Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 17Co/39/2025 6725200053 29. 04. 2025 JUDr. Zita Nagypálová ECLI:SK:KSBB:2025:6725200053.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., proti žalovaným 1/ Okresný súd Zvolen, 2/ predsedníčka Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy, 3/ sudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Silvia Minková, 4/ sudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Martin Kollár a 5/ sudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Katarína Ďurianová, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/12/2025-61 zo 17. marca 2025, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým podanie žalobcu zo dňa 18.12.2024 odmietol, potvrdzuje. II. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov konania zrušuje. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 18.12.2024, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou odmietol podľa § 129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) po tom, ako žalobca po výzve súdu uskutočnenej v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p. svoje podanie neopravil a nedoplnil. V konaní podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné pokračovať ani na základe doplneného podania žalobcu zo dňa 10. marca 2025 z dôvodu, že ani po doplnení podania žalobcu nie je súdu jednoznačne zrejmé, aké sú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých si žalobca odvodzuje uplatnené nároky na zaplatenie škody vo výške 50 000,- € mesačne a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9 miliárd Eur jednorázovo. Žalobca vo svojich podaniach opisuje priebeh súdnych konaní, nepredložil však žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné rozhodnutie, príslušný orgán nekonštatoval žalobcom tvrdené prieťahy v súdnych konaniach, nebolo vydané žiadne rozhodnutie o tom, že by sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, žalobca neuviedol popis takých skutočností, z ktorých by bolo možné ustáliť vznik nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Opis skutočností uvedených v pôvodnom podaní žalobcu z 18.12.2024, ako aj v jeho doplnení z 10.03.2025 nasvedčuje tomu, že žalobca sa domáha trestnoprávneho postihu sudcov Okresného súdu Zvolen, ktorí vybavovali jeho trestnú vec a vec starostlivosti o maloletého syna C. A., ako aj trestnoprávneho postihu vyšetrovateľa, ktorý mu vzniesol obvinenie a okresného prokurátora vo Zvolene, ktorý podal voči nemu obžalobu. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Za žalobný nárok (predmet konania) nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Nevyhnutnými obsahovými náležitosťami žaloby je opis rozhodujúcich skutočností, aby bolo jednoznačne určené, o čom má súd rozhodnúť. Žalobca neuviedol vo svojich podaniach ani základné skutočnosti, také fakty, ktoré musí mať súd k dispozícii už od samého začiatku konania, aby mohol posúdiť, že nárok, ktorého sa žalobca domáha, nie je zameniteľný s inou možnou požiadavkou žalobcu. Nedostatky žaloby bránia žalovaným vyjadriť sa vecne k predmetu sporu.
1.1 Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojitosti s § 255 ods. 1 C. s. p. rozhodol súd prvej inštancie, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. Žalobca vo včas podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu za použitia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku uvádzal, že žalobu opravil a doplnil, je jasná, zrozumiteľná a presne formulovaná. Doplnil presne to, čo Okresný súd Rimavská Sobota vytkol a nariadil doplniť. Opísal rozhodujúce skutočnosti aj s popisom veci, ktoré vytvárajú nutné súvislosti, skutočnosti a fakty. Uviedol presne, ktoré rozhodnutia a písomné vyjadrenia považuje za nezákonné a doplnil aj ich spisové značky. Okresný súd Rimavská Sobota mal posúdiť, či tieto vyjadrenia a rozhodnutia sú zákonné. Žalované osoby svojimi vyjadreniami z pozície svojho postavenia zaujato popierali svoje vlastné pochybenia a tak ich vyjadrenia nesmú byť brané ako dôkaz ich zákonnosti. Domáha sa trestnoprávnej zodpovednosti žalovaných osôb a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej týmito osobami. Predmet konania konkretizoval a rozhodujúce skutočnosti opísal, presne určil predmet sporového konania, označil dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností, ktoré si Okresný súd Rimavská Sobota nezaobstaral. Súd prvej inštancie musí jeho žalobu akceptovať a uznesenie o odmietnutí žaloby zrušiť. Trvá na svojej žalobe, žalovaní mu spôsobili ujmu takých rozmerov a ich konaním došlo k takým okolnostiam a následkom, že jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9 miliárd Eur 50 000,- Eur mesačne je plne legitímny. Nesprávne vyhodnotené byrokratické postupy v tomto prípade nesmú byť dôvodom na odmietnutie žaloby, nakoľko by to mohlo byť brané ako úmysel zakrývať trestné činy žalovaných a došlo by tým k spolupáchateľstvu na týchto trestných činoch. 3. Vyjadrenie k odvolaniu žalovanými podané nebolo z dôvodu, že žalovaným nebolo doručené ani podanie žalobcu, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ani odvolanie. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 C. s. p. po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a preskúmaní postupu súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia z hľadiska žalobcom vytýkaných vád, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný, po ex offo kontrole prípadných vád týkajúcich sa procesných podmienok (ktoré zistené neboli) dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie dôvody reagujúc na odvolanie žalobcu. 7. Žalobca v odvolaní tvrdí, že výzve súdu prvej inštancie na doplnenie a opravu podania, ktoré by mohlo byť žalobou vyhovel a predmet konania je dostatočne konkretizovaný, určitý a jasný. S názorom žalobcu odvolací súd nesúhlasí. 8. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval podľa Civilného sporového poriadku, keď podľa § 124 C. s. p. posúdil podania žalobcu podľa obsahu a vyvodil z nich, že ide o žalobu na začatie civilného sporového konania, ktorá ale nemá náležitosti vyžadované § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, preto je potrebné žalobcu vyzvať na odstránenie vád podania. V uznesení č. k. 13C/12/2025-32 z 27.02.2025 súd prvej inštancie zrozumiteľne poučil žalobcu, v čom považuje jeho podanie za nedostatočné a nezrozumiteľné, oznámil mu, že ak mieni iniciovať civilné sporové konanie, je potrebné riadne označiť strany sporu, pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žalobcovi vznikla majetková a nemajetková ujma, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalobný návrh musí byť presný a zrozumiteľný a na opravu a doplnenie žaloby mu určil zákonnú lehotu 10 dní. Žalobca v podaní z 10. marca 2025 označil žalovaných, neuviedol však rozhodujúce skutočnosti, od ktorých si odvodzuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca v doplňujúcom podaní len opisuje priebeh súdnych konaní, v ktorých bol účastníkom, konanie orgánov činných v trestnom
konaní, spôsob vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu Zvolen, stále však absentuje popis základných skutočností odôvodňujúcich nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy voči označeným žalovaným. Súd prvej inštancie správne posúdil obsah podaní žalobcu ako nejasný a nezrozumiteľný návrh na začatie civilného sporového konania, z ktorého nie je zrejmý skutkový základ uplatnených nárokov voči jednotlivým žalovaným. 9. Povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce uplatnené nároky vyplýva z § 132 ods. 1 C. s. p., ktorý súd prvej inštancie vo veci aplikoval. Za jasný a určitý žalobný návrh nie je možné považovať iba formuláciu petitu žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že sa domáha jednorázovej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9 miliárd Eur bez uvedenia, voči ktorému z piatich žalovaných, ani že žiada (opäť bez označenia, od ktorého zo žalovaných) vyplácať náhradu škody vo výške 50,Eur mesačne, pretože z podaní žalobcu nie je možné porozumieť, na základe akých skutočností by žalovaným alebo niektorému z nich takáto povinnosť vznikla. 10. Žalobca bezdôvodne vytýka súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup a porušenie svojho práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie pri posúdení podania žalobcu, vyzve na jeho opravu a rozhodnutí o žalobnom návrhu, dôsledne postupoval podľa § 124, § 127, § 132 a § 129 Civilného sporového poriadku. 10.1 Žalobca na jednej strane tvrdí, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a vzápätí, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu podaní žalobcu nie sú zistiteľné žiadne konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania. Za dôkazy žalobca označil len súdne spisy Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9P/106/2024, sp. zn. 10Em/7/2023, sp. zn. 3T/69/2021, ktoré majú preukazovať, z čoho pramení jeho nespokojnosť s konaním sudcov v týchto prejednávaných veciach. Je pravdou, že súd prvej inštancie sa s označenými spismi Okresného súdu Zvolen neoboznámil a nepripojil si ich ako dôkaz, preto z nich ani žiadne skutkové zistenia nevyvodzoval, čím ale nie sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku, keď pre chýbajúce skutkové vymedzenie uplatneného nároku nebolo zrejmé, čo sa obsahom súdnych spisov má preukázať. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k týmto súdnym konaniam vyjadruje žalobca výhrady voči spôsobu ich prejednávania zákonnými sudcami a domáha sa ich trestnoprávneho postihu, nemožno však zo žaloby žalobcu pochopiť, aké konanie sudcov či Okresného súdu Zvolen v tej ktorej veci zakladá nárok na náhradu škody v prospech žalobcu, či jeho syna C. alebo nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. 10.2 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku nie je žiadnym spôsobom konkretizovaný. Žalobca neoznačuje žiadne nové prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré by chcel uplatniť v odvolacom konaní. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019 iba citácia zákona na riadne uplatnenie odvolacích dôvodov nepostačuje. 10.3 Súd prvej inštancie na posúdenie uplatneného nároku žalobcom použil správne ustanovenia Civilného sporového poriadku, aj ich správne aplikoval. Podania žalobcu podriadil pod ustanovenia § 127, § 129, § 131 a § 132 Civilného sporového poriadku a jeho názor, že pre nedostatky žaloby nie je možné v konaní pokračovať je potvrdený obsahom súdneho spisu. Aplikácia ustanovenia § 129 ods. 3 C. s. p. na odmietnutie podania žalobcu, ktoré by mohlo byť žalobou, bolo správne. Na prejednávanú vec je plne aplikovateľné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/131/2023 z 27.06.2024 v obdobnej právnej veci, kde najvyšší súd vyslovil, že: „Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu totiž nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania. Posudzovanie podania taktiež neumožňuje súdu obsah úkonu výkladom dopĺňať či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú.“. Z podania žalobcu je zistiteľné iba to, že sa od piatich žalovaných domáha peňažného plnenia, aj to neurčitým spôsobom, bez opisu rozhodujúcich skutočností, z ktorých by takáto povinnosť žalovaných vyvoditeľná bola; nároky žalobcu nie je možné vecne posúdiť. Súd prvej inštancie správne podanie žalobcu, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou podľa § 129 ods. 3 C. s. p. odmietol. 11. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania zrušil odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.).
11.1 Daný výrok nie je svojou povahou rozhodnutím vo veci samej a dôvody, pre ktoré bol vydaný neexistovali. Možno dať súdu prvej inštancie za pravdu, že vo všeobecnosti je v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To však neplatí v prípade odmietnutia podania vo veci samej pre jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť, keď sa konanie nachádza v počiatočnom štádiu, kedy sa vo veci samej ani nekonalo a podanie sa nedoručovalo protistrane na vyjadrenie, s protistranou sa nekonalo. Názor, že v takom prípade o náhrade trov konania nie je potrebné rozhodovať, vyplýva aj z Veľkého komentára Civilného sporového poriadku autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív z roku 2016 (členovia rekodifikačnej komisie k C. s. p.), kde sa na strane 934 uvádza: „O náhrade trov konania súd spravidla nemusí rozhodnúť ani pri odmietnutí podania podľa § 129 od. 3 veta pred bodkočiarkou C. s. p. v prípade, že žalovanej strane žiadne trovy nevznikli.“ Podľa názoru odvolacieho súdu totiž v prípade, že by sa o nároku na náhradu trov konania muselo rozhodovať a žalovanému trovy nevznikli, by výrok o náhrade trov konania mal znieť: „Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva“. Nie je daný dôvod rozhodovať o trovách strán sporu tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pretože žalobca v dôsledku neodstránenia vád podania vo veci samej ani na výzvu súdu zavinil skončenie konania odmietnutím podania vo veci samej, čím pri analogickom použití ust. § 256 ods. 1 C. s. p. o náhrade trov konania pri zavinení zastavenia konania v zmysle článku 4 ods. 1 základných princípov C. s. p. by bol vo všeobecnosti povinný znášať trovy protistrany - žalovaného. Ak by však súd o nároku žalovaného o náhrade jeho trov konania musel rozhodovať v uznesení o odmietnutí podania vo veci samej, musel by žalovanému toto uznesenie aj doručovať, pretože by rozhodol o jeho procesnom nároku. To by však bolo vzhľadom na to, že podanie bolo odmietnuté a dovtedy o konaní žalovaný ani nevedel, nehospodárne a v rozpore s princípom procesnej ekonómie vyjadreným v článku 17 základných princípov C. s. p., v zmysle ktorého súd v konaní koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, pričom v zmysle článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. každé ustanovenie C. s. p. je potrebné vykladať okrem iného v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 13. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).