Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 11Co/38/2024 6423200048 30. 05. 2024 JUDr. Jozef Zlocha ECLI:SK:KSBB:2024:6423200048.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom AK Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: D. E. F., nar. XX. XXXX XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX G. H., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 23C/1/2023-82 zo dňa 27. októbra 2023, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 23C/1/2023-82 zo dňa 27. októbra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta). 1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Štiavnica, nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec Prenčov, okres Banská Štiavnica, ktoré sú zapísané na LV č. XXX; domáhal sa tak vlastníctva k pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 87 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 39 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 615 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 423 m2, záhrada (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“, „sporné pozemky“, „dar“). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uvedené spoluvlastnícke podiely na pozemkoch daroval žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 26.05.2008. S poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka žalovanú požiadal o vrátenie daru z dôvodu, že o žalobcu dlhodobo neprejavuje žiaden záujem, dlhodobo mu neposkytuje žiadnu finančnú ani fyzickú pomoc, dlhodobo ho nenavštevuje. Navyše v roku 2022 požiadal žalovanú ako svoju dcéru dvoma listami o osobnú pomoc, spočívajúcu v jeho doprave na rôzne lekárske vyšetrenia; žalovaná na jeho žiadosť nereflektovala. 1.2 Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala, aby ju súd ako nedôvodnú zamietol. Potvrdila, že žalobca jej darovacou zmluvou daroval spoluvlastnícky podiel k žalobcom uvádzaným nehnuteľnostiam a potvrdila, že žalobca ako jej otec ju požiadal, aby mu poskytla dopravu na lekárske vyšetrenie dňa 22.06.2022, 28.06.2022 a dňa 25.08.2022. Poprela tvrdenie žalobcu, že nemala záujem mu pomôcť ako svojmu otcovi, ako aj tvrdenie žalobcu, že o neho neprejavuje záujem, neposkytuje mu žiadnu
pomoc a nenavštevuje ho. Tvrdila, že právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi; predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V rámci svojej argumentácie poukázala na rôzne rozhodnutia vyšších súdnych autorít (nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III.ÚS/100/2016; rozhodnutie R61/1997). Poukázala na skutočnosť, že vzťahy medzi ňou a žalobcom sa výrazne zhoršili po tom, ako sa v roku 2012 rozviedla so synom súčasnej manželky žalobcu, ktorá je jej bývalou svokrou. Až do uvedeného obdobia mala so svojím otcom nenarušený príbuzenský vzťah. Uviedla, že od roku 2012 súčasná manželka žalobcu rozvracia medzi nimi príbuzenské vzťahy. Žalovaná sa so žalobcom snažila nadviazať kontakt, stretla sa však s neochotou na strane otca, ktorý bol pod vplyvom svojej manželky. Mala za to, že žalobca je negatívne ovplyvnený svojou manželkou, nemá zdravý úsudok a podľa názoru žalobkyne podanie žaloby iniciovala jej bývalá svokra. Žalobca už navyše 12 rokov nekomunikuje ani so svojou druhou dcérou, sestrou žalovanej I. J. a ani s jej rodinou. Pokiaľ ide o odvoz na lekárske vyšetrenie, dvaja synovia žalovanej z prvého manželstva, s ktorými má žalobca dobrý vzťah, prejavili ochotu odviesť žalobcu na lekárske vyšetrenie, žalobca trval na tom, aby ho na lekárske vyšetrenie odviezla práve žalovaná. Žalovaná žalobcu pred lekárskym vyšetrením dňa 28.06.2022 kontaktovala, žalobca telefonický hovor neprijal. Pokiaľ žiadal o odvoz na lekárske vyšetrenie dňa 25.08.2022, v tom čase bola so svojou rodinou na dovolenke, o čom mal žalobca vedomosť. Žalovaná tak mala za to, že žiadosť žalobcu o poskytnutie dopravy na lekárske vyšetrenie je len účelovo vykonštruovaná s cieľom dosiahnuť vrátenie daru. Žalobca od roku 2012 nepotreboval ani raz poskytnúť zo strany žalovanej dopravu a odrazu v mesiacoch jún a august 2022 potreboval pomoc žalovanej. Navyše už v septembri 2022 žalobca požiadal o vrátenie daru. Ak žalobca evidentne odmieta pomoc od žalovanej, od jej synov, nie je možné konštatovať, že by žalovaná hrubo porušila dobré mravy. Žalobca ani neuviedol žiaden objektívny dôvod preukazujúci hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. 1.3 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými, ústnymi vyjadreniami strán sporu, vyslúchol strany sporu a nimi navrhovaných svedkov K. E., L. E., I. J. a D. E.. Oboznámil sa s listinami predloženými stranami sporu. Okresný súd aplikoval ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka. 1.4 Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, okresný súd právne ustálil, že ide o typ bezodplatnej zmluvy; darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu a pre darovaciu zmluvu je charakteristická zásada dobrovoľnosti. Odvolať dar možno len z dôvodu, že sa obdarovaný správa k darcovi alebo členovi jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Právny vzťah darovania tak zaniká na základe dvoch právnych skutočností, ktorými sú kvalifikované porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. V prípade, ak sa dar týka nehnuteľností, musí byť jednostranný právny úkon darcu, ktorým sa domáha vrátenia daru, urobený písomne. Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka okresný súd vyvodil, že toto umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania; vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce morálne pravidlá; ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného. Okresný súd v rámci svojej argumentácie poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutí vyšších súdnych autorít (R31/1999, R61/1997, rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/108/2007); zvýraznil, že predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov; pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Pokiaľ ide o princíp vzájomnosti, okresný súd zdôraznil, že pri skúmaní správania sa obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V takomto prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú reakciu obdarovaného by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. 1.5 Vyššie uvedené závery okresný súd aplikoval na prejednávanú vec, keď zistil, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 26.05.2008 k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná nadobudla od žalobcu spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch. Okresný súd mal tiež za
preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 09.09.2022 požiadal žalovanú o vrátenie daru pre správanie žalovanej, ktorú považoval za hrubé porušenie dobrých mravov. S poukazom okrem iného na výsluch žalobcu okresný súd dospel k záveru, že uplatnenie práva na vrátenie daru nebolo prejavom skutočnej vôle žalobcu. Z jeho výsluchu totiž vyplynulo, že žalobca nechcel podávať žalobu a ani nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore. Žalobu podávala manželka žalobcu, ktorá žalovanej posielala aj žiadosti o poskytnutie dopravy na vyšetrenie žalobcu. Uvedené závery potvrdili aj svedkovia K. E. a L. E., ktorí vyjadrili presvedčenie, že konanie žalobcu nebolo prejavom jeho vôle, ale bola to iniciatíva jeho manželky. V zásade uvedené potvrdila aj manželka žalobcu, keď uviedla, že má osobný záujem na tom, aby žalovaná dar vrátila. Právo na vrátenie daru je však výsostným právom darcu a darca sa ako jediný môže svojím jednostranným prejavom vôle domáhať od obdarovaného aj vrátenia daru. Na uvedený záver okresného súdu nemalo vplyv ani zistenie, že žalobca má pravdepodobne problém s pamäťou. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že žiadosti o poskytnutie dopravy na vyšetrenie žalobcu, predchádzajúce výzve na vrátenie daru, boli zasielané účelovo, s cieľom vytvoriť zákonné podmienky na vrátenie daru. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že výzva na vrátenie daru bola žalovanej zaslaná len necelý mesiac od doručenia žiadosti žalobcu o poskytnutie dopravy na vyšetrenie. 1.6 Bez ohľadu na uvedené okresný súd taktiež konštatoval, že správanie žalovanej voči žalobcovi nemožno hodnotiť ako správanie vykazujúce znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je dlhodobo nefungujúci a je narušený v dôsledku rozvodu manželstva žalovanej a syna žalobcovej manželky, ako aj v dôsledku sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaná priznala, že so žalobcom nie je v pravidelnom kontakte a nenavštevuje ho asi 10 rokov a v uvedenom období mu žiadnym spôsobom ani pomoc neposkytuje. Vyjadrila sa však, že by rada nadviazala so žalobcom ako svojim otcom kontakt, avšak neodváži sa kvôli jeho manželke, bývalej svokre žalovanej. Uvedenú skutočnosť ohľadne toho, že žalovaná má dlhšiu dobu záujem na obnovení vzťahu so žalobcom, mal okresný súd preukázanú z výpovedí svedkov K. E., L. E. a I. J.. Z ich výpovedí však mal preukázané tiež, že ani žalobca so žalovanou nekomunikuje, ani nijak neprejavuje záujem o žalovanú. Žalobca nepozná syna žalovanej, svojho vnuka, pochádzajúceho z jej druhého manželstva. Navyše z výpovedí svedkov vyplýva, že vzťah a postoj žalobcu k žalovanej je značne ovplyvnený jeho manželkou, z uvedeného okresný súd vyvodil, že v prípade konfliktu v rodinných vzťahoch ide predovšetkým o konflikt žalobcovej manželky a žalovanej. 1.7 Okresný súd s poukazom na dobré mravy ustálil, že sa považuje za samozrejmé, že dcéra prirodzene prejavuje o svojho otca adekvátny záujem a poskytuje mu materiálnu i nemateriálnu pomoc v bežných životných situáciách, vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav. Správanie žalovanej nepovažoval celkom za adekvátne, avšak zohľadnil princíp vzájomnosti a prihliadol aj na správanie a postoj samotného žalobcu ako darcu k žalovanej. Navyše žalovaná prejavila úprimnú vôľu svoj vzťah so žalobcom urovnať, priestor na toto vzhľadom na konfliktnú situáciu v rodine a najmä pre správanie a postoj žalobcovej manželky nemala. 1.8 Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na vrátenie daru a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol. 1.9 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 a § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); úspech v spore mala v plnom rozsahu žalovaná, ktorá však náhradu trov konania nepožadovala. Z uvedeného dôvodu okresný súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na náhradu trov celého konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p.; tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu a priklonil sa k tvrdeniam žalovanej; rozhodol nesprávne, nezákonne a bez toho, aby mal ambíciu poskytnúť žalobcovi právnu ochranu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru žalobcu nemá oporu v základných princípoch právneho štátu a je v rozpore s právnou istotou. Napokon tvrdil, že napadnutý rozsudok je zmätočný, nepreskúmateľný a absentuje relevantné odôvodnenie, ktoré by malo svoju vnútornú koncepciu a logickú následnosť. 2.2 Nedostatok riadneho odôvodnenia považoval žalobca za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. 2.3 S poukazom na ustanovenie § 43 ods.2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.36/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o rodine“) žalobca tvrdil, že dieťa má povinnosť prejavovať voči svojim rodičom úctu a rešpekt. Uvedeného sa však žalobcovi zo strany žalovanej vôbec nedostáva; žalovaná ho nenavštevuje ani v deň narodenín alebo menín, vianočných či veľkonočných sviatkov. Nepošle mu pozdrav, pohľadnicu, ktorá by aspoň sčasti mohla evokovať nejaký záujem žalovanej o žalobcu. Žalovaná pritom počas celého konania tvrdila, že problémy, ktoré v rodine nastali, pochádzajú od terajšej manželky žalobcu. Blahopriania tak nemusela smerovať jej, ale len žalobcovi, čo by minimalizovalo pocit, že žalovaná o žalobcu dlhodobo neprejavuje záujem. Žalobca zdôraznil, že žalovanej mnoho obetoval, vždy sa jej snažil pomôcť a pomôcť sa jej snažila aj jeho súčasná manželka. Počas štúdia žalovanej v Banskej Bystrici ju pravidelne vozieval a čakal na ňu, kým skončí vyučovanie alebo kým skončí skúška; spoločne s manželkou ju podporovali, zabezpečovali jej dopravu, vykonával starostlivosť o vnukov. Záujem žalobcu o žalovanú sa prejavil aj v tom, že jej daroval spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach. Žalobca sa domnieval, že práve v starobe mu žalovaná všetku jeho pomoc a dobrotu aspoň malým spôsobom oplatí. Žalovaná však o neho dlhodobo neprejavuje záujem a vo svojich vyjadreniach uvádza, že žalobca je osobou bez názoru, ovplyvnenou ostatnými a neschopnou rozhodovať o svojich osobných záležitostiach. Správanie žalovanej tak hlboko porušuje povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, a teda prejavovať rodičom náležitú úctu a rešpekt. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na princíp vzájomnosti, žalobca zdôraznil, že jeho správanie nijako nenarušilo vzťahy medzi ním a žalovanou; vzťahy sa narušili na základe konania žalovanej, a to nekomunikácie so žalobcom, neposkytovaním potrebnej pomoci a najmä tým, že podala návrh na odhlásenie žalobcu z trvalého pobytu z adresy Prenčov 197. Takéto konanie už okresný súd v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/39/2008 považoval za nemorálne. 2.4 Okresný súd v prejednávanej veci mal preukázaný priebeh i záver konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 7C/39/2008, na ktoré žalobca poukazoval ako bod zlomu, kedy sa nie vlastnou vinou dostal do stavu, že žalovaná zhoršila svoje správanie voči žalobcovi. Záver okresného súdu, že to bola manželka žalobcu, kto zhoršil vzájomné vzťahy, je nesprávny, nakoľko to bola práve jeho manželka, ktorá ho v uvedenom konaní zastupovala a dosiahla zamietnutie žaloby. Práve vtedy žalovaná i jej sestra na žalobcu zanevreli, a teda po tom, čo nedosiahli svoj cieľ v podobe ich vyplatenia z rodinného domu, v ktorom žalobca býva. 2.5 Žalobca poukázal na žiadosti adresované žalovanej v roku 2022, ktorými žiadal o poskytnutie dopravy na rôzne lekárske vyšetrenia. Pokiaľ sa k uvedenému žalovaná aj svedkovia vyjadrovali, vyjadrovali sa k tomu účelovo, že záujem v jednotlivých dňoch zabezpečiť odvoz žalobcu na vyšetrenia mali. Tieto vyjadrenia mal súd prvej inštancie vyhodnotiť ako zjavne účelové a nepreukázané, keďže realita je taká, že žalovaná na výzvy žalobcu žiadnym spôsobom nereagovala a neurobila nič pre to, aby realizáciu prepravy žalobcu zabezpečila. Zákonná povinnosť žalovanej spočívajúca v poskytnutí pomoci má prednosť pred ochotou kohokoľvek iného. 2.6 Pokiaľ mal okresný súd preukázaný záujem žalovanej na obnovení vzťahu so žalobcom, k uvedenému žalobca zdôraznil, že toto konštatovanie je zjavne nesprávne, keďže žalobca v skutočnosti prežil ďalšie Vianoce i ďalší Nový rok bez toho, aby sa mu niektorá z jeho dcér ozvala. Relevantné pre rozhodnutie súdu malo byť iba reálne konanie žalovanej a nie ňou tvrdené odhodlanie. 2.7 Žalobca mal napokon za to, že dôvodom na vrátenie daru je aj správanie žalovanej voči členom jeho rodiny, k jeho súčasnej manželke, ktorú žalovaná označuje za pôvodcu rozvrátenia vzťahov v rodine. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobca koná výslovne pod nátlakom svojej manželky a podpisuje veci, ktoré
mu ona predloží, tento názor žalobca považuje za nesprávny a vyhlásil, že koná len na základe svojej vôle a vychádza zo správania žalovanej, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. 2.8 Pokiaľ ide o dôvody na vrátenie daru, konanie žalovanej ich v celom rozsahu naplnilo; žalovaná porušila morálne pravidlá tým, že žalobcu chcela odhlásiť z adresy trvalého pobytu, žalobcu hrubo urazila a urazila aj jeho súčasnú manželku, keď označila žalobcu za osobu bez názoru, ovplyvnenú ostatnými a neschopnú rozhodovať o svojich osobných záležitostiach a žalobcovu manželku označila za pôvodcu rozvrátenia vzťahov v rodine. V neposlednom rade dôvodom na vrátenie daru je aj skutočnosť, že žalovaná žalobcovi potrebnú pomoc neposkytla, keď ju žiadal o odvoz na rôzne vyšetrenia. 2.9 Žalobca poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/186/2012 a tvrdil, že žalovaná naplnila dôvody zakladajúce dožadovanie sa vrátenia daru, a to v dôsledku hrubých urážok, neposkytnutím potrebnej pomoci a porušením morálnych pravidiel sa nesprávala v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania, a to nedodržaním povinností, ktoré jej ako dieťaťu vyplývajú zo Zákona o rodine. Žalovaná neprejavovala a neprejavuje náležitú úctu a rešpekt voči svojmu rodičovi. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvala na svojej argumentácii prednesenej v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyjadrila pochybnosť, či žalobca je v plnej miere informovaný, že sa odvoláva a spochybňuje rozhodnutie súdu. Uviedla, že jej otec A. B. (žalobca) na pojednávaní nepotvrdil nič, čo by naznačovalo hrubé porušenie morálnych pravidiel správania voči nemu. Žalobca pri výsluchu povedal, že žalovanú má rád a vôbec nevedel, prečo sa stretli na súde. Žalovaná naďalej zotrvala na stanovisku, že aj o žalobe rozhoduje jeho manželka, bývalá svokra žalovanej, ktorá sa žalovanej od rozvodu s jej synom snaží skomplikovať život. 3.1 Žalovaná uviedla, že s otcom vždy vychádzala veľmi dobre a po smrti jej matky bola otcovi oporou. Svoje deti viedla k láske a úcte k starým rodičom a aj preto majú jej deti so starým otcom veľmi dobrý vzťah. Žalobca je však ovplyvňovaný svojou manželkou; bývalá svokra žalovanej nevie odpustiť, že sa rozviedla s jej synom, že má dobrý vzťah so sestrou, že má novú rodinu a je šťastná. 4. Žalobca v ďalšom vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalovanej zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Mal za to, že žalovaná hľadá iba dôvody a nie spôsoby ako sa postarať o svojho otca a za príčinu označuje jeho terajšiu manželku. Vyjadrenie žalovanej má egocentrický rozmer; väčšinou poukazuje iba na seba a nezaoberá sa reálnym dôvodom, a teda správaním žalovanej voči žalobcovi. Nepoukazuje na svoje absolútne nevhodné správanie voči žalobcovi ako svojmu otcovi, o žalobcu nejaví žiaden záujem, neposkytuje mu potrebnú pomoc. Žalobca vyjadril, že sa sklamal vo vlastnej dcére, ktorej v celom rozsahu dôveroval a mal nádej, že práve jeho deti mu budú tými najbližšími v čase, keď ich bude najviac potrebovať. 5. Žalovaná v ďalšom vyjadrení (duplika) k replike žalobcu zotrvala na svojej dovtedajšej argumentácii. 6. Ďalšie vyjadrenie strán sporu podané nebolo. 7. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu bolo do súdneho spisu doručené podanie M. D. E., v ktorom uviedla, že žalovaná na pojednávaní klamala a klamali aj svedkovia, ktoré ňou boli ovplyvnení. Zdravotný stav žalobcu sa zhoršil, na pojednávaní nedokázal interpretovať, ako sa k nemu správajú dcéry, ktoré nebol schopný vzhľadom na zdravotný stav ani spoznať. Sudkyňa okresného súdu uverila klamlivej výpovedi žalovanej a ňou nahovorených svedkov. D. E. zdôraznila, že žalovaná a jej sestra sa o otca (žalobcu) vôbec nezaujímajú, o jeho vážnom zdravotnom stave vedia ale ho nenavštevujú, nijako mu nepomáhajú, ignorujú ho a zdravotnému stavu žalobcu a jeho manželky sa vysmievajú. 8. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 8.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 10. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm.d), f) a h) C.s.p.. 10.1 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm.d/ C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho rozhodnutia. 10.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm.e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.). 10.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009). 11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Štiavnica, nachádzajúcich sa v k.ú. C., obvi Prenčov, okrese Banská Štiavnica, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.XXX, a to: a) pozemok – parcela registra „C“, parc.č.XXXX o výmere 87m2, zastavaná plocha a nádvorie; b) pozemok – parcela registra „C“, parc.č.XXXX o výmere 39m2, zastavaná plocha a nádvorie; c) pozemok – parcela registra „C“, parc.č.XXXX o výmere 615m2, zastavaná plocha a nádvorie; d) pozemok – parcela registra „C“, parc.č.XXXX o výmere 423m2, záhrada. Žalobca tvrdil a preukazoval, že uvedené pozemky (spoluvlastnícke podiely na nich) boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 26.5.2008, ktorou ako darca previedol spoluvlastnícke podiely na žalovanú, ktoré je jeho dcérou. 11.1 V podanej žalobe žalobca tvrdil a preukazoval, že voči žalovanej ako obdarovanej jednostranným právnym úkonom uplatnil nárok na vrátenie daru; dôvod pre vrátenie daru skutkovo vymedzil tak, že žalovaná ako jeho dcéra o neho dlhodobo neprejavuje žiadny záujem, dlhodobo mu neposkytuje žiadnu pomoc, a to či už fyzickou pomocou alebo finančnou pomocou a žalobcu dlhodobo nenavštevuje v čase jeho narodenín, mením, alebo sviatkov; zároveň dôvodom pre vrátenie radu bola skutočnosť, že žalovaná mu neposkytla pomoc spočívajúcu v doprave na lekárske vyšetrenie v konkrétne špecifikovaných dňoch, žalovaná mu túto pomoc neposkytla a na lekárske vyšetrenie ho neodviezla. 11.2 Okresný súd nepovažoval za sporné uzavretie darovacej zmluvy medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou; nebolo sporné, ktoré nehnuteľnosti žalovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy. Nebolo tiež sporné, že žalovaná v čase jednostranného právneho úkonu – výzvy na
vrátenie daru bola v požadovanou rozsahu podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Rovnako nebolo sporné, že výzvy na vykonanie dopravy na lekárske vyšetrenie boli žalovanej doručené a že žalobcu na lekárske vyšetrenie osobne neodviezla. 12. Okresný súd napadnuté rozhodnutie po vykonanom dokazovaní založil na konštatovaní, že uplatnenie práva na vrátenie daru nebolo prejavom skutočnej vôle žalobcu; žalobca žalobu podávať nechcel, nemá vedomosť o súdnom spore a žalobu podávala jeho manželka (čo zistil z výsluchu žalobcu); výzvy na zabezpečenie dopravy boli zasielané účelovo; napriek hodnotenia správania žalovanej ako nie celkom adekvátneho postaveniu darca – obdarovaná najmä vzhľadom príbuzenský pomer otec – dcéra, zohľadniac princíp reciprocity a prihliadnutie na správanie a postoj žalovanej, neboli splnené podmienky pre vrátenie daru. 12.1 Uvedené skutkové závery sú súladné so skutkovým stavom tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a správneho právneho posúdenia takto zisteného skutkového stavu okresným súdom. 12.2 Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, v celom rozsahu na ne poukazuje a iba reagujúc na odvolacie námietky dodáva nasledovnú argumentáciu: 13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 14. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. K naplneniu zákonných dôvodov vrátania daru odvolací súd uvádza, že vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998). Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999). 14.1 Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. 14.2 Podľa ustanovenia § 191 ods.1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa Čl.15 ods.1 ods.2 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon; žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Základným princípom hodnotenia dôkazov je princíp voľného hodnotenia dôkazov; žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorá by mohla byť zohľadnená predpísaným spôsobom. 14.3 Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval vyššie uvedeným spôsobom. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie nevychádzal iba z tvrdení žalobcu a zistení, že správanie žalovanej k žalobcovi nie je celkom adekvátne stavu dcéra – otec; prípadne vzťahu založenou darovacou zmluvou, ktorá skutočnosť by inak bola dôvodom na konštatovanie dôvodnosti žaloby. Aplikujúc princíp vzájomnosti však nezistil takú intenzitu konania (správania) žalovanej, ktoré by spĺňalo podmienku hrubého porušenia dobrých mravov vyžadovanú ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka.
15. Pokiaľ ide o princíp vzájomnosti odvolateľ zdôraznil, že žiadne jeho správanie nenarušilo jeho vzťahy so žalovanou; vzťahy boli narušené v dôsledku konania žalovanej najmä tým, že podala návrh na odhlásenie žalobcu z adresy trvalého bydliska. Uvedená argumentácia súvisí (aj) s konaním vedeným pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp.zn. 7C/39/2008. Odvolateľ však na tomto skutkovom základe požiadavku na vrátenie daru nevzniesol; v žalobe uvedenú skutočnosť ako dôvod pre vrátenie daru neuvádza. Odvolací súd však súhlasí, že konanie žalovanej v súvislosti v konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXX, v ktorom býva žalovaný, mohlo narušiť, resp. prehĺbiť už narušené vzájomné vzťahy medzi žalobcom a žalovanou. 15.1 Uvedené ale nič nemení na závere, že od skočenia konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, sú vzťahy medzi žalobcom ako otcom a žalovanou ako dcérou nemenné; nemožno konštatovať, že by sa žalovaná dopustila voči žalobcovi konkrétneho násilného alebo hrubo urážajúceho konania. Je pravdou, že žalovaná otca za posledné roky nekontaktuje, netelefonuje mu, nenavštevuje ho; uvedené je ale vzájomné; žalobca nepreukázal, že by podnikol akékoľvek konanie, ktoré by pomohlo vzájomné rozpory odstrániť alebo zmierniť; aktivita žalovanej k žalobcovi je rovnaká, ako aktivita žalobcu k žalovanej; možno konštatovať, že ide o trvalý stav bez toho, aby sa ktorákoľvek zo strán sporu pokúsila príčiny tohto stavu odstrániť a následky zlých rodinných vzťahov napraviť. Práve na uvedenom je založené konštatovanie súdu prvej inštancie o potrebe uplatnenia princípu vzájomnosti. 15.2 K princípu vzájomnosti odvolací súd uvádza, že žalovaná ako dôvod narušenia vzájomných vzťahov videla (aj) v postavení a pôsobení manželky žalobcu (inak bývalej svokry žalovanej). Uvedené tvrdenia žalovanej potvrdili svedkovia K. E. a L. E., synovia žalovanej a vnuci žalobcu. Nie je možné tak dôvodne tvrdiť, že za rozvrat osobného vzťahu, resp. za trvanie narušenia osobného vzťahu môže výlučne žalovaná a žalobca (čo aj prostredníctvom „držania strany“ svojej manželke) na tom nemá žiaden podiel. 15.3 K žiadostiam o poskytnutie dopravy sa súd prvej inštancie podrobne vyjadril; uvedené závery si odvolací súd v plnom rozsahu osvojuje a poukazuje na nich. O účelovosti žiadostí svedčí ich datovanie a forma; po rokoch (vzájomného) osobného nekontaktovania prichádza formálna (písomná) forma takejto žiadosti, nie bežnou zásielkou ale zásielkou s doručenkou. Svedeckými výpoveďami bolo napokon preukázané, že žalovaná mienila týmto žiadostiam vyhovieť a zabezpečovala dopravu pre žalobcu prostredníctvom svojich synov (vnukov žalobcu); z ich výpovedí vyplýva, že z dôvodov nie na ich strane sa doprava žalobcu na vyšetrenie nerealizovala. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že zabezpečenie odvozu na vyšetrenie bolo zákonnou osobnou povinnosťou žalovanej (spočívajúcou v poskytnutí pomoci) a povinnosť iba „sprostredkovaním“ odvozu nebola splnená. Uvedené neobstojí pre naplnenie požiadavky hrubého porušenia dobrých mravov ako predpokladu pre dôvodné požadovanie vrátenia daru. 15.4 Žalobca hodnotil tvrdenia svedkov ako účelové a nepreukázané. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú voľného hodnotenia dôkazov, ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval. Hodnotenie dôkazov, tak ako ich ponúka žalobca, je v rozpore s uvedenou zásadou, keď dôkazy hodnotí jednotlivo ale opomína ich hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Uvedenému záveru nasvedčuje skutočnosť, že v osobe svedkov K. E. a L. E. ide o synov žalovanej a vnukov žalobcu; uvedení svedkovia potvrdili dobrý vzťah k žalobcovi ako svojmu starému otcov; už uvedená skutočnosť v zásade vylučuje, aby ich výpovede súd hodnotil ako nedôveryhodné; je preukázaný dobrý vzťah k obom stranám sporu. Napokon cez prizmu ich vzťahu k starému otcovi možno vnímať aj tvrdené hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej; nebolo tvrdené a ani preukázané, že by sa žalovaná práve v dôsledku osobných nezhôd pokúsila tento vzťah vnuci – starý otec narušiť. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani ďalšie skutkové zistenie, a to, že žalobca svojho ďalšieho vnuka (syna žalovanej z ďalšieho manželstva) ani nepozná aj v súvislosti s postavením manželky žalobcu (inak vo vzťahu k svedkom starej matky zo strany otca) – tvrdenie K. E., že brata chceli ukázať žalobcovi, aby ho spoznal ale neurobili to práve kvôli jeho manželke. 15.5 Vykonané dokazovanie tak prinieslo pomerne ucelený záver o tom, že vzťahy v rodine sú narušené práve v dôsledku vzťahu žalovanej a manželky žalobcu, ktorá je zároveň svokrou žalovanej a že tieto vzťahy sa narušili práve v dôsledku rozpadu manželstva žalobkyne so synom žalobcovej manželky. Ak žalobca v tomto spore (čo aj z pochopiteľných dôvodov) zotrval na strane svojej manželky, nemožno
dôvodne tvrdiť, že za narušené vzťahy môže výlučne žalovaná a aplikácia princípu vzájomnosti nie je dôvodná. 15.6 Odvolateľ argumentoval, že žalovaná hrubo urazila jeho manželku tým, že tvrdila, že jeho manželka je pôvodcom rozvrátenia vzťahov v rodine a jeho urazila tým, že ho označila za osobu bez názoru, ovplyvnenú ostatnými a neschopnú rozhodovať o svojich osobných záležitostiach. K uvedenému odvolací súd uvádza, že istý podiel na charaktere rodinných vzťahov manželky žalobcu vyplýva z výpovedí svedkov, ktorí sú jej vnukmi (a zároveň vnukmi žalobcu). Nie nepodstatným v tomto smere sú však aj zistenia vyplývajúce z výsluchu samotného žalobcu; z jeho výpovede nevyplynulo, že by požadovanie vrátenia daru a podanie žaloby o určenie vlastníctva bolo jeho vôľou; naopak uviedol, že to urobila jeho manželka (resp. to chcela moja žena; ona písala tie žiadosti). Odvolací súd akceptuje vyšší vek žalovaného a jeho pravdepodobne znížené pamäťové schopnosti; uvedené tvrdenia ale dotvárajú záver o dôvodoch narušenia rodinných vzťahov; iniciatívy k vráteniu daru a iniciatívy k podaniu žaloby. 15.7 V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci samej; dôkazy hodnotil podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov; na zistený skutkový stav správne ustanovenie právneho predpisu; z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré dôkazy vykonal a ako ich hodnotil a ako vec právne posúdil. Argumentácia smerujúca k nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého odôvodnenie spĺňa všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods.2 C.s.p. tak nie je dôvodná. 15.7 Odvolateľ napokon tvrdil, že verbalizovaný záujem žalovanej o neho v konaní pred súdom prvej inštancie je len formálny a ku kontaktu a nadviazaniu vzťahov so žalovanou neprišlo ani po vyhlásení napadnutého rozsudku. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukazoval, že by sa (po rozhodnutí súdu prvej inštancie) pokúsil vzťahy so žalovanou napraviť; (ne)konanie oboch strán sporu je tak vzájomné. 16. Pokiaľ manželka žalobcu v priebehu odvolacieho konania doručila súdu podanie, v ktorom uviedla jej známe skutočnosti ohľadne pravdivosti tvrdení žalovanej a svedkov a poukázala na zdravotný stav žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že na toto vyjadrenie osoby, ktorá nie je stranou sporu, v odvolacom konaní prihliadnuť nemohol. Nejde ani o návrh na vykonanie dokazovania, ktoré by realizovali strany sporu; ak by aj išlo o návrh na doplnenie dokazovania, nešlo by o prípustnú novotu v konaní (§ 366 C.s.p.). Iba na okraj odvolací súd uvádza, že informácia o zdravotnom stave žalobcu, ktorý na pojednávaní svoje dcéry práve kvôli tomuto zdravotnému stavu spoznať nemohol iba prehlbuje okresným súdom vyslovené podozrenie, že jednostranný právny úkon – vrátenie daru a podanie žaloby o určenie vlastníctva v dôsledku dôvodnosti vrátenia daru, nebol prejavom jeho vôle. Uvedená skutočnosť však bola len jedným z dôvodov zamietnutia žaloby okresným súdom; ostatné dôvody odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne, nezistiac nesprávne právne posúdenie. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, nezistiac dôvody pre jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) ani zrušenie (§ 389 C.s.p.). Ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania. Žalovanej v spore v celom rozsahu úspešnej vznikol nárok na náhradu trov konania, trovy konania však výslovne nežiadala, nepriznanie náhrady trov konania odvolaním ani nenapadla. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej je vecne správne. 18. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej. Vzhľadom k tomu, že žalovaná trovy odvolacieho konania nežiadala, odvolací súd jej náhradu trov konania nepriznal. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.