Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/77/2026 z 7. 8. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica 17Co/77/2026 6426201051 07. 08. 2026 JUDr. Ľubomír Šabla ECLI:SK:KSBB:2026:6426201051.2

Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: Keher – Chirurgické centrum s. r. o., so sídlom Partizánska 47, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 627 321, proti žalovanému: Nemocnica AGEL Žiar nad Hronom a Banská Štiavnica s. r. o., so sídlom Bratská 17, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 54 588 952, právne zastúpený JUDr. Dominikou Árvaiovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/27/2026 – 56 zo dňa 20. mája 2026 ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu výpovede zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 zo dňa 08.01.2026; zdržať sa akýchkoľvek faktických úkonov smerujúcich k vyprataniu, vysťahovaniu, vyprázdneniu, obmedzeniu užívania alebo znemožneniu užívania nebytových priestorov užívaných žalobcom ako zdravotnícke pracovisko v objekte nemocnice v A. B. C. na adrese D. XX, XXX XX A. B. C. označených ako miestnosti č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX spolu s ich príslušenstvom, vstupmi, technickým prístupom, rozvodmi, médiami a prevádzkovými napojeniami nevyhnutnými na ich riadne užívanie, zdržať sa bránenia vstupu navrhovateľa, jeho štatutárnych orgánov, zamestnancov, spolupracujúcich zdravotníckych pracovníkov, pacientov, dodávateľov a zmluvných partnerov do nebytových priestorov, zdržať sa výmeny zámkov, zablokovania vstupov, zapečatenia, uzamknutia, uzatvorenia alebo iného fyzického znemožnenia alebo obmedzenia prístupu do nebytových priestorov, zdržať sa odpojenia, obmedzenia alebo iného zásahu do dodávky elektrickej energie, vody, tepla, internetu, telekomunikačných služieb alebo iných médií a služieb nevyhnutných na riadnu prevádzku zdravotníckeho pracoviska žalobcu, zdržať sa odstraňovania, premiestňovania, zadržiavania, poškodzovania, znehodnocovania alebo akéhokoľvek iného zásahu do zdravotníckych prístrojov, obchodnej dokumentácie, nábytku, zariadenia a iných hnuteľných vecí patriacich žalobcovi alebo užívaných žalobcom v predmetných priestoroch, zdržať sa poverenia alebo vyzvania bezpečnostnej služby, správcov budovy, technických pracovníkov, údržby alebo iných tretích osôb na vykonanie uvedených úkonov a strpieť dočasné užívanie nebytových priestorov žalobcom, jeho štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, spolupracujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi, pacientmi, dodávateľmi a zmluvnými partnermi (I. výrok) a žalovanému nárok náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi nepriznal (II. výrok).

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vzťah žalobcu, resp. jeho osobného a právneho predchodcu E. F. G. k predmetným nebytovým priestorom má dlhodobý, priamy a kontinuálny charakter, nejde o vzťah, ktorý by vznikol až ako odvodený podnájomný pomer. Žalobca poukázal na zmluvu o zabezpečení dokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie, miestnosti č. XXXX až XXXX zo dňa 24.07.2002, z ktorej vyplýva, že E. F. G. zabezpečoval dokončenie stavebných prác a dodávku technológie v predmetných priestoroch a táto zmluva zároveň predpokladala uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa zákona č. 116/1990 Zb. a majetkové vysporiadanie investícií. Pre prípad, ak by pri uplynutí dohodnutej doby ešte trval záväzok prenajímateľa voči E. F. G. z titulu vykonaných prác a dodanej technológie, mal byť nájom predĺžený alebo mala byť uzatvorená nová nájomná zmluva. Žalobca zdôraznil, že predmetné priestory boli historicky dobudované a vybavené na jeho náklady a tvrdil, že doposiaľ nedošlo k úplnému majetkovému vysporiadaniu strojov, technológie a nákladov na rekonštrukciu, na ktoré dopadá zmluvný rámec z 24.07.2002. 3. Na tento zmluvný základ nadväzuje dodatok č. 5 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 14/2002 zo dňa 01.11.2004, v ktorej bol E. F. G. vedený ako priamy nájomca. Následne bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov č. 40/2007 zo dňa 01.07.2007 medzi spoločnosťou Nemocnice a polikliniky, n. o. a žalobcom ako priamym nájomcom, a to na dobu určitú do 31.12.2012 obsahujúca prednostné právo nájomcu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ako aj osobitnú úpravu podnájmu. Dodatok č. 1 k tejto zmluve účinný od 01.06.2010 a dodatok č. 2 účinný od 01.01.2011 nemenili identitu právneho vzťahu ani postavenie žalobcu ako priameho nájomcu, menili iba ekonomické a prevádzkové parametre záväzku. Podnájomný režim bol listine doložený až na základe zmluvy so spoločnosťou D. K., I., v ktorej bol ako deň vzniku podnájmu určený 01.07.2017, listina mala „zosúladiť právny a skutočný stav“. Následne žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 zo dňa 16.02.2023. Listinou označenou ako „Výpoveď zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1“ zo dňa 08.01.2026 žalovaný túto zmluvu vypovedal bez uvedenia dôvodu s trojmesačnou výpovednou lehotou, čím vytvoril bezprostrednú a konkrétnu hrozbu vypratania žalobcu z predmetných priestorov. 4. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov videl žalobca v tom, že žalovaný už uplatnil výpoveď a jeho postup smeruje k tomu, aby žalobca stratil faktickú dispozíciu s predmetnými priestormi ešte pred meritórnych súdnym rozhodnutím. Ak by žalovaný pristúpil k vyprataniu, došlo by k prerušeniu prevádzky zdravotníckeho pracoviska žalobcu, k zásahu do držby a užívania priestorov, k ohrozeniu strojov, technológií a vybavenia žalobcu a k vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej a prevádzkovej ujmy. Žalobca bol názoru, že bez neodkladného opatrenia by žalovaný mohol faktickým konaním vytvoriť nenávratný stav a vynútiť si výsledok sporu bez predchádzajúceho súdneho posúdenia právneho titulu žalobcu. Opätovne zdôraznil, že právny vzťah k predmetným priestorom sa od roku 2002 vyvíjal ako kontinuálny záväzkový vzťah, ktorého základ tvorili investično-dostavbový rámec zo dňa 24.07.2002, následne priamy nájom podľa zmluvnej línie č. 14/2002, zmluvy č. 40/2007 a dodatkov k nej z roku 2010 a 2011. Záväzok sa v čase menil, ale nemenil sa spôsobom, ktorý by bol doteraz listine a presvedčivo schopný vysvetliť zmenu postavenia žalobcu z priameho nájomcu na podnájomcu. Listine doložený podnájomný režim so D. K., I. vzniká až od 01.07.2017, čo samo osebe podľa žalobcu osvedčuje najmenej to, že medzi priamym nájmom končiacim dňa 31.12.2013 a listinne zachyteným podnájmom od 01.07.2017 existuje právny priestor, ktorý žalovaný doposiaľ nevyplnil presvedčivým a jednoznačným „právnym mostom.“ Žalobca bol názoru, že zmluva zo dňa 24.07.2002 nie je právne bezvýznamná, nakoľko tvorí pôvodný investično-nájomný základ celého vzťahu. Žalobca mal za to, že touto zmluvou osvedčil, že ukončenie kontinuity nájomného režimu bolo viazané na predchádzajúce majetkové vysporiadanie investícií a technológie, k čomu doposiaľ nedošlo. Poukázal na to, že podnájom je zo svojej podstaty odvodené právo, nemôže obstáť bez hlavného nájomného titulu a bez jasného vysvetlenia, ako sa z pôvodného priameho nájomcu stal podnájomca. Podľa názoru žalobcu preto žalovaný musí hodnoverne preukázať, kedy a akým právnym titulom zanikol pôvodný priamy nájom a na akom právnom základe sa postavenie žalobcu transformovalo z priameho nájomcu na podnájomcu. Zmluva so D. K., I. používajúca formuláciu, že „zosúlaďuje právny a skutočný stav“ od 01.07.2017 podľa žalobcu nepriamo potvrdzuje, že nejde o jednoduchý, čistý a bezrozporný prechod. 5. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), podľa ktorého sa za tam stanovených podmienok nájom obnovuje, ak nájomca vec naďalej užíva a prenajímateľ v zákonnej lehote nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti. Súčasne § 720 Občianskeho zákonníka

stanovuje, že nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa žalobcu ku dňu 31.12.2012, resp. k 28.02.2013, neexistovala „ustálená najvyššia judikatúra“, ktorá by jednoznačne a bezvýhradne vylučovala subsidiárnu aplikáciu ust. § 676 ods. 2 OZ na nájom nebytových priestorov. 6. Žalobca mal ďalej za to, že ak by sa ukázalo, že neskoršia podnájomná konštrukcia nevznikla alebo je právne neudržateľná, vznikajú aj dôsledky podľa § 37 ods. 2 OZ a § 39 OZ, teda právna nemožnosť plnenia alebo rozpor so zákonom. Zároveň by pri plneniach realizovaných bez platného právneho titulu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451, § 456 a § 457 OZ, vec má teda aj výrazný majetkový rozmer a do vyriešenia veci samej nemožno pripustiť jednostranné vypratanie priestorov žalovaným. 7. Navrhované neodkladné opatrenie považoval žalobca za primerané, nakoľko podľa neho nevytvára hmotnoprávny stav, iba dočasne zachováva existujúce faktické pomery, bráni vzniku ťažko napraviteľnej ujmy a nepredurčuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Zdôraznil, že sa v tomto konaní nedomáha konečného vyriešenia sporu, domáha sa iba toho, aby žalovaný do rozhodnutia vo veci samej nesiahol na držbu, prevádzku, technológiu a priestorové zázemie žalobcu. Uviedol, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, je pripravený podať žalobu vo veci samej v lehote, ktorú mu súd určí. 8. Ako dôkazy k návrhu na nariadenie odkladného opatrenia žalobca pripojil výpis č. 163 z uznesenia zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 434/2004 zo dňa 23.06.2004 o schválení nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov na dobu neurčitú od 01.07.2004 v budove L. A. B. C. pre E. F. G., zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 40/2007 uzatvorenú medzi prenajímateľom Nemocnice a polikliniky, n. o., IČO: 36 077 992 a nájomcom - žalobcom zo dňa 01.07.2007 s prílohami, dodatky č. 1, 2 a 3 k predmetnej zmluve s prílohami, list zo dňa 08.08.2011 označený ako „Vyúčtovanie nákladov na rekonštrukciu a opravu elektroinštalácie, dodávku UPS a poskytnuté služby adresovaný žalobcom právnickej osobe - Nemocnice a polikliniky, n.o., odpoveď adresáta na tento list zo dňa 13.10.2011, zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. 22/2013/AS uzavretú medzi nájomcom Nemocnice a polikliniky, a.s., IČO: 36 641 260 a podnájomcom - žalobcom dňa 28.02.2013 s prílohou, dodatok č. 1 k predmetnej zmluve s prílohou, zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 uzatvorenú medzi nájomcom - žalovaným a podnájomcom - žalobcom zo dňa 16.02.2023 s prílohou, odovzdávací – preberací protokol zo dňa 16.02.2023, oznámenie Banskobystrického samosprávneho kraja č. sp. 1948/2005/ODDZ zo dňa 11.05.2005 o oprave dátumu rušenia povolenia z 31.03.2005 na 31.05.2005 v rozhodnutí Banskobystrického samosprávneho kraja v Banskej Bystrici č. 1594/2005/ ODDZ zo dňa 31.03.2005. 9. Žalobca označil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy aj zmluvu o zabezpečení dokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie, miestnosti č. XXXX až XXXX zo dňa 24.07.2002, dodatok č. 5 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 14/2002 zo dňa 01.11.2004, list E. F. G. adresovaný predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 05.12.2025, výpoveď zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 zo dňa 08.01.2026 a ďalšie listiny osvedčujúce investície do strojov, technológií a rekonštrukcie, ktoré však do času rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia v konaní nepredložil. 10. Bez toho, aby súd prvej inštancie vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovaný k návrhu písomne vyjadril listom zo dňa 11.05.2026, v ktorom uviedol, že s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že je oprávneným nájomcom celej budovy na základe platného nájomného vzťahu uzatvoreného s jej vlastníkom - Banskobystrickým samosprávnym krajom. Toto oprávnenie trvá a je riadne evidované aj na liste vlastníctva č. XXXX (vedenom) pre katastrálne územie A. B. C.. Medzi ním ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom bola dňa 16.02.2023 uzatvorená zmluva o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1, na základe ktorej žalobca užíval nebytové priestory. Žalovaný mal za to, že zmluva bola uzatvorená platne, v písomnej forme a poukázal na to, že počas celej doby bola oboma zmluvnými stranami riadne plnená. Žalobca nebytové priestory užíval a riadne uhrádzal dohodnuté nájomné. Preto tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy nemajú skutkový ani právny základ. Zmluva výslovne umožňovala jej ukončenie výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu. Žalovaný toto oprávnenie využil, výpoveď bola žalobcovi riadne doručená a výpovedná doba uplynula dňom 30.04.2026. V zmysle zmluvy bol žalobca povinný následne nebytové priestory vypratať

a odovzdať najneskôr do piatich kalendárnych dní od skončenia zmluvy, túto povinnosť si však nesplnil. Žalovaný uviedol, že žalobcovi navyše poskytol aj dodatočný čas na dobrovoľné odovzdanie nebytových priestorov, hoci na to nebol právne povinný. Žalobca však dodnes užíva nebytové priestory bez právneho titulu. 11. Žalovaný považoval argumentáciu žalobcu založenú na historických právnych vzťahoch týkajúcich sa budovy a nebytových priestorov za právne bezvýznamnú. Predchádzajúce subjekty na strane nájomcu budovy nie sú právnymi predchodcami žalovaného a k budove už v súčasnosti nemajú žiadny užívací, ani iný právny vzťah. Jediným subjektom oprávneným užívať budovu na základe platného nájomného vzťahu s jej vlastníkom je žalovaný. Rovnako bez právneho významu sú podľa žalovaného aj tvrdenia žalobcu týkajúce sa E. F. G. ako fyzickej osoby, keďže E. F. G. a spoločnosť Keher - chirurgické centrum s.r.o. (žalobca) sú odlišné osoby s vlastnou právnou subjektivitou. Právne vzťahy fyzickej osoby nemožno automaticky prenášať na obchodnú spoločnosť. 12. Žalovaný navyše považoval argumentáciu žalobcu za vnútorne rozpornú, keď na jednej strane tvrdí neplatnosť zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 16.02.2023, na druhej strane sa domáha ochrany práv, ktoré mu majú zo zmluvy vyplývať a namieta účinky výpovede. Ak by bola totiž zmluva neplatná, žalobcovi by vôbec nesvedčil právny titul na užívanie nebytových priestorov. Samotné namietanie účinkov výpovede pritom implicitne potvrdzuje existenciu a platnosť podnájomného vzťahu. 13. Žalovaný mal zároveň za to, že žalobca ani neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP, v skutočnosti sa domáha ochrany faktického stavu, ktorý vznikol po skončení podnájomného vzťahu a po zániku jeho užívacieho oprávnenia k nebytovým priestorom. Neodkladné opatrenie však podľa žalovaného nemá slúžiť na ochranu užívania nehnuteľnosti osobou, ktorá na jej užívanie nemá právny titul. Žalovaný tvrdil, že naopak je to práve on, komu v dôsledku ďalšieho neoprávneného užívania nebytových priestorov žalobcom vzniká škoda vrátane ušlého zisku spočívajúceho v nemožnosti s priestormi disponovať a prenechať ich do užívania ďalšiemu subjektu. Žalovaný poskytol žalobcovi priestor na dobrovoľné a riadne ukončenie podnájomného vzťahu, žalobca však napriek tomu nebytové priestory neodovzdal. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. S poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“), súd prvej inštancie opísal charakter a účel inštitútu neodkladného opatrenia, uviedol predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Poukázal na to, že žalobca má nielen povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj povinnosť osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má bezodkladne poskytnúť ochrana, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením. 15. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil nasledovné: 16. Z výpisu č. 163 uznesenia zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 434/2004 zo dňa 23. júna 2004 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja schválilo zmluvu na prenájom nebytových priestorov od 01.07.2004 v budove L. A. B. C. pre E. F. G.. 17. Z Oznámenia č. sp. 1948/2005/ODDZ zo dňa 11. 05. 2005 mal súd za osvedčené, že dátum rušenia povolenia bol 31.05.2005, pričom z oznámenia samotného nie je zrejmé, o rušenie akého povolenia sa jednalo. 18. Z listiny označenej ako „Vyúčtovanie nákladov na rekonštrukciu a opravu elektroinštalácie, dodávku UPS a poskytnuté služby“ zo dňa 08.08.2011 mal súd prvej inštancie osvedčené, že E. F. G. ako konateľ spoločnosti KEHER – Chirurgické centrum, s. r. o. žiadal spoločnosť Nemocnice a polikliniky, n. o. o preplatenie nákladov vzniknutých v súvislosti s opravou a rekonštrukciou elektroinštalácie vo výške 8 723,49 eur. 19. Z listiny zo dňa 13.10.2011 označenej ako „Vyúčtovanie nákladov na rekonštrukciu a opravu elektroinštalácie, dodávku UPS a poskytnuté služby – odpoveď“ mal súd prvej inštancie za osvedčené,

že spoločnosť Nemocnice a polikliniky, n. o. žalobcovi oznámila, že nemá povinnosť uhradiť mu požadované výdavky. 20. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „zmluva o nájme 40/2007“) uzatvorenej medzi prenajímateľom Nemocnice a polikliniky, n. o. a žalobcom ako nájomcom mal súd prvej inštancie osvedčené, že predmetom nájmu boli nebytové priestory pozostávajúce z miestností č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX s tým, že zmluvný vzťah medzi stranami zmluvy trval po dobu určitú, a to od 01.07.2007 do 31.12.2012. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomný vzťah je možné ukončiť výpoveďou zmluvných strán z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. 21. Z Dodatku č. 1 k zmluve o podnájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „dodatok č. 1“) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi prenajímateľom a nájomcom (žalobcom) bol uzatvorený dodatok platný dňom jeho podpísania a účinný dňom 01.06.2010, v zmysle ktorého si zmluvné strany upravili nájomné a jeho splatnosť a dohodli sa, že ostatné ustanovenia zmluvy o nájme 40/2007 zostávajú nezmenené. 22. Z Dodatku č. 2 k zmluve o podnájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „dodatok č. 2“) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi prenajímateľom a nájomcom (žalobcom) bol uzatvorený dodatok platný dňom jeho podpísania a účinný dňom 01.01.2011, v zmysle ktorého si zmluvné strany upravili nájomné a jeho splatnosť a zabezpečenie úlohy a povinností z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dohodli sa, že ostatné ustanovenia zmluvy o nájme 40/2007 zostávajú nezmenené. 23. Z Dodatku č. 3 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 40/2007 (ďalej len „dodatok č. 3“) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že prenajímateľ Nemocnice a polikliniky, n. o. a žalobca ako nájomca sa dohodli, že nájomný pomer bude od 01.12.2012 na dobu neurčitú a že nájomný vzťah bude možné ukončiť výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany bez udania dôvodu s jednomesačnou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Dodatok č. 3 nadobudol platnosť dňa 30.11.2012 a účinnosť dňa 01.12.2012. 24. Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. 22/2013/AS (ďalej len „zmluva o podnájme 22/2013/ AS“) mal súd za preukázané, že nájomca Nemocnice a polikliniky, a. s., IČO: 36 641 260 a žalobca ako podnájomca ako zmluvné strany ako predmet podnájmu vymedzili nebytové priestory č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Podnájomný vzťah zmluvné strany dojednali na dobu určitú od 01.03.2013 do 28.02.2018 s tým, že sa dohodli, že je možné ho ukončiť výpoveďou z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. 25. Z dodatku č. 1 k zmluve o podnájme nebytových priestorov č. 22/2013/AS (ďalej len „dodatok č. 1 k zmluve č. 22/2013/AS“) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že ním boli vykonané zmeny v nájomnom a zálohe za poskytovanie služieb spojených s nájmom ako aj to, že ostatné ustanovenia podnájomnej zmluvy ostali nezmenené. 26. Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 uzatvorenej medzi žalovaným v tom čase podnikajúcim pod obchodným menom B. A. B. C. a H. M. D. ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom (ďalej len „zmluva o podnájme č. ZH-2023-1“) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že doba podnájmu bola dohodnutá ako doba neurčitá, so vznikom odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulancie špecializovanej starostlivosti. Zo zmluvy o podnájme č. ZH-2023-1 mal súd za osvedčené tiež to, že predmetom podnájmu boli nebytové priestory, a to miestnosti XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Pokiaľ ide o ukončenie nájmu, zmluvné strany sa dohodli, že zmluva zanikne a) písomnou dohodou zmluvný strán ku dňu uvedenému v dohode, b) písomnou výpoveďou, a to aj bez existencie osobitného výpovedného dôvodu, c) odstúpením podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a d) ukončením trvania nájomnej zmluvy, ktoré je nájomca podnájomcovi povinný riadne preukázať. Rovnako tak sa zmluvné strany dohodli, že podnájom nezaniká

zánikom podnájomcu s právnym nástupníctvom ani zánikom nájomcu s právnym nástupníctvom. Pokiaľ ide o výpoveď zmluvy o podnájme č. ZH-2023-1, zmluvné strany sa dohodli, že každá z nich môže zmluvu písomne vypovedať aj bez udania dôvodu, pričom v písomnej výpovedi musí byť vždy uvedený buď konkrétny výpovedný dôvod alebo v nej musí byť uvedené, že sa zmluva vypovedá bez dôvodu, inak by výpoveď bola neúčinná. Súd prvej inštancie mal zo znenia zmluvy o podnájme č. ZH-2023-1 tiež za osvedčené, že žalobca a žalovaný si dohodli trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Počas plynutia výpovednej lehoty sa podnájomca zaviazal umožniť záujemcovi o podnájom v prítomnosti nájomcu vykonať prehliadku predmetu podnájmu. V zmluve sa tiež žalobca ako podnájomca zaviazal, že najneskôr v lehote 5 kalendárnych dní od skončenia podnájmu vráti žalovanému predmet nájmu v stave zodpovedajúcom dojednanému účelu s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a odstráni z predmetu podnájmu všetky ním vnesené veci, zmluvné strany o odovzdaní predmetu podnájmu spíšu preberací protokol a žalobca deň a čas odovzdania predmetu podnájmu oznámi žalovanému najmenej 2 pracovné dni pred dňom odovzdania. Pre prípad nedodržania uvedených povinností si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur za každý, aj začatý týždeň omeškania, ako aj právo žalovaného prerušiť dodávky služieb pre predmet podnájmu, právo vstúpiť do predmetu podnájmu aj za násilného prekonania uzamknutia alebo inej prekážky, odstrániť z predmetu podnájmu všetky veci, ktoré sa v ňom budú nachádzať a umiestniť ich mimo budovy, v ktorej sa predmet podnájmu nachádza. 27. Z listiny označenej ako Odovzdávací – preberací protokol zo dňa 16.02.2023 mal súd za osvedčené, že odovzdávajúci (žalovaný) odovzdal preberajúcemu (žalobcovi) celkom 4 ks kľúčov. 28. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca výpoveď z podnájmu, na ktorú odkazoval, k návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia nepripojil. Samotný žalovaný však vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil tvrdenie žalobcu, že zmluvu o podnájme vypovedal s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá uplynula dňa 30.04.2026. Súd prvej inštancie preto považoval za osvedčený podnájomný vzťah medzi žalovaným ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom. Nemal však za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom prekročil rámec práv a povinností, ktoré si so žalobcom zmluvne dojednal. Preto prípadným nariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by sa jednalo o neprimeraný zásah do oprávnenia žalovaného ako nájomcu, ktorý len realizoval svoje zmluvné oprávnenia, na ktorých sa so žalobcom výslovne dohodol. Len samotné tvrdenie žalobcu, že potom ako žalovaný uplatnil výpoveď z podnájomnej zmluvy jeho postup smeruje k tomu, aby žalobca stratil faktickú dispozíciu s nebytovými priestormi nezakladá dôvod na nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia. Naopak podľa súdu prvej inštancie žalobca listinami predloženými s návrhom osvedčoval len to, že na strane žalovaného existovalo zmluvne dohodnuté oprávnenie ukončiť podnájom písomnou výpoveďou bez existencie osobitného výpovedného dôvodu a tomuto oprávneniu zodpovedajúce zmluvne dohodnuté povinnosti žalobcu. Navyše zo žiadnej listiny, ktorú žalobca súdu prvej inštancie predložil nevyplýva, že by sa žalovaný niektorých zo zásahov, proti ktorým sa žalobca bráni návrhom na nariadenie neodkladné opatrenia, pripravoval vykonať. Na tom nič nemení ani to, že žalobca si so žalovaným dohodli sankčný mechanizmus, ktorý by mohol nastúpiť pre prípad nedodržania zmluvne dojednaných práv a povinností. Z návrhu na nariadenie odkladné opatrenia nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného zdržať sa výkonu svojich práv, nakoľko žiadny právny predpis (ani žiadne zmluvné ustanovenie zmluvy o podnájme č. ZH-2023-1) nestanovuje povinnosť zdržať sa žalobcom uvádzaných aktivít a krokov. 29. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko neodkladné opatrenie neslúži len na ochranu žalobcu, ale môže byť aj závažným zásahom do práv žalovaného, teda môže byť nariadené len v skutočne odôvodnených prípadoch, nemôže pristúpiť k zákazu výkonu oprávnení žalovaného, ktoré mu ako zmluvnej strane patrili, na ktoré bol plne oprávnený, len na základe tvrdení žalobcu, ktoré nie sú podporené listinnými dôkazmi ním predloženými k návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia. Exkurz žalobcu do historického vývoja vzťahov týkajúcich sa nebytových priestorov nepovažoval súd prvej inštancie sa majúci vplyv na rozhodnutie o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia požadovaného žalobcom, považoval ho za potenciálne rozhodujúci v inom type súdneho konania, najmä pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcu o nevysporiadaní nákladov na dobudovanie a vybavenie nebytových priestorov.

30. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného zhrnul, že mal síce osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami založeného zmluvou o podnájme č. ZH-2023-1, aj to, že nariadením neodkladné opatrenia by bolo možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáhal a takouto ochranou by nebol navodený nenávratný stav, avšak žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a žalovaného by súd v prípade nariadenia neodkladné opatrenia požadovaného žalobcom neprimeraným spôsobom obmedzil vo výkone jeho práv vyplývajúcich mu zo zmluvy. Na tom nič podľa súdu prvej inštancie nemenia pomerne všeobecné tvrdenia žalobcu o historickom vývoji vzťahov týkajúcich sa nebytových priestorov, jeho tvrdenia o absencii právneho mosta, o právnej línii prolongácie podľa § 676 ods. 2 OZ, či prípadne vzniknutom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nepreukázal zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladne úpravy pomerov a žalobcom požadovaný zásah do práv žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy vo forme neodkladné opatrenia považoval za neproporcionálny, neprimeraný. Súd prvej inštancie mal taktiež za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť, žalobcom uplatnené právo sa nejaví ako pravdepodobne dané. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je inštitútom, ktorý by sa nariaďoval z opatrnosti. 31. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skúmal len splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, preto sa nezaoberal možným úspechom prípadnej žaloby vo veci samej najmä za situácie, keď žalobca ani len netvrdil a neosvedčil, v akom rozsahu napáda zmluvné vzťahy medzi ním a žalovaným. Na záver súd prvej inštancie poznamenal, že žalobcovi môže uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia. To však neznamená, že žalobca nemá možnosť využiť svoje oprávnenie podať na súd žalobu vo veci samej. 32. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol zamietnutý. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a to ani v súvislosti s podaním zo dňa 11.05.2026, súd prvej inštancie s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016 rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 33. Deň po rozhodnutí súdu prvej inštancie (21.05.2026) podal osobne na súde prvej inštancie žalobca doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádzal ďalšie skutočnosti, „upresnil“ (čiastočne zmenil) petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojil o. i. zmluvu o zabezpečení dokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie miestností č. XXXX až XXXX zo dňa 24.07.2002 a nedatovanú a nepodpísanú zmluvu o podnájme nebytových priestorov medzi nájomcom – D. K., I., IČO: XX XXX XXX a podnájomcom – žalobcom (v ktorej sa ako deň vzniku podnájmu uvádza 01.07.2017 a jej uzavretie na dobu neurčitú) s prílohou. Na to súd prvej inštancie žalobcu informoval, že o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už rozhodol dňa 20.05.2026 a opätovne ho poučil, že od doručenia rozhodnutia mu plynie lehota na odvolanie tak, ako to vyplýva z poučenia uvedeného v rozhodnutí. 34. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP žalobca založil na možnom osobnom pomere sudkyne Mgr. et Mgr. Michaly Lunterovej Švandovej, ktorá rozhodla o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k osobe s vecným a majetkovým záujmom na výsledku sporu – Banskobystrickému samosprávnemu kraju, resp. jeho predsedovi – Mgr. Ondrejovi Lunterovi. Zdôraznil, že ako dôvod vylúčenia sudkyne nenamieta jej samotný procesný postup, resp. rozhodovaciu činnosť. Podľa žalobcu totožnosť priezviska zákonnej sudkyne s priezviskom predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, aj keď automaticky nepreukazuje zaujatosť, nie je izolovanou náhodnou

okolnosťou, ale spája sa s konkrétnym vecným a majetkovým záujmom subjektu, ktorého predseda toto priezvisko nesie, na výsledku sporu. Banskobystrický samosprávny kraj vystupuje v právnom a skutkovom pozadí sporu ako prenajímateľ nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú dotknuté priestory. Banskobystrický samosprávny kraj uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným, ktorý vystupuje v pozícii nájomcu. Žalobca má vo vzťahu k tým istým priestorom tvrdený a listinami osvedčovaný užívací titul. V komunikácii so zástupcami Banskobystrického samosprávneho kraja vrátane komunikácie adresovanej jeho predsedovi, žiadal o sprístupnenie priestorov. Banskobystrický samosprávny kraj však existenciu platného a účinného nájomného alebo iného užívacieho vzťahu k žalobcovi neuznáva. Tento postoj Banskobystrického samosprávneho kraja nie je z pohľadu sporu neutrálny, nakoľko ak by bolo osvedčené, že žalobca má k dotknutým priestorom stále existujúci užívací titul, Banskobystrický samosprávny kraj by sa mal dostať do právnej pozície subjektu, ktorý ako prenajímateľ umožnil alebo toleroval zásah do užívacieho práva, prípadne porušil svoje záväzky zo zmluvného vzťahu, z čoho môže plynúť jeho zodpovednosť za škodu alebo iné majetkové nároky. Žalobca mal preto za to, že Banskobystrický samosprávny kraj má na výsledku sporu prinajmenšom vecný a ekonomický záujem, hoci nemusí byť v tomto štádiu formálnou stranou sporu. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja je osoba, ktorá navonok reprezentuje subjekt, ktorého právne postavenie a majetkové záujmy sú výsledkom sporu objektívne dotknuté. Ak by zákonná sudkyňa bola v príbuzenskom alebo v inom blízkom osobnom vzťahu k predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja, išlo by o okolnosť, ktorá z pohľadu objektívneho pozorovateľa môže vyvolať legitímne pochybnosti o nestrannosti rozhodovania v spore, v ktorom Banskobystrický samosprávny kraj nie je vzdialený administratívny subjekt, ale subjekt s priamym zmluvným a potenciálne zodpovednostným významom. Keďže žalobca nemá preukázaný konkrétny stupeň príbuzenského vzťahu zákonnej sudkyne k predsedovi samosprávneho kraja žiadal, aby túto okolnosť procesne preveril súd. Ak príbuzenský alebo iný relevantný osobný vzťah neexistuje, vyjadrenie sudkyne túto pochybnosť odstráni, ak existuje, je potrebné vec odňať vylúčenej sudkyni a prideliť ju inému zákonnému sudcovi zákonným spôsobom. Procesný poriadok pritom nevyžaduje, aby strana sporu už pri uplatnení námietky preukázala skutočnosť subjektívnu zaujatosť sudcu. Pri objektívnej nestrannosti je rozhodujúce, či existujú konkrétne okolnosti objektívnej povahy, ktoré môžu viesť k legitímnym pochybnostiam. V tejto veci týmito okolnosťami sú zhodné priezviská zákonnej sudkyne a predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, postavenie Banskobystrického samosprávneho kraja ako prenajímateľa dotknutých priestorov, odmietnutie Banskobystrického samosprávneho kraja uznať užívací vzťah žalobcu, potenciálna majetková zodpovednosť Banskobystrického samosprávneho kraja pri potvrdení právnej pozície žalobcu a urgentnosť veci, v ktorej rozhodnutie predbežne ovplyvňuje prístup k priestorom, veciam a prevádzke žalobcu. 36. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia, žalobca súdu prvej inštancie vyčítal, že od neho vyžadoval úplné preukázanie nároku, nielen jeho osvedčenie. Ak súd prvej inštancie návrh zamietol preto, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal definitívnu existenciu užívacieho práva v kvalite dokazovania vo veci samej, aplikoval nesprávny dôkazný štandard. V konaní o neodkladnom opatrení postačuje hodnoverné osvedčenie nároku a potreby dočasnej ochrany. V opačnom prípade by inštitút neodkladného opatrenia stratil svoj preventívny a ochranný význam. 37. Podstatou návrhu je dočasná procesná ochrana pred faktickým stavom, v ktorom je žalobcovi bránené v prístupe do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jeho veci, vybavenie, dokumenty a predmety potrebné na zabezpečenie jeho práv a povinností. V tomto stave hrozí žalobcovi nielen majetková škoda, ale aj vznik ďalších právnych následkov súvisiacich so zdravotníckou prevádzkou, ochranu dokumentácie a zachovaním vecí. Podstatou návrhu teda nie je konečné vyriešenie vlastníckeho, nájomného alebo podnájomného vzťahu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 422/2021, podľa ktorého potreba bezodkladnej úpravy pomerov nemusí znamenať iba akútny a jednorazový stav, potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas, nemožno ju považovať za nesplnenú iba preto, že žalobca sa ochrany nedomáhal okamžite po vzniku potreby. Žalobca mal za to, že stav, keď nemá fakticky prístup k priestorom, je spôsobilý zhoršovať jeho právne a majetkové postavenie každý deň trvania. Dočasné sprístupnenie priestorov, zákaz bránenia vstupu a zákaz nakladania s vecami žalobcu sú primerané, reverzibilné a nespôsobujú žalovanému neprimeranú ujmu, naopak nenariadenie neodkladného opatrenia ponecháva žalobcu v stave faktickej bezmocnosti. 38. Žalobca mal ďalej za to, že súd prvej inštancie mal pri posudzovaní osvedčenia nároku prihliadnuť na celú právnu reťaz, t.j. vlastníctvo alebo správu nehnuteľností Banskobystrickým samosprávnym krajom, nájomný vzťah medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a žalovaným, tvrdený užívací vzťah

žalobcu k tým istým priestorom a následné faktické znemožnenie prístupu a komunikáciu žalobcu s Banskobystrickým samosprávnym krajom. Ak súd prvej inštancie izolovane posudzoval len formálnu pozíciu žalovaného bez zohľadnenia postavenia Banskobystrického samosprávneho kraja, jeho právne posúdenie bolo podľa názoru žalobcu neúplné. Právna pozícia Banskobystrického samosprávneho kraja je významná aj preto, že tento v komunikácii so žalobcom poprel existenciu platného a účinného užívacieho vzťahu k obchodnej spoločnosti. Takýto postoj je predvídateľný vzhľadom na potenciálnu zodpovednosť Banskobystrického samosprávneho kraja. Ak by totiž uznal užívací vzťah žalobcu, musel by sa vyrovnať s otázkou, prečo umožnil alebo toleroval stav, v ktorom žalobca nemá prístup k priestorom a veciam. Preto vyjadrenia Banskobystrického samosprávneho kraja treba hodnotiť ako vyjadrenia subjektu s vlastným záujmom, nie ako neutrálne potvrdenie skutkového stavu. 39. Podľa názoru žalobcu je nariadenie ním požadovaného neodkladné opatrenia primerané, nakoľko žalovanému neukladá povinnosť definitívne uznať nájomný alebo podnájomný vzťah žalobcu, ukladá mu iba dočasnú povinnosť strpieť vstup, zdržať sa zabránenia prístupu a zachovať stav veci do meritórneho posúdenia. Takéto opatrenie sleduje zachovanie efektívnosti budúcej súdnej ochrany a predchádza vzniku alebo zväčšeniu ujmy. 40. Žalobca považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a arbitrárne z dôvodu, že neobsahuje jasné a logické vyporiadanie sa s tvrdeniami žalobcu o existencii užívacieho titulu, o komunikácii s Banskobystrickým samosprávnym krajom, o popretí užívacieho vzťahu zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja, o ekonomickom záujme Banskobystrického samosprávneho kraja na popretí tohto vzťahu a o hroziacej ujme vyplývajúcej z faktického zamedzenia prístupu. Aj keď súd nie je povinný odpovedať na každú čiastkovú poznámku strany sporu, je povinný vysporiadať sa so skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné. Podľa žalobcu sú v tejto veci podstatné najmä tieto otázky: aký predbežný právny význam majú listiny osvedčujúce užívací vzťah žalobcu k priestorom; aký význam má skutočnosť, že Banskobystrický samosprávny kraj ako prenajímateľ popiera existenciu tohto vzťahu, hoci jeho uznanie by mohlo zakladať jeho vlastnú zmluvnú alebo deliktnú zodpovednosť; či faktické zamedzenie prístupu do priestorov a k veciam žalobcu zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, či navrhované neodkladné opatrenie predstavuje primeranú a reverzibilnú dočasnú ochranu a či bola pred rozhodnutím alebo bezprostredne po zistení relevantných okolností procesne preverovaná objektívna pochybnosť o nestrannosti zákonnej sudkyne. Podľa názoru žalobcu, ak sa súd prvej inštancie s týmito otázkami nevysporiadal, jeho rozhodnutie nezodpovedá ústavným požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a na efektívnu súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 41. Podľa žalobcu mala byť v napadnutom uznesení vec predbežne právne posúdená tak, že existuje potreba dočasne zachovať a upraviť pomery, aby žalobca nebol fakticky zbavený prístupu k priestorom a veciam predtým, ako sa vec meritórne rozhodne vzhľadom na nasledujúce okolnosti: Banskobystrický samosprávny kraj je vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti prenajímateľom, resp. subjektom, ktorý má rozhodujúce postavenie pri prenechaní priestorov do užívania; Banskobystrický samosprávny kraj uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným, ktorí vystupuje ako nájomca; žalobcovi svedčí užívacie právo k tým istým priestorom, resp. oprávnený záujem na ich sprístupnení z dôvodu vecí, dokumentácie a vybavenia nachádzajúcich sa v týchto priestoroch; žalobca sa obrátil na Banskobystrický samosprávny kraj a jeho predstaviteľov vrátane jeho predsedu so žiadosťou o sprístupnenie priestorov, pričom Banskobystrický samosprávny kraj poprel existenciu platného a účinného nájomného alebo iného užívacieho vzťahu k žalobcovi; postoj Banskobystrického samosprávneho kraja je právne významný, pretože uznanie užívacieho vzťahu by ho mohlo vystaviť zodpovednosti za porušenie vlastných záväzkov a za škodu. Žalobca za tým účelom navrhol vykonanie dokazovanie nájomnou zmluvou alebo iným zmluvným podkladom medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a žalovaným, ak je k dispozícii, komunikáciou žalobcu s Banskobystrickým samosprávnym krajom, jeho zástupcami a predsedom ohľadne sprístupnenia priestorov, vyjadrením Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý popiera existenciu platného a účinného užívacieho vzťahu žalobcu, verejne dostupným údajom o osobe predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, verejne dostupným údajom o osobe zákonnej sudkyne, vyjadrením zákonnej sudkyne k otázke, či je v príbuzenskom alebo inom blízkom osobnom vzťahu k predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja, prípadne k iným osobám reprezentujúcim Banskobystrický samosprávny kraj v tejto veci. 42. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil nasledovné neodkladné opatrenie: „Žalovaný je povinný bezodkladne, najneskôr do 24 hodín od

doručenia uznesenia, umožniť žalobcovi, jeho štatutárnemu orgánu, zamestnancom, právnemu zástupcovi a ním povereným osobám vstup do priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti na adrese D. XX, XXX XX A. B. C., označených podľa zmluvnej, odovzdávacej a užívacej dokumentácie ako miestnosti č. XXXX až XXXX, XXXX, XXXX až XXXX, XXXX a XXXX, spolu s príslušenstvom a prevádzkovo súvisiacimi priestormi potrebnými na ich riadne užívanie, t.j. do miestností, v ktorých sa nachádzajú veci, zdravotnícke vybavenie, dokumentácia a iné predmety patriace žalobcovi alebo súvisiace s výkonom jeho činnosti. Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi bránil v prístupe do uvedených priestorov, najmä výmenou zámkov, odopretím kľúčov, fyzickým zamedzením vstupu, odpojením prístupových systémov alebo iným obdobným konaním. Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s hnuteľnými vecami žalobcu nachádzajúcimi sa v uvedených priestoroch, zdržať sa ich premiestňovania, poškodzovania, odstraňovania alebo sprístupňovania tretím osobám bez súhlasu žalobcu. Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vykonať inventarizáciu a zabezpečenie vecí nachádzajúci sa v priestoroch, a to v termíne dohodnutom so žalobcom, najneskôr však do 48 hodín od doručenia uznesenia. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, prípadne do jeho zrušenia alebo zmeny zákonom ustanoveným spôsobom.“ Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladné opatrenia nie je v tomto štádiu dostatočný podklad, žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie po riadnom procesnom vyriešení námietky zaujatosti zákonnej sudkyne. 43. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu podanom prostredníctvom v odvolacom konaní zvolenej právnej zástupkyne uviedol, že namiesto vecnej polemiky s právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie napadnuté uznesenie založil, odvolanie z veľkej časti rozširuje predmet konania o skutočnosti a subjekty, ktoré s právnym vzťahom medzi stranami tohto sporu priamo nesúvisia. Zdôraznil, že stranami sú výlučne žalobca a žalovaný a jediným priamym zmluvným vzťahom medzi týmito dvoma subjektmi vo vzťahu k nebytovým priestorom je zmluva o podnájme nebytových priestorov č. ZH-2023-1 zo dňa 16.02.2023 uzatvorená medzi žalovaným ako nájomcom a žalobcom ako podnájomcom. Žalobca namiesto vzťahu založeného touto zmluvou opisuje viac ako 20-ročný vývoj zmluvných vzťahov k predmetným priestorom, pričom systematicky zamieňa právne postavenie viacerých odlišných subjektov. Žalovaný nevidel dôvod vyjadrovať sa k obsahu a účinkom týchto skorších zmluvných vzťahov, nakoľko sa netýkajú vzťahu medzi stranami sporu, žalovaný nie je ich zmluvnou stranou. Jediná zmluva, ku ktorej sa žalovaný považoval za potrebné vyjadriť, bola zmluva zo dňa 24.07.2002, ktorá sa síce priamo netýka vzťahu medzi stranami sporu, nebola totiž uzatvorená so žalobcom, ale s fyzickou osobou – E. F. G., avšak žalobca na ňu opakovane odkazuje ako na základ svojho „historického“ a investičného nároku, vo svojej argumentácii tejto zmluve pripisuje ústredné miesto. 44. Pre toto konanie je podľa žalovaného totiž rozhodujúce len osvedčenie konkrétneho, aktuálne trvajúceho práva žalobcu voči žalovanému, ktoré by odôvodňovalo poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa žalobca, prípadne jeho konateľ ako fyzická osoba domnieva, že mu zo skorších zmluvných vzťahov s inými subjektmi vznikli akékoľvek nevysporiadané majetkové nároky, ide o nároky, ktoré si môže uplatniť voči príslušným subjektom v samostatnom konaní. Nejde však o otázku, ktorú možno riešiť v tomto konaní a už vôbec nie vo vzťahu k žalovanému, ktorý nie je stranou žiadneho z týchto skorších zmluvných vzťahov. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca vo svojom odvolaní v skutočnosti nenamieta nesprávnosť posúdenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale domáha sa toho, aby odvolací súd namiesto toho posúdil samotnú existenciu jeho tvrdeného práva užívať predmetné nebytové priestory. Predmetom tohto konania však nie je rozhodnutie o tom, či výpoveď zmluvy zo dňa 16.02.2023 je platná, ani aké nároky žalobcovi, resp. jeho konateľovi ako fyzickej osobe mohli vzniknúť z investícií realizovaných v minulosti voči iným subjektom, ani či jednotlivé historické nájomné a podnájomné vzťahy rôznych fyzických a právnických osôb boli medzi sebou právne nadviazané spôsobom tvrdením žalobcom. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má podľa žalovaného podstatne užší rozsah, úlohou súdu nie je prejudikovať výsledok budúceho meritórneho sporu, ale posúdiť, či žalobca hodnoverne osvedčil splnenie zákonných podmienok pre poskytnutie výnimočnej procesnej ochrany vo vzťahu medzi stranami tohto konania. Súd prvej inštancie preto správne v súlade s týmto vymedzením posudzoval výlučne vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou zo 16.02.2023. Žalovaný považoval za správne závery súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a že nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah do zmluvných oprávnení, práv žalovaného.

45. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bola osvedčená existencia podnájomného vzťahu medzi stranami založeného zmluvou zo 16.02.2023, žalobca však neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom táto skutočnosť bola jediným a postačujúcim dôvodom zamietnutia návrhu. Žalovaný využil svoje zmluvné oprávnenie ukončiť podnájomný vzťah písomnou výpoveďou v trojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede žalobcovi (12.01.2026). Výpovedná lehota uplynula teda dňa 30.04.2026. V zmysle článku V bod 7 zmluvy mal žalobca ešte ďalších 5 kalendárnych dní na odovzdanie nebytových priestorov žalovanému. Žalobca tak mal od doručenia výpovede dostatok času na to, aby si zabezpečil iné priestory pre svoju prevádzku, resp. aby predmetné priestory žalovanému riadne odovzdal. Namiesto toho počas celej tejto doby zjavne nič nepodnikol a priestory naďalej fakticky užíval aj po jej uplynutí, aj po 30.04.2026 objednával pacientov na zákroky v predmetných priestoroch, ako keby k skončeniu podnájomného vzťahu vôbec nedošlo. Dôsledky, ktoré žalobcovi vznikli z jeho vlastnej niekoľkomesačnej nečinnosti nemožno preto pripisovať žalovanému, nemožno ich hodnotiť ako nepredvídateľnú alebo neodvrátiteľnú ujmu odôvodňujúcu mimoriadny zásah do zmluvných práv žalovaného. Žalovaný mal ďalej za to, že samotné ekonomické, prípadne iné dôsledky skončenia podnájmu nezakladajú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Skončenie podnájomného vzťahu má pre podnájomcu spravidla vždy významné ekonomické dôsledky, preto samotná existencia hospodárskej ujmy alebo nemožnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navyše takáto ujma by bola výlučne dôsledkom vlastnej niekoľkomesačnej nečinnosti žalobcu. Nedošlo k nej teda v dôsledku okolnosti, ktorú by spôsobil žalovaný, alebo ktorej by žalobca nemohol predísť. Napokon žalovaný súhlasil aj s názorom súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia by v tomto prípade predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práv aj v prípade, že by podmienka naliehavosti úpravy pomerov bola splnená. Nútené pokračovanie v užívaní priestorov napriek riadne a včas skončenému zmluvnému vzťahu predstavuje intenzívny zásah do užívacích práv žalovaného, ktorý nie je v primeranom pomere k ujme, ktorej sa žalobca dovoláva a ktorá je navyše v prevažnej miere odvrátiteľná a v zostávajúcej časti nahraditeľná v peniazoch. 46. Žalovaný mal za to, že odvolanie žalobcu je založené prevažne na opakovaní skutkových tvrdení a právnych názorov, ktoré boli už obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho doplnení. Žalobca opätovne podrobne opisuje historický vývoj zmluvných vzťahov, investície realizované v minulosti a predkladá vlastný výklad jednotlivých zmluvných dokumentov, avšak nereaguje na to, čo bolo skutočným a jediným dôvodom zamietnutia návrhu - hodnoverné neosvedčenie splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca pritom ani v odvolaní nevysvetľuje, v čom konkrétne mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať ustanovenia CSP upravujúce tieto podmienky, ani neoznačuje konkrétny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý by bol nesprávny. Aj keby medzi stranami sporu existoval zložitý hmotnoprávny spor o ďalšie trvanie zmluvného vzťahu alebo o právne dôsledky jednotlivých historických zmlúv, táto okolnosť sama o sebe ešte neznamená splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. 47. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, t.j. rozhodoval vylúčený sudca, žalovaný k tomu uviedol, že námietka zaujatosti je ako procesná otázka riešená samostatným postupom podľa § 52 - § 54 CSP, ktorá sama o sebe nezakladá dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia. V rámci postupu podľa § 52 - § 54 CSP o námietke zaujatosti rozhoduje nadriadený súd, nejde teda o odvolací dôvod, o ktorom by mal rozhodovať odvolací súd v rámci posúdenia vecnej správnosti napadnutého uznesenia. Navyše Banskobystrický samosprávny kraj nie je stranou tohto konania, ani zmluvnou stranou vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje tvrdené právo. Postavenie Banskobystrického samosprávneho kraja ako vlastníka nehnuteľnosti a prenajímateľa vo vzťahu k žalovanému je od predmetu tohto sporu odlišné a pre posúdenie platnosti a účinkov výpovede zmluvy nemá žiadny právny význam. 48. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že tento odvolací dôvod žalobca bližšie nekonkretizuje. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení s návrhom žalobcu, ako aj s pripojenými listinami riadne oboznámil a svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil. Skutočnosť, že žalobca s výsledkom konania nesúhlasí, sama o sebe porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá.

49. Podľa žalovaného žalobca taktiež nekonkretizoval ani inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež nenamietal nesprávnosť konkrétneho skutkového zistenia súdu prvej inštancie, nesúhlasil len s jeho právnymi závermi. 50. Napokon k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný zopakoval, že odvolanie žalobcu nosný záver súdu prvej inštancie, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov a že nariadenie neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah do zmluvných oprávnení žalovaného nevyvracia, namiesto toho žalobca opätovne poukazuje na historický vývoj zmluvných vzťahov iných subjektov, ktorý je však pre posúdenie tejto veci právne irelevantný. 51. Podporne žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoje právo z tvrdenia, že jeho postavenie k predmetným priestorom je výsledkom kontinuálneho, viac ako dvadsaťročného vzťahu založeného investíciami vloženými do priestorov na základe zmluvy zo dňa 24.07.2002, žalobca opomenul uviesť, že sporné nároky z nich vzniknuté boli medzičasom vyriešené samostatnou dohodou o urovnaní uzavretou dňa 04.07.2003 medzi vtedajšou B. D. L. A. B. C. a E. F. G.. E. F. G., konateľ žalobcu je signatárom dohody o urovnaní, musel si byť teda vedomý jej existencie a obsahu, že ňou boli nároky zo zmluvy z roku 2002 vyriešené. Z dohody o urovnaní totiž vyplýva, že jej zmluvné strany si sporné nároky vzniknuté zo zmluvy z roku 2002 vzájomne vysporiadali tak, že rozdelili investície na uznané, ktoré mala nemocnica uhradiť a na neuznané, ktoré mali zostať vo vlastníctve E. F. G., nakoľko sa jednalo o investície do jeho zariadení (predmetov), ktoré po skončení nájmu mal demontovať a vysťahovať. Dohoda o urovnaní teda výslovne predpokladala, že nájomný vzťah sa v budúcnosti skončí a súčasne pre toto obdobie vopred upravila právny režim investícií. Existenciu investícií tak samotné zmluvné strany nepovažovali za okolnosť, ktorá by bránila skončeniu nájomného vzťahu alebo zakladala oprávnenie E. F. G. pokračovať v užívaní prenajatých priestorov až do ich majetkového vysporiadania. Dohoda o urovnaní výslovne uvádza, že ďalšie finančné nároky vyplývajúce zo zmluvy z roku 2002 neboli preukázané a že záväzok nemocnice sa úhradou uznaných investícií považuje za splnený v celom rozsahu a E. F. G. nemá právo na započítanie akejkoľvek čiastky voči nájomnému. Napokon dohoda o urovnaní výslovne konštatuje, že všetky sporné nároky vyplývajúce zo zmluvy z roku 2002 sa ňou považujú za odstránené a nahrádzajú sa novými záväzkami obsiahnutými v tejto dohode a v novej nájomnej zmluve, ktorú sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť na dobu určitú jedného roka a na iný rozsah priestorov, viazanú navyše na predchádzajúci súhlas mesta. Akékoľvek nároky, ktoré mohli E. F. G. vzniknúť zo zmluvy z roku 2002 teda boli právne vysporiadané už v roku 2003, a to spôsobom, ktorý investície výslovne nespájal s trvalým právom na užívanie priestorov. 52. Žalovaný sa napokon vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v doplnení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne k žalobcom uvádzanému obmedzeniu prístupu do nebytových priestorov, žalobcom uvádzanej tzv. ofenzívnej svojpomoci v rozpore s § 6 OZ dňa 12.05.2026. Žalovaný mal za to, že pri obmedzení prístupu do priestorov konal v medziach zmluvného oprávnenia, a to spôsobom podstatne miernejším, než mu zmluva umožňovala. Vstup do nebytových priestorov tvoria požiarne dvere, ktoré oddeľujú chodbu prístupnú verejnosti od celého priestoru, ktorý mal žalobca v podnájme. Za tými dverami sa nachádza stredová chodba slúžiaca ako čakáreň (vybavená sedačkami a televízorom, bez akejkoľvek dokumentácie či technológie žalobcu), z ktorej vedú samostatné dvere do jednotlivých miestností a ambulancií, pričom kľúče od týchto vnútorných dverí mal a naďalej má výlučne konateľ žalobcu E. F. G.. Žalovaný k žiadnej časti priestoru za požiarnymi dverami, ani k jednotlivým miestnostiam kľúče nemal a nemá. Zdravotnícka dokumentácia a ostatný majetok žalobcu sa tak nachádzajú za dvoma na sebe nezávislými uzamykacími bariérami – požiarnymi dverami a dverami konkrétnej ambulancie. Žalovaný tak prostredníctvom externej spoločnosti vymenil zámok výlučne na požiarnych dverách tvoriacich hlavný vchod do priestoru. Do vnútra priestoru ani do stredovej chodby, ani do jednotlivých miestností, v ktorých sa nachádza majetok, zdravotnícka dokumentácia a technológia žalobcu žalovaný nevstúpil, ani vstúpiť nemohol, keďže k nim nemal a nemá kľúče. Preto tvrdenia žalobcu o hroziacom poškodení, znehodnotení alebo strate dispozície s jeho majetkom a dokumentáciou nemajú v skutkovom stave žiadnu oporu. Navyše žalovaný žalobcovi opakovane umožnil vstup do nebytových priestorov za účelom prevzatia jeho vecí dňa 21.05.2026, dňa 22.05.2026 a dňa 06.07.2026, pričom v jednom z uvedených prípadov bol vstup uskutočnený za asistencie policajného zboru. Žalobca si pri týchto príležitostiach z priestoru odniesol okrem iného biologický materiál a časť zdravotnej dokumentácie. Žalovaný sa k majetku, dokumentácii, ani technológii žalobcu nedostal, ani sa

o ne nezaujímal, naopak žalobcovi aktívne poskytoval súčinnosť pri ich vyzdvihnutí. Navyše judikatúra, na ktorú žalobca poukazuje v súvislosti s § 6 Občianskeho zákonníka sa týka vypratania nehnuteľnosti bez existencie titulu, ktorý by takýto zásah dovoľoval. V tomto prípade sa však jednalo o realizáciu zmluvného oprávnenia žalovaného až po uplynutí výpovednej lehoty aj dodatočnej lehoty na odovzdanie priestorov, pričom žalobca priestory napriek svojej zmluvnej povinnosti neodovzdal. Žalovaný teda nekonal bezprostredne po uplynutí týchto lehôt, ale pristúpil k obmedzeniu prístupu až s ďalším, približne týždňovým časovým odstupom. Preto postup žalovaného nemožno kvalifikovať ako neprípustný zásah do práv žalobcu, naopak ide o minimalistický, zdržanlivý výkon zmluvne dohodnutého oprávnenia, ktorý sa netýkal ničoho iného, než jedného vonkajšieho zámku, bez akéhokoľvek dotyku s majetkom, dokumentáciou, či technológiou žalobcu a ktorý bol vyvolaný tým, že žalobca si svoju zmluvnú povinnosť odovzdať priestory dlhodobo neplnil. 53. Žalovaný preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. K vyjadreniu k odvolaniu pripojil dohodu o urovnaní uzavretú podľa § 585 Občianskeho zákonníka č. 191/2003 medzi B. D. L. A. B. C., IČO: XX XXX XXX a E. F. G., chirurgom dňa 04.07.2003 a jej prílohu. 54. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP), len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v jeho výrokoch podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. 55. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom a právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva nasledovné: 56. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd uvádza: 57. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie spočiatku realizoval procesný postup podľa § 52 a § 54 CSP, t. j. k námietke zaujatosti žalobcu sa vyjadrila zákonná sudkyňa Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová a vec bola následne predložená nadriadenému Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie. Nadriadený súd vrátil súdu prvej inštancie vec bez rozhodnutia s odôvodnením, že žalobcom uplatnená námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni vznesená až v odvolaní proti napadnutému uzneseniu nemala byť nadriadenému súdu predložená na samostatné rozhodnutie o námietke zaujatosti, ale jedná sa o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP uplatnený v odvolaní, že rozhodoval vylúčený sudca. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 518/2018 - 13 z 15.11.2018: „...podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa čl. 46 a nasl. ústavy) dôvodom na podanie odvolania [pozri jasné znenie § 365 ods. 1 písm. c) CSP], prípadne (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [§ 420 písm. e) CSP (pozri napr. mutatis mutandis II. ÚS 595/2013, IV. ÚS 26/04, ale aj mutatis mutandis II. ÚS 130/02, IV. ÚS 31/03)].“ 58. Odvolací súd sa s uvedeným názorom nadriadeného súdu stotožňuje. Poukazuje v tejto súvislosti aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Nc/2/2024 z 27.03.2024, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 80/2024, ktorého právna veta znie: „Účelom námietky zaujatosti je vylúčiť sudcu z prejednania a rozhodovania veci/sporu. Zaujatosť sudcu je z pohľadu rozhodovania o jeho vylúčení právne významná len dovtedy, kým nerozhodne. Neskôr môže byť rozhodnutie vylúčeným sudcom odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku) alebo dovolacím dôvodom (§ 420 písm. e/ Civilného sporového poriadku).“ Keďže žalobca namietol zaujatosť zákonnej

sudkyne až po vydaní rozhodnutia o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podanom odvolaní, neuplatní sa procesný postup podľa § 54 CSP, ale jedná sa o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP – rozhodoval vylúčený sudca, ktorého dôvodnosť posudzuje odvolací súd. 59. Pokiaľ ide o samotné vyhodnotenie tohto odvolacieho dôvodu, odvolací súd poukazuje na to, že Banskobystrický samosprávny kraj, resp. jeho predseda Mgr. Ondrej Lunter nie je stranou tohto konania, preto príbuzenský pomer zákonnej sudkyne Mgr. et Mgr. Michaely Lunterovej Švandovej (uvedený v jej vyjadrení – jedná sa o švagra zákonnej sudkyne) nie je naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 49 ods. 1 CSP je skutočnosť, že so zreteľom na pomer sudcu k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodná pochybnosť o nezaujatosti sudcu teda musí vyplývať z jeho pomeru k sporu, k stranám, ich zástupcom resp. iným osobám zúčastneným na konaní, pričom Banskobystrický samosprávny kraj nie je v tomto konaní v pozícii žiadneho z uvedených subjektov. 60. Prípadný majetkový záujem Banskobystrického samosprávneho kraja na výsledku tohto sporu tvrdený žalobcom, nie je dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne. Tým by mohol byť len jej samotný záujem na výsledku konania, teda jej pomer k sporu. Žalobca v odvolaní netvrdil, že by samotná zákonná sudkyňa mala záujem na výsledku tohto konania, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP založil na jej (prípadnom) vzťahu k Banskobystrickému samosprávnemu kraju, resp. jeho predsedovi. 61. Navyše je síce pravdou, že podnájomný vzťah je odvodený od hlavného nájomného vzťahu (bez neho by totiž nemohol existovať), avšak hlavný záväzkový vzťah bez podnájomného existovať môže. Pokiaľ žalobca vyvodzuje majetkový záujem Banskobystrického samosprávneho kraja na výsledku tohto konania spočívajúci v jeho prípadnej majetkovej zodpovednosti pre prípad osvedčenia nároku žalobcu vyplývajúcej z toho, že dovolil neumožnenie užívania nebytových priestorov, k tomu odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že žalobca ako podnájomca nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s Banskobystrickým samosprávnym krajom, ale so žalovaným, preto prípadná zodpovednosť uvádzaná žalobcom by tak bola znášaná len nájomcom, nakoľko Banskobystrický samosprávny kraj zmluvu so žalobcom neuzavrel, a teda nerealizoval, ani nemohol realizovať žiadne zmluvné oprávnenie z nej vyplývajúce smerujúce k ukončeniu podnájomného vzťahu. V tomto zmysle z právneho hľadiska možno súhlasiť so žalobcom uvádzaným prípadným tvrdením Banskobystrického samosprávneho kraja, že on samotný nie je (a v rozhodnom období nebol) v zmluvnom vzťahu so žalobcom. 62. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody uplatnené žalobcom, odvolací súd vo vzťahu k nim v prvom rade poukazuje na ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda pri posudzovaní zákonných predpokladov, podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z dôkazov predložených na ich osvedčenie žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do momentu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto pri svojom rozhodovaní vychádzal zo stavu, ktorý mu bol známy v čase jeho rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. k 20.05.2026. Na akékoľvek ďalšie skutočnosti, či zmenu, upresnenie petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia realizovanom hoci aj len deň po rozhodnutí súdu prvej inštancie tak už nemohol prihliadnuť. Na tieto okolnosti nemôže prihliadať ani odvolací súd, nakoľko taktiež posudzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa stavu v čase jeho vydania. Navyše skutočnosti namietané v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už neboli osobitne namietané v odvolaní a ak by aj boli, jednalo by sa o neprípustné novoty v odvolacom konaní. V zásade totiž nie je prípustné (až na výnimky uvedené v § 366 CSP žalobcom v odvolaní ani len netvrdené) v odvolacom konaní uvádzať nové, ďalšie skutkové tvrdenia a predkladať ďalšie dôkazy na ich osvedčenie, resp. osvedčenie tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v odvolaní ani nenapádal neprihliadnutie na okolnosti uvedené v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výmenu zámku dňa 12.05.2026), pričom ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd v rámci systému neúplnej apelácie v zásade preskúmava správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancia a konania predchádzajúceho jeho vydaniu len v rámci uplatnených odvolacích dôvodov. Úlohou odvolacieho súdu je teda preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa stavu

v čase jeho vydania (aj to v zásade len z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom v lehote na podanie odvolania). 63. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), resp. d) CSP: 64. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces spočívajúce v absencii riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spočívajúceho v nevysporiadaní sa so všetkými ním uvádzanými skutočnosťami v (doplnení) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v skutočnosti podľa obsahu namietal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 totiž dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“ (viď stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté na jeho rokovaní dňa 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 2/2016); z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou; z odôvodnenia napadnutého uznesenia sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dal jasnú odpoveď na otázky podstatné pre jeho rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia – či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia – osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Požiadavkou kladenou ust. § 236 CSP na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je jeho stručnosť a pri subsidiárnej aplikácii ust. § 220 ods. 2 CSP pojednávajúceho o náležitostiach rozsudku jasné a stručné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. jeho doplnení, ktoré on považuje za relevantné, odvolací súd k tomu uvádza, že úlohou súdu je v zmysle ustálenej judikatúry reagovať len na argumenty strán sporu podstatné pre rozhodnutie, nemusí dať odpoveď na každú jednotlivú námietku strany sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010 zo dňa 23.11.2010, kde sa o. i. uvádza: „To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).“. Odvolací súd považuje zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie nevyhnutné pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za postačujúce a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie za vecne správne. Úlohou súdu prvej inštancie bolo dať odpovede na to, či boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a § 326 CSP, čo učinil. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol uplatnený dôvodne. Napokon žalobca v odvolaní s právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil a vznášal voči nim námietky. Ak by napadnuté rozhodnutie túto náležitosť neobsahovalo, žalobca by nemohol uplatniť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Z vyššie uvedených dôvodov sa aj odvolací súd venoval len tej argumentácii strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní, ktorú považoval za relevantnú pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní. 65. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza:

66. Na rozdiel od žalovaného je odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie síce v napadnutom uznesení uviedol, že mal osvedčený podnájomný vzťah medzi žalobcom ako podnájomcom a žalovaným ako nájomcom, avšak v bode 53 odôvodnenia napadnutého uznesenia doplnil, že sa v prejednávanej veci žalobcom uplatnené právo nejaví ani ako pravdepodobne dané, teda nemal osvedčený nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana – užívacie právo k nebytovým priestorom. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie (20.05.2026) totiž už podľa jeho predbežného posúdenia vyplývajúceho zo žalobcom predložených listín v spojení s nesporným skutkovým tvrdením strán sporu o existencii výpovede podnájomnej zmluvy zo 16.02.2023 podnájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným netrval v dôsledku výpovede podnájomnej zmluvy a uplynutia výpovednej lehoty dňom 30.04.2026. 67. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie od neho vyžadoval preukázanie, nie len osvedčenie jeho nároku. Nárok, ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov sú osvedčené vtedy, ak z listín, prípadne iných dôkazných prostriedkov, aspoň v rovine pravdepodobnosti vyplývajú. Zhodne so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že z listín predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú len bývalé (pod)nájomné vzťahy žalobcu k nebytovým priestorom, avšak zo žiadnej z nich (pri zohľadnení nespornej skutočnosti, že žalobcovi bola daná výpoveď z poslednej podnájomnej zmluvy) nevyplýva, že by (pod)nájomný vzťah trval aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca vyvodzuje jeho nárok na užívanie nebytových priestorov z neplatnosti výpovede založenej na neplatnosti podnájomnej zmluvy zo dňa 16.02.2023, nie na tom, že by uvádzal (formálne či obsahové) nedostatky samotnej výpovede. Pokiaľ ide o jeho poukaz na jednotlivé zmluvy tejto zmluve predchádzajúce, na jednej strane uznáva, pripúšťa že Banskobystrický samosprávny kraj je vlastníkom a prenajímateľom nebytových priestorov, na druhej strane však spochybňuje oprávnenie žalovaného ako nájomcu odvodené od hlavného nájomného vzťahu s Banskobystrickým samosprávnym krajom uzavrieť s ním podnájomnú zmluvu. Taktiež jednoznačne nezdôvodňuje, z čoho mu vyplýva nájomné (užívacie) právo k nebytovým priestorom, ak podnájomná zmluva zo dňa 16.02.2023 je neplatná, čím osvedčuje jeho nárok, ktorému žiada poskytnúť neodkladnú ochranu. Naopak žiada od žalovaného, aby namiesto neho vysvetlil nadväznosť jednotlivých zmlúv až po súčasnosť a zmenu jeho postavenia z nájomcu na podnájomcu. Je však povinnosťou žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia aspoň osvedčiť svoj nárok, teda uviesť skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy na osvedčenie jeho nároku. Žalobca jednoznačne neuviedol, z čoho svoj nárok užívať naďalej nebytové priestory odvodzuje, len nejasne sa odvoláva na prvotnú zmluvu o zabezpečení dokončenia dostavby prác v budove B. H. „I.“, J. poschodie miestností č. XXXX až XXXX, z ktorej vyvodzuje, že pre ním tvrdené nevysporiadanie všetkých investícií do nebytových priestorov bol vtedajší prenajímateľ povinný s ním predlžovať nájom, resp. uzatvárať nové nájomné zmluvy. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie však uvedenú zmluvu nepredložil, súd prvej inštancie teda nemal ani ňou osvedčený žalobcom tvrdený nárok. Túto predložil až s doplnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorú však z dôvodov uvedených vyššie už nebolo možné prihliadnuť. Navyše B. D. L. A. B. C., IČO: XX XXX XXX zanikla a žalobca neosvedčuje, na základe čoho prešlo oprávnenie a povinnosť uzatvárať s ním ďalšie (pod)nájomné zmluvy na subjekty uvedené v nich ako prenajímatelia, resp. nájomcovia. 68. Preto len nad rámec odvolací súd uvádza, že B. D. L. A. B. C., IČO: XX XXX XXX bola štátnou príspevkovou organizáciou a v procese decentralizácie a transformácie zdravotníctva prešla zriaďovateľská pôsobnosť a majetok nemocnice na vyšší územný celok (samosprávny kraj), čo vyplýva z čl. I ust. § 3 písm. m) a čl. XIX zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Postavenie žalobcu z nájomcu na podnájomcu sa zmenilo v dôsledku toho, že Banskobystrický samosprávny kraj prenajímal nebytové priestory žalobcovi spočiatku prostredníctvom správcu (uvedeného v zmluve č. 40/2007 ako prenajímateľ – Nemocnice a polikliniky, n. o.), neskôr však už neuzatvoril nájomné zmluvy so žalobcom, ale s inými nájomcami (napr. Nemocnice a polikliniky, a.s., žalovaný), ktorí boli na základe hlavných nájomných zmlúv oprávnení uzatvárať podnájomné zmluvy (so žalobcom). 69. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zmluvu z 24.07.2002, argumentuje nevysporiadaním investícií vložených do nebytových priestorov, ani túto skutočnosť žalobca neosvedčil. Ako už bolo uvedené vyššie, samotnú zmluvu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil len listinu označenú ako vyúčtovanie nákladov na rekonštrukciu a opravu elektroinštalácie, dodávku UPS a poskytnuté služby zo dňa 08.08.2011, v ktorej

si vyčíslil voči vtedajšiemu zmluvnému partnerovi Nemocnice a polikliniky, n. o. tieto náklady vo výške 8 723,49 eur, tieto však jeho vtedajší zmluvný partner odmietol akceptovať listom zo dňa 13.10.2011 majúc za to, že v zmysle medzi nimi uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2007 v znení jej dodatkov prenajímateľ nemá povinnosť uhradiť tieto výdavky, nakoľko vznikli v súvislosti s výkonom odborného zamerania žalobcu, jedná sa o výdavky súvisiace s opravou a rekonštrukciou zariadení, ktoré si do predmetu nájmu nainštaloval, preto je zodpovedný aj za ich opravu a revízie s poukazom na článok IV. bod 8 nájomnej zmluvy. Svoje povinnosti teda vyvodzoval z danej nájomnej zmluvy, nie zo zmluvy z roku 2002. Žalobca týmito listinami teda neosvedčil nevysporiadanie investícií do nebytových priestorov majúce podklad v zmluve z roku 2002, tieto investície zostali medzi vtedajšími zmluvnými stranami sporné, pričom žalobca následne nepodnikol právne kroky smerujúce k ich preplateniu. Navyše aj dohoda o urovnaní predložená k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu zo strany žalovaného svedčí o tom, že vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy z roku 2002 ohľadne investícií boli vysporiadané a preto netrvá naďalej zmluvný záväzok predlžovať nájomný vzťah, resp. uzatvárať nové nájomné zmluvy. 70. Žalobca neosvedčil ani ním uvádzané tvrdenia o hroziacej ujme spočívajúcej v neoprávnenom zásahu, či manipulácii s jeho zdravotníckou dokumentáciou, technológiami a pod. v príslušných nebytových priestoroch, tieto jeho tvrdenia zostali v rovine tvrdení. Pokiaľ ide o výmenu zámku od požiarnych dverí, odvolací súd má za to, že tento zmluvne dohodnutý zásah zo strany žalovaného bol prípustný z dôvodu, že žalobca neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nenapádal formálne a obsahové nedostatky výpovede podnájomnej zmluvy zo 16.02.2023. Z vyjadrení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní navyše vyplýva, že žalovaný v rámci dobrej vôle umožnil žalobcovi prístup do nebytových priestorov za účelom ich vypratania a odovzdania, splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu po ukončení podnájomného vzťahu, avšak žalobca odmieta nebytové priestory vypratať, odovzdať žalovanému zmluvne dohodnutým spôsobom, domáha sa sprístupnenia priestorov za účelom pokračovania v prevádzkovaní zdravotníckeho pracoviska, na čo však odvolací súd vzhľadom na záver o neosvedčení trvania užívacieho nároku žalobcu k nebytovým priestorom nevidí dôvod. Zhodne so žalovaným má odvolací súd za to, že žalobca mal dostatočný zmluvne dohodnutý časový priestor v rámci plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ako aj následných piatich dní na zariadenie si svojich záležitostí tak, aby si odniesol svoju technológiu, zdravotnícke prístroje, dokumentáciu a pod. a prípadne mohol pokračovať vo výkone svojej činnosti inde. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný doposiaľ pristúpil k zmluvne dohodnutým sankciám za nesplnenie si povinnosti žalobcu odovzdať nebytové priestory žalovanému, naopak žalovaný mu poskytol viackrát mimo zmluvného rámca možnosť dodatočne si svoju povinnosť splniť, je len na žalobcovi, aby si so žalovaným dohodol termín ďalšieho sprístupnenia nebytových priestorov za účelom ich vypratania a odovzdania žalovanému. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pre prípad, že žalobca neprejaví záujem, resp. nedohodne sa so žalovaným na tomto termíne, presahuje rámec rozhodovania súdu v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdenie, či žalovaný môže pristúpiť k vyprataniu nebytových priestorov len na základe zmluvne dohodnutých oprávnení, alebo je nutné sa vypratania domáhať súdnou cestou. 71. Pokiaľ žalobca v odvolaní navrhol vykonanie ďalších dôkazov, tieto ako už bolo uvedené vyššie sú neprípustnými novotami v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP v spojení s § 149 CSP. 72. Nakoľko zo strany žalobcu nebol osvedčený ani trvajúci nájomný vzťah a z neho vyplývajúci nárok na užívanie nebytových priestorov, ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne, a preto ho potvrdil. Vzhľadom na uvedené je už právne bezvýznamné zaoberať sa primeranosťou prípadného zásahu spôsobeného nariadením neodkladného opatrenia do práv žalovaného, nakoľko posudzovanie tejto otázky prichádza do úvahy len v prípade, že by neodkladné opatrenie bolo nariadené. Preto úvahy súdu prvej inštancie v tomto smere považuje odvolací súd len za podporné. 73. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, žalobca nijako nevymedzil konkrétnymi skutkovými okolnosťami, v čom má tento odvolací dôvod spočívať, nešpecifikoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré považoval za nesprávne a z akých dôvodov. Žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval tento odvolací dôvod, vlastne ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú

aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237). Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 05.11.2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov. 74. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že záver o neosvedčení nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyvodil z dôkazov predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo nevylučuje, že v prípadnom konaní vo veci samej na základe tam predložených (ďalších) dôkazov môže súd dospieť k iným záverom o danosti práva žalobcu (viď bod 54 napadnutého uznesenia). 75. Vzhľadom na to, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade uznesením, ktorým sa konanie pred súdom prvej inštancie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, resp. skončilo, nakoľko naň nenadväzuje konanie vo veci samej, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP správne rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania s prihliadnutím na to, že žalovanému v konaní pred ním žiadne trovy nevznikli. 76. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keďže uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v tomto prípade rozhodnutím, ktorým sa odvolacie konanie končí. Keďže žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech a v odvolacom konaní (na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie) mu vznikli trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia advokátkou, ktorá v mene žalovaného podala vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v zmysle § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. 77. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).