Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 41Cob/4/2024 6123237694 22. 05. 2024 JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI:SK:KSBB:2024:6123237694.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu PROAGROS Levice, s.r.o., so sídlom Moyzesova 14, Levice 934 05, IČO: 34 119 329, zastúpený Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, Levice 934 05, IČO: 53 875 303 proti žalovanému Mlyn Trenčan spol. s r.o., so sídlom Družstevná 344, Trenčianska Turná 913 21, IČO: 36 311 740, zastúpený advokátom JUDr. Peter Marko, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 864 718, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 22Cb/22/2023-75 zo dňa 25. septembra 2023, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 22Cb/22/2023-75 zo dňa 25. septembra 2023 potvrdzuje. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.329,56 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia príslušenstva pohľadávky v celkovej sume 11.329,56 Eur. Predmetný spor je sporom medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, preto bol posudzovaný ako spor obchodnoprávny. Medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpne zmluvy, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru žalobcom žalovanému s tým, že žalobca za dodanie tovaru vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil v lehote splatnosti. Taktiež nebola medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému faktúru - ťarchopis k faktúram v ňom uvedeným. Napokon nebola medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, že žalovaný pred začatím konania neuhradil žalobcovi úroky z omeškania uplatnené žalobou. Žalobou uplatnené úroky z omeškania považoval žalovaný za správne určené, pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, obdobie, za ktoré sú uplatnené i sumu, z ktorej sú vypočítané. Žalovaný v konaní namietal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku majúc za to, že medzi sporovými stranami došlo k vzájomnej dohode na tom, že žalobca si úroky z omeškania z faktúr uhradených po lehote splatnosti za obdobie rokov 2019 - 2020 uplatňovať nebude. 3. Okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že spornou medzi stranami bola otázka, či sa žalobca a žalovaný dohodli na tom, že si žalobca úroky z omeškania, ktoré sú predmetom sporu, uplatňovať od žalovaného nebude. Nadväzne na uvedené, bola medzi sporovými stranami sporná otázka, či úroky z omeškania uplatnené žalobou boli uplatnené zo strany žalobcu duplicitne a či úroky z omeškania boli predmetom žalobcom vystavenej faktúry - ťarchopisu. V danom prípade nebolo sporné
(a listinnými dôkazmi - výpismi z účtu žalobcu bolo i preukázané), že žalovaný žalobcom vystavené faktúry uhradil po lehote splatnosti. Žalobcovi tým v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Veriteľ, v danom prípade žalobca, nebol povinný osobitne žalovaného vyzývať na ich zaplatenie; nebol ani povinný za týmto účelom vystavovať žalovanému osobitnú faktúru. Výška úroku z omeškania nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná. Žalobca správne postupoval pri uplatnení sadzby úrokov z omeškania vychádzajúc z ustanovenia § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. 4. Vo vzťahu ku skutkovej a právnej argumentácii žalovaného o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania okresný súd uviedol, že v prejednávanom spore neboli preukázané skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že by právo uplatniť si úroky z omeškania žalobca nemal, resp. že by toto právo žalobcu zaniklo. Listinným dôkazom predloženým žalovaným bolo preukázané skutkové tvrdenie žalovaného o existencii ťarchopisu k faktúram v ňom uvedeným. Bolo tým preukázané, že žalobca nemá nárok na uplatnenie úrokov z omeškania vo vzťahu k faktúram v ňom uvedeným. Predmetný spor sa však týka iných faktúr, ktoré v predloženom ťarchopise uvedené neboli. Z výpovedí ako konateľa žalovaného tak i svedka - zamestnanca žalovaného vyplynulo, že dohodu, výsledkom ktorej bolo vystavenie spomínaného ťarchopisu, vnímali tak, že sa týka všetkých faktúr za obdobie rokov 2019 - 2020. Skutočnosť, že žalovaný túto situáciu týmto spôsobom vnímal nebola zo strany okresného súdu vyhodnotená tak, že by dohodu zmluvných (sporových) strán o odpustení úrokov z omeškania, ktorá vyústila do vystavenia ťarchopisu, rozšíril na všetky faktúry za obdobie rokov 2019-2020. Pokiaľ i žalobca pôvodne zamýšľal, že by žalobcovi odpustil i úroky z omeškania vzťahujúce sa na celé obdobie rokov 2019 - 2020, k uzavretiu takej dohody nedošlo, resp. uzavretie dohody, ktorej výsledkom by bolo odpustenie úrokov z omeškania za celé toto obdobie, preukázané nebolo. Je na vôli žalobcu ako veriteľa, či si úroky z omeškania voči žalovanému ako dlžníkovi uplatní. Žalobca svoje právo využil, úroky z omeškania boli uplatnené v súlade s právnymi predpismi, preto súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že rozsudok okresného súdu je svojvoľný, arbitrárny a skutočnosti v ňom uvedené sú nepreskúmateľné, pričom konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku boli porušené základné práva žalovaného na súdnu a inú ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s omeškanými úhradami faktúr vystavených žalobcom za dodávku tovaru bolo vedených viacero obchodných rokovaní, účelom ktorých bolo urovnanie nárokov žalobcu voči žalovanému z titulu neskorých úhrad faktúr vystavených žalobcom. Výsledkom dotknutých obchodných rokovaní medzi stranami sporu, ktoré za žalobcu viedol konateľ A. B. a za žalovaného jeho poverený zamestnanec pán C., bola ústna dohoda, podľa ktorej bolo dohodnuté, že všetky žalobcom vystavené faktúry za obdobie rokov 2019 a 2020, keďže ich žalovaný uhradil žalobcovi s omeškaním, budú navýšené o kúpnu cenu predstavujúcu 4 percentný úrok z omeškania zo všetkých oneskorene uhradených faktúr. Z uvedených dôvodov žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 6120/1495 zo dňa 22.12.2020, splatnú dňa 15.01.2021 znejúcu na sumu 9.515,27 Eur nazvanú žalobcom ako cenový ťarchopis k vymenovaným faktúram, pričom predmetný cenový ťarchopis mal zahŕňať všetky nároky na zaplatenie úrokov z omeškania zo všetkých žalobcom vystavených faktúr za obdobie rokov 2019 - 2020, ktoré žalovaný uhradil s omeškaním. 6. V podanom odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že úroky z omeškania, ktoré sú predmetom žaloby, predstavujú duplicitné uplatnenie úrokov z omeškania žalobcom, keďže si ich žalobca opätovne uplatnil, na základe vystavenej faktúry č. 3123/002 zo dňa 07.02.2023 splatnej dňa 14.02.2023, aj napriek skutočnosti, že žalovaným boli všetky nároky žalobcu na úroky z omeškania riadne a včas vyrovnané a to v zmysle ústnej dohody a cenového ťarchopisu, ktoré mali predstavovať konečné riešenie náhrady úrokov z omeškania z oneskoreného uhradenia faktúr, čím žalovaný pokladal úroky z omeškania, ktoré mal žalobcovi zaplatiť za vybavené. Existencia predmetnej ústnej dohody, ktorej obsahom mali byť všetky nároky žalobcu voči žalovanému z titulu oneskorených úhrad faktúr bola v danom konaní jednoznačne preukázaná, a to výpoveďami sporových strán ako aj výpoveďou svedka pána C. na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023. Žalovaný tiež uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňoval skutočnosť, že sa dostal do omeškania s úhradami dotknutých faktúr, ktoré mu boli
žalobcom fakturované za dodanie tovaru, rovnako nerozporoval ani výpočet úrokov z omeškania, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Žalovaný úroky z omeškania za oneskorené úhrady faktúr, ktoré prebehli medzi žalobcom a žalovaným za roky 2021 a 2022 bez výhrad zaplatil, keďže v danom prípade absentovala akákoľvek ústna či písomná dohoda o odpustení úrokov. V podanom odvolaní žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmý myšlienkový postup súdu pri hodnotení dôkazov, výsledkom ktorého bol určujúci skutkový záver, podľa ktorého žalovaný v priebehu konania neponúkol žiadny dôkazný prostriedok, preukazujúci jeho tvrdenie o odpustení práva žalobcu vymáhať úroky z omeškania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol okolnosti, ktoré vzal za preukázané a z ktorých vychádzal, je z neho zrejmé, že dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s dôrazom, aké úvahy ho viedli k záveru ohľadne neunesenia dôkazného bremena žalovaného. Žalobca zastáva názor, že spôsob, akým dospel súd prvej inštancie k rozhodujúcemu skutkovému zisteniu, zodpovedá § 191 CSP v spojení s ustanovením § 185 CSP. Úvahy ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov okresný súd riadil, sú v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal tomu, čo malo byť nimi zistené. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 23.11.2023, túto považuje za právne irelevantnú a účelovú, pričom žalobca naďalej zotrval na dôvodnosti podaného odvolania. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 10. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 12. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 13. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z.“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 14. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 15. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
16. Po preštudovaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. Žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávny postup okresného súdu, ktorý sa nevysporiadal so skutočnosťou, že medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s omeškanými úhradami faktúr vystavenými žalobcom za dodávku tovaru bolo vedených viacero obchodných rokovaní, účelom ktorých bolo urovnanie nárokov žalobcu voči žalovanému z titulu neskorých úhrad faktúr vystavených žalobcom. Výsledkom dotknutých obchodných rokovaní medzi stranami sporu, ktoré za žalobcu viedol konateľ A. B. a za žalovaného jeho poverený zamestnanec pán C., bola ústna dohoda, podľa ktorej bolo dohodnuté, že všetky žalobcom vystavené faktúry za obdobie rokov 2019 a 2020, keďže ich žalovaný uhradil žalobcovi s omeškaním, budú navýšené o kúpnu cenu predstavujúcu 4 percentný úrok z omeškania zo všetkých oneskorene uhradených faktúr. Z uvedených dôvodov žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 6120/1495 zo dňa 22.12.2020, splatnú dňa 15.01.2021, znejúcu na sumu 9.515,27 Eur, nazvanú žalobcom ako cenový ťarchopis k vymenovaným faktúram, pričom predmetný cenový ťarchopis mal zahŕňať všetky nároky na zaplatenie úrokov z omeškania zo všetkých žalobcom vystavených faktúr za obdobie rokov 2019 - 2020, ktoré žalovaný uhradil s omeškaním. 18. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal uzatvorenie dohody strán sporu o odpustení úrokov z omeškania za obdobie rokov 2019 až 2020. Po preskúmaní predloženého súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepredložil písomnú dohodu strán sporu, obsahom ktorej by bol prejav vôle žalobcu, ktorým by sa zaviazal nepožadovať z oneskorene zaplatených faktúr úroky z omeškania za obdobie rokov 2019-2020. Uzatvorenie takejto dohody, resp. prejav vôle žalobcu nebol preukázaný ani výsluchom svedka D. C. na pojednávaní dňa 25.09.2023, ktorý vypovedal, že žalovaný uhradil to, čo žalobca „ dal do ťarchopisu “, pričom žalovaný vystavený ťarchopis po obsahovej stránke nenamietal. Rovnako žalovaný v konaní nepreukázal uzatvorenie dohody, ktorou by si strany sporu vysporiadali vzájomné nároky a práva. 19. Predmetom súdneho konania je nárok žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania z fakturovaných pohľadávok, ktoré nie sú v ťarchopise vystavenom žalobcom uvedené. 20. Odvolací súd v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci konštatuje, že medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpne zmluvy, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru žalobcom žalovanému s tým, že žalobca za dodanie tovaru vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval skutočnosť, že sa dostal do omeškania s úhradami dotknutých faktúr, ktoré mu boli žalobcom vystavené za dodanie tovaru, rovnako nerozporoval ani výpočet úrokov z omeškania, ktoré žalobca uviedol v žalobe. S odkazom na § 369 Obchodného zákonníka má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom toto právo vzniklo ex lege v dôsledku omeškania žalovaného so splnením jeho peňažných záväzkov riadne a včas. 21. V podanom odvolaní žalovaný namieta svojvoľnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu. Podľa názoru žalovaného konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, boli porušené jeho základné práva na súdnu a inú ochranu a na spravodlivé súdne konanie. 22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov ( sp.zn. IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ( sp.zn. I. ÚS 50/04 ). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
( IV. ÚS 115/03 ). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie ( sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010 ). 23. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto neboli preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. 24. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( § 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní nezistil. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 27. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Banskej Bystrici, dňa 22.mája 2024