Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/156/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010761 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719010761.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného H. J., za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 13. januára 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22.06.2020, sp. zn. 5T/155/2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného H. J., nar. XX.XX.XXXX v F. T., trvale bytom J. XXX, o d s u d z u j e podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a obžalovanému u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému u s t a n o v u j e skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku okresného súdu sa ponecháva n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen uznal obžalovaného H. J. rozsudkom zo dňa 22.06.2020, sp. zn. 5T/155/2019 vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.03.2019 v čase okolo 01.00 hod. v obci J. okres P., vo dvore rodinného domu s popisným číslom XXX, fyzicky napadol H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, okres P. tak, že ako chcel, aby poškodený išiel domov, nakoľko sedel a spal v kresle pod stromom, tohto zobudil, došlo medzi nimi k potýčke, následne poškodenému chytil obidve ruky a vykrútil mu ich dozadu za chrbát, urobil mu páku na pravú ruku, následkom čoho poškodený spadol na zem na brucho, koleno mu pritlačil na chrbát a potiahol jeho pravú ruku viac dozadu, pričom poškodenému puklo v ruke a začal kričať od bolesti, preto ho H. J. pustil, čím týmto konaním spôsobil H. T. podľa znaleckého posudku E.. D. G., vykĺbenie pravého lakťového kĺbu, roztrhnutie postranného lakťového väzu a odlomenie malého úlomku z hlavičky vretennej kosti, zranenia ktoré si vyžiadali hospitalizáciu vo R. vo R. P. a následnú operáciu M. F.D.R v T. T. a na ktoré znalec stanovil dobu práceneschopnosti a liečenia v trvaní 56 dní. Za to obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to: C., W. H., a.s., so sídlom B. 5, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX vo výške 1.883,79 Eur a J. H., pobočka T., so sídlom W. XX, XXX XX T., vo výške 618,40 Eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný H. J., a to najskôr stručným písomným podaním zo dňa 03.07.2020, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň, a to proti výrokom o vine a treste. Takto podané odvolanie následne upresnil nasledujúcim písomným odôvodnením prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 30.09.2020, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň, kde sa domáha zrušenia výroku o treste a uloženia mu krajským súdom podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V písomných dôvodoch uviedol, že na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať. V prípravnom konaní nepopieral, že sa s poškodeným pobili, mal však za to, že problémy s rukou mal už poškodený skôr. V podstate potvrdil, že poškodeného fyzicky napadol a tým sa čiastočne priznal ku skutku. Ďalej uviedol, že prehlasuje, že sa v celom rozsahu k spáchaniu skutku tak, ako mu je kladený za vinu priznáva, svojho konania ľutuje a poškodenému sa ospravedlňuje. Uvedené vyhlásenie mieni učiniť aj na verejnom zasadnutí, na ktorom sa bude rozhodovať o jeho odvolaní. Posúdenie priznania páchateľa k spáchaniu trestného činu ako poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l) Tr. zák.) nie je závislé od dôkaznej situácie. Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení neobmedzuje právnu relevanciu priznania ako poľahčujúcej okolnosti len na určité štádium trestného konania a už vôbec nie na existujúcu dôkaznú situáciu. Páchateľ sa môže priznať k spáchaniu skutku v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, a to tak v procesnej pozícii obvineného, ako aj obžalovaného, pričom pokiaľ k tomu priznaniu pristúpi vyjadrenie ľútosti nad vlastným protiprávnym konaním, je nutné naň prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť. Jeho priznanie k spáchaniu trestného činu nevyvoláva samo osebe bez ďalšieho žiadne účinky, z ktorých by mohol profitovať. K tomu, aby mohlo byť priznanie k spáchaniu trestného činu posúdené ako poľahčujúca okolnosť (§ 36 písm. l) Tr. zák.), je potrebné, aby obvinený zároveň spáchanie tohto trestného činu oľutoval, t.j. zaujal k spáchaniu trestného činu sebakritický postoj sľubujúci možnosť jeho nápravy. Tento jeho postoj zákon následne „honoruje“ miernejším trestom. Spáchanie skutku skutočne ľutuje o to viac, že so svedkom poškodeným boli dobrí kamaráti. Nemôže mu byť na ujmu, že na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a ku skutku nevypovedal. Analogicky poukazuje aj na stanovisko NS SR č. 44 zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR 5/2017, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny. Na základe uvedeného by dolná hranica predstavovala 2 roky 8 mesiacov. Zároveň má za to, že trest uložený rozsudkom považuje za neprimerane prísny aj s poukazom na okolnosti jeho spáchania. V ďalšom poukázal na obsah ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Ďalej uviedol, že poškodený pred vlastným napadnutím popíjal alkohol s ním, pričom následne boli obaja značne pod vplyvom alkoholu. Uviedol to aj samotný poškodený aj svedkyňa E. T.. Konflikt paradoxne začal tým, že on chcel poškodenému pomôcť potom, ako zostal poškodený spať von na svojom pozemku o 01.00 hod a on nechcel, aby sa mu niečo stalo prípadne, aby bol chorý, pretože bola vonku zima a chcel ho odprevadiť až dovnútra domu. Túto časť výpovede potvrdil on, ale aj poškodený a svedkyňa T.. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku predmetného trestného činu, nebolo teda v jeho úmysle tohto napadnúť a fyzicky mu ublížiť. Ako prvý fyzicky zaútočil na jeho prvotnú pomoc práve poškodený, čo poškodený vo svojom výsluchu aj potvrdil. Tento bol v značnej miere intoxikovaný alkoholom, teda jeho reflexy a šikovnosť ako príp. útočníka boli do značnej miery oslabené. Na strane druhej aj on bol intoxikovaný alkoholom, ktorý neprimeraným spôsobom potom reagoval na fyzický útok poškodeného, čím mu spôsobil zranenie popísané v skutkovej vete rozsudku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že sa na neho hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/193/08 z 05.05.2009, právoplatným 05.05.2009. Priestupkovo bol jedenkrát riešený. Riadne pracoval ako vodič kamiónu v rôznych spoločnostiach. Má za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom miernejším, a to podmienečným trestom odňatia slobody, za súčasného uloženia tých najprísnejších povinností príp. obmedzení ako zákaz užívania alkoholických nápojov, priblížiť sa poškodenému a k jeho obydliu a ďalšie, ktoré bude súd považovať za nevyhnutné. V neposlednom rade poukázal aj na trest uložený trestným rozkazom v predmetnej trestnej veci, kde mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, pričom počas konania nevyvstali podľa jeho názoru nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na uloženie trestu prísnejšieho. Súd môže aj z úradnej povinnosti prihliadať na § 39 ods. 1 Tr. zák. bez toho, aby to on sám navrhoval. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného predniesol konečný návrh v súlade s písomnými dôvodmi podaného odvolania. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, aby vo veci rozhodol sám a vzhľadom na skonštatovanie okolností prípadu uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu. Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože považuje napadnutý rozsudok vo všetkých smeroch za zodpovedajúci stavu veci a zákonu. Zdôraznil, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Ľutuje to, čo sa stalo a taktiež navrhol, aby krajský súd rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží podmienečný trest s probačným dohľadom. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne. Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, pričom aj svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku, podrobne zdôvodnil v súlade so stavom veci. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2020 vypočul obžalovaného, ktorý sa však odmietol k veci vyjadriť a využil svoje zákonné právo nevypovedať, vykonal výsluchy poškodeného H. T., svedkov C. T. a znalca E.. D. G.. Za splnenia procesných podmienok podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne E. T. z prípravného konania a podľa § 268 ods. 2 Tr. por. znalecký posudok č. 65/2019 E.. D. G.. Ďalej v zmysle § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy zadokumentované v obsahu spisového materiálu, najmä výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, odpis registra trestov, týkajúci sa jeho osoby a rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom. Na podklade takto vykonaného dokazovania potom dospel nielen k správnemu skutkovému, ale aj právnemu záveru v tom smere, že v súlade s obžalobou prokurátora kvalifikoval zistené konanie obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný zisteným konaním inému (H. T.) úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Krajský súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadom zavinenia obžalovaného v celom rozsahu stotožnil, v podrobnostiach na ňu odkazuje (strany 6 a 7 napadnutého rozsudku) a bolo by nadbytočné ju v tejto súvislosti a na tomto mieste znovu opakovať. Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd, nakoľko uložený trest odňatia slobody považoval za trest neprimeraný, v dôsledku čoho odvolanie obžalovaného považoval za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám. Vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti v priebehu konania o jeho odvolaní proti napadnutému rozsudku, krajský súd u obžalovaného zistil existenciu jednej v jeho prospech svedčiacej poľahčujúcej okolnosti a to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval (ust. § 36 písm. l) Tr. zák.), pričom na druhej strane rovnako ako okresný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mu v rámci úvah o výmere trestu priťažovala. Keďže poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 1:0, sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižovala o 1/3-inu (ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák.). V dôsledku toho bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 4 rokov do 8 rokov. Odvolací súd okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zároveň podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol aj na mieru závažnosti ustálenej poľahčujúcej okolnosti. V reakcii na argumentáciu obžalovaného o možnosti použitia per analogiam ust. o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. aj v prípade uznania viny, krajský súd konštatuje tú skutočnosť, že podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č. 44) použitie tohto ustanovenia Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by obžalovaný uznal vinu na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. a po prijatí takého vyhlásenia súdom, keďže obžalovaný by neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V prejednávanom prípade však obžalovaný na hlavnom pojednávaní neuznal vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Tr. por. Krajský súd sa však stotožnil s argumentáciou obžalovaného v písomne podanom odvolaní, že okresný súd pochybil, keď pri ukladaní trestu neaplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici trestnej sadzby, by ale bolo v danom prípade neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a preto bolo namieste aplikovanie moderačného ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. Pre takýto postup bolo potrebné vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti prípadu, ako aj výraznú ingerenciu samotného poškodeného vo vzťahu k okolnostiam prípadu, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný s poškodeným boli pred spáchaním skutku dlhodobo kamaráti, títo spolu počas dňa a noci pred inkriminovaným skutkom požívali alkoholické nápoje, pričom pred vznikom konfliktu medzi nimi to bol práve obžalovaný, ktorý chcel poškodenému, ktorý zaspal vonku, v obave o jeho život a zdravie, keďže vonku bola zima, pomôcť a odprevadiť ho do domu. Poškodený jeho pomoc odmietol a ako prvý ho fyzicky napadol. Tiež je potrebné zdôrazniť, že to bol práve obžalovaný, ktorý po spôsobení zranenia poškodenému privolal na miesto záchrannú zdravotnú službu. Takýto postup odôvodňovali aj pomery obžalovaného, ktorý nemá rozsiahlu kriminálnu minulosť, tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný (naposledy v roku 2009), avšak hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený, ako aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Práve existencia a kombinácia týchto dôvodov viedla k mimoriadnemu zníženiu výmery trestu odňatia slobody a k jeho ukladaniu bez toho, aby bolo nevyhnutné ukladať mu trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky možno považovať nielen za zákonný a primeraný, ale aj spravodlivý. Rozhodujúc sám krajský súd obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému ustanovil skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Uložený trest ako celok obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, zároveň postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším zákonným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov. Napokon, ak by obžalovaný neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život a hrozba výkonu trestu odňatia slobody by nebola postačujúca, eventuálne mu môže byť v takomto prípade nariadený výkon uloženého trestu, a to už aj počas plynutia skúšobnej doby. Keďže okresný súd nepochybil vo výroku o náhrade škody, ktorým zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť škodu poškodeným C., zdravotnej poisťovni, a.s. a a J. poisťovni, pobočka T., tento výrok ponechal krajský súd nedotknutý a z naznačených dôvodov na podklade odvolania obžalovaného rozhodol jednohlasne rozsudkom tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.