Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 41Cob/98/2023 5118213396 25. 09. 2024 JUDr. Miroslava Púchovská ECLI:SK:KSBB:2024:5118213396.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu TRANSAGENT medunarodna pomorska i prometna agencija, d.o.o., so sídlom Verdieva 6, Rijeka, Chorvátska republika, IČO: 040043331, právne zastúpený: Dr. Miroslav Králik, advokát, so sídlom Námestie Martina Benku 5, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: GEART, s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 42A, 010 01 Žilina, IČO: 36 814 571, o zaplatenie 17.883,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 205/2018-534 a zo dňa 27. januára 2023 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb/205/2018-534 zo dňa 27. januára 2023 v napadnutej druhej a štvrtej výrokovej vete potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
odôvodnenie: 1. Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.000,--Eur od 20.04.2018 do zaplatenia, zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.150,--Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.766,60 Eur od 14.04.2018 a zo sumy 7.383,30 Eur od 20.04.2018, všetko až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Treťou výrokovou vetou v ostatnej časti žalobný návrh zamietol. Štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina elektronickým podaním dňa 13.09.2018 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.883,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne počítaním zo sumy 511,-Eur od 13.04.2018, zo sumy 9.511,-Eur od 14.04.2018, zo sumy 9.011,-Eur od 20.04.2018 a zo sumy 850,-Eur od 20.05.2018, všetko až do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhradou trov konania. 3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uplatnený nárok žalobca vymedzil ako zmluvný nárok s poukazom na uzatvorenú prepravnú zmluvu s tvrdením, že dňa 20.02.2018 zaslal žalobca žalovanému na základe jeho žiadosti cenovú ponuku a podmienky prepravy tovaru s označením „Delmag RH 25“ z mesta Čortanovci v Srbskej republike do Žiliny, ktorú ponuku žalovaný akceptoval e-mailom zo dňa 21.02.2018, čím medzi stranami vznikla prepravná zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal podľa pokynov žalovaného prepraviť tovar do miesta dodania a žalovaný sa zaviazal
zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu za vykonanie prepravy. Žalobca v ďalšej časti poukázal na emailovú komunikáciu strán, zohľadňujúcu dodatočnú požiadavku žalovaného na vykonanie prepravy cez Bratislavu s navýšením sumy prepravného tak, že navrhovaná cena prepravného predstavovala sumu 26.533,- eur. Žalobca ďalej poukázal na návrh žalovaného na spôsob úhrady prepravného v troch platbách, vždy v sume 1/3 z dohodnutej sumy a požiadavku žalovaného na poskytnutie zľavy z prepravného, na čo reagoval žalobca e-mailom zo dňa 07.03.2018, ktorým vyslovil súhlas s poskytnutím zľavy 500,- eur z poslednej dohodnutej splátky prepravného, a to tak, že prvá splátka v sume 9.511,-Eur bude zaplatená žalovaným pred uskutočnením prepravy, druhá splátka v deň naloženia tovaru v Čortanovci a tretia splátka v deň vykládky tovaru dňa 09.03.2018. Žalobca ďalej v žalobe popísal okolnosti, pre ktoré nedošlo k uskutočneniu nakládky tovaru, ktorá sa napokon uskutočnila až dňa 13.04.2018, ktorej predchádzala čiastočná úhrada prvej splátky - odmeny na vykonanie prepravy dňa 12.04.2018 v sume 9.000,--Eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou jednotlivých splátok žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnuté prepravné navýšené o náklady zrušenej prepravy v súvislosti so zabezpečením policajnej eskorty o sumu 850,- eur, a to faktúrou zo dňa 07.05.2018 č. 18-319-000003. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť prepravné ani napriek výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.07.2018 nesplnil, žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou. Žalobca ako dôkaz k žalobe pripojil úradný preklad e-mailovej komunikácie strán za obdobie od 20.02.2018 až do 03.04.2018, úradný preklad faktúry zo dňa 07.05.2018 a výzvu adresovanú žalovanému dňa 30.07.2018. 4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe svoju procesnú obranu primárne založil na námietke započítania svojej pohľadávky z titulu náhrady škody v sume 220.000,- eur, ktorá mala žalovanému vzniknúť pri nakládke tovaru konaním žalobcu, a to v nadväznosti na stanovisko autorizovaného servisu zo dňa 15.02.2009 k vyčísleniu vzniknutej škody. Žalovaný súčasne poprel skutkové tvrdenia, ktoré sú obsahom podanej žaloby a tieto označil za nepravdivé, neúplné a nepreukázané. Žalovaný v ďalšej časti svojho vyjadrenia opísal okolnosti poškodenia prepravovaného nákladu, ku ktorému došlo dňa 05.04.2018 po začatí prepravy pri uskutočnení nakládky tovaru. Žalovaný ako dôkaz vo vyjadrení označil e-mail zo dňa 05.04.2018, stanovisko autorizovaného servisu k vzniknutej škode zo dňa 15.02.2019 a výzvu na plnenie zo dňa 15.02.2019. 5. V reakcii na procesnú obranu žalovaného žalobca zdôraznil, že k uzavretiu prepravnej zmluvy medzi stranami došlo s doložkou FOT tak, ako vyplýva z pripojeného Medzinárodného nákladného listu CMR č. 0375626 v bode č. 21, ktorá dohoda vylučuje zodpovednosť prepravcu za poškodenie veci, ku ktorému došlo pri nakládke tovaru, keďže v cene dohodnutého prepravného nakládka a vykládka tovaru medzi stranami dojednaná nebola. Žalobca súčasne poukázal na čl. 18 ods. 2 a 5 a čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru CMR. Žalobca tak vylučuje svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú na prepravovanom zariadení, keďže v prípade stranami uzatvorenej prepravnej zmluvy k naloženiu prepravovaného zariadenia ani k prevzatiu zásielky žalobcom dňa 05.04.2018 nedošlo, pričom z obsahu predloženého nákladného listu vyplýva, že zariadenie žalovaného bolo v okamihu jeho prevzatia žalobcom na prepravu už poškodené. Žalobca súčasne predložil súdu úradný preklad medzinárodného nákladného listu č. 0375626. Žalovaný v ďalšej reakcii na tvrdenia žalobcu namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní poukazujúc na obsah žalobcom predloženého nákladného listu a v ňom označeného dopravcu - spoločnosť A. B., C. a ďalej nezrovnalosti týkajúce sa miesta nakládky a vykládky tovaru vo vzťahu k žalobcom uvádzaným tvrdeniam v žalobe. Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnenú cenu prepravného s poukazom na neurčitosť skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v podanej žalobe a vo väzbe na žalobcom predložené dôkazy k výpočtu prepravného a k spôsobu jeho zaplatenia. Žalovaný uvádza tvrdenie, že žalobcom predložený nákladný list sa týka inej prepravy uskutočnenej iným prepravcom, s iným začiatkom a miestom prevzatia a dodania a s inými zmluvnými podmienkami a tomu zodpovedajúcou inou cenou za prepravu, ktorá nesúvisí s prejednávanou vecou. Žalovaný má za to, že žalobca svoj nárok predloženými dôkazmi nepreukázal. 6. Primárne súd prvej inštancie posudzoval svoju medzinárodnú príslušnosť (právomoc) na prejednanie veci. Z obsahu spisového materiálu a žalobného návrhu podľa súdu nepochybne vyplýva, že v posudzovanom prípade žalobca uplatňuje svoj peňažný nárok z právneho titulu prepravného za vykonanú prepravu medzi podnikateľmi v rámci členských krajín Európskej únie, keď na strane žalobcu ako prepravcu vystupuje obchodná spoločnosť so sídlom v Srbsku a na strane žalovaného obchodná spoločnosť s registrovaným sídlom na území Slovenskej republiky. Základným a určujúcim prepisom, ktorý upravuje určovanie súdnej príslušnosti pri cezhraničnej preprave tovaru medzi štátmi členských štátov únie je Nariadenie rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, známe ako „Nariadenie Brusel I“. Podľa kapitoly II odd. 1 čl. 4 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodnoprávnych veciach, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. 7. Súd ďalej uviedol, že z obsahu žaloby a žalobcom uvádzaných tvrdení v jeho písomných vyjadreniach k veci je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia peňažnej pohľadávky z titulu zmluvného plnenia na základe uzatvorenej prepravnej zmluvy, ktorá mala podľa tvrdení žalobcu vzniknúť akceptáciou cenovej ponuky žalovaným dňa 21.02.2018. Žalovaný v priebehu trvania sporu upustil od svojej kompenzačnej námietky uplatnenej titulom náhrady škody voči pohľadávke žalobcu s následným odôvodnením neexistencie žalovanej pohľadávky spôsobilej na započítanie. 8. Žalovaný učinil spornou existenciu zmluvy, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok. Namieta žalobcom uplatnenú cenu prepravného vychádzajúc z jedinej žalovaným akceptovanej cenovej ponuky na vykonanie prepravy zo dňa 20.02.2018. Žalovaný v konaní učinil spornou aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tvrdiac neplatnosť uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a aktuálne vystupujúcim žalobcom v konaní, ktorú námietku odôvodnil žalovaný neurčitosťou zmluvy v časti vymedzenia postúpenej pohľadávky. Žalovaný v konaní tvrdí, že žalobcom predložený medzinárodný nákladný list sa vzťahuje k inej prepravnej zmluve uzatvorenej medzi stranami, vo vzťahu ku ktorej medzi stranami nedošlo k dohode o cene prepravného, a ktorá nesúvisí so zmluvou opísanou žalobcom v podanej žalobe. 9. Podľa súdu je medzi stranami sporné, či žalobcom uplatnená pohľadávka má svoj základ v zmluve uzatvorenej medzi stranami, ktorá mala vzniknúť akceptáciou cenovej ponuky žalobcu zo dňa 20.02.2018. Rovnako je medzi stranami sporná výška oprávnenej pohľadávky žalobcu z titulu prepravného a vecná legitimácia žalobcu na priznanie žalovanej pohľadávky. 10. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2020 žalobca vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.000,--Eur od 20.04.2018 do zaplatenia späť a na pojednávaní konanom dňa 27.01.2023 žalobca zobral späť žalobný návrh aj v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, tak že v dôsledku zmeny žalobného návrhu žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny 17.883,--Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 511,--Eur od 13.04.2018. zo sumy 9.511,--Eur od 14.04.2018, zo sumy 7.011,-Eur od 20.04.2018 a zo sumy 850,--Eur od 20.05.2018, všetko až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Ako dôvod čiastočného späťvzatia žaloby žalobca označil nepresnosť vymedzeného úroku z omeškania. V ostatnom dôvod čiastočného späťvzatia žaloby bližšie nevymedzil. Žalovaný vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby učineným žalobcom v priebehu pojednávaní. 11. V súvislosti s uplatnenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, a to s poukazom na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou mal pôvodný žalobca postúpiť svoju pohľadávku na subjekt TRANSAGENT medunarodna pomorska i prometna agencija, d.o.o. (aktuálneho žalobcu) a s poukazom na žalovanému doručený Európsky platobný rozkaz súd posudzoval podmienky konania v tejto veci. 12. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.11.2020 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to vstupom do konania aktuálne označeného žalobcu. Súd tak rozhodol na základe procesného návrhu žalobcu zo dňa 16.10.2020, súhlasného stanoviska vstupujúceho subjektu a na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 041/2020 zo dňa 16.06.2020, ktorou došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť aktuálne vystupujúceho subjektu na strane žalobcu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2020. 13. Na základe vyhodnotenia právomoci konajúceho súdu, a to v súlade s čl. 31 ods. 1 písm. a) Dohovoru o CMR a čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého začatím súdneho konania na Okresnom súde Žilina určeného podľa sídla žalovaného žalobou zo dňa 13.09.2018, súd vo vzťahu k vydanému európskemu platobnému rozkazu obchodným súdom v Rijeke konštatoval skutočnosť, že na Okresnom súde Žilina sa v čase podania návrhu na vydanie európskeho platobného
rozkazu viedlo súdne konanie v tej istej veci medzi rovnakými účastníkmi, a teda jedná sa o konanie, ktoré začalo skôr ako iné konanie vedené medzi tými istými stranami, čím je daná právomoc konajúceho súdu podľa § 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012. 14. Po zistení splnenia procesných podmienok pre konanie okresného súdu, súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného a listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu, a ktoré súd zabezpečil za účelom zistenia a preukázania obsahu rozhodného práva, ktoré bolo potrebné aplikovať na posudzovanú právnu vec. 15. Žalovaný namietol neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.06.2020 z dôvodu neurčitosti vymedzenia postúpenej pohľadávky. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutočnosti, že obsahom Zmluvy o postúpení zo dňa 19.06.2020 je pohľadávka vymedzená jej nominálnou hodnotou - sumou 17.883,-Eur, osobou veriteľa a dlžníka s poukazom na faktúru č. 18-319-000003 zo dňa 07.05.2018 má za to, že postúpená pohľadávka je v zmluve vymedzená dostatočným spôsobom, umožňujúcim jej identifikáciu, a to v nadväznosti na konkrétny účtovný doklad, faktúru, ktorou procesný predchodca (postupca žalovanej pohľadávky) vyúčtoval žalovanému prepravné v celkovej sume 26.883,-Eur za nadrozmernú prepravu zariadenia Čortanovci - Žilina FOT/FOT, s miestom vykládky tovaru podľa záhlavia faktúry v Bratislave. Súd preto námietku neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky z pohľadu jurisdikcie srbského práva vyhodnotil ako nedôvodnú. 16. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že na základe vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že jedinou žalovaným akceptovanou cenovou ponukou medzi stranami bola cenová ponuka zo dňa 20.02.2018, ktorá obsahuje navrhovanú cenu prepravného v celkovej 22.150,--Eur s miestom nakládky v Čertanovci, Srbsko a vykládkou v Žiline. Súd mal za to, že prekonanie právne významnou je doložka FOT vylučujúca zodpovednosť prepravcu za vzniknutú škodu, ku ktorej došlo pri nakládke alebo vykládke tovaru. Z cenovej ponuky je zrejmé, že obsahuje okrem iného technický sprievod a policajný sprievod a rovnako z ponuky vyplýva, že v prípade každého zrušenia prepravy po potvrdení objednávky na nakladanie spôsobí zrušenie prepravy trovy objednávateľa prepravy, ktorých hodnota predstavuje 50 % z celkovej hodnoty ponuky. 17. Z nasledujúcej e-mailovej komunikácie strán vyplýva, že v súvislosti so zmenami požiadaviek žalovaného na priebeh prepravy cez Bratislavu žalobca navrhol žalovanému zvýšenie prepravného o sumu 2.350,--Eur, a o cenu odborného posúdenia vo výške 1.700,--Eur + DPH a pri použití dvoch štandardných kamiónov, ktoré by šli oddelene od hlavného zariadenia ešte sumu 2.000,--Eur. Na uvedenú ponuku žalobcu zo dňa 01.03.2018 (č. l. 16) žalovaný reagoval požiadavkou na opätovné prehodnotenie a úpravu ceny, poukazujúc na primárnu ponuku vo výške 22.150,--Eur a s návrhom na úhradu ceny v splátkach 3 krát 1/3 prepravného (e-mail žalovaného zo dňa 06.03.2018 č. l. 19). Na uvedenú požiadavku žalobca reagoval e-mailom zo dňa 07.03.2018 (rub č. l. 22), v rámci ktorého žalobca vyslovil súhlas so spôsobom úhrady prepravného v troch splátkach s vymedzením výšky jednotlivých splátok a ich splatnosti, navrhujúc zľavu z ceny prepravného vo výške 500,-Eur z poslednej splátky prepravného očakávajúc odpoveď žalovaného na uvedenú ponuku, k čomu však v rámci písomnej komunikácie už nedošlo. Z ostatných vykonaných dôkazov je nesporné, že k predpokladanému termínu pôvodnej prepravy dňa 09.03.2018 nedošlo, čo vyplýva z e-mailu žalovaného zo dňa 08.03.2018 s odôvodnením žalovaného, že so zariadením sa nedá pohybovať (e-mail žalovaného zo dňa 08.03.2018 č. l. 26). Obdobná situácia nastala aj dňa 04.04.2018, pričom k reálnemu uskutočneniu prepravy došlo až dňa 13.04.2018, a to po vykonaní prvej splátky prepravného zo strany žalovaného v sume 9.000,-Eur dňa 12.04.2018, t. j. deň pred uskutočnením prepravy. 18. Súd dospel k záveru, že napriek žalobcom opísanému spôsobu výpočtu prepravného v sume 26 523,--Eur žalobca v konaní existenciu dohody o výške prepravného v tejto sume nepreukázal, preto súd dospel k záveru, že jediná v konaní preukázaná dohoda o cene prepravného zodpovedá pohľadávke žalobcu v sume 22.150--Eur, s tým, že pre uplatnenie zľavy z prepravného vo výške 500.--Eur absentuje základ t.j. suma, z ktorej navrhovaná zľava bola žalobcom predpokladaná, poskytovaná a žalovaným požadovaná. 19. K námietke žalovaného o vecnej legitimácii žalobcu sa súd prvej inštancie ďalej vyjadril v odseku 37 napadnutého rozsudku a k námietke nedostatku väzby žalovanej pohľadávky na žalobcom tvrdenú zmluvu a predložený nákladný list uviedol, že z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by ktoroukoľvek zo
zmluvných strán došlo k zrušeniu pôvodnej prepravnej zmluvy alebo že by pôvodná prepravná zmluva zanikla z iných zákonom predpokladaných dôvodov. 20. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že pokiaľ žalovaný odvodzoval zrušenie prepravnej zmluvy z emailovej komunikácie žalovaného zo dňa 08.03.2018, tak uvedená správa sa týka zrušenia termínu prepravy predpokladaného dňa 09.03.2018, nie prepravy ako celku s tým, že zrušenie konkrétneho termínu prepravy bolo odôvodnené tým, že so zariadením sa nedá pohybovať, pričom správa predpokladá následné informovanie žalobcu zo strany žalovaného. Podľa súdu z predmetného textu oznámenia nemožno dovodzovať stratu záujmu žalovaného na ďalšom vykonávaní prepravy alebo zrušenie zmluvy prezentované žalovaným. Súd ďalej skonštatoval, že ani obsah emailovej komunikácie zo dňa 10.04.2018 nesvedčí o zániku prepravnej zmluvy. Napriek tomu, že žalobca požadoval od žalovaného úhradu časti prepravného (1/3) do 24 hodín s upozornením, že inak bude žalobca považovať prepravu za zrušenú a bude musieť pristúpiť k vyúčtovaniu 50 % z celkovej ceny ako je uvedené v ponuke, k zrušeniu zmluvy žiadnym ďalším úkonom žalobcu nedošlo. Žalobca sumu, ktorú označil v predmetom emaily voči žalovanému neuplatňoval a žalovaný napokon žalobcovi zaplatil preddavok ako prvú časť zálohovej platby na vykonanú prepravu, ktorá sa uskutočnila dňa nasledujúceho, a to 9.000,-Eur dňa 12.04.2018. Podľa názoru súdu v kontexte aj následného správania sa strán nemožno učiniť výklad tohto oznámenia žalobcu v tom zmysle, že uvedeným oznámením došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu tak, ako bol tento výklad prezentovaný zo strany žalovaného. Súd mal za to, že takáto argumentácia žalovaného by musela byť logicky spojená s tvrdením na základe akých skutočností potom zaplatil žalobcovi dňa 12.04.2008 na sumu 9.000,--Eur a na akom zmluvnom základe sa uskutočnila preprava zásielky dňa 13.04.2018. Podľa názoru súdu takéto tvrdenia, respektíve objasnenia sporných skutočností v procesnej obrane žalovaného celkom absentujú. 21. Na základe uvedeného súd ustálil, že k uzatvoreniu prepravnej zmluvy, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok, došlo akceptáciou ponuky zo dňa 20.02.2018, ktorou strany dohodli typ prepravy z konkrétneho miesta určenia do miesta vykládky pre určitý, konkrétny typ nákladu a zariadenia Delmag v cene prepravného 22.150,--Eur a neskoršou e-mailovou komunikáciou dohodli spôsob zaplatenia tejto ceny v troch splátkach, v dohodnutých termínoch plnenia. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že medzinárodný nákladný list, ktorého obsahom žalobca preukazuje existenciu zmluvného vzťahu (okrem akceptácie cenovej ponuky), sa netýka zmluvy opísanej žalobou, súd skonštatoval, že existenciu inej zmluvy, na základe ktorej bola preprava zariadenia zo Srbska na územie Slovenskej republiky žalobcom pre žalovaného realizovaná, žalovaný v konkrétnostiach netvrdil, k existencii takejto zmluvy a jej obsahovým náležitostiam žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy. Procesná obrana žalovaného v tejto časti tak zostala v rovine ničím nepodložených tvrdení. 22. Súd obranu žalovaného ohľadne námietky nezrovnalostí žalobcom uvádzaných tvrdení, ktoré sú obsahom žaloby vo väzbe na obsahové náležitosti faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému prepravné vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že žalobca poskytol k jednotlivým námietkam, konkrétne k označeniu miesta nakládky a vykládky tovaru logické a dostatočné vysvetlenia, ktorými vylúčil relevantnosť obrany žalovaného v tejto časti. 23. K námietke premlčania žalovanej pohľadávky uplatnenej žalovaným prvýkrát v konaní podaním žalovaného zo dňa 25.11.2022 súd prvej inštancie poukázal na ust. čl. 8, 10 ods. 1 Základných princípov CSP a súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Poukázal napríklad na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. D. XXX/XXXX zo dňa 15. novembra 2018 a vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania k námietke premlčania žalovanej pohľadávky neprihliadol, keďže žalovaný napriek výzve súdu v súvislosti s doručovaním žaloby, následných vyjadrení strán a predvolaním strán na pojednávanie na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v súdom určenej lehote s poučením, že po uplynutí tejto lehoty nemusí súd na ďalšie tvrdenia a dôkazy prihliadať, vzniesol námietku premlčania písomným podaním zo dňa 25.11.2022, súd mal za to, že napriek tejto výzve žalovaný svoju námietku premlčania žalovanej pohľadávky uplatnil až po uskutočnení viacerých termínov pojednávania v rámci podania zo dňa 25.11.2022 s tým, že svoju námietku ani bližšie nešpecifikoval. 24. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000,--Eur od 20.04.2018 do zaplatenia a v časti paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky súd prvej inštancie na základe súhlasného stanoviska žalovaného pri aplikácii ustanovenia § 144, § 145 ods. 1,2 a § 146 ods. 1 a 2 konanie čiastočne zastavil. 25. Druhým výrokom rozsudku súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu sumu 13.150,--Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.766,60 Eur (nedoplatok druhej splátky prepravného) od 14.04.2018 a zo sumy 7.383,30 Eur (nezaplatená tretia splátka prepravného) od 20.04.2018 do zaplatenia. 26. Nad rámec priznanej pohľadávky s jej príslušenstvom a nad rámec čiastočného späťvzatia žaloby súd v ostatnej časti žalobný návrh ako nepreukázaný a teda nedôvodný zamietol. 27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP na základe zisteného pomeru úspechu strán sporu tak, že úspech žalobcu predstavoval 71 %, úspech žalovaného 29 %, čomu zodpovedá čistý úspech žalobcu v konaní 42 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodované súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 28. Proti druhej a štvrtej výrokovej vete podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a veci. 29. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že jedinou akceptovanou cenovou ponukou medzi stranami sporu bola cenová ponuka zo dňa 20.02.2018, a od tejto skutočnosti odvodil aj žalobný nárok žalobcu. Žalovaný počas prvostupňového konania uvádzal, že uvedená prepravná zmluva bola medzi stranami sporu zrušená tak, ako to vyplýva z emailu zo dňa 10.04.2018, ktorým žalobca oznámil žalovanému, že 1/3 ceny je splatná pred nakládkou zariadenia; to sa nesplnilo, lebo platbu minulý týždeň neobdržali. Zároveň žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie 1/3 ceny do 24 hodín, inak bude považovať prepravu za zrušenú. Žalovaný uviedol, že do 24 hodín 1/3 ceny žalobcovi nezaplatil, preto má za to, že preprava bola zrušená. Prejav vôle žalobcu zrušiť zmluvu / odstúpiť od zmluvy bol žalovanému riadne doručený a nebol zo strany žalobcu odvolaný, respektíve inak zmenený so súhlasom žalovaného. Vzhľadom na neuhradenie 1/3 ceny v lehote do 24 hodín, t.j. dňa 11.04.2018 žalovaný trvá na tom, že preprava bola zrušená, a teda aj všetky dojednania týkajúce sa prepravy a následná emailová komunikácia medzi stranami sporu ohľadom miesta doručenia už poškodeného zariadenia sa týkala úplne novej prepravy (nakoľko nováciou možno upravovať, prípadne nahrádzať iba existujúci záväzok), to znamená preprava sa mala týkať už poškodeného zariadenia (a nie funkčného zariadenia ako to bolo pri akceptácii cenovej ponuky zo dňa 20.02.2018) a bez dojednania ceny za prepravu. 30. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v bode 40 napadnutého rozsudku aj napriek jednoznačnému jazykovému výkladu emailu zo dňa 10.04.2018 konštatuje, že ani obsah tejto emailovej komunikácie nesvedčí o zániku prepravnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca počas konania nevedel jednoznačne ustáliť a skutkovo vymedziť predmet prepravnej zmluvy a výšku dojednanej ceny za prepravu - ako podstatnú náležitosť vzniku zmluvy. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že predmetom prepravy bol tovar "del mag rh 25“. Počas priebehu súdneho konania po námietkach žalovaného ohľadom výrazných nezrovnalostí dojednanej ceny za prepravu začal uvádzať, že predmetom prepravy mali byť aj dve ramená, ktoré mali ísť popri hlavnému zariadeniu samostatne na dvoch kamiónoch, ktorých preprava sa nakoniec nerealizovala. Podľa žalovaného mal žalobca povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti v podanej žalobe s poukazom na predložené dôkazy (emailovú komunikáciu strán sporu) a nie dodatočne počas súdneho konania tieto meniť a dopĺňať tak, aby zapadli do jeho tvrdenej koncepcie. Súd podľa názoru žalovaného aj v tomto smere jednostranne zvýhodnil žalobcu oproti žalovanému bez zachovania rovnosti strán sporu. Žalobca tak k svojím doplneným skutkovým tvrdeniam prispôsoboval aj skutkové tvrdenia ohľadom dojednanej ceny za prepravu, ktoré ustálil až v záveroch prvoinštančného konania.
31. Žalovaný trvá na tom, že preprava poškodeného zariadenia, ktorá sa uskutočnila v dňoch 13.04.2018 – (začiatok prepravy) - 19.04.2018 (koniec prepravy) nebola prepravou, z ktorej si žalobca uplatňuje žalobný nárok. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje žalobný nárok z inej prepravy dohodnutej na deň 09.03.2018 a neskôr na deň 04.04.2018, ktorá preprava sa nikdy nerealizovala. Preprava konaná v dňoch 13.04. - 19.04.2018 sa týkala iného prepravovaného zariadenia s iným miestom dodania. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného vôbec v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s tým, že žalovaný namietal platnosť prepravnej zmluvy a to s poukazom na neurčitosť predmetu prepravy a absenciu dohody o cene, a preto rozhodnutie súdu možno považovať za svojvoľné, arbitrárne. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú vec a žalobcovi tak čiastočne priznal nárok z prepravy vykonanej na základe odsúhlasenej cenovej ponuky zo dňa 20.02.2018, ktorá sa však na základe výsledkov vykonaného dokazovania nikdy nerealizovala. 32. Rovnako súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný uhradením sumy 9.000,--Eur dňa 12.04.2018 zaplatil žalobcovi preddavok ako prvú časť zálohovej platby za vykonanú prepravu. Toto zistenie súdu je v rozpore s vykonaným dokazovaním ako aj tvrdeniami žalobcu, ktorý počas súdneho konania uvádzal, že prvá časť ceny za prepravu mala predstavovať sumu 9.511,--Eur (sumu rozdielnu od skutočne uhradenej sumy 9.000,--Eur). Uvedená prvá časť ceny prepravy sa však týkala inej prepravy, prepravy najskôr dohodnutej na deň 09.03.2018 a neskôr na deň 04.04.2018, ktorá sa nikdy nerealizovala, hoci aj táto suma pripadajúca na prvú časť ceny prepravy nekorešpondovala s odsúhlasenou cenovou ponukou zo dňa 20.02.2018, v zmysle ktorej bola odsúhlasená cena za prepravu vo výške 22.150,--Eur (to znamená 1/3 z 22.150,--Eur predstavuje sumu 7.383,30 Eur). 33. Ďalej uviedol, že v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcovho nároku z prepravy písomným podaním zo dňa 25.11.2022, na ktorú súd neprihliadol z dôvodu jej údajne neskorého uplatnenia, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Súd takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rovnako súd takýmto procesným postupom neprimerane zvýhodnil stranu žalobcu oproti strane žalovaného, čím bola porušená zásada rovnosti strán sporu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v zmysle záverov z pojednávania konaného dňa 12.07.2022 umožnil žalobcovi doplniť skutkové tvrdenia ohľadom uplatneného žalobného nároku a to lehote 30 dní s tým, že toto doplnenie skutkových tvrdení bude doručené žalovanému a s možnosťou vyjadriť sa. Žalovaný sa k doplneniu skutkových tvrdení žalobcu vyjadril písomne dňa 25.11.2022, v ktorom podaní okrem iného vzniesol námietku premlčania. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z prepravy konanej dňa 13.04.2018 - 19.04.2018, nakoľko žalobca si podanou žalobou na súde uplatnil nárok na zaplatenie titulom prepravy dohodnutej na deň 09.03.2018 (to znamená z inej prepravy ako bola skutočne realizovaná). Súd prvej inštancie umožnil žalobcovi doplniť skutkové tvrdenia okrem iného v časti - vymedzenia časového okamihu ustálenia výšky prepravného momentu začatia prepravy a keď žalobca tieto skutkové tvrdenia doplnil, žalovanému zo strany súdu bola odňatá možnosť doplniť svoje skutkové tvrdenia v reakcii na skutkové doplnenie žalobcu, na čo už súd jednostranne aplikoval sudcovskú koncentráciu. Uvedeným konaním došlo podľa žalovaného zo strany súdu k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces a zásady rovnosti strán sporu. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie počas celého súdneho konania umožnil žalobcovi dopĺňať a meniť skutkové tvrdenia, či už písomnými podaniami alebo ústnymi prednesmi na pojednávaniach, hoci bolo povinnosťou žalobcu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 CSP pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti už v podanej žalobe. 34. Podľa žalovaného v súvislosti s právom na spravodlivý proces, ktorým je okrem iného právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, patrí aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (napr. III. ÚS XXX/XX). Ďalej uviedol, že podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou "rovnosťou zbraní" je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany, čo osobitne platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. D. XX/XX, IV. ÚS XXX/XX). Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal svoj žalobný nárok uplatnený žalobou titulom prepravy dohodnutej na deň 09.03.2018 a neskôr na deň 04.04.2018, ktorá sa však nikdy nerealizovala.
35. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok II. rozsudku okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietne a tiež, aby zmenil výrok IV. rozsudku a to tak, že prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň navrhol, aby odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 36. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 27.04.2023 vyjadril žalobca, ktorý k námietke žalovaného, že prepravná zmluva bola medzi stranami sporu zrušená a v prípade prepravy uskutočnenej v dňoch 13.04.2018 až 19.04.2018 ide o inú prepravu, uviedol, že s týmito tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Táto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyplýva ani z emailu zo dňa 10.04.2018 ani zo žiadnej inej komunikácie medzi stranami sporu. V predmetnom emaily zo dňa 10.04.2018 žalobca uviedol, že v prípade, že bude považovať prepravu za zrušenú, dňa 11.04.2018 žalovanému vyfakturuje 50 % celkovej ceny dohodnutej za prepravu. K vystaveniu takejto faktúry zo strany žalobcu nikdy nedošlo a to z dôvodu, že to bol práve žalovaný, kto aj naďalej trval na dohodnutej preprave a vzhľadom na skutočnosť, že k preprave nakoniec došlo je zrejmé, že táto nikdy nebola zrušená. Na to, aby došlo k zrušeniu zmluvy o preprave je nevyhnutné, aby došlo k právnemu úkonu zo strany žalobcu, z ktorého jasne vyplýva, že od zmluvy o preprave odstupuje. K takémuto právnemu úkonu, ktorý by mal za následok ukončenie zmluvy o preprave však zo strany žalobcu nikdy nedošlo. Z konania žalovaného vyplýva, že nikdy nepovažoval pôvodnú prepravu za zrušenú, nakoľko v tom prípade by sa nepochybne zaujímal o cenu a podmienky za novú prepravu, pričom o novú cenovú ponuku za prepravu žalovaný nikdy nepožiadal. Predmet prepravy ostal aj po emailovej komunikácii rovnaký, a to "delmag rh 25", pričom na tejto skutočnosti nič nemení to, či bol pri predchádzajúcom nakladaní tretím subjektom poškodený. Jediné čo sa následne menilo, je miesto dodania tovaru, avšak zmena miesta dodania tovaru neznamená, že ide o úplne novú prepravu, ale ide len o využívanie oprávnenia žalovaného ako odosielateľa disponovať so zásielkou, ktoré oprávnenie mu priznáva čl. 12 ods. 1 Dohovoru o CMR. Podľa žalobcu prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uvádza, že v prípade prijatia argumentácie žalovaného, že išlo o úplne novú prepravu, absentuje logické vysvetlenie, prečo žalovaný dňa 12.04.2018 zaplatil žalobcovi sumu 9.000,--Eur a na akom zmluvnom základe sa uskutočnila preprava zásielky v dňoch 13.04.2018 až 19.04.2018, čo žalovaný vo svojej obrane žiadnym spôsobom nevysvetlil. Jediným logickým vysvetlením je, že žalovaný uhradil sumu 9.000,--Eur ako prvú z troch splátok (v zmysle riadne dohodnutej a prijatej ponuky zo dňa 20.02.2018 a následne emailovej komunikácie) z odmeny za prepravu tovaru. 37. K tvrdeniu žalovaného, že prvostupňový súd porušil jeho práva tým, že neprihliadol na námietku premlčania žalovaného, ktorú vzniesol písomným podaním dňa 25.11.2022 žalobca uviedol, že má za to, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s námietkou premlčania, nakoľko nárok na zaplatenie odmeny za prepravu uskutočnenú žalobcom pre žalovaného v dňoch 13.04.2018 až 19.04.2018 bol na okresnom súde uplatnený pred jeho premlčaním a podaním žaloby na súd premlčacia doba spočíva, teda počas súdneho konania nemôže dôjsť k jeho premlčaniu. Zároveň súd správne uviedol, že k uplatneniu námietky premlčania zo strany žalovaného došlo až písomným podaním zo dňa 25.11.2022 t.j. 4 roky po začatí súdneho konania, čo je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko pred vznesením námietky premlčania súd minimálne dvakrát vyzval žalovaného a umožnil sa mu vyjadriť v prejednávanej veci. 38. K tvrdeniu žalovaného, že prvostupňový súd porušil jeho práva tým, že umožnil žalobcovi dopĺňať a meniť skutkové tvrdenia, žalobca uviedol, že už v podanej žalobe pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti. Akékoľvek ďalšie skutočnosti žalobca uvádzal len ako reakcie na tvrdenia žalovaného, ktoré tento uvádzal vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Nie je preto pravdou, že prvostupňový súd porušil práva žalovaného tým, že umožnil žalobcovi dopĺňať a meniť skutkové tvrdenia. 39. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného uvádzané v priebehu konania na súde prvého stupňa a taktiež uvedené v odvolaní sú účelové, ale najmä nepravdivé. Žalovaný najprv uvádzal, že k preprave tovaru, za ktorú si žalobca nárokuje v tomto konaní odmenu vôbec nedošlo a potom čo súd vyjadril predbežné právne posúdenie veci tak, že má za to, že k preprave došlo a išlo o prepravu za odplatu, začal žalovaný tvrdiť, že k preprave síce došlo, ale ide o rozdielnu prepravu na rozdiel od tej, ktorej cenovú ponuku žalovaný prijal, hoci z emailovej komunikácie je preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý po celý čas (napriek opakovanému odkladaniu prepravy) na preprave tovaru trval. Správanie sa
žalovaného počas súdneho konania preukazuje, že jedinou snahou žalovaného je vyhnúť sa plneniu za riadne uskutočnenú prepravu, ktorú si u žalobcu objednal a súhlasil s jej cenou. 40. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 41. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 29.05.2023 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. Naďalej má za to, že dôvod zrušenia/odstúpenia od zmluvy bol v emaile zo dňa 10.04.2018 jasne špecifikovaný a takto jednoznačne uvedený dôvod odstúpenia nemožno dodatočne meniť výkladom žalobcu a ani výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. 42. Pokiaľ následne žalobca vo svojom vyjadrení uvádza s poukazom na údajné správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, že v prípade prijatia argumentácie žalovaného, že išlo o úplne novú prepravu, absentuje logické vysvetlenie, prečo žalovaný dňa 12.04.2018 zaplatil žalobcovi sumu 9.000,--Eur a na akom zmluvnom základe sa uskutočnila preprava zásielky v dňoch 13.04.2018 - 19.04.2018, žalovaný tak ako uvádza v podanom odvolaní trvá na tom, že argumentácia súdu je nesprávna, nakoľko takéto zistenia nevyplývajú z vykonaných dôkazov. Prvá časť ceny za prepravu mala predstavovať sumu 9.511,--Eur, ktorá sa však týkala inej prepravy, prepravy najskôr dohodnutej na deň 09.03.2018 a neskôr na deň 04.04.2018, ktorá preprava sa nikdy nerealizovala (hoci ani táto prvá časť ceny nekorešponduje s cenovou ponukou zo dňa 20.02.2018). Zároveň žalovaný uvádza, že všetky skutočnosti, ktoré sa stali po zániku zmluvy o preprave nemajú vplyv na zrušenie prepravnej zmluvy. Trvá na tom, že preprava poškodeného zariadenia, ktorá sa uskutočnila v dňoch 13.04.2018 - 19.04.2018 nebola prepravou, z ktorej si žalobca uplatňuje žalobný nárok. Opätovne poukázal na to, že súd procesným postupom neprimerane zvýhodnil stranu žalobcu oproti strane žalovaného, čím bola porušená zásada rovnosti strán sporu. 43. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že už v podanej žalobe pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti. Ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, žalobca neustále menil a upresňoval tvrdené skutočnosti, či už upresňoval samotný predmet prepravy, samotnú cenu prepravy, ako aj vymedzoval časový okamih už ustálenia výšky prepravy k momentu začatia prepravy tak, aby zapadali do jeho tvrdeného vývoja veci. Súd prvej inštancie dokonca žalobcovi umožnil dopĺňať skutkové tvrdenia čo je zaznamenané v zápisnici o pojednávaní konaného dňa konaného dňa 12.07.2022, kedy súd na tento účel poskytol žalobcovi 30-dňovú lehotu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite jeho odvolania. 44. Na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným podaním zo dňa 07.06.2023 žalobca s tým, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach uvedených pred súdom prvého stupňa a taktiež v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k právnemu úkonu, v dôsledku ktorého by odstúpil od prepravnej zmluvy, ktorá vznikla medzi stranami sporu prijatím ponuky zo dňa 20.02. 2018. Na to, aby došlo k zrušeniu zmluvy o preprave je nevyhnutné, aby došlo k právnemu úkonu zo strany žalobcu, z ktorého jasne vyplýva, že od zmluvy o preprave odstupuje. K takémuto právnemu úkonu, ktorý by mal za následok ukončenie zmluvy nikdy zo strany žalobcu nedošlo a z konania žalovaného vyplýva, že nikdy nepovažoval pôvodnú prepravu za zrušenú, nakoľko v tomto prípade by sa nepochybne zaujímal o cenu a podmienky za novú prepravu, pričom o novú cenovú ponuku za prepravu žalovaný nikdy nepožiadal. 45. Podľa žalobcu žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa ani v podanom v odvolaní dodnes žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo žalobcovi dňa 12.04.2018 uhradil sumu 9.000,--Eur. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného, že si žalobca uplatňuje žalobný nárok z inej prepravy ako z tej, ktorá sa uskutočnila v dňoch 13.04.2018 – 19.04.2018, nakoľko medzi stranami sporu bola dohodnutá len jedna preprava, a to preprava tovaru "del mag rh 25“ (resp. jeho ramien, ku ktorej však už z dôvodu zastavenia komunikácie zo strany žalovaného nedošlo), ktorá bola pôvodne naplánovaná na 09.03.2018, následne z dôvodu na strane žalovaného posunutá na deň 04.04.2018 a následne opäť posunutá z dôvodu na strane žalovaného na deň 13.04.2018, kedy už k tejto došlo a bola ukončená dňa 19.04.2018. 46. Žalobca trvá aj na tom, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, nakoľko nárok na zaplatenie odmeny za prepravu uskutočnenú žalobcom pre
žalovaného v dňoch 13.04.2018 až 19.04.2018 bol na okresnom súde uplatnený pred jeho premlčaním a podaním žaloby na súd premlčacia doba spočíva. Opätovne zdôraznil, že k uplatneniu námietky premlčania zo strany žalovaného došlo až písomným podaním zo dňa 25.11.2022, t.j. 4 roky po začatí súdneho konania, čo je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. 47. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že tvrdenia o tom, že mu mal prvostupňový súd počas konania umožňovať dopĺňať a meniť skutkové tvrdenia považuje za nepravdivé. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 48. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie. 49. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 50. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. 51. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.150,--Eur s príslušenstvom a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil. 52. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že žalovaný v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. D. XXX/XX, E. D. XXX/XX). 53. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokovej vety, ktorou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.150,--Eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %. 54. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného vysporiadal, na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná námietka žalovaného uvedená v odvolaní ohľadne tvrdenia, že s poukazom na neuhradenie 1/3 ceny v lehote do 24 hodín, t.j. do 11.04.2018 bola preprava zrušená a ak sa aj preprava uskutočnila v dňoch 13.04.2018 - 19.08.2018 jednalo sa o úplne novú prepravu, a to bez dojednania ceny za túto prepravu. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil, keď poukazuje jednak na email žalovaného z 08.03.2018, v ktorom žalovaný sám prepravu, ktorá sa mala uskutočniť dňa 09.03.2018 zrušil s odôvodnením, že „so zariadením sa nedá pohybovať. Mechanici prídu skontrolovať, čo sa stalo.“ Následne poukazuje na email zo 03.04.2018, ktorý žalobca adresuje žalovanému, v ktorom prosí o potvrdenie, či je zariadenie pripravené na nakládku zajtra ráno. Zároveň informuje žalovaného, že v prípade, ak to tak nie je, náklady budú predstavovať sumu vo výške 850,--Eur, keďže všetko bolo pripravené vrátane policajného sprievodu. Za každý ďalší deň omeškania bude účtovať 600,--Eur za deň na základe ponuky. Neuskutočnila sa ani preprava dňa 04.04.2018, keď ako uviedol na pojednávaní právny zástupca žalobcu, došlo k tomu, že pri nakladaní predmetného žeriavu došlo k jeho poškodeniu.
55. Pokiaľ žalovaný odvodzuje zrušenie prepravnej zmluvy z emailovej komunikácie žalovaného zo dňa 08.03.2018, odvolací súd konštatuje, že uvedená správa sa týka zrušenia termínu prepravy predpokladaného dňa 09.03.2018, nie prepravy ako celku. K zrušeniu prepravy, ktorá sa mala pôvodne uskutočniť 09.03.2018 došlo z viny žalovaného ktorý žalobcovi oznámil, že so zariadením sa nedá pohybovať, pričom obdobná situácia nastala aj dňa 04.04.2018. Z emailovej komunikácie z 10.04.2018 vyplýva, že žalobca požadoval od žalovaného úhradu časti 1/3 prepravného do 24 hodín s upozornením, že inak bude považovať žalobca prepravu za zrušenú a bude musieť pristúpiť k vyúčtovaniu 50 % celkovej ceny ako je uvedené v ponuke. Je nesporné, že žalovaný uhradil sumu 9.000,--Eur síce až dňa 12.04.2018, avšak dňa 11.04.2018 nedošlo zo strany žalobcu k žiadnemu úkonu, z ktorého by mohol žalovaný vyvodiť zrušenie zmluvy, prípadne odstúpenie žalobcu od tejto prepravnej zmluvy. Je nesporné, že následne po uhradení sumy 9.000,--Eur zo strany žalovaného sa preprava uskutočnila dňa 13.04.2018. Tvrdenia žalovaného, že vzhľadom na neuhradenie 1/3 ceny v lehote do 24 hodín t.j. do 11.04.2018 bola preprava zrušená a následná emailová komunikácia medzi stranami sporu ohľadom miesta doručenia už poškodeného zariadenia sa týkala úplne novej prepravy, žiadnym spôsobom nepreukázal a k tejto svojej argumentácii žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. 56. Odvolací súd zdôrazňuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia a dôkazy. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že preprava, ktorá sa začala dňa 13.04.2018 a ukončila dňa 19.04.2018 bola úplne nová, dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti zaťažovalo žalovaného. Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že medzinárodný nákladný list, ktorého obsahom žalobca preukazuje existenciu zmluvného vzťahu (okrem akceptácie cenovej ponuky) sa netýka zmluvy opísanej žalobou, existenciu inej zmluvy na základe, ktorej bola preprava zariadenia zo Srbska na územie Slovenskej republiky žalobcom pre žalovaného realizovaná, žalovaný netvrdil a k existencii takejto zmluvy a jej obsahovým náležitostiam neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil dôkazy, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu procesná obrana žalovaného v tejto časti zostala v rovine ničím nepodložených tvrdení s tým, že žalovaný neprodukoval žiadne také dôkazné návrhy na základe, ktorých by bol súdu preukázal, že predmetná preprava, ktorá sa uskutočnila až dňa 13.04.2018 sa netýkala podmienok prepravy pôvodne dohodnutej na 09.03.2018. V rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí ten dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. 57. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že z emailu žalobcu z 10.04.2018 adresovaného žalovanému vyplýva, že ak nebude prvá časť ceny uhradená do 24 hodín, bude považovať prepravu za zrušenú, ktorú skutočnosť žalobca podľa názoru žalovaného nepodmienil žiadnym ďalším úkonom, napríklad odstúpením alebo vykonaním prípadne iného úkonu, tak ako to vyvodil súd prvej inštancie, pretože z textu predmetného emailu je zrejmé, že žalobca upozornil žalovaného, že „ak nebude uhradená časť prepravného do 24 hodín, bude považovať prepravu za zrušenú a zajtra ráno Vám budeme musieť vyúčtovať 50% celkovej ceny, ako je uvedené v ponuke“. 58. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby mohol, žalovaný mať za to, že pôvodná preprava je zo strany žalobcu zrušená, musel by žalobca doručiť žalovanému faktúru, prípadne iným spôsobom už ráno dňa 11.04.2018 vyúčtovať 50% celkovej ceny, k čomu však nedošlo, teda je zrejmé, že žalobca nepristúpil k žiadnemu úkonu, z ktorého by si mohol žalovaný vyvodiť, že žalobca považuje prepravu za zrušenú. 59. K námietke žalovaného, že súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný uhradením sumy 9.000,-Eur dňa 12.04.2018 zaplatil žalobcovi preddavok ako prvú časť zálohovej platby za vykonanú prepravu, napriek tomu, že žalobca počas súdneho konania uvádzal, že prvá časť ceny za prepravu mala predstavovať sumu 9.511,--Eur odvolací súd konštatuje, že žalobca vychádzal z návrhu žalovaného na spôsob úhrady prepravného v troch platbách, vždy v sume 1/3 z dohodnutej sumy a požiadavkou žalovaného na poskytnutie zľavy z prepravného, na čo reagoval žalobca aj emailom zo dňa 07.03.2018 a to tak, že prvá splátka v sume 9.511,-Eur bude zaplatená žalovaným pred uskutočnením prepravy, druhá splátka v deň naloženia tovaru v Čortanovci a tretia splátka v deň vykládky tovaru dňa 09.03.2018. To, že žalovaný uhradil dňa 12.04.2018 sumu 9.000,--Eur namiesto dohodnutej prvej časti ceny v sume
9.511,--Eur nič nemení na tom, že uvedenú sumu 9.000,--Eur žalobca ako prvú splátku ceny prepravy akceptoval a preprava sa následne dňa 13.04.2018 uskutočnila. 60. Keďže súd prvej inštancie za preukázaný nárok žalobcu ustálil sumu prepravného vo výške 22.150,--Eur, ktorá vzišla z akceptácie ponuky žalobcu zo dňa 20.02.2018, ktorú žalovaný akceptoval a potvrdil (č.l. 13), v odseku 54 napadnutého rozhodnutia sa potom súd zaoberá jednotlivými časťami splátok dohodnutého prepravného spolu s omeškaním žalovaného, a to práve s poukazom na sumu prepravného len v pôvodne dohodnutej výške 22.150,--Eur. 61. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 62. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 63. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 64. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 65. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 66. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. 67. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na aj ním vznesenú námietku premlčania z dôvodu jej údajne neskorého uplatnenia, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, ktorú podľa svojho vyjadrenia vzniesol žalovaný v písomnom podaní dňa 25.11.2022 až po tom, ako bolo súdom prvej inštancie žalobcovi na pojednávaní konanom dňa 12.07.2022 umožnené doplniť skutkové tvrdenia ohľadom uplatneného žalobného nároku v lehote 30 dní a on na toto doplnenie skutkových tvrdení žalobcu reagoval, došlo zo strany súdu k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces zásady rovnosti strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonávanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je v označenom zmysle ust. § 167. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú
predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené, ust. § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. 68. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 69. Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon (prejav vôle), ktorý mení dôvodný nárok protistrany na nedôvodný, prípadne mení dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú. Právne úkony spôsobujúce zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany sú (najmä) námietka premlčania (§ 100 ods. 1 OZ a § 388 ods. 1 OBZ), námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ a § 267 ods. 1 OBZ) a námietka započítania (§ 580 OZ). 70. Vo väčšine prípadov vznáša hmotnoprávne námietky žalovaný a tieto predstavujú prostriedky procesnej obrany (§ 149). Na podanie, ktorým strana sporu vznáša hmotnoprávnu námietku, sa vzťahujú obdobne obsahové požiadavky ako na žalobu. Rovnako ako žalovaný nárok, aj hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností (skutkovými tvrdeniami). Aj hmotnoprávne námietka podlieha sudcovskej koncentrácii v konaniach. 71. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného, že námietku premlčania vzniesol až v písomnom podaní zo dňa 25.11.2022, a to ohľadne premlčania nároku žalobcu z prepravy konanej dňa 13.04.2018 - 19.04.2018, nakoľko žalobca si podanou žalobou na súde uplatnil nárok na zaplatenie titulom prepravy dohodnuté na deň 09.03.2018, to znamená z inej prepravy ako bola skutočne realizovaná, a to poukazom na umožnenie žalobcovi doplniť skutkové tvrdenia - vymedzenia z časového okamihu ustálenia výšky prepravného k momentu začatia prepravy, pretože žalovaný sa prvýkrát k žalobe vyjadril už písomným podaním z 05.12.2019, v ktorom vyjadrení žiadnu námietku premlčania nevzniesol a túto nevzniesol ani následne počas celého konania pred súdom prvej inštancie, hoci sám vo vyjadreniach tvrdil, že došlo k zrušeniu prepravy z 09.03.2018. V uznesení, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe ho vyzval, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strany sporu boli aj v predvolaniach na pojednávanie poučené o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP), o zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP), o skutkových tvrdeniach (§ 150 CSP), o popretí skutkových tvrdení protistrany (§ 151 CSP). Strany sporu boli teda riadne poučené, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonávanie ďalších úkonov súdu. 72. Ak teda žalovaný tvrdí, že vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z prepravy konanej dňa 13.04.2018 - 19.04.2018, bolo jeho povinnosťou uplatniť námietku premlčania už vo vyjadrení k žalobe. Ak mal žalovaný za to, si uplatňuje žalobca cenu za prepravu, ktorá sa neuskutočnila dňa 09.03.2018, mal povinnosť v prípade, že mal za to, že je nárok žalobcu premlčaný, túto námietku premlčania uplatniť už pri prvom úkone, teda v jeho vyjadrení k žalobe a ak neskôr zistil, že si uplatňuje žalobca nárok z prepravy konanej dňa 13.04.2018, mal uvedenú námietku premlčania vzniesť v konaní opätovne. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na to, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 25.11.2022 len uviedol že vznáša námietku premlčania bez akéhokoľvek odôvodnenia, avšak ako bolo vyššie uvedené, podľa § 152 CSP sa jedná o hmotnoprávnu námietku, ktorá musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností (skutkovými tvrdeniami) čo však žalovaný vôbec neučinil. 73. Žalovaný napriek poučeniu o možnosti neprihliadnutia na neskoré uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, tieto nepredložil včas, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na neskoro uplatnenú námietku premlčania neprihliadol.
74. Pokiaľ žalovaný potom v odvolaní namieta, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces a zásady rovnosti strán sporu, konštatuje odvolací súd, že obsahom práva na spravodlivý proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné a neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. D. XX/XX) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. E. D. XX/XX). Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, respektíve možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samostatné rozhodnutie súdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody so zreteľom, na ktoré súd vo veci rozhodol. 75. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že k porušeniu práva na spravodlivý proces ani zásady rovnosti strán sporu v danom prípade nedošlo, žalovaný mal v konaní možnosť svojej aktívnej účasti, mal možnosť predkladať a navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vyjadreniam žalobcu, teda v konaní nedošlo k akejkoľvek diskriminácii žalovaného. 76. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takého rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé. 77. Vzhľadom na vyššie konštatovanie odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku v napadnutej druhej výrokovej vete vo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 78. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP. 79. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).