15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere nesprávne vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a následne na predmetnú vec nesprávne aplikoval ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a teda i exekúciu nesprávne zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. 16. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie na prebiehajúcu exekúciu nebude aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva nakoľko na uvedený postup nie je zákonný dôvod, keďže povinný nie je spotrebiteľom. 18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).