Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 4To/1/2025 6723010331 13. 02. 2025 Mgr. Ján Bednár ECLI:SK:KSBB:2025:6723010331.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. b), c), ods. 6 písm. d) Tr. zák. (účinného do 05.08.2024) s poukazom na § 125 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára 2025, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/60/2023 zo dňa 11. 10. 2024, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/60/2023 zo dňa 11.10.2024 v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Lučenci, trvale bytom C. A. XXXX/X, D., t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občan SR, uznáva vinným,že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už odsúdeným E. D. a F. G., účelom ktorej bolo neoprávnené zadováženie si omamných a psychotropných látok, dňa 29. 11. 2022 vycestovali do Českej republiky na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky AUDI A8, ev. č. D. XXX H., VIN číslo: I. na neznáme miesto, pravdepodobne do mesta Prahy, kde si ich spoločne zadovážili od nezistenej osoby a od presnejšie nezisteného času až do 21:50 hodiny dňa 30. 11. 2022 doviezli a prechovávali v priestoroch osobného motorového vozidla továrenskej značky AUDI A8, ev. č. D. XXX H., VIN číslo: I., v ktorom bolo, okrem iného pri prehliadke vykonanej vo Zvolene na Lučeneckej ceste E 571, I/16, zaistené plastové vrecko s rozmerom 10x14 cm s obsahom bielej kryštalickej látky o hmotnosti 97,370 g, zodpovedajúcemu minimálne 973 obvyklým dávkam drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu v dávke; vákuové plastové vrecko s rozmerom 14x21 cm s obsahom bielej kryštalickej látky o hmotnosti 393,700 g zodpovedajúcemu minimálne 3 937 obvyklým dávkam drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu v dávke; a u A. B. v ľavom zadnom vrecku nohavíc bolo, okrem iného, zaistené plastové vrecko s rozmerom 4x7,5 cm s obsahom kryštalickej látky o hmotnosti 1,744 g zodpovedajúcemu minimálne 17 obvyklým dávkam drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu a s prímesou dimetylsulfónu, ich celková hodnota v čase zaistenia na území banskobystrického kraja predstavovala hodnotu najmenej 24.640,-€, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, teda
spoločným konaním neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu, doviezol a zadovážil si psychotropnú látku a taký čin spáchal vo veľkom množstve, čím
spáchal
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 135d písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje podľa § 173 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m/, 38 ods. 3 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Podľa § 74 ods. 5 Tr. zákona ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona ambulantnou formou trvá najviac 12 mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému trest prepadnutia vecí - tmavomodrá kapsička s označením SUPERDRY MINI - mobilný telefón, dotykový zn. SAMSUNG 7, čiernej farby zo zadnej časti gumový bezpečnostný kry čiernej farby - mobilný telefón tlačidlový zn. NOKIA - igelitový sáčok s rýchlouzáverom o rozmeroch 4x7,5 cm Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát – Slovenská republika. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému spoločne s už odsúdeným 2/ E. D. a odsúdeným 3/ F. G. trest prepadnutia vecí: - igelitový sáčok s rýchlouzáverom o rozmeroch 10x14 cm - igelitový sáčok zatavený uzáver v blízkosti zatavenia, poškodený, roztrhnutý o dĺžke 4 cm, o rozmeroch 10x14 cm Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát – Slovenská republika. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/60/2023 zo dňa 11.10.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6 písm. d) Trestného zákona (účinného do 05.08.2024) s poukazom na § 125 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už odsúdeným E. D. a F. G., účelom ktorej bolo neoprávnené zadováženie si omamných a psychotropných látok, dňa 29. 11. 2022 vycestovali do Českej republiky na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky AUDI A8, ev. č. D. XXX H., VIN číslo: I. na neznáme miesto, pravdepodobne do mesta Prahy, kde si ich spoločne zadovážili od nezistenej osoby a od presnejšie nezisteného času až do 21:50 hodiny dňa 30. 11. 2022 doviezli a prechovávali v priestoroch osobného motorového vozidla továrenskej značky AUDI A8, ev. č. D. XXX H., VIN číslo: I., v ktorom bolo, okrem iného pri prehliadke vykonanej vo Zvolene na Lučeneckej ceste E 571, I/16, zaistené plastové vrecko s rozmerom 10x14 cm s obsahom bielej kryštalickej látky o hmotnosti 97,370 g, zodpovedajúcemu minimálne 973 obvyklým dávkam drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu v dávke; vákuové plastové vrecko s rozmerom 14x21 cm s obsahom bielej kryštalickej látky o hmotnosti 393,700 g zodpovedajúcemu minimálne 3 937 obvyklým dávkam drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu v dávke; a u A. B. v ľavom zadnom vrecku nohavíc bolo, okrem iného, zaistené plastové vrecko s rozmerom 4x7,5 cm s obsahom kryštalickej látky o hmotnosti 1,744 g zodpovedajúcemu minimálne 17 obvyklým dávkam drogy spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu a s prímesou dimetylsulfónu, ich celková hodnota v čase zaistenia na území banskobystrického kraja predstavovala hodnotu najmenej 24.640,-€, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov. Za toto konanie obžalovanému A. B. súd podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona (účinného do 05.08.2024), § 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému A. B. uložil ochranný dohľad vo výmere 2 roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd uložil obžalovanému A. B. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému A. B. trest prepadnutia veci : - tmavomodrá kapsička s označením SUPERDRY MINI - mobilný telefón, dotykový zn. SAMSUNG 7, čiernej farby zo zadnej časti gumový bezpečnostný kry čiernej farby - mobilný telefón tlačidlový zn. NOKIA - igelitový sáčok s rýchlouzáverom o rozmeroch 4x7,5 cm. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom pre prepadnutých vecí sa stáva štát - Slovenská republika. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému A. B. spoločne s už odsúdeným E. D. a odsúdeným F. G. uložil trest prepadnutia veci: - igelitový sáčok s rýchlouzáverom o rozmeroch 10x14 cm - igelitový sáčok zatavený uzáver v blízkosti zatavenia, poškodený, roztrhnutý o dĺžke 4 cm, o rozmeroch 10x14 cm. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát – Slovenská republika. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine a treste. Z písomných dôvodov odvolania podaných prostredníctvom obhajcu obžalovaného v podstate vyplynulo, že z hľadiska účelu trestného konania ako aj povinnosti zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, treba poznamenať, že rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom hodnotení dôkazov a naviac právne úvahy okresného súdu v niektorých smeroch sú len čiastočné, respektíve vôbec neopodstatnené. V tomto smere obhajoba poukázala na § 2 ods. 10 Trestného poriadku, § 2 ods. 11 Trestného poriadku, § 2 ods. 12 Trestného poriadku, § 119 ods. 1 Trestného poriadku a vysvetlila pojem „náležité“ ako ho možno chápať, kedy možno a za akých podmienok rozhodnúť o vine obžalovaného. Poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu v súvislosti s Novelou Trestného zákona, podľa ktorej podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona by bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov. Táto skutočnosť odôvodňovala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Súčasne obhajoba poukázala aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku v súvislosti s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom, pričom k záveru prvostupňového súdu uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku obhajoba poukázala na to, že zápisnicu o prehliadke osobného motorového vozidla zo dňa 2. 12. 2022 obžalovaný E. D. a F. G. nepodpísali na mieste prehliadky, ale až na oddelení. V ďalšej časti odvolania obhajoba konštatovala, že obžalovaný A. B. využil svoje právo nevypovedať. Obžalovaný D. a G. vypovedali v prípravnom konaní, avšak popreli spáchanie skutku, pričom opísali priebeh zastavenia osobného motorového vozidla značky Audi A8, evidenčné číslo D. XXX H.. K tomu obhajoba vysvetlila ako má postupovať v takomto prípade policajt podľa § 23 ods. 2 písm. a) Zákona o policajnom zbore, tiež ozrejmila pojem „dôvodné podozrenie“, kto má oprávnenie vydať príkaz na prehliadku v jednotlivých štádiách trestného konania, ďalej ozrejmila náležitosti príkazu na domovú prehliadku podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku, vrátane stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V ďalšej časti odvolania obhajoba zosumarizovala priebeh vykonania prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 30.11.2022 od 22.00 hod. do 00.05 hod. dňa 01.12.2022. Osoba, ktorá bola poverená výkonom príkazu na prehliadku iných priestorov, podľa obhajoby nepostupovala zákonným spôsobom, pretože obžalovaného A. B. nepoučila o jeho práve účasti pri prehliadke a nezistila u neho, či toto právo využije. V tomto smere obhajoba poukázala aj na výpovede obžalovaných D. a G., ako aj na výpovede svedka A. J. C. a J. K. E., ktorí potvrdili, že obžalovaní boli poučení o práve byť prítomní pri prehliadke, čo je však poučenie podľa § 105 Trestného poriadku, nie však podľa § 104 Trestného poriadku. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku obhajoba poukázala na novelu Trestného zákona, ktorá nanovo upravila mechanizmus určovania rozsahu spáchania drogových trestných činov. Súd prvého stupňa na tieto zmeny nereagoval, preto obhajoba dôvodila, že prvostupňový súd mal postupovať podľa § 135c ods. 3 Trestného zákona a v prípade prechovávania viacerých omamných látok alebo psychotropných látok nepresahujúcich hodnotu nepatrného množstva považovať za prechovávanie malého množstva omamných látok alebo psychotropných látok, pričom citovala ustanovenie Trestného zákona § 135c ods. 1 Trestného zákona, § 135c ods. 3 Trestného zákona a § 135d Trestného zákona. Vo vzťahu k trestu prepadnutia veci obhajoba namietala, že mobilný telefón značky Samsung 7, respektíve Nokia boli použité na spáchanie trestného činu. Podľa obhajoby nebolo preukázané, že tieto mobily boli použité na spáchanie trestného činu, pričom obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. b), písm. c), ods. 6 písm. d) Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, nemožno spáchať telefónom. Podľa názoru obžalovaného A. B. prvostupňový súd neprihliadal na dôkazy svedčiace v jeho prospech, z odôvodnenia napadnutého rozsudku absentuje spôsob, akým sa súd vysporiadal s dôkazmi, ktoré ak aj nehovoria o vine obžalovaného B., tak jeho vinu aspoň spochybňujú. Je nepochybné, že vzhľadom na zásadu in dubio pro reo vina obžalovaného nebola preukázaná nad všetky pochybnosti. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na § 15 písm. a), b) Trestného zákona, vysvetlila, aké skutočnosti musia byť preukázané, aby došlo k naplneniu subjektívnej stránky predmetného úmyselného trestného činu. Vo vzťahu k výroku o treste poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku a konštatovala, že prvostupňový súd ukladal obžalovanému trest podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024, teda v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby od 12 rokov do 15 rokov, pričom podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pre veľké množstvo drog podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona bolo možné obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere od 8 rokov do 20 rokov. Po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v dôsledku opakovaného spáchania zločinu bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 12 rokov do 20 rokov. Preto prvostupňový súd ukladal trest v rozpore s názorom odvolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozhodnutí poukázal na účinnú novelu Trestného zákona od 06.08.2024, ktorá zmenila podstatné podmienky pre trestnú zodpovednosť osôb páchajúcich trestnú činnosť, ďalej obhajoba citovala obsah ustanovenia § 172 ods. 3, 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona účinného do 05.08.2024, s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), j) Trestného zákona a ustanovenia § 173 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Vzhľadom na vyššie uvedené sa obhajoba nestotožnila s právnym názorom prvostupňového súdu, že právna úprava účinná do 05.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšia. Súčasne obhajoba poukázala na pravidlá posudzovania, ktorá právna úprava Trestného zákona je pre páchateľa priaznivejšia. V tejto súvislosti potom pri ukladaní trestu obžalovanému je potrebné prihliadať na primeranosť trestu v zmysle nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 106/2011, ako aj na dodržiavanie zásady ukladania trestov podľa § 34 ods. 1, 3 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že prokurátor sa s uvedeným záverom prvostupňového súdu nestotožňuje, pretože má za to, že pri posúdení trestu je potrebné vychádzať z porovnávania trestu ako celku a nielen z príslušnej trestnej sadzby. V tejto súvislosti poukázal na § 173 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.20024, podľa ktorého je možné obžalovanému ukladať trest vo výmere 8 až 20 rokov, po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona v dôsledku opakovane spáchaného zločinu vo výmere 12 rokov až 20 rokov. Pri posudzovaní, ktorú právnu úpravu aplikovať v prípade obžalovaného, je potrebné vzhliadnuť aj k ostatným ustanoveniam Trestného zákona a to pred účinnosťou, aj po účinnosti novely Trestného zákona. V tomto smere prokurátor poukázal na Trestný zákon účinný do 05.08.2024, kedy skutok obžalovaného bol právne kvalifikovaný podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona (sadzba 10 rokov až 15 rokov), teda jednalo sa o obzvlášť závažný zločin, v prípade novej právnej úpravy sa jednalo o skutok kvalifikovaný podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona (sadzba 8 rokov až 20 rokov), teda by sa jednalo len o zločin. Uvedené má dosah aj na ustanovenie § 66 Trestného zákona, kedy pri obzvlášť závažnom zločine je možné podmienečne prepustiť odsúdeného po výkone troch štvrtín uloženého trestu a pri zločine je možné páchateľa podmienečne prepustiť už po výkone dvoch tretín trestu. Prokurátor na základe vyššie uvedeného má za to, že právna úprava účinná od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšia a preto je potrebné skutok obžalovaného posudzovať podľa § 173 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona ako obchodovanie s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou vo veľkom množstve. V tomto smere ďalej prokurátor poukázal na formálnu pisársku chybu v odvolaní, kde v podstate došlo k absencii podania odvolania proti výroku o vine, avšak toto formálne pochybenie prokurátor navrhuje odstrániť aplikovaním ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku teda, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Teda tu je dôvod na takýto postup odvolacieho súdu. V závere prokurátor poukázal na § 2 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k trestnosti činu a jej posúdeniu, pričom pokiaľ ide o samotnú výmeru a druh trestov, s ich členením a výškou sa stotožnil, pretože súd vzal do úvahy všetky návrhy prokurátora na uloženie trestov čo do druhu a výšky. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol v intenciách tohto odvolania. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol vyhovieť obom odvolaniam, pokiaľ ide o prienik posúdenia právnej kvalifikácie, navrhol, aby v tomto zmysle bol obžalovaný uznaný vinným z ustanovenia § 173 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, teda účinného v čase od 06.08.2024. Ďalej poukázal na to, aby odvolací súd sa nezaoberal ďalšími námietkami obhajoby týkajúcimi sa priebehu prípravného konania, keďže prípravné konanie prebehlo zákonným spôsobom. Vo vzťahu k trestu navrhol uložiť rovnaký trest obžalovanému, ale podľa novej právnej úpravy. Takisto navrhol uložiť ochranné opatrenie. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že nebude zo seba robiť neviniatko, že skutok nespáchal, v tomto prípade povie pravdu, tvrdil, že vykonaná prehliadka osobného motorového vozidla bola
nezákonná, v tomto smere poukázal na výpovede svedkov G. a D., pričom o tom vypovedali, sudkyňa však na to neprihliadala. Ďalej tvrdil, že nikto z nich nebol riadne poučený o svojich právach, z toho dôvodu požiadal, aby mu súd uznal nezákonnosť vykonanej prehliadky osobného motorového vozidla a uložil mu nižší trest odňatia slobody vo výmere 3 roky podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona, so zaradením do stredného stupňa stráženia. Ak súd rozhodne o vrátení veci na prvostupňový súd, žiada, aby vec rozhodoval iný sudca a zároveň požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Po podaní konečného návrhu obžalovaného, tento sa opätovne postavil a vyhlásil, že prehodnotil svoj postoj k trestnej veci a priznáva sa k spáchaniu skutku napriek tomu, že tvrdil, že prehliadka osobného motorového vozidla bola nezákonná, svoje konanie oľutoval. Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj konanie, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku a dospel k záveru, že obe podané odvolania, či už od prokurátora alebo obžalovaného sú sčasti dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na objasnenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Trestného poriadku, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Obe odvolania boli podané proti výrokom o vine a treste a to v prospech obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd rozhodoval vo veci dňa 11.10.2024, teda za účinnosti novely Trestného zákona (od 06.08.2024). Napriek tomu prvostupňový súd dospel k záveru, že trestnosť činu a ukladanie trestu obžalovanému bude posudzovať podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (t. j. účinného do 05.08.2024), ktoré znenie považoval za priaznivejšie pre obžalovaného z dôvodu, že v znení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až do 20 rokov, pričom podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024 je horná hranica trestnej sadzby vo výmere až 15 rokov. V tejto súvislosti pokiaľ ide o zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, je potrebné konštatovať, že tento zodpovedá stavu veci. Okresný súd v tomto smere svoje rozhodnutie odôvodnil v napadnutom rozsudku (viď strana 15 až 19), z ktorého je zrejmé, že obžalovaného okrem už odsúdených E. D. a E. G., ktorí opísali priebeh skutku, usvedčovali predovšetkým zápisnica o vykonanej prehliadke osobného motorového vozidla Audi A8 a osobnej prehliadky obžalovaného A. B., u ktorého bol nájdený pervitín. Ďalej z výsledkov DNA analýzy a porovnávania bola potvrdená prítomnosť DNA obžalovaného na zipse a vnútornej strane jeho taštičky. Z toho je zrejmé, že obžalovaný A. B. nakladal so sáčkami, v ktorých bol identifikovaný pervitín, pričom 1 z týchto sáčkov bol nájdený priamo v nohaviciach obžalovaného B.. Skutočnosť, že predmetná taštička patrila obžalovanému A. B. potvrdil aj F. G., keďže ju videl doma u obžalovaného B. a následne v jeho aute. V konečnom dôsledku priebeh trestnej činnosti obžalovaného B. vyplynul aj z prepisov legálnych odposluchov, ako aj zo zabezpečených správ z mobilného telefónu obžalovaného tak, ako to uviedol prvostupňový súd na strane 15 až 16 napadnutého rozsudku. V tomto smere sa odvolací súd nemohol stotožniť s hodnotením dôkazov obhajobou, pretože toto nezodpovedalo vykonaným dôkazom. Krajský súd nemohol vziať do úvahy ani námietky obhajoby ohľadne jej tvrdenia o nezákonnosti vykonanej prehliadky osobného motorového vozidla Audi A8, vrátane námietky, že príkaz na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov nebol vydaný v písomnej forme a námietok ohľadne použitia či nepoužitia predmetných mobilných telefónov na spáchanie drogovej trestnej činnosti. S uvedenými námietkami sa riadne vysporiadal už prvostupňový súd, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil (viď strana 16 až 18 napadnutého rozsudku) a v podrobnostiach naň poukazuje. Naproti tomu sa krajský súd stotožnil so závermi obhajoby a okresného prokurátora pokiaľ ide o aplikáciu Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na trestnú zodpovednosť obžalovaného. Okresný súd pri určení priaznivejšej právnej úpravy, ktorú mal aplikovať na trestnú vec obžalovaného B., nepostupoval v súlade so zásadami hodnotenia týchto skutočností, pretože vychádzal len z posudzovania trestných sadzieb Trestného zákona pred a po účinnosti ku dňu 06.08.2024.
Aplikácia priaznivejšej právnej úpravy pre páchateľa si vyžaduje materiálne porovnávanie trestných rámcov, pričom súd musí zohľadniť závažnosť činu, pohnútky, okolností, ako aj celý dopad trestu na páchateľa. Rigidné a automatické aplikovanie prísnejších sadzieb je v rozpore s ústavnými princípmi a právami páchateľa. Tento prístup zabezpečuje spravodlivé a individuálne posúdenie každého prípadu v súlade s princípmi proporcionality a právneho štátu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Tdo 69/2012 a 5Tdo 12/2019, rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. PL.US 106/211) Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a obžalovaného A. B. na správnom zistenom skutkovom stave uznať vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s poukazom na § 135d písm. d) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu, doviezol a zadovážil si psychotropnú látku a taký čin spácha vo veľkom množstve. Krajský súd v tejto súvislosti sa nemohol stotožniť s poukazom obhajoby na zrušovacie uznesenie Krajského súdu Banskej Bystrici, sp. zn. 5T/50/2024, v ktorom obhajoba poukázal okrem iného na § 173 ods. 2 Trestného zákona, ktorý odvolací súd konštatoval okrem iného ako príklad, podľa ktorého by podľa tohto ustanovenia bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere 3 až 10 rokov. K tomu je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 173 ods. 2 Trestného zákona sa týka prípadov, kedy páchateľ spáchal trestnú činnosť vo väčšom množstve, čo nie je prípad obžalovaného. Zaistené celkové množstvo metamfetamínu o hmotnosti 492,814 gramov v zmysle § 135d Trestného zákona účinného od 06.08.2024 predstavuje veľké množstvo omamnej a psychotropnej látky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd musel konanie obžalovaného právne kvalifikovať podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona a nie podľa § 173 ods. 2 Trestného zákona, ako to žiadala obhajoba. Poukaz na túto právnu kvalifikáciu obhajoba necitovala presne, keďže odvolací súd v závere svojho zrušovacieho uznesenia uložil okresnému súdu povinnosť doplniť dokazovanie v súvislosti s prispôsobením množstva zistených drog novému výpočtu podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Vzhľadom na úpravu použitej právnej kvalifikácie konania obžalovaného musel odvolací súd opätovne rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody. V tomto smere bolo možné obžalovanému ukladá trest odňatia slobody podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona v zákonom stanovenej trestnej sadzbe od 8 rokov do 20 rokov. Obžalovaný však opätovne spáchal zločin, preto bolo potrebné v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda v rozmedzí od 12 rokov do 20 rokov. Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že obžalovaný po prednesení svojho konečného návrhu pre rozhodnutie súdu vo veci sa pred záverečnou poradou senátu postavil a na verejnom zasadnutí uviedol, že prehodnotil svoj postoj k veci a preto sa priznáva k spáchaniu skutku napriek tomu, že v konečnom návrhu žiadal o uznanie nezákonnosti vykonanej prehliadky osobného motorového vozidla, pričom svoje konanie aj oľutoval. Toto priznanie a oľutovanie spáchania trestnej činnosti však odvolací súd musel vyhodnotiť ako účelové, ktoré mu malo zabezpečiť zníženie trestu vo výmere na 3 roky. Navyše oľutovanie spáchania trestnej činnosti krajský súd vyhodnotil ako neúprimné a preto nespĺňajúce zákonné podmienky pre prípadné podstatné zníženie trestu. O nedôveryhodnosti vysloveného oľutovania spáchania trestnej činnosti obžalovaným svedčí aj jeho doterajší život, ktorý bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný. V jednom prípade išlo o zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pričom v troch prípadoch (pod číslom 1, 2 a 5 registra trestov) sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. V ostatných prípadoch išlo o trestný čin podvodu, krádeže a prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, pričom 2-krát bol odsúdený aj v Českej republike. Dopustil sa aj štyroch priestupkov na úseku dopravy v rokoch 2006 a 2022. Vzhľadom k zmene právnej kvalifikácie a osobu obžalovaného krajský súd potom dospel k záveru, že primeraným trestom pre obžalovaného bude trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, čo je najnižšia možná výmera trestu, ktorý mohol byť obžalovanému uložený po zvýšení dolnej trestnej sadzby o jednu tretinu z dôvodu opätovného spáchania zločinu.
Keďže trest bol ukladaný za zločin a nie za obzvlášť závažný trestný čin, z ktorého obžalovaného uznal prvostupňový súd, bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súčasne bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou za rovnakých podmienok ako ukladal okresný súd, s upresnením zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, že ochranná liečba ambulantnou formou trvá najviac 12 mesiacov. Krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody nie za obzvlášť závažný zločin, preto mu neuložil ochranný dohľad tak, ako to urobil okresný súd. V neposlednej rade krajský súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci za rovnakých podmienok ako ho ukladal prvostupňový súd s konštatovaním, že pokiaľ ide o trest prepadnutia veci ukladaný obžalovanému B. spoločne s už odsúdený E. D. a odsúdeným F. G., odvolací súd musel prevziať tento výrok z rozhodnutia okresného súdu, keďže sa týkal aj už odsúdených D. a G., preto nemohol tento výrok vypustiť z rozsudku. Pokiaľ ide o bezcenné igelitové sáčky uvedené v tomto výroku tieto sa mali dať priamo na likvidáciu bez rozhodnutia o prepadnutí veci. Takto uložený trest obžalovanému podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá novým zákonným podmienkam pre uloženie trestu a súčasne vyhovuje zákonným podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto svoje rozhodnutie prijal krajský súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.