Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoPr/3/2025 z 23. 7. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Banská Bystrica 11CoPr/3/2025 6723201745 23. 07. 2026 JUDr. Renáta Deáková ECLI:SK:KSBB:2026:6723201745.2

Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. C., zastúpenej JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v Jurovej, so sídlom Jurová, pošta Baka, IČO: 00 191 493, zastúpeného Advokátska kancelária G. Lehnert, s.r.o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská č. 7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 347 762, o určenie miery zodpovednosti pri pracovnom úraze, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, č.k. 3Cpr/3/2023-257 zo dňa 22.01.2025, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz zamestnanca E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/ X, D. C., ktorý vznikol dňa 17.06.2021 v prevádzke spoločnosti AGROTOM s.r.o., so sídlom Tomášovce 486, v rozsahu 50% (prvý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (tretí výrok). 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z §6 ods. 1 až 11, §7 ods. 1, §9 ods. 1,2, §12 ods. 1,2, §16 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia (ďalej v texte aj len „zákon č. 124/2006 Z.z.“), z vyhlášky č. 45/2010 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci, príloha č. 1 k vyhláške A – všeobecné (ďalej aj len „vyhláška č. 45/2010 Z.z.“), §195 ods. 1,2,6, §196 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej v texte aj len „Zákonník práce“ alebo „ZP“) konštatoval, že Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca, spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov; môže ísť o vplyvy mechanické, chemické ako aj duševné; pri pracovnom úraze ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť, predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu podľa §215 Zákonníka práce a k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácia) môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkaz neviny zamestnávateľa je právne irelevantný. Rozdiel medzi úplným a čiastočným zbavením sa zodpovednosti je v predpokladoch a účinkoch. Predpoklady úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené a nemožno ich preto rozlišovať. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa.

1.2 Okresný súd po vykonanom dokazovaní vychádzal zo skutkového stavu, že manžel žalobkyne E. B. dňa 30.06.2017 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.07.2017 s tým, že bude v pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať prácu na pracovnej pozícii traktorista, obsluha strojov, práce s poľnohospodárskymi strojmi, s miestom výkonu práce F. a príslušné strediská. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Dňa 01.03.2019 uzatvoril žalovaný s E. B. zmluvu pod názvom „úplné nové znenie pracovnej zmluvy“, na základe ktorej sa dohodli, že pracovná zmluva zo dňa 30.06.2017 sa v celom rozsahu nahrádza jej úplným novým znením, ktoré je špecifikované v jednotlivých článkoch nového znenia pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2019. V zmysle čl. 1 bod 1 sa žalovaný s E. B. dohodli, že E. B. bude v pracovnom pomere u žalovaného vykonávať prácu na pracovnej pozícii traktorista, obsluha poľnohospodárskych strojov II, s výkonom práce F. a príslušné strediská, čo sa ku dňu pracovného úrazu aj realizovalo, keď E. B. 17.06.2021 vykonával v objekte senníka, strediska Tomášovce obsluhu s teleskopickým nakladačom. 1.2.1 E. B. nastúpil dňa 17.06.2021 v čase okolo 07.00 hod. do práce a na pokyn G. C. na základe predchádzajúceho príkazu mechanizátora H. I. B. o rozdelenie a zadanie prác na deň 17.06.2021 odišiel spolu s I. D. k veľkokapacitnému senníku do strediska Tomášovce, z ktorého mal E. B. ako vodič a zároveň obsluhovač teleskopického nakladača Catterpillar typ CAD TH 407 C pomocou tohto nakladača vyskladniť tri fúry veľkoobjemových balíkov slamy, každý balík o hmotnosti cca 450 kg a naložiť ich na traktor s prívesom na prevoz balíkov slamy, ktorého vodičom bol I. D.; tento mal odviesť naložené balíky slamy zo strediska Tomášovce do strediska Lehôtka. E. B. teleskopickým nakladačom dňa 17.06.2021 naložil prvú fúru balíkov slamy na príves traktora a po jej naložení I. D. odišiel cca o 8.20 hod. zo strediska Tomášovce do strediska Lehôtka; E. B. ostal v objekte senníka v stredisku Tomášovce sám. Po návrate I. D. zo strediska Lehôtka späť do strediska Tomášovce tento prišiel do senníka a zistil, že nakladač je naštartovaný, ale E. B. v ňom nesedel, nakladač bol odstavený nakladacou vidlou smerom ku balíkom slamy, z ktorých predtým B. nakladal, rameno s vidlou bolo spustené na zemi, nakladač bol zabrzdený ručnou brzdou, dvere na nakladači boli zavreté. Spodná brána senníka bola stále zatvorená, I. D. videl pri nej popadané balíky slamy, ktoré neboli rozsypané, len boli na zemi, preto si myslel, že ich E. B. pripravil na ďalšie nakladanie, pretože predtým sa nikdy nestalo, že by boli balíky slamy popadali. 1.2.2 I. D. musel otvoriť zavretú spodnú bránu senníka, aby doň preniklo svetlo a následne zistil, že E. B. je zavalený balíkom slamy, preto privolal pomoc; keďže I. D. má tiež oprávnenie na prácu s teleskopickým nakladačom, zodvihol nakladačom z Krnáča balík slamy, cúvol s nakladačom dozadu, balík slamy pustil na zem a vypol nakladač a privolal rýchlu záchrannú službu, ktorá konštatovala smrť E. B.. 1.2.3 Uvedené skutočnosti a okresný súd zistil z výpovedí svedkov I. D., G. C. a H. I. B.. 1.3 K pracovnému úrazu bol privolaný aj Inšpektorát práce Banská Bystrica ako orgán vyšetrujúci jeho príčiny. Inšpektorát práce mal za to, že zo strany E. B. ako poškodeného neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ale že zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu povinností tým, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 17.06.2021 v čase cca 07.00 hod. na začiatku pracovnej zmeny neurčil svojmu zamestnancovi E. B. bezpečný pracovný postup tým, že mu umožnil vyskladňovať a odoberať veľkoobjemové balíky slamy z nestabilne uloženého stohu slamy vo veľkokapacitnom senníku v Tomášovciach, následkom čoho dňa 17.06.2021 v čase cca 8.00 hod. došlo k uvoľneniu balíkov zo stohu slamy a k následnému pádu balíkov na poškodeného, v dôsledku čoho utrpel pracovný úraz s následkom smrti. Uvedené stanovisko zaujal Inšpektorát práce Banská Bystrica v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 14.09.2021 a následne aj v Rozhodnutí č.k. 31/21-2.0./pok./r. zo dňa 17.02.2022, ktorým žalovanému uložil za porušenie §6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z. pokutu vo výške 33.000,- Eur s tým, že správny delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. 1.4 Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný dňa 07.03.2022 odvolanie, na základe ktorého odvolací orgán Národný inšpektorát práce Rozhodnutím O-118/2022 zo dňa 02.05.2022 napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 1.5 Inšpektorát práce Banská Bystrica vec znovu prejednal a Rozhodnutím č.k.231/21-2.0./pok./r./I. zo dňa 06.12.2022 uložil žalovanému za porušenie §6 ods. 1 písm. a) bod 2, §2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. opätovne pokutu vo výške 33.000,-Eur. 1.6 Na odvolanie žalovaného zo dňa 20.12.2022 Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie opätovne zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že prvostupňový orgán zaťažil svoj akt vadou nepreskúmateľnosti, spočívajúcou v nejednoznačnom určení toho, čo bolo skutočnou príčinou vzniku závažného pracovného úrazu poškodeného E. B.. 1.7 Inšpektorát práce Banská Bystrica vec opätovne prejednal a rozhodnutím č.k. 231/21-2.0/pok./z. zo dňa 29.06.2023 konanie zastavil s tým, že vzhľadom na značný časový odstup od vzniku pracovného

úrazu nemožno zaobstarať taký dôkazný materiál, ktorý by bol dostatočne vierohodný a bez akýchkoľvek pochybností objektívny a presvedčivý na striktné preukázanie skutkového stavu a ďalších vytýkaných skutočností, keďže sa prvostupňový správny orgán dostal do dôkaznej núdze, čo má za následok nemožnosť preukázať s jednoznačnou presnosťou kauzálny nexus a rozhodujúci okamih pochybenia tak, ako to má na mysli zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu v odôvodnení, na základe čoho odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 1.8 Okresný súd mal ďalej za preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Lučenec č. ORP-305/1-VYS-LC-2021 zo dňa 04.10.2021 bolo trestné stíhanie, začaté pre prečin usmrtenia podľa §149 ods. 1,2 Trestného zákona s poukazom na §138 písm. h) Trestného zákona zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. 1.8.1 Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania vyšetrovateľ zistil, že nebohý E. B. z miesta, kde na nakladač spadol balík slamy, s nakladačom vycúval, nakladač ponechal naštartovaný s ručnou brzdou, vystúpil z kabíny nakladača a vošiel do rizikového priestoru ohrozeného pádom ďalších balíkov slamy, ktoré sa na neho v ďalšom okamihu zrútili a ostal zavalený; zároveň orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že hoci E. B. bol dlhoročným a skúseným strojníkom, obsluhovačom nakladača, situáciu nevyhodnotil správne, išlo u neho o nedbanlivostné konanie, keďže bez potrebnej opatrnosti neskontroloval rizikový priestor z kabíny nakladača, vystúpil z bezpečného priestoru kabíny nakladača, ktorý ho chránil a vstúpil do rizikového priestoru ohrozeného možnosťou pádu lisovaných balíkov slamy, čo sa aj stalo, došlo k jeho zavaleniu týmto balíkom, čo malo za následok jeho smrť. Zároveň vyšetrovateľ vo svojom rozhodnutí poukázal aj na závery znaleckého posudku č. 5/2021 znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo, v ktorom znalec výslovne uvádza: „Kabína nakladača, na ktorom pracoval v deň úrazu E. B., má bezpečnostný rám, ktorý chráni pred jeho deformáciou na takú úroveň, aby nebol poškodený vodič vo vnútri kabíny, t.j. ak je vodič vo vnútri kabíny, nemôže dôjsť k jeho zraneniu deformáciou kabíny stroja. 1.9 Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým na základe výpovedí svedkov vypočutých Inšpektorátom práce Banská Bystrica, ako aj svedkov vypočutých vyšetrovateľom v rámci prípravného trestného konania OR PZ OKP Lučenec (na opätovných výsluchoch týchto svedkov už strany sporu v rámci súdneho konania netrvali), po oboznámení sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise Inšpektorátu práce Banská Bystrica, č.k. 231/21-2.0./pok., číslo úrazu D./XXXX, ako aj vo vyšetrovacom spise OR PZ OKP Lučenec, č.k. ORP-305/1-VYS-LC-2021 vrátane znaleckého posudku č. 5/2021 Ing. Júliusa Priputena, znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo mal za preukázané, že Inšpektorát práce Banská Bystrica na základe ním vykonaného dokazovania ohľadne príčin vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti vydaním rozhodnutia č.k. 231/21-2.0./pok./z. zo dňa 29.06.2023 o zastavení konania, právoplatné 10.07.2023, nedostatočne a tým aj nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci v súvislosti s príčinami vzniku smrteľného pracovného úrazu E. B.. 1.9.1 Inšpektori práce z Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorí vyšetrovali smrteľný pracovný úraz, sa nezaoberali všetkými okolnosťami a skutočnosťami, ktoré bezprostredne boli príčinou smrteľného pracovného úrazu E. B., hoci na túto skutočnosť boli zo strany žalovaného ako zamestnávateľa upozorňovaní, ale predovšetkým tento nedostatok Inšpektorátu práce Banská Bystrica vytkol Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktorým boli rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica zrušené. 1.9.2 Okresný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia Národného inšpektorátu práce č. O-118/2022 zo dňa 02.05.2022, ktorým zrušil rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica, č.k. 231/21-2.0./pok./r. zo dňa 17.02.2022 a zo dňa 06.12.2022 a vec mu opakovane vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Národný inšpektorát práce na základe odvolania žalovaného vytkol prvostupňovému orgánu nejednoznačné určenie, čo bolo skutočnou príčinou vzniku smrteľného pracovného úrazu a žiadal, aby Inšpektorát práce Banská Bystrica ustálil skutkový stav veci a dôsledne preukázal príčinnú súvislosť medzi vytýkaným porušením povinnosti žalovaným a vznikom pracovného úrazu, ktorým bola E. B. spôsobená smrť. 1.9.3 Okresný súd mal za to, že inšpektorát práce pri prešetrení smrteľného pracovného úrazu manžela žalobkyne počas celého svojho konania sa zameriaval na zistenie, či žalovaný ako zamestnávateľ oboznamoval a školil zamestnancov (osobitne E. B.), podieľajúcich sa na manipulácii, uskladňovaní a vyskladňovaní balíkov slamy, ako postupovať pri manipulácii s touto činnosťou, či boli zamestnanci zaškolení v tejto oblasti, osobitne E. B., či bol oboznámený s prevádzkovým poriadkom skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020, vydaným spoločnosťou AGROTOM, s.r.o., Tomášovce. Na základe tohto zistenia vyvodil Inšpektorát práce Banská Bystrica záver, že žalovaný ako zamestnávateľ nevykonal preukázateľne oboznámenie svojho zamestnanca E. B. so skladovaním a

manipuláciou s veľkoobjemovými balíkmi slamy a sena, s príslušnými pokynmi na zaistenie bezpečnosti pri práci, pri skladovaní veľkoobjemových balíkov slamy a sena ku dňu 17.06.2021, t.j. ku dňu vzniku pracovného úrazu a tým určil žalovaného ako zodpovedného v celom rozsahu za smrteľný pracovný úraz. 1.10 Okresný súd mal preukázané, že Inšpektorát práce Banská Bystrica pri vyšetrovaní vzniku príčin smrteľného pracovného úrazu E. B. sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či v danom prípade mohli mať vplyv na pracovný úraz E. B. iné okolnosti, ako len porušenie povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa s preukázateľným oboznamovaním zamestnancov so skladovaním a manipuláciou s veľkoobjemovými balíkmi slamy a sena. Uvedenú absenciu vytkol opakovane vo svojich rozhodnutiach aj Národný inšpektorát práce. Napriek uvedenému vytknutie Inšpektorát práce Banská Bystrica opätovne, ani po dvoch zrušených rozhodnutiach, žiadnym iným okolnostiam, ktoré by mohli byť taktiež príčinou vzniku pracovného úrazu E. B., nevenoval žiadnu pozornosť, teda Inšpektorát práce Banská Bystrica sa pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu nezaoberal možnosťou porušenia povinnosti poškodeného pri plnení jeho pracovných úloh v deň úrazu, t.j. či poškodený pri plnení svojich pracovných úloh, pri obsluhe nakladača dňa 17.06.2021 dodržal predpisy ochrany a bezpečnosti pri práci, na ktoré bol výslovne vyškolený a preškolený. 1.11 Súd prvej inštancie zdôraznil, že znalecký posudok č. 5/2021, vyžiadaný v rámci prípravného trestného konania, vypracovaný znalcom Ing. Júliusom Priputenom, znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo, nespĺňa požiadavky odborne vypracovaného znaleckého posudku a v súdnom konaní by takto neodborne vypracovaný posudok nemohol byť akceptovaný. Znalec vo svojom posudku na uložené otázky vyšetrovateľa, týkajúce sa vzniku pracovného úrazu, buď vôbec neodpovedal alebo odpovedal úplne totožne s vyjadrením Inšpektorátu práce Banská Bystrica; znalec na otázky vyšetrovateľa, týkajúce sa konania E. B. pri jeho práci v senníku, súvisiacej s obsluhou nakladača vôbec neodpovedal. Znalec zrozumiteľne odpovedal len na otázku č. 9 znaleckého posudku: „Kabína má bezpečnostný rám, ktorý ich chráni pred deformáciou na takú úroveň, aby nebol poškodený vodič vo vnútri kabíny. Toto v konkrétnom prípade potvrdzujú aj zábery obrázku 7 v posudku, tzn. že ak vodič je v kabíne, nemôže dôjsť k jeho zraneniu deformáciou kabíny stroja.“ 1.12 Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že poškodený E. B. bol v čase smrteľného úrazu v senníku sám, teda nebol tam prítomný žiadny svedok a neexistuje o tomto úraze žiadny záznam z technického zariadenia, žiadny kamerový záznam, ktorým by sa dala jednoznačne zistiť a preukázať príčina úrazu, okresný súd predovšetkým zápisnicou o obhliadke na mieste samom v čase po úraze dňa 17.06.2021, vykonanou vyšetrovateľom OR PZ Lučenec a inšpektormi práce Inšpektorátu práce Banská Bystrica, výpoveďou svedka I. D., ktorý našiel E. B. privaleného balíkom slamy v senníku, za priebeh úrazového deja E. B., hraničiaci s istotou, ustálil úrazový dej: -mal za to, že po naložení prvej fúry veľkoobjemových balíkov slamy na príves traktora, ktorú odviezol I. D. do strediska Lehôtka, zostal E. B. v objekte senníka sám, po odchode I. D. zo senníka došlo k pádu veľkoobjemového balíka slamy o hmotnosti cca 460 kg na kabínu teleskopického nakladača, pričom v dôsledku tohto pádu sa poškodila strecha kabíny nakladača, ľavá časť predného skla, odtrhlo sa ľavé spätné zrkadlo a ľavá predná smerovka. Po páde balíka E. B. z miesta pádu balíka s nakladačom vycúval (keďže svedok D. uviedol, že nakladač našiel cca 7m odstavený od Krnáča), nakladač nechal naštartovaný s ručnou brzdou a z kabíny nakladača E. B. vystúpil (za účelom zistenia situácie po páde balíka slamy), čím vošiel do rizikového priestoru ohrozeného pádom ďalších balíkov slamy, ktoré sa naňho v ďalšom okamihu zrútili, pričom zostal zavalený jedným balíkom slamy, ako ho našiel svedok I. D. 1.13 Okresný súd tak považoval za preukázané, že E. B. pracujúci u žalovaného na základe pracovnej zmluvy ako traktorista, obsluha poľnohospodárskych strojov II. s výkonom práce Jurová a príslušné strediská, t.j. aj stredisko Tomášovce dňa 17.06.2021 vykonával prácu v súlade s jeho pracovnou zmluvou, a to obsluhu teleskopického nakladača v senníku v stredisku Tomášovce. Poškodený bol riadne vyškolený na obsluhu strojných zariadení, vrátane teleskopického nakladača, s ktorým v čase úrazu pracoval. E. B. absolvoval všetky potrebné školenia súvisiace s obsluhou nakladača, ktorých súčasťou boli školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pri obsluhe strojov, a teda aj nakladač so zdôrazneným upozornením, že kabína nakladača nesmie byť v žiadnom prípade opustená v čase, kedy je motor v chode. Znalec H. F. E. v znaleckom posudku uvádza, že kabína nakladača je zhotovená z oceľovej konštrukcie, ktorá chráni pracovníka vo vnútri kabíny pred akýmkoľvek poškodením zdravia. Vzhľadom na dlhoročnú prax a skúsenosti poškodeného s obsluhou nakladača najmä po zrealizovaných školeniach zameraných na bezpečnosť práce, tento musel vedieť, že v prípade udalosti nesmie pracovník kabínu nakladača opustiť, teda nesmie z nej vystúpiť do rizikového prostredia, ale musí konať

tak, aby vyšiel s nakladačom do chráneného prostredia, v ktorom nehrozí nebezpečie, predovšetkým nebezpečenstvo úrazu. Okresný súd mal výpoveďou svedka I. D. preukázané, že poškodený v čase úrazu pracoval v neosvetlenom prostredí senníka, v šere, pretože si v senníku neotvoril ani jednu bránu senníka a zároveň pracoval bez zapnutých svetiel na nakladači. 1.14 Poškodený E. B. pri výkone svojej práce hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď v prípade udalosti, ktorá nastala v senníku, bezdôvodne opustil kabínu nakladača, z tejto kabíny vystúpil a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy, pričom následne došlo k jeho zavaleniu balíkom slamy o hmotnosti cca 460 kg, čo malo za následok jeho smrť. E. B. ako dlhoročný a skúsený pracovník, obsluhujúci teleskopický nakladač pri vyskladňovaní balíkov slamy, dňa 17.06.2021 porušil svojím zavineným protiprávnym konaním a nesprávnym pracovným postupom bezpečnostné predpisy, hoci s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený, čím si privodil pracovný úraz s následkom smrti. Pokiaľ by poškodený B. zostal v kabíne nakladača a nevystupoval by z tejto kabíny, čo vyplýva priamo z jeho povinností v súvislosti s obsluhou nakladača, k jeho úrazu by nedošlo a už vôbec nie s následkom smrti. 1.15 Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ohľadne plnenia povinností žalovaného ako zamestnávateľa, ohľadne oboznamovania a školenia zamestnancov s predpismi pre riadne a bezpečné uskladňovanie veľkoobjemových balíkov slamy, predovšetkým výpoveďou svedkov B. A., sčasti I. D., ktorí uviedli, že si nepamätajú, či bolo realizované takého školenie, lebo ohľadom uskladňovania slamy ich zaúčali starší a skúsení pracovníci, považoval za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ jednoznačne (riadne) nepreukázal splnenie si povinnosti, vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, či už zo zákona č. 124/2006 Z.z. alebo vnútorného predpisu Smernice Prevádzkového poriadku skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020. 1.16 Stanovisko inšpektorov práce, vyšetrujúcich príčinu vzniku pracovného úrazu E. B., t.j. Inšpektorátu práce Banská Bystrica do vydania rozhodnutia o zastavení konania - do 29.06.2023, teda že zistené nedostatky u žalovaného sú v príčinnej súvislosti s úrazom E. B. a že u poškodeného E. B. nedostatky v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom neboli zistené, považoval okresný súd za neobjektívne, nesprávne a nezákonné. 1.17 Tvrdenie žalobkyne, že konanie E. B., keď vystúpil z kabíny nakladača, opustil kabínu nakladača a vstúpil do rizikového prostredia, teda že porušenie tejto povinnosti vyplývalo z obsluhy nakladača a nie z titulu uskladňovania balíkov slamy a že porušenie tejto povinnosti nie je v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu, ale je len v príčinnej súvislosti s obsluhou strojného zariadenia a že obsluha tohto zariadenia nemala vplyv na pád balíkov slamy, považoval za irelevantné. Práve poškodený pri výkone svojej práce, súvisiacej výslovne s obsluhou nakladača, vyplývajúcej mu z pracovnej zmluvy, hrubo porušil bezpečnostné predpisy, pričom na zákaz takéhoto porušovania bol upozornený v rámci vykonaných školení. Porušenie povinnosti poškodeným je v príčinnej súvislosti so vznikom škodovej udalosti, t.j. jeho smrteľného pracovného úrazu. Pokiaľ by manžel žalobkyne nebol porušil povinnosti, vyplývajúce mu z výkonu jeho práce na obsluhe nakladača, hoci na takéto porušenie bol upozorňovaný na školeniach, k úrazu následkom smrti by nebolo došlo. 1.18 Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný sa zbavil sčasti zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca E. B., a to v rozsahu 50%, keďže preukázal, že poškodený zamestnanec tak hrubo porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že si poškodenie zdravia s následkom smrti spôsobil svojím protiprávnym konaním v rozsahu 50%. 1.19 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“). V predmetnom konaní sa žalovaný ako zamestnávateľ čiastočne zbavil zodpovednosti, a to v rozsahu 50% a poškodený zamestnanec zodpovedá za pracovný úraz taktiež rozsahu 50%. Preto okresný súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný. 2.1 Žalovaný napadol I. a III. výrok rozsudku odvolaním z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny, pretože okresný súd v ňom žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho určil výšku zodpovednosti zamestnávateľa práve v rozsahu 50%. Z rozsudku nevyplýva tiež, že by okresný súd dospel k záveru, že k pracovnému úrazu došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnávateľa alebo z akýchkoľvek iných dôvodov, ako je porušenie pracovnoprávnych predpisov na strane poškodeného zamestnanca.

2.1.1 Okresný súd v rozsudku poukázal, že poškodený zamestnanec pri výkone svojej práce hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď v prípade udalosti, ktorá nastala v senníku, bezdôvodne opustil kabínu nakladača, z tejto kabíny vystúpil a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy, pričom následne došlo k jeho zavaleniu balíkom slamy o hmotnosti 450 kg, čo malo za následok jeho smrť. Poškodený zamestnanec ako dlhoročný a skúsený pracovník obsluhujúci teleskopický nakladač pri vyskladňovaní balíkov slamy dňa 17.06.2021 porušil svojím zavinením protiprávnym konaním a nesprávnym pracovným postupom bezpečnostné predpisy, hoci s týmito bol riadne a preukázateľne oboznámený, čím si sám privodil pracovný úraz s následkom smrti. Poškodený zamestnanec bol riadne vyškolený na obsluhu strojných zariadení, vrátane teleskopického nakladača, s ktorým v čase úrazu pracoval a okresný súd mal tiež za preukázané, že v tejto súvislosti poškodený absolvoval všetky potrebné školenia, súvisiace s obsluhou nakladača, ktorých súčasťou boli aj školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri obsluhe strojov, a teda aj nakladač so zdôrazneným upozornením, že kabína nakladača nesmie byť v žiadnom prípade opustená v čase, kedy je motor v chode. 2.1.2 Okresný súd poukázal aj na to, že v znaleckom posudku znalec Ing. Július Priputen uvádza, že kabína nakladača je zhotovená z oceľovej konštrukcie, ktorá chráni pracovníka vo vnútri kabíny pred akýmkoľvek poškodením zdravia. Poškodený zamestnanec teda musel vedieť, že v prípade udalosti nesmie kabínu nakladača opustiť, nesmie v nej vystúpiť do rizikového prostredia, ale musí konať tak, aby vyšiel s nakladačom do chráneného prostredia, v ktorom nehrozí nebezpečenstvo. Poškodený v čase úrazu pracoval v neosvetlenom prostredí senníka, v šere, pretože si v senníku neotvoril ani jednu bránu senníka a zároveň nemal zapnuté svetlá nakladača, čím tiež porušil právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okresný súd sa teda prakticky v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného a určil, že porušenie povinnosti na strane poškodeného zamestnanca bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a jednoznačnou príčinou úrazu bolo porušenie povinnosti na strane poškodeného zamestnanca. 2.1.3 Pokiaľ ide o porušenie povinnosti zamestnávateľa, okresný súd iba konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ riadne nepreukázal splnenie si povinnosti ohľadne školenia všetkých zamestnancov, vykonávajúcich práce súvisiace s bezpečným uskladňovaním veľkoobjemových balíkov slamy. Z rozsudku však nevyplýva, že by podľa súdu toto porušenie povinnosti, resp. nedostatočné preukázanie splnenia povinnosti zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, rovnako sa v rozsudku neuvádza iná príčina pracovného úrazu poškodeného zamestnanca ako porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany poškodeného zamestnanca. Z hľadiska posúdenia miery zodpovednosti za pracovný úraz je pritom práve rozhodujúce posúdenie, či porušenie povinnosti zamestnanca bolo iba jednou z príčin vzniku úrazu (t.j. či došlo aj k porušeniu povinnosti zo strany zamestnávateľa, ktorá je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom), alebo či škoda bola spôsobená iba porušením povinnosti zamestnanca. 2.1.4 Ak ku vzniku pracovného úrazu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnávateľa, ale iba z dôvodu porušenia povinnosti zamestnanca, zamestnávateľ by v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce mal byť celkom zbavený zodpovednosti za pracovný úraz. Pokiaľ teda okresný súd neidentifikoval žiadne porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom ani žiadnu inú príčinu pracovného úrazu ako porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, mal postupovať v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá za vznik pracovného úrazu vo výške 0%. Daný záver nemá žiadny vplyv na zistenie, že aj zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže toto porušenie zo strany zamestnávateľa nie je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a možno teda legitímne predpokladať, že k pracovnému úrazu by došlo aj v prípade, ak by danú povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ neporušil. 2.1.5 Žalovaný splnil všetky povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo vzťahu ku všetkým zamestnancom, keďže preukázal, že všetci zamestnanci pravidelne absolvovali školenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predmetom ktorých bolo okrem iného aj nakladanie a uskladňovanie veľkoobjemových balíkov slamy, rovnako boli títo zamestnanci zaúčaní a zaškoľovaní aj prakticky, a to staršími kolegami na konkrétnych pracoviskách, čo zamestnávateľ tiež preukázal predložením záznamov o spôsobe zaúčania zamestnancov; poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa 11.10.2023 (body 50. až 55. vyjadrenia žalovaného) a vyjadrenie zo dňa 19.04.2024 (body 39. až 41. vyjadrenia). Nestotožnil sa preto so záverom okresného súdu, že žalovaný riadne nepreukázal splnenie si povinnosti ohľadne školenia všetkých zamestnancov, vykonávajúcich práce, súvisiace s bezpečným uskladnením veľkoobjemových balíkov slamy. Ak by aj žalovaný nedokázal preukázať splnenie tejto povinnosti, resp. ak by došlo aj k porušeniu tejto povinnosti, táto skutočnosť nebola v príčinnej súvislosti

s pracovným úrazom poškodeného zamestnanca, a preto mal žalovaný za to, že nie je relevantná pri posúdení zodpovednosti za pracovný úraz. 2.1.6 V tejto súvislosti poukázal na konkrétne prípady aktuálnej rozhodovacej praxe, pri ktorých skutkové okolnosti boli porovnateľné s daným prípadom, pričom na rozdiel od daného prípadu konajúci súd konštatoval zodpovednosť zamestnanca za daný pracovný úraz v rozsahu 100%. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9CoPr/3/2018 zo dňa 17.05.2018, rozsudok krajského súdu sp.zn. 2CoPr/11/2023 zo dňa 20.06.2024 (žalovaný neuviedol, rozsudok ktorého krajského súdu – poznámka odvolacieho súdu), rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoPr/9/2016 zo dňa 24.11.2016. 2.1.7 Žalovaný mal za to, že okresný súd nekonal správne, keď bez ďalšieho rozdelil rovným dielom zodpovednosť za pracovný úraz medzi zamestnávateľa a zamestnanca, a to aj napriek tomu, že porušenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom identifikoval iba na strane zamestnanca. Za preukázané považoval okresný súd aj, že stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica do vydania rozhodnutia o zastavení konania, t.j. do 29.06.2023, že zistené nedostatky u žalovaného sú v príčinnej súvislosti s úrazom poškodeného zamestnanca, a že u poškodeného zamestnanca nedostatky v príčinnej súvislosti neboli zistené, je neobjektívne, nesprávne a nezákonné. Ak súd považoval záver inšpektorátu práce Banská Bystrica o tom, že zistené nedostatky u žalovaného sú v príčinnej súvislosti s úrazom poškodeného zamestnanca za neobjektívny, nesprávny a nezákonný a zároveň identifikoval porušenie pracovnoprávnych predpisov na strane poškodeného zamestnanca ako príčinu pracovného úrazu, mal odvolateľ za to, že súd ho mal zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz v plnom rozsahu. Namiesto toho okresný súd bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia rozdelil rovnakým dielom zodpovednosť za pracovný úraz medzi zamestnanca a zamestnávateľa. 2.1.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu v zmysle §388 C.s.p. zmeniť rozsudok okresného súdu a určiť, že za pracovný úraz poškodeného E. B. zodpovedá žalovaný v rozsahu 0% a žalovanému priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. 2.2 Žalobkyňa v odvolaní napadla odvolanie vo všetkých výrokoch rozsudku z dôvodov uvedených v §365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. s tým, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, v zmysle ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia mal za preukázané, že sa žalovaný zbavil čiastočne svojej zodpovednosti (§196 ods. 2 písm. a), b), alebo c) Zákonníka práce). Podľa súdu prvej inštancie však poškodený hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď bezdôvodne opustil kabínu nakladača a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkov slamy, hoci bol s týmito bezpečnostnými predpismi riadne a preukázateľne oboznámený. Takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie svedčí len dikcii §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Súd prvej inštancie sa však potom nezaoberal presne jednotlivými predpokladmi čiastočného zbavenia sa zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pracovným úrazom, upravenými v hypotéze tejto právnej normy, čo znamená neúplné a nepresvedčivé zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. 2.2.2 Absenciu zdôvodnenia jednotlivých konkrétnych predpokladov čiastočného zbavenia sa zodpovednosti podľa §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zdôvodnila žalobkyňa tým, že nesúhlasila so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal jej manžel hrubo porušiť bezpečnostné predpisy, čo malo byť tiež príčinou vzniku pracovného úrazu; súčasne nesúhlasila so závermi, že žalovaný sa čiastočne zbavil zodpovednosti za pracovný úraz v miere 50 %. Poukázala na §195 ods. 1 a 6 Zákonníka práce, upravujúce objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom zamestnanca, ktorá je daná bez ohľadu na to, či sa na spôsobení škody zamestnávateľ podieľal svojím zavinením, respektíve bez ohľadu na to, či zamestnávateľ porušil v súvislosti s pracovným úrazom právne predpisy. Zamestnávateľ sa môže zodpovednosti za škodu úplne alebo čiastočne zbaviť v zmysle §196 Zákonníka práce. Nevyhnutným predpokladom čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je však v zmysle §196 ods. 2 Zákonníka práce to, že jednou z príčin pracovného úrazu bolo zavinené porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca, hoci ten bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený. Ďalšou možnosťou čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je skutočnosť, že jednou z príčin škody bolo požitie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok

zamestnancom. Poslednou možnosťou čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je vznik škody pre počínanie si zamestnanca v rozpore s obvyklým spôsobom správania alebo pre jeho ľahkomyseľné konanie napriek tomu, že si musel byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností znamenajúcich čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom je výlučne na zamestnávateľovi. 2.2.3 Okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, v zmysle ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia mal za preukázané, že sa žalovaný zbavil čiastočne svojej zodpovednosti. Z konštatovania súdu, že poškodený hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď bezdôvodne opustil kabínu nakladača a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkov slamy, hoci bol s týmito bezpečnostnými predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, je však možné usúdiť, že okresný súd rozhodoval podľa §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Okresný súd neuviedol tvrdenia, ktoré by svedčili čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti žalovaného podľa iného ustanovenia. Preto sa žalobkyňa v odvolaní zamerala len na argumentáciu nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o zbavení sa zodpovednosti žalovaného podľa §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. 2.2.4 Prvým predpokladom zbavenia sa zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia je preukázanie zavineného porušenia právnych predpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca. Podľa okresného súdu mal porušiť poškodený predpisy tým, že bezdôvodne opustil kabínu nakladača, z tejto kabíny vystúpil a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala v prvom rade na to, že pri vyšetrovaní pracovného úrazu nedospeli ani inšpektorát práce, ani orgány polície k jednoznačnému zisteniu skutkového priebehu nehodového deja. Ani v súdnom konaní nebol presný priebeh nehodového deja presne preukázaný, inšpektorát práce, ako aj orgány polície dospeli len k pravdepodobnému priebehu nehodového deja, ktorý však nebol hodnoverne a s istotou preukázaný a nebolo jednoznačne vylúčené, že úrazový dej mohol prebehnúť aj iným spôsobom. Priebeh nehodového deja totiž nebol zachytený na žiadnom záznamovom zariadení a nevidel ho ani žiaden svedok. Preto nemožno s istotou presne ustáliť, za presne za akých okolností, kedy a akým spôsobom poškodený vstúpil do priestoru, kde ho zavalili veľkokapacitné balíky slamy. Z uvedených dôvodov preto ani nemožno považovať za preukázané, že poškodený mal alebo nemal mať vedomosť o existencii ohrozenia a s touto vedomosťou mal vstúpiť do ohrozeného priestoru. Nebolo preto preukázané konanie, ktorým mal poškodený porušiť súdom mienenú právnu povinnosť. Nebolo jednoznačne preukázané, prečo sa poškodený nachádzal mimo kabíny nakladača, a najmä nebolo preukázané, že z tejto kabíny vystúpil až po páde prvého balíka; z kabíny nakladača totiž mohol vystúpiť aj pred týmto pádom za situácie, že nič nenasvedčovalo existujúcemu riziku pádu balíkov. Argumentom tu nie je poškodenie kabíny, čelného skla a spätného zrkadla nakladača, pretože k takémuto poškodeniu mohlo dôjsť aj priamo pri páde balíkov slamy v čase, keď bol poškodený zamestnanec už mimo kabíny. 2.2.5 Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval konanie poškodeného, ktorým sa mal dopustiť porušenia právnej povinnosti, ale konkrétne neuviedol, v akom právne záväznom dokumente mala byť predmetná právna povinnosť uvedená či zakotvená. Odôvodnenie rozsudku je v tomto smere nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o samotné vystúpenie poškodeného z nakladača, v konaní bolo zo strany žalovaného prezentované, že pri obsluhe stroja mal poškodený povinnosť nevystupovať z neho v prípade, že tento je naštartovaný. Neuviedol však konkrétny právne záväzný dokument, v ktorom je táto povinnosť zakotvená. Rovnako konkrétny v tomto smere nebol ani súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Pokiaľ ide o vstup do ohrozeného priestoru, súd prvej inštancie presne neuviedol konkrétny dokument, či ustanovenie, v ktorom bola táto právna povinnosť zakotvená. 2.2.6 Žalovaným predložená SMERNICA - Prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Prevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 je dokumentom spoločnosti AGROTOM s.r.o., so sídlom Tomášovce 486, IČO: 36 025 933, 985 56, a nie spoločnosti žalovaného. Nebolo v konaní preukázané, že by mala táto smernica platiť aj pre zamestnancov žalovaného. Okrem toho, že s touto smernicou nebol poškodený oboznámený, tento dokument žalovaný doručil Inšpektorátu práce až dňa 03.08.2021, takmer dva mesiace po vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti, hoci bol o to žiadaný bezprostredne po pracovnom úraze. Aj to spochybňuje, že by v čase vzniku pracovného úrazu mal žalovaný konkrétnym spôsobom upravené povinnosti zamestnancov pri skladovaní veľkoobjemových balíkov slamy, vrátane úpravy bezpečného pohybu osôb v mieste ich skladovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo v konaní preukázané, ktorý konkrétny predpis, či pokyn a v ňom uloženú právnu povinnosť mal poškodený porušiť.

2.2.7 Aj keby bolo v prípade poškodeného preukázané porušenie právnej povinnosti, nevyhnutným predpokladom v zmysle §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je splnenie podmienky, že bol riadne a preukázateľne oboznámený s predpisom, ktorý mal ako zamestnanec porušiť. V danom prípade žalovaný ako zamestnávateľ splnenie tejto podmienky nepreukázal. Nebolo zo strany žalovaného jasne a zreteľne preukázané, kedy, v akom rozsahu, a s ktorými predpismi a konkrétnymi povinnosťami bol poškodený oboznámený. SMERNICA - Prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 sú zjavne dokumentmi spoločnosti AGROTOM s.r.o., so sídlom 985 56 Tomášovce 486, IČO: 36 025 933, a nie spoločnosti žalovaného. To vyplýva priamo z obsahu týchto listín. -z obsahu týchto dokumentov nevyplýva, že by mali byť aj smernicami či predpismi žalovaného, a že poškodený mal byť s týmito predpismi oboznamovaný. 2.2.8 Z ďalších listín predkladaných žalovaným, zo záznamovej knihy zo dňa 20.05.2019, 10.05.2021 a 31.05.2021 vôbec nevyplýva, čo presne a konkrétne bolo obsahom školení, a že by predmetom školení mali byť aj poučenia o povinnostiach, na ktorých údajnom porušení okresný súd založil čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného. V uvedených dokumentoch je len stroho a všeobecne uvedené, že išlo o školenie zamestnancov. Z dokumentácie Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-32-18-2.2/P-JI-21zo dňa 14.09.2021 a Rozhodnutie Inšpektorátu Banská Bystrica č. k. 231/21-2.0/pok/r. IPBB-PRODD/ROZ/2022/853 zo dňa 17.02.2022 vyplýva, že podľa výpovedí pracovníkov I. D., B. A. a J. K. nebola predmetom školenia manipulácia s balíkmi slamy, ukladanie stohu z balíkov a títo ani nevedeli o nejakom prevádzkovom predpise alebo usmernení na ukladanie balíkov do stohu. Podmienkou malo byť uloženie čo najviac balíkov do senníka hocijakým spôsobom. Tieto mali byť ukladané len na základe ústneho odovzdávania skúseností medzi zamestnancami. Rovnako nebol zo strany žalovaného predložený konkrétny dôkaz, ktorý by jasne a zreteľne preukázal, že poškodený bol oboznámený s povinnosťou nevystupovať z nakladača v prípade, že tento je naštartovaný (aj keď takéto prípadné porušenie právnej povinnosti zo strany poškodeného by nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu). 2.2.9 Za vierohodný dôkaz, preukazujúci riadne oboznámenie s predpismi nemožno považovať ani vyjadrenie spoločnosti JUREKON, družstvo, Fialová 2C, 851 07 Bratislava, IČO: 45 315 582 zo dňa 09.01.2022 a jej čestné prehlásenie z toho istého dňa. Tieto dokumenty boli zjavne účelovo vydané až ex post po vzniku pracovného úrazu osobou vzájomne prepojenou so žalovaným, so zjavne účelovým obsahom, s domnienkami snažiacimi sa vinu za pracovný úraz preniesť na poškodeného, ako aj snahou zhojiť nedostatky v školení zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu. Rovnako za irelevantný považovala žalobkyňa záznam o spôsobe zaučenia zo dňa 07.03.2022, preukazujúci vykonanie školenia a jeho obsahu tam uvedených osôb až po pracovnom úraze, a nie je spôsobilý preukázať školenie zamestnancov a jeho obsah pred pracovným úrazom. Uvedený spôsob predvedenia školenia sa javí skôr ako reakcia žalovaného na pracovný úraz zo dňa 17.06.2021 v snahe vyhnúť sa nedostatkom z jeho strany, ktoré existovali v oblasti školenia jeho zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu. 2.2.10 Rovnako bol účelový charakter konania žalovaného v snahe zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, keď prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 žalovaný predložil inšpektorátu práce až dňa 03.08.2021, takmer dva mesiace po vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti, hoci bol žiadaný bezprostredne po pracovnom úraze. Navyše tento prevádzkový poriadok je spracovaný vo všeobecnej rovine, neupravuje konkrétny spôsob pri stohovaní a ukladaní balíkov slamy a konkrétny pracovný postup. 2.2.11 Odvolateľka za ďalší nevyhnutný predpoklad čiastočného zbavenia sa zodpovednosti žalovaného zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom považovala príčinnú súvislosť medzi konkrétnym porušením právnej povinnosti a vznikom pracovného úrazu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že zamestnanec mal povinnosť neopúšťať nakladač v čase, keď bol jeho motor v chode, že táto povinnosť bola zamestnancovi uložená konkrétnym právnym predpisom a že poškodený bol riadne a preukázateľne s týmto predpisom oboznámený, potom prípadné takéto porušenie povinností nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Uvedená povinnosť mala byť totiž uložená zamestnancovi v súvislosti so správnou obsluhou nakladača, a nie so správnym pracovným postupom stohovania veľkoobjemových balíkov slamy. Príčinou vzniku pracovného úrazu však nebola nesprávna obsluha nakladača, jeho prevádzka, či chod, ale zrútenie sa naskladnených veľkokapacitných balíkov slamy bez vplyvu prevádzky nakladača na túto skutočnosť. Absencia príčinnej súvislosti vo vyššie naznačenom smere je zrejmá z toho, že ak by poškodený vypol chod motora nakladača a následne by z neho vystúpil, dodržal by právnu povinnosť neopúšťať nakladač so zapnutým motorom, pričom by došlo k rovnakému následku a vzniku pracovného úrazu. Je tak zrejmé, že prípadné konanie poškodeného

v rozpore s povinnosťou neopúšťať nakladač v čase, keď je motor v chode, nebolo tou skutočnosťou, ktorá by bola príčinou vzniku pracovného úrazu. 2.2.12 Pri právnej povinnosti nevstupovať do rizikového priestoru ohrozeného pádom balíkov slamy žalobkyňa uviedla, že z dôvodu nemožnosti presného ustálenia úrazového deja nemožno zistiť, či žalovaný mohol vedieť o hrozbe zrútenia balíkov slamy, pretože nie je možné presne ustáliť, v akom okamihu vystúpil z nakladača (či pred jeho vystúpením už mohol na základe pádu niekoľkých balíkov predpokladať, že hrozí zrútenie ďalších balíkov). V prípade absencie porušenia tejto povinnosti totiž logicky absentuje aj príčinná súvislosť porušenia tejto povinnosti s následným vznikom úrazu. 2.2.13 Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na prácu poškodeného v neosvetlenom prostredí, nie je zrejmé, ako konkrétne malo toto prípadné porušenie povinnosti ako príčina vyvolať následok v podobe vzniku pracovného úrazu. Z uvedeného vyplýva, že nebolo žalovaným preukázané ani naplnenie predpokladu existencie príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením právnej povinnosti zo strany poškodeného so vznikom pracovného úrazu. 2.2.14 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalovaný nemohol čiastočne zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz podľa §196 ods. 2 Zákonníka práce. 2.2.15 Odvolateľka poukázala na konanie vedené Inšpektorátom práce Banská Bystrica, z ktorého je zrejmé, že tento orgán si bezprostredne po úraze vyžiadal vysvetlenia od I. D., B. A. a ďalších, vykonal obhliadku miesta úrazu, na ktorom vykonal potrebné úkony, vrátane meraní, akým spôsobom boli balíky slamy v senníku uskladňované; z obsahu dokumentácie tohto orgánu je evidentné - zvlášť s ohľadom na vykonanú ohliadku bezprostredne po pracovnom úraze - že stohované balíky boli v senníku ukladané na mierne šikmom podklade zo zeminy, betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so zvyšovaním výšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy v senníku, a to práve v smere pádu balíkov slamy do prejazdnej uličky v senníku. Dostatočnú stabilitu nezaručovalo pritom ani ich previazanie. Okrem toho podľa B. A., vykonávajúceho následné vyskladnenie balíkov slamy zo senníka, tento mal zistiť, že podložie, na ktorom boli balíky položené, bolo podmočené. Uvedená skutočnosť bola tým podstatným prvkom príčiny, ktorý spôsobil pád balíkov slamy a vznik smrteľného pracovného úrazu, za čo nesie plnú zodpovednosť žalovaný. 2.2.16 Žalovaný svoju obranu založil len na viacerých vlastných domnienkach, napríklad, že zamestnanec vystúpil z nakladača až po páde prvého balíka slamy, že stoh s balíkmi nemohol byť nestabilný, pretože v minulosti nikdy nedošlo k samovoľnému pádu balíkov slamy, že pád balíkov slamy musel spôsobiť zamestnanec zavadením o stoh s nakladačom, že poškodený zamestnanec bol v čase úrazu nesústredený kvôli oslave narodenín jeho dcér a podobne. Tieto vlastné domnienky žalovaného však nemožno vydávať za preukázané fakty, ani za dôkaz preukazujúci unesenie dôkazného bremena žalovaného ohľadom skutočností podľa §196 ods. 1,2 Zákonníka práce. Domnienky nemôžu nahrádzať unesenie dôkazného bremena. Zamestnávateľ pri úplnom či čiastočnom zbavení sa zodpovednosti podľa §196 ods. 1,2 Zákonníka práce musí jasne, exaktne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že došlo k naplneniu skutočností, predpokladaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, ktoré eventuálne môžu znamenať zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz. O vnútornej rozpornosti argumentácie žalovaného svedčí aj, že žalovaný zo skutočnosti, že nikdy predtým nedošlo k samovoľnému pádu balíkov slamy vyvodzuje záver, že k samovoľnému pádu nemohlo dôjsť ani dňa 17.06.2021 a tento pád musel spôsobiť sám poškodený zamestnanec zavadením nakladača o stoh slamy. 2.2.17 Rovnakou logikou, akú používa v danom prípade žalovaný, možno dospieť aj k opačnému záveru: pokiaľ sa E. B. počas jeho 20 ročnej praxe nikdy nestalo, že by zavadil o stoh slamy a spôsobil pád balíkov, tak sa to nemohlo stať ani dňa 17.06.2021. Je zrejmé, že ak predtým nikdy nedošlo k samovoľnému pádu balíka slamy, samo osebe to ešte neznamená, že sa to nemôže už nikdy stať, a že sa to nemohlo stať ani 17.06.2021, zvlášť s ohľadom na to, že pri ohliadke bezprostredne po pracovnom úraze bolo zistené, že stohované balíky boli v senníku ukladané na nevyhovujúcom podklade a nevyhovujúcim spôsobom. Sám žalovaný vo viacerých dokumentoch pri hlásení pracovného úrazu uviedol kód príčiny úrazu 12, čo znamená, že príčinou úrazu nebolo okrem iného ani porušenie právnych povinností, či iných nedostatkov na strane poškodeného zamestnanca. 2.2.18 Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel, žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%, ako aj právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne súhlasil s odvolateľkou v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, avšak z iných dôvodov, ako žalobkyňa. Vzhľadom na to, že v rozsudku súd prvej inštancie úplne konkrétne identifikuje porušenia bezpečnostných predpisov zo strany poškodeného

zamestnanca, ktoré boli príčinami pracovného úrazu poškodeného zamestnanca, mal žalovaný za to, že okresný súd nepochybne postupoval v danej veci na základe §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Súd nie je povinný podrobne v odôvodnení zdôvodňovať, či zvažoval aj čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz aj podľa §196 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce. 3.1 Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené subjektami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných subjektmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku subjektu konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty subjektov konania (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a iné). Žalovaný sa preto nestotožnil s názorom žalobkyne, že by okresný súd pochybil, alebo že by odôvodnenie rozsudku bolo neúplné v prípade, ak sa obmedzil iba na posúdenie splnenia predpokladov podľa §196 ods. 2 písmena a) Zákonníka práce, ak mal za to, že došlo k splneniu predpokladov podľa tohto ustanovenia. 3.2 Na druhej strane odvolateľ považuje rozsudok za arbitrárny, pretože v ňom žiadnym spôsobom okresný súd nezdôvodnil, na základe čoho určil výšku zodpovednosti zamestnávateľa práve v rozsahu 50 % a z rozsudku rovnako nevyplýva ani, ako dospel k záveru, že k pracovnému úrazu došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností zamestnávateľa alebo z akýchkoľvek iných dôvodov, ako je porušenie pracovnoprávnych predpisov na strane poškodeného zamestnanca. Pokiaľ ide o porušenie povinností zamestnanca, súd sa prakticky v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, že poškodený zamestnanec pri výkone svojej práce hrubo porušil bezpečnostné predpisy, keď v prípade udalosti (t.j. po páde balíkov slamy), ktorá nastala v senníku, bezdôvodne opustil kabínu nakladača, z tejto kabíny vystúpil a vstúpil do priestoru ohrozeného pádom balíkmi slamy, pričom následne došlo k jeho zavaleniu balíkom slamy o hmotnosti 450 kg, čo malo za následok jeho smrť. Práve bezdôvodné opustenie kabíny nakladača do evidentne ohrozeného priestoru pádom balíkmi slamy, rovnako ako aj neodborná manipulácia s balíkmi slamy, pri ktorej poškodený zamestnanec zavadil o stoh slamy, v dôsledku čoho došlo k prvému pádu balíka (balíkov) slamy na nakladač, možno považovať za jediný dôvod úrazu, ktorý je preukázateľne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. 3.3 V odôvodnení rozsudku okresný súd uvádza aj iné porušenie bezpečnostných predpisov zo strany poškodeného zamestnanca, ako je práca v neosvetlenom prostredí alebo opustenie nakladača v čase, keď je motor v chode, tieto však ani súd, ani žalobca v žiadnych svojich vyjadreniach nepovažovali za bezprostrednú príčinu pracovného úrazu. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že na základe uvedeného (t.j. že porušenie povinnosti pri práci poškodeného zamestnanca v neosvetlenom prostredí, ako aj opustenie nakladača v čase, kedy je motor v chode, nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom), nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením právnej povinnosti zo strany poškodeného zamestnanca so vznikom pracovného úrazu. Podrobnejšiu argumentáciu uviedol žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.10.2023 (body 41. až 43. vyjadrenia). 3.4 Žalovaný nesúhlasil so žalobkyňou v odvolaní, že v konaní nebol preukázaný presný priebeh nehodového deja, a že žalovaný založil svoju obranu iba na svojich domnienkach, ktoré nemožno vydávať za fakty. Popis nehodového deja uviedol žalovaný vo vyjadrení z 11.10.2023 (bod 31. vyjadrenia), ako aj vo vyjadrení zo dňa 19.04.2024 (body 21. až 30. vyjadrenia), ktorý nie je len pravdepodobný, ale je jediný možný, správny, racionálny a logický podľa skutkových okolností, ktoré nepochybne vyšli najavo v rámci trestného konania, ako aj počas správneho konania, vedeného Inšpektorátom práce Banská Bystrica. Aj keď priebeh nehodového deja nebol zachytený na žiadnom záznamovom zariadení, ako uvádza žalobkyňa, ani ho nevidel žiaden svedok, v doterajších konaniach sa podarilo jednoznačne ustáliť nehodový dej. 3.5 Žalobkyňou opakovane predkladaný alternatívny opis priebehu nehodového deja, podľa ktorého k poškodeniu nakladača a pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca malo dôjsť v jednom momente, resp. podľa ktorého k pádu balíkov slamy na nakladač a na poškodeného zamestnanca došlo v čase, keď sa poškodený zamestnanec z bližšie nevysvetlených dôvodov práve nachádzal mimo kabíny nakladača, je v rozpore so skutkovými zisteniami a faktami, ktoré boli preukázané v trestnom konaní. Poškodený nakladač sa totiž nachádzal bližšie pri tzv. vrchnej bráne senníka a telo poškodeného zamestnanca a všetky vecné škody pochádzajúce z poškodeného nakladača sa nachádzali bližšie pri tzv. spodnej bráne senníka vo vzdialenosti cca 7 až 8 m od poškodeného nakladača. Neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie, na základe ktorého by bolo možné odôvodniť, ako by k poškodeniu nakladača mohlo dôjsť v čase, keď bol zaparkovaný v opačnej časti senníka, ak v jeho okolí neboli nájdené žiadne iné stopy, svedčiace o páde balíka v danej časti senníka. Preto žalovaný má za to, že práve žalobkyňou predkladaný alternatívny opis priebehu nehodového deja je založený na

ňou vykonštruovaných domnienkach, ktorá sa snaží bez toho, aby svoje tvrdenia oprela o existujúce vykonané dôkazy, prísť s vlastnou verziou nehodového deja. Jej verzia udalosti je nepravdepodobná, nelogická, neopierajúca sa o žiaden z existujúcich zadovážených a vykonaných dôkazov, preto žalovaný navrhol na ňu, ako na čisto subjektívnu domnienku (hypotézu) neprihliadať. 3.6 V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti prípadu je žalovaný jednoznačne názoru, že ku vzniku smrteľného pracovného úrazu poškodeného zamestnanca došlo výlučne v dôsledku jeho zavineného porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, respektíve pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi poškodený zamestnanec bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa u žalovaného sústavne vyžadovali a kontrolovali. 3.7 K splneniu povinností na strane žalovaného, t.j. k preukázateľnému oboznámeniu poškodeného zamestnanca s bezpečnými postupmi sa žalovaný vyjadril dňa 11.10.2023 (body 50. až 58. vyjadrenia) a dňa 19.04.2024 (body 39. až 41. vyjadrenia). Nie je pravda, že by žalovaný nebol riadne a preukázateľne oboznámený s predpismi na ochranu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré mal porušiť a ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Okresný súd v tejto súvislosti správne konštatoval, že poškodený zamestnanec bol riadne vyškolený na obsluhu strojných zariadení vrátane teleskopického nakladača, s ktorým v čase úrazu pracoval, ako aj že v tejto súvislosti absolvoval všetky potrebné školenia, súvisiace s obsluhou nakladača, ktorých súčasťou boli aj školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri obsluhe strojov, a teda aj nakladač. Žalovaný splnenie uvedenej povinnosti preukázal predložením záznamovej knihy zo dňa 10.03.2021, z ktorej jednoznačne vyplýva, že poškodený zamestnanec bol vyškolený, aj pokiaľ ide o nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré sa pri práci s nakladačom a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť. Ak by zamestnanec riadne postupoval v súlade s pokynmi zamestnávateľa, s ktorými bol riadne oboznámený, čo vyplýva z predloženej záznamovej knihy, t.j. nevstúpiť do ohrozeného priestoru počas nebezpečenstva, k smrteľnému pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca by nebolo došlo. Práve porušenie tejto povinnosti zamestnanca bolo preto jedinou bezprostrednou príčinou smrteľného pracovného úrazu. 3.8 Žalovaný nesúhlasil tiež s argumentáciou žalobkyne, že stohované balíky boli v senníku uložené na mierne šikmom podklade zo zeminy, betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so zvyšovaním výšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy, ako ani s informáciou o tom, že podložie, na ktorom boli balíky položené, bolo podmočené, ktoré skutočnosti žalobkyňa považovala za podstatné príčiny vedúce k pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca. Uvedené tvrdenia žalovaný namietal už aj v konaní pred Inšpektorátom práce Banská Bystrica, vychádzajúceho pri závere o nestabilite stohu aj z tvrdenia B. A., ktorý vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 13.07.2021 uviedol, že keď 12.07.2021 vyberal balíky, zistil podmočenie podložia pod balíkmi slamy. Na túto informáciu však nemožno prihliadať, pretože toto konštatovanie sa vzťahuje na situáciu v senníku takmer mesiac po predmetnej udalosti. Ani v ostatných výpovediach, ani v zápisnici z obhliadky miesta činu žiadne podmočenie spomínané nie je, pričom, ak by k podmočeniu skutočne dochádzalo už v čase od žatvy v roku 2020 a spôsobovalo by nestabilitu stohu slamy v čase vzniku pracovného úrazu, muselo by byť pozorovateľné najneskôr v čase obhliadky miesta činu. 3.9 V tejto súvislosti žalovaný dodal, že samotná zápisnica o obhliadke miesta činu ďalej uvádza, že balíky slamy boli uložené po šesť kusov na sebe, pričom jednotlivé balíky boli medzi sebou previazané, teda, že balíky boli uložené tak, ako mali byť v zmysle pravidiel stohovania. Rovnaké konštatovanie o správnom stohovaní balíkov v senníku, kde sa pracovný úraz stal, je uvedené aj vo výpovedi A. E. J. zo dňa 22.07.2021 pred Inšpektorátom práce Banská Bystrica, ktorý potvrdil, že bol prítomný v senníku, kde sa úraz stal v čase cca dva týždne pred úrazom, t.j. začiatkom júna 2021, a že v danom čase boli už odoberané balíky zo stohu do schodov, pričom balíky v stohu boli uložené do 6 m výšky, vzájomne preväzované a z celkového pohľadu sa nezdalo, že by bola narušená stabilita stohu. Keďže nestabilita stohu slamy v senníku v čase škodovej udalosti nebola v konaní preukázaná, ale naopak, sú k dispozícii tvrdenia, podľa ktorých boli dodržané pravidlá stohovania, a teda stoh slamy bol s najväčšou pravdepodobnosťou v čase škodovej udalosti stabilný, žalovaný má za to, že závery Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorými argumentuje žalobkyňa, sú neodôvodniteľné a preukázané, a nemôžu predstavovať základ pre konštatovanie o zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za pracovný úraz. 3.10 Ohľadom porušenia povinností zamestnávateľa okresný súd konštatoval, že žalovaný riadne nepreukázal splnenie si povinnosti preškolenia všetkých zamestnancov, vykonávajúcich práce súvisiace s bezpečným uskladňovaním veľkoobjemových balíkov slamy, avšak okresný súd neidentifikoval príčinnú súvislosť medzi nesplnením tejto povinnosti a vznikom smrteľného úrazu. Žalovaný súhlasil so súdom prvej inštancie, že prípadné nedostatočné preukázanie splnenia tejto povinnosti zo strany

žalovaného ako zamestnávateľa nie je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a žalovaný má za to, že nesplnenie tejto povinnosti nemá vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz. Z hľadiska posúdenia miery zodpovednosti za pracovný úraz je rozhodujúce posúdenie, či porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca bolo iba jednou z príčin vzniku úrazu, t.j., či došlo aj k porušeniu povinnosti zo strany zamestnávateľa, ktorá je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, alebo či škoda bola spôsobená iba porušením povinnosti poškodeného zamestnanca. Ak ku vzniku pracovného úrazu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnávateľa, ale iba z dôvodu porušenia povinnosti poškodeného zamestnanca, zamestnávateľ by v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce mal byť celkom zbavený zodpovednosti za pracovný úraz. 3.11 Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že ak okresný súd neidentifikoval žiadne porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ani žiadnu inú príčinu pracovného úrazu ako porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, mal postupovať v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá za vznik pracovného úrazu vo výške 0 %. Na daný záver nemá žiadny vplyv zistenie, ak by aj zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak toto porušenie zo strany zamestnávateľa nie je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a možno teda legitímne predpokladať, že k pracovnému úrazu by došlo aj v prípade, ak by danú povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ neporušil. 3.12 Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný odvolaciemu súdu v zmysle §388 C.s.p. zmeniť rozsudok okresného súdu a určiť, že za pracovný úraz poškodeného zamestnanca žalovaný zodpovedá v rozsahu 0 %, a žalovanému priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Nestotožnila sa so spochybňovaním zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz z dôvodu, že nebolo u neho konštatované žiadne porušenie jeho právnej povinnosti. Pri zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu nie je potrebné zistenie žiadneho porušenia právnej povinnosti z jeho strany. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je totiž prísnou objektívnou zodpovednosťou, ktorú v zmysle ustanovení Zákonníka práce zakladá samotná skutočnosť, že u zamestnanca došlo pri plnení jeho pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, prípadne k jeho smrti. Ustanovenie §195 ods. 6 Zákonníka práce výslovne potvrdzuje túto objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze aj v prípade, že zo strany zamestnávateľa nebolo zistené žiadne porušenie povinnosti, vyplývajúcej z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Preto je námietka žalovaného o arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere nedôvodná. 4.1 Z konania vedeného Inšpektorátom práce Banská Bystrica je zrejmé, že tento orgán si bezprostredne po úraze vyžiadal vysvetlenia od I. D., B. A. a ďalších, vykonal obhliadku miesta úrazu, na ktorom vykonal potrebné úkony, vrátane meraní, akým spôsobom boli balíky slamy v senníku uskladňované. Zvlášť s ohľadom na vykonanú obhliadku bezprostredne po pracovnom úraze, že stohované balíky boli v senníku ukladané na mierne šikmom podklade zo zeminy, betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so zvyšovaním výšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy v senníku, a to práve v smere pádu balíkov slamy do prejazdnej uličky v senníku, bolo evidentné z obsahu dokumentácie Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Okrem toho podľa B. A., ktorý vykonával následné vyskladnenie balíkov slamy zo senníka, mal tento zistiť, že podložie, na ktorom boli balíky položené, bolo podmočené. Uvedená skutočnosť bola tým podstatným prvkom príčiny, ktorý spôsobil pád balíkov slamy a vznik smrteľného pracovného úrazu, za čo nesie plnú zodpovednosť žalovaný. 4.2 Žalovaný v snahe odôvodniť zbavenie vlastnej zodpovednosti poukazuje na údajné hrubé porušenie bezpečnostných predpisov zo strany samotného zamestnanca E. B.. Žiadne takéto hrubé porušenie predpisov zo strany zamestnanca, respektíve ďalšie skutočnosti, ktoré v zmysle §196 Zákonníka práce môžu viesť k zbaveniu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, preukázané v konaní neboli. Pri vyšetrovaní pracovného úrazu nedospel ani inšpektorát práce a ani orgány polície k jednoznačnému zisteniu skutkového priebehu nehodového deja. Ani v súdnom konaní nebol priebeh nehodového deja presne zistený a preukázaný. Inšpektorát práce ako aj orgány polície dospeli len k pravdepodobnému priebehu nehodového deja, ktorý však nebol s istotou preukázaný a nebolo jednoznačne vylúčené, že úrazový dej mohol prebehnúť aj iným spôsobom. Už len z tohto dôvodu nemožno mať za preukázané, že zamestnanec E. B. porušil akúkoľvek právnu povinnosť. Nebolo jednoznačne preukázané ani to, prečo sa zamestnanec nachádzal mimo kabíny nakladač, a najmä nebolo preukázané, že z tejto kabíny vystúpil až po páde prvého balíka. Z kabíny nakladača totiž mohol

vystúpiť aj pred týmto pádom za situácie, že nič nenasvedčovalo existujúcemu riziku pádu balíkov. Argumentom nie je poškodenie kabíny, čelného skla a spätného zrkadla nakladača, pretože k takémuto poškodeniu mohlo dôjsť aj priamo pri páde balíkov slamy v čase, keď bol poškodený zamestnanec už mimo kabíny. Nie je ani zrejmé a nebolo preukázané, aký konkrétny právne záväzný dokument mal ukladať zamestnancovi nevystupovať z nakladača. 4.3 Pokiaľ ide o vstup do ohrozeného priestoru, žalovaným predložená Smernica Prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Prevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 nie je dokumentom žalovaného, ale inej spoločnosti. Nebolo v konaní preukázané, že by mala táto smernica platiť aj pre zamestnancov žalovaného, s touto smernicou nebol zamestnanec oboznámený, čo potvrdili aj svedkovia v konaní pred inšpektorátom práce, resp. v trestnom konaní. Tento dokument navyše žalovaný doručil inšpektorátu práce až dňa 03.08.2021. 4.4 Aj keby bolo v prípade zamestnanca preukázané porušenie právnej povinnosti, neboli preukázané ďalšie skutočnosti nevyhnutné na naplnenie zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Žalovaný nepreukázal splnenie podmienky, že zamestnanec bol riadne a preukázateľne oboznámený s predpisom, ktorý mal ako zamestnanec porušiť. 4.5 V ďalšom zopakovala svoje vyjadrenia z odvolania. 5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne poukázal na prísnu objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz podľa Zákonníka práce, kedy podľa platnej právnej úpravy za pracovný úraz zodpovedá zamestnávateľ, aj keď sa u neho nepreukázalo žiadne porušenie právnej povinnosti. Toto tvrdenie žalobkyne považuje žalovaný za zavádzajúce, pretože uvedené platí iba v prípade, ak sa nepreukázalo porušenie povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, resp. iné okolnosti podľa §196 Zákonníka práce, v ktorom sú uvedené prípady, kedy sa zamestnávateľ môže legitímne, úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz. V rozsudku súdu prvej inštancie bolo konštatované iba porušenie zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, preto žalovaný poukazoval na to, že okresný súd mal v takom prípade úplne zbaviť zamestnávateľa zodpovednosti za pracovný úraz v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu, že jedinou príčinou pracovného úrazu bolo porušenie povinnosti zo strany zamestnanca. 5.1 Žalovaný zotrval na tom, že žalobkyňa opätovne preberá argumentáciu z konania vedeného pred Inšpektorátom práce Banská Bystrica o uložení stohovaných balíkov v senníku; k týmto tvrdeniam sa žalovaný vyjadril dňa 28.04.2025 (body 8. až 10. vyjadrenia žalovaného k odvolaniu) s tým, že tieto skutočnosti nevyplývajú z obhliadky miesta činu, ani z iných dôkazov, pričom k danému konštatovaniu pristúpil Inšpektorát práce Banská Bystrica na základe situácie v senníku takmer mesiac po smrteľnom úraze. 5.2 K opakovanej namietanej nemožnosti preukázania nehodového deja sa žalovaný už opakovane vyjadril dňa 11.10.2023 (bod 31. vyjadrenia žalovaného), ako aj dňa 19.04.2024 (body 21. až 30. vyjadrenia), a vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobkyne zo dňa 28.04.2025 s tým, že skutkový dej nie je len pravdepodobný, ale je jediný možný, správny, racionálny a logický, a to podľa skutkových okolností zistených v trestnom konaní. 5.3 Rovnako k námietkam ohľadne nedostatočného poučenia zamestnanca sa žalovaný vyjadril dňa 11.10.2023 to (body 50. až 58. vyjadrenia), dňa 19.04.2024 (body 39. až 41. vyjadrenia žalovaného), ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 28.04.2025 (bod 7. vyjadrenia žalovaného). Aj okresný súd správne konštatoval, že poškodený zamestnanec bol riadne vyškolený na obsluhu strojných zariadení, vrátane teleskopického nakladača, pričom zo záznamovej knihy zo dňa 10.03.2021 jednoznačne vyplýva, že poškodený zamestnanec bol vyškolený aj pokiaľ ide o nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré pri práci s nakladačom a v súvislosti s ňou sa môžu vyskytnúť. Ak by teda zamestnanec riadne postupoval v súlade s pokynmi zamestnávateľa, s ktorými bol riadne oboznámený, čo vyplýva z predloženej záznamovej knihy, t.j. nevstúpiť do ohrozeného priestoru počas nebezpečenstva, k smrteľnému pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca by nebolo došlo. Preto sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že príčinou vzniku pracovného úrazu nebola nesprávna obsluhu nakladača, jeho prevádzka, či chod, ale zrútenie sa naskladnených veľkokapacitných balíkov slamy bez vplyvu prevádzky nakladača na túto skutočnosť. K zrúteniu balíkov slamy totiž došlo v dôsledku nesprávnej manipulácie s nakladačom, kedy poškodený zamestnanec zavadil o stoh slamy, čím narušil jeho stabilitu a spôsobil zrútenie minimálne jedného balíka slamy. Preto sám poškodený zamestnanec zapríčinil vznik rizikovej situácie, na ktorú bol riadne vyškolený, keďže ide o rizikovú situáciu, ktorá môže nastať práve pri obsluhe nakladača. Ak by aj žalovaný nedokázal riadne preukázať, že poškodeného zamestnanca oboznámil s prevádzkovým poriadkom skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena, na čo tiež

žalobkyňa opakovane poukazuje, nemá táto skutočnosť vplyv na posúdenie zodpovednosti žalovaného v súvislosti s pracovným úrazom, keďže uvedené by aj tak nebolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. 5.4 Rozhodujúce je posúdenie, či porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca bolo iba jednou z príčin vzniku úrazu, t.j., či došlo aj k porušeniu povinnosti zo strany zamestnávateľa, ktorá je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, alebo či škoda bola spôsobená iba porušením povinnosti poškodeného zamestnanca. Ak ku vzniku pracovného úrazu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností zamestnávateľa, ale iba z dôvodu porušenia povinnosti poškodeného zamestnanca, zamestnávateľ by v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce mal byť celkom zbavený zodpovednosti za úraz. 5.5 Žalovaný mal za to, že sa nepreukázalo žiadne porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ani žiadnu inú príčinu pracovného úrazu ako porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, preto mal okresný súd v danej veci postupovať v súlade s §196 ods. 1 Zákonníka práce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá za vznik pracovného úrazu vo výške 0 %. Žalovaný má za to, že na daný záver nemá žiadny vplyv zistenie, ak by aj zo strany zamestnávateľa došlo k porušeniu predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak toto porušenie zo strany zamestnávateľa nie je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a možno teda legitímne predpokladať, že k pracovnému úrazu by došlo aj v prípade, ak by danú povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ neporušil. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného uviedla, že aj keby súhlasila so žalovaným v tom, že okresný súd posudzoval čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze podľa §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, nepochybne je zodpovednosťou súdu v odôvodnení meritórneho rozhodnutia v rámci právneho posúdenia veci presne uviesť, ktorý právny predpis na danú vec aplikoval a akým spôsobom. Takáto povinnosť súdu nepochybne vyplýva z §220 ods. 2 C.s.p., pretože strana konania sa nemá domnievať, resp. na základe vlastných dohadov usudzovať, ktorý právny predpis súd v danom prípade aplikoval. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu má byť takýto údaj úplne jasný a zrejmý, musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Aj z judikatúry jasne vyplýva, že za rozhodujúcu skutočnosť, ktorej má byť venovaná pozornosť v odôvodnení súdneho rozhodnutia je každá zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy. Predpokladom takéhoto postupu je ale v prvom rade poukázanie na konkrétnu právnu normu, aby bolo aj stranám jasné a zrozumiteľné, ktoré zákonné podmienky obsiahnuté v hypotéze danej konkrétnej právnej normy boli v danom prípade naplnené. 6.1 Pokiaľ by žalobkyňa spolu so žalovaným sa zhodla na tom, že okresný súd postupoval podľa §196 ods.2 Zákonníka práce, ďalším vážnym nedostatkom by bolo to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal presne jednotlivými predpokladmi čiastočného zbavenia sa zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pracovným úrazom upravenými v hypotéze tejto právnej normy. V takomto prípade potom ide jednoznačne o neúplné a nepresvedčivé zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Absencia zdôvodnenia jednotlivých konkrétnych predpokladov čiastočného zbavenia sa zodpovednosti podľa §196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je vážnym nedostatkom odôvodnenia rozsudku, ktorá ho robí jednoznačne arbitrárnym. 6.2 Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, ktorý opakovane formuluje ako preukázanú skutočnosť, že jej manžel zavadil s nakladačom o stoh slamy. Z vykonaného dokazovania príslušnými orgánmi žiaden takýto záver nevyplýva. Žalovaný účelovo túto skutočnosť vydáva za preukázaný fakt a snaží sa zavádzať odvolací súd týmto nepravdivým tvrdením. Manžel žalobkyne bol síce nájdený mimo kabínu nakladača, ale nebolo presne nezistené, za akých okolností a z akých dôvodov z tejto kabíny vystúpil a či v danom okamihu mohol predpokladať nebezpečenstvo zrútenia balíkov slamy. Príslušný inšpektorát práce dospel len k predpokladanému priebehu deja, ktorý však nemožno považovať za absolútne istý, pretože v danom čase nebol namieste prítomný žiaden svedok a súslednosť jednotlivých skutočností nemožno presne zistiť. Preto nemožno považovať za preukázané ani prípadné porušenie povinnosti manžela žalobkyne nevstupovať do ohrozeného priestoru. Táto povinnosť bola navyše uložená v prevádzkovom poriadku, s ktorým neboli zamestnancami riadne a preukázateľne oboznámení, čo potvrdili viacerí svedkovia. Manželovi žalobkyne nebolo preukázané ani iné porušenie právnej povinnosti, ktoré by eventuálne malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. 6.3 Napriek námietkam a obrane žalovaného za nesporný považovala žalobkyňa fakt, že Inšpektorát práce Banská Bystrica bezprostredne po vzniku pracovného úrazu vykonal obhliadku miesta úrazu, na ktorom vykonal potrebné úkony, vrátane meraní, akým spôsobom boli balíky slamy v senníku

uskladňované. Inšpektorát práce pri obhliadke konštatoval, že stohované balíky boli v senníku ukladané na mierne šikmom podklade zo zeminy betónových prahov a roztrúsenej slamy, pričom sa so zvyšovaním výšky stohu automaticky zvyšoval aj stupeň naklonenia stohovanej slamy v senníku, a to práve v smere pádu balíkov slamy do prejazdnej uličky v senníku. Dostatočnú stabilitu nezaručovalo pritom ani ich previazanie. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno považovať zodpovednosť žalovaného za škodu pri pracovnom úraze za otáznu. Žalovaný nemal ani vlastný prevádzkový poriadok stohovania balíkov slamy a z výpovedí zamestnancov je evidentné, že títo si pri absencii poučenia o presnom pracovnom postupe stohovania slamy zo strany zamestnávateľa ukladali balíky podľa vlastného uváženia. 6.4 Podľa žalobkyne si žalovaný vo vlastnom vyjadrení zjavne protirečí, keď na jednej strane uvádza, že pravdepodobný nehodový dej zistený inšpektorátom práce a orgánmi polície, je jediný možný správny racionálny a logický. Ide o dej, pri ktorom mal pri manipulácii s nastohovaným radom balíkov spadnúť na kabínu nakladača minimálne 1 balík, následne manžel žalobkyne s nakladačom vycúval na iné miesto vystúpil nakladača a vošiel do rizikového priestoru, kde sa na neho zrútili ďalšie balíky slamy. Na druhej strane žalovaný nerešpektuje ani tento pravdepodobný dej, hoci ho vydáva za jediný možný a pridáva vlastný opis deja tom smere, že manžel žalobkyne s nakladačom zavadil o stoh slamy, čo malo byť príčinou zrútenia prvého (prvých balíkov slamy). 6.5 Zotrvala na tvrdení, že poškodený zamestnanec jednoznačne nebol oboznámený so všetkými potrebnými predpismi; je zrejmé bez potreby hlbšieho skúmania, že Smernica prevádzkový poriadok skladovanie veľkoobjemových balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 a Zásady pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prevádzkový poriadok zo dňa 01.07.2010 bola dokumentom spoločnosti AGROTOM, s.r.o., so sídlom 985 56 Tomášovce 486, IČO: 36 025 933, a nie spoločnosti žalovaného, čo žalovaný nijako nevyvracia ani bližšie nevysvetľuje; vyplýva to priamo z obsahu tejto listiny. 6.6 Aj z ďalších žalovaným predkladaných listín, a to zo Záznamovej knihy zo dňa 20.05.2019, 10.05.2021 a 31.05.2021 vôbec nevyplýva, čo presne a konkrétne bolo obsahom školení a že by predmetom školení mali byť aj poučenia o povinnostiach, na ktorých údajnom porušení žalovaný a súd prvej inštancie zakladá čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného. Poukázala na dokumentáciu Inšpektorátu práce Banská Bystrica a z neho vyplývajúce obsahy výpovedí pracovníkov I. D., J. A. a J. K.; zdôraznila, že zo strany žalovaného nebol predložený konkrétny dôkaz, ktorý by jasne a zreteľne preukázal, že poškodený zamestnanec bol oboznámený s povinnosťou nevystupovať z nakladača v prípade, že tento je naštartovaný. 6.7 Nemožno považovať za vierohodný dôkaz o preukázaní riadneho oboznámenia sa s predpismi ani Vyjadrenie spoločnosti JUREKON, družstvo, Fialová 2C, 851 07 Bratislava, IČO: 45 315 582 zo dňa 09.01.2022 a jej čestné prehlásenie z toho istého dňa, pretože tieto dokumenty boli zjavne účelovo vydané až ex post po vzniku pracovného úrazu osobou vzájomne prepojenou so žalovaným so zjavne účelovým obsahom s domnienkami snažiacimi sa vinu za pracovný úraz zhodiť na poškodeného zamestnanca ako aj snahou zhojiť nedostatky v školení zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu. 6.8 Za irelevantný považuje aj Záznam o spôsobe zaučenia zo dňa 07.03.2022, ktorý preukazuje vykonanie školenia a jeho obsahu tam uvedených osôb až po pracovnom úraze a nie je spôsobilý preukázať školenie zamestnancov a jeho obsah pred pracovným úrazom. Navyše žalovaný Prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemový balíkov slamy a sena zo dňa 18.05.2020 predložil inšpektorátu práce až dňa 03.08.2021 takmer 2 mesiace po vzniku pracovného úrazu, hoci bol žiadaný bezprostredne po pracovnom úraze. Ani túto skutočnosť žalovaný bližšie nevysvetlil a nezdôvodnil. Navyše prevádzkový poriadok je spracovaný vo všeobecnej rovine, neupravuje konkrétny spôsob pri stohovaní a ukladaní balíkov slamy a konkrétny pracovný postup. 6.9 Žalovaný nesúhlasí so skutočnosťou o zlom spôsobe uloženia stohovaných balíkov len tým, že podklad nebol podmočený z dôvodu, že podmočenie bolo zistené až takmer mesiac po vzniku úrazu a v čase úrazu to tak nebolo. Podľa žalobkyne závery z ohliadky miesta úrazu nie sú založené len na podmočení podkladu; inšpektorát zistil pri vlastnej obhliadke šikmý podklad bez ohľadu na prípadné podmočenie. Žalovaný účelovo predkladá údaj o podmočení podkladu ako jediný dôvod šikmého podkladu, ktorý viedol k odklonu celého stohu, čo nie je pravdivé tvrdenie. 6.10 Rovnako zo skutočností tvrdených svedkom Obuchom, že balíky boli preväzované ešte samo osebe nevyplýva, že by stoh slamy mal byť stabilný. Konštatovanie inšpektorátu práce o nestabilnom stohu vychádza nie zo spôsobu preväzovania jednotlivých balíkov, ale predovšetkým z uloženia balíkov slamy na zlom podklade. 6.11 Zhrnula, že poškodený zamestnanec jednoznačne nebol oboznámený so všetkými potrebnými predpismi, najmä pokiaľ ide o pravidlá a pracovný postup pri stohovaní balíkov, čo bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov, nemali stanovený žiaden pracovný postup ako balíky slamy ukladať. Práve

dôsledná úprava miesta uloženia stohovaných balíkov a ich správne stohovanie podľa vopred stanoveného pracovného postupu mohlo evidentne zabrániť pádu stohovaných balíkov a tým aj pracovnému úrazu. Preto je tvrdenie žalovaného o absencii príčinnej súvislosti medzi chýbajúcou poučovacou povinnosťou zamestnávateľa a vznikom pracovného úrazu nelogický. Navrhla rozhodnúť v súlade s jej odvolacím návrhom. 7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že opis skutkového deja ako bol predložený v predchádzajúcich jeho podaniach nevychádza z domnienok, ale z vyhodnotenia dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané, a z ktorých vychádzali napr. aj závery trestného konania. Kľúčové sú najmä zistenia uvedené v uznesení o zastavení trestného konania. Podľa neho uvedený dej bol ustálený tak, že „dňa 17.06.2021 nebohý E. B. po tom, ako nastúpil do práce na stredisku AGROTON, s.r.o., Tomášovce vykonával v objekte senníka s uskladnenými nastohovanými balíkmi lisovanej slamy (veľkoobjemové balíky každý o hmotnosti cca 460 kilogramov) obsluhu teleskopického nakladača Catterpillar, typ CAD TH407C, s ktorým naložil jednu fúru balíkov, následne si pomocou uvedeného nakladača chcel pravdepodobne pripraviť ďalšie balíky slamy ku ich neskoršej nakládke, pričom počas manipulácie s nastohovaným radom balíkov došlo k pádu minimálne jedného balíka na strechu nakladača.“ Táto pasáž dokazuje, že aj policajný orgán v rámci trestného konania vyhodnotil skutkový dej tak, že k pádu balíka došlo v súvislosti s činnosťou poškodeného pri obsluhe nakladača a nie ako dôsledok samovoľného zrútenia stohu. Uvedené zistenie je podporené aj zápisnicou o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciou zachytávajúcou poškodenie pracovného stroja. 7.1 V kontexte vykonaného dokazovania preto žalovaný považuje za dôvodný záver, že k destabilizácii došlo následkom činnosti poškodeného pri obsluhe nakladača, ktorý záver zohľadnil aj súd prvej inštancie, keď pri vyhodnotení dôkazov poukázal na porušenie bezpečnostných pravidiel poškodeným. Okresný súd zároveň neidentifikoval žiadne pochybenie na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Tvrdenie žalobkyne, že poškodenému nebolo preukázané žiadne iné porušenie právnej povinnosti ako vstup do ohrozeného priestoru, preto nezohľadňuje celkový kontext udalosti ani dôkazmi podporujúcimi príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom úrazu. Žalobkyňa týmto spôsobom zľahčuje závažnosť porušenia jednej zo základných bezpečnostných povinností, ktorá má zásadný význam pre ochranu života a zdravia zamestnancov, a to povinnosť nevstupovať do priestoru vyhodnoteného ako rizikový alebo ohrozený, čo patrí medzi fundamentálne zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ich dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou výkonu práce s použitím technických zariadení ako bol aj nakladač. 7.2 Za nepochybné považoval žalovaný, že poškodený bol preukázateľne a opakovane školený o bezpečnosti práce, vrátane rizík súvisiacich s pohybom v blízkosti stohu balíkov a obsluhy nakladača. Tieto školenia absolvoval poškodený pravidelne v súlade s platnými predpismi a zároveň vykonával dlhodobo pracovné činnosti zaradené ako strojník - obsluha nakladača a manipulácia so stohovaným materiálom, čo si vyžadovalo znalosť technických postupov, schopnosť bezpečnej manipulácie a orientáciu v zásadách BOZP. Mal dlhoročnú prax v danom type práce a zároveň sa podieľal na zaúčaní nových zamestnancov, čo nepochybne predpokladá dostatočnú znalosť interných postupov a pravidiel bezpečnej obsluhy pracovného stroja. Nesporne preto poškodený si musel byť vedomý povinnosti nevstupovať do ohrozeného priestoru ako aj rizík spojených s nedodržaním tejto základnej zásady. Ani prípadné spochybnenie formálneho preukázania oboznámenia poškodeného s prevádzkovým poriadkom nemá z hľadiska právneho posúdenia zásadný význam. Rovnako nemá právny význam ani skutočnosť, že predmetný prevádzkový poriadok bol vydaný iným subjektom v rámci skupiny zamestnávateľov. Táto okolnosť bola už opakovane a zrozumiteľne vysvetlená. Predmetný dokument bol určený na zaistenie bezpečnosti na spoločnom pracovisku a jeho obsah korešpondoval s obvyklou praxou v danom type prevádzky. Nezávisle od tejto formálnej otázky však žalovaný preukázal, že poškodený bol so zásadami bezpečnosti práce oboznámený iným spôsobom a bol si vedomý povinnosti konať tak, aby neohrozil seba ani ostatných. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť ako nevedomé alebo z nedbanlivosti vyplývajúce, ale ako vedomé porušenie základnej povinnosti, ktorá je v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov kľúčová. Je preto nesporné, že si musel byť vedomý povinnosti nevstupovať do ohrozeného priestoru ako aj rizík spojených s nedodržaním tejto zásady. Vzhľadom na uvedené nemožno predmetné porušenie vnímať ako marginálne, či nepodstatné. Ide o konanie, ktoré predstavuje vážne zlyhanie poškodeného, a ktoré bolo v priamom príčinnom vzťahu so vznikom smrteľného pracovného úrazu. Akékoľvek zľahčovanie tejto skutočnosti je neprimerané a odporujúce cieľu právnej úpravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 7.3 K námietke žalobkyne o nedostatočnej stabilite stohu balíkov slamy žalovaný uviedol, že táto verzia nebola ničím preukázaná. Naopak zo žiadneho z konaní, či už správneho, trestného alebo súdneho

nevyplýva, že by príčinou úrazu mala byť samovoľná nestabilita alebo konštrukčná vada stohu. Znalec takýto scenár výslovne neuviedol a z faktického priebehu udalostí je zrejmé, že k destabilizácii došlo až po zásahu z vonkajšieho prostredia, teda v dôsledku manipulácie poškodeného. Stoh sa pritom nachádzal na danom mieste od zimy 2020, pričom počas tohto obdobia neboli zaznamenané žiadne známky samovoľného pohybu alebo narušenia stability. Aj z tohto dôvodu žalovaný považuje tvrdenie o údajnej nestabilite za nepresné a účelové bez opory v dôkazoch. 7.4 Inšpektorát práce Banská Bystrica síce vo svojej správe uviedol, že manipulácia prebiehala na potenciálne nestabilnom teréne, avšak z celkového priebehu udalostí a ďalších dôkazov vyplýva, že k destabilizácii stohu došlo až následkom vonkajšieho zásahu, nie v dôsledku vlastnosti podkladu ako takého. Nebolo preukázané, že by šikmosť, či podmočenie podkladu bez ďalšieho pôsobenia mohli viesť k samovoľnému pádu balíkov. Žalovaný pritom už v rámci konania pred Inšpektorátom práce Banská Bystrica opakovane namietal, že tvrdenie o údajnej nestabilite miesta manipulácie nie je podložené technickými dôkazmi a nemohlo byť príčinou destabilizácie stohu. Nie je preto právne relevantné, že niektorí svedkovia, konkrétne Stupár, Malatinec a Lauko si podľa svojich výpovedí nepamätajú, že by absolvovali školenie o manipulácii so slamou. Predmetom dokazovania v tomto konaní nie je posúdenie spôsobu ukladania uskladnenia slamy ako takého, ale výlučne určenie príčiny pracovného úrazu. Z tohto dôvodu nemá skutočnosť, že si niektorí zamestnanci podľa svojich výpovedí nevedeli spomenúť na výslovné školenie o manipulácii so slamou, žiadny vplyv na právne posúdenie skutkového deja, ani na zodpovednosť za vznik pracovného úrazu. 7.5 Žalovaný opätovne poukázal na to, že skutkový dej ako bol rekonštruovaný v doterajšom konaní má oporu v dôkazoch a zohľadňuje všetky relevantné okolnosti prípadu. Nebolo preukázané žiadne pochybenie na strane žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom smrteľného pracovného úrazu. Naopak zo skutkových a dôkazných zistení jednoznačne vyplýva, že k smrteľnému pracovnému úrazu došlo v dôsledku vedomého a závažného porušenia bezpečnostných pravidiel zo strany poškodeného zamestnanca. Porušenie bezpečnostných predpisov spočívalo konkrétne v tom, že poškodený svojvoľne a bezdôvodne vstúpil do zjavne ohrozeného priestoru. Týmto konaním sa vystavil bezprostrednému riziku pádu balíkov slamy a zároveň porušil základnú zásadu prevencie, ktorá mu bola známa, a o ktorej bol opakovane poučený, a to zostať v prípade ohrozenia v priestore nakladača. Vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, dlhodobú odbornú prax a opakovane absolvované školenia v oblasti bezpečnosti práce, ktoré boli vo veci riadne preukázané, je nesporné, že poškodený si musel byť vedomý, že svojím konaním porušuje základné pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jeho konanie nemožno ospravedlniť nevedomosťou alebo nesprávnym výkladom pravidiel. Nárok uplatnený žalobkyňou preto nie je dôvodný. 8. K vyjadreniu žalovaného zaslala vyjadrenie žalobkyňa. Zopakovala tvrdenia z odvolania aj z vyjadrení v odvolacom konaní. 9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu §379 C.s.p. (viazanosť rozsahom odvolania), §380 C.s.p. (viazanosť odvolacími dôvodmi), §383 C.s.p. (viazanosť skutkovým stavom) bez nariadenia pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaniami napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmysle §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v plnom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie (§391C.s.p.) z nasledovných dôvodov: 11. Podľa §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. Odvolania žalobkyne a žalovaného sú dôvodné. 13. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že poškodený manžel žalobkyne pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy so žalovaným zo dňa 30.06.2017 s dňom nástupu do práce 01.07.2017 s tým, že v pracovnom pomere u zamestnávateľa bude vykonávať prácu na pracovnej pozícii traktorista, obsluha strojov, práce s poľnohospodárskymi strojmi s miestom výkonu práce Jurová a príslušné strediská. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú bez skúšobnej doby; dňa 01.03.2019 uzatvoril žalovaný s E. B. zmluvu pod názvom „Úplné nové znenie pracovnej zmluvy“, na základe

ktorej sa dohodli, že pracovná zmluva zo dňa 30.06.2007 sa v celom rozsahu nahrádza jej úplným novým znením, ktoré je špecifikované v jednotlivých článkoch nového znenia pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2019. Podľa článku 1 bod 1 sa žalovaný s E. B. dohodli, že tento bude v pracovnom pomere u žalovaného vykonávať prácu na pracovnej pozícii traktorista, obsluha poľnohospodárskych strojov II. s výkonom práce Jurová a príslušné strediská, čo sa ku dňu pracovného úrazu aj realizovalo, keď E. B. dňa 17.06.2021 vykonával v objekte senníka strediska Tomášovce obsluhu s teleskopickým nakladačom. 13.1 Dňa 17.06.2021 v čase o 07:00 hod. E. B. nastúpil do práce a na pokyn G. C. na základe predchádzajúceho príkazu mechanizátora H. I. B. o rozdelení a zadaní prác na deň 17.06.2021 išli spolu s I. D. k veľkokapacitnému senníku do strediska Tomášovce, z ktorého mal E. B. ako vodič a zároveň obsluhovač teleskopického nakladača Catterpillar, typ CAT TH407C naskladniť tri fúry veľkoobjemových balíkov slamy, každý o hmotnosti cca 450 kilogramov a naložiť ich na traktor s prívesom na prevoz balíkov slamy, ktorého vodičom bol I. D.; tento mal odviesť naložené balíky slamy zo strediska Tomášovce do strediska Lehôtka. E. B. teleskopickým nakladačom naložil prvú fúru balíkov slamy na príves traktora I. D., ktorý okolo 08:20 hod. odišiel z Tomášoviec do Lehôtky a E. B. ostal v objekte senníka v stredisku Tomášovce sám. Po návrate do strediska Tomášovce a po príchode do senníka I. D. zistil, že nakladač je naštartovaný, ale E. B. v ňom nesedel, nakladač bol odstavený nakladacou vidlou smerom k balíkom slamy, z ktorých predtým B. nakladal, rameno s vidlou bolo spustené na zemi, nakladač bol zabrzdený ručnou brzdou, dvere na nakladači boli zavreté. Spodná brána senníka bola stále zatvorená, I. D. videl pri nej popadané balíky slamy, preto si myslel, že ich E. B. pripravil na ďalšie nakladanie, pretože predtým sa nikdy nestalo, že by balíky slamy popadali. Otvoril zavretú spodnú bránu senníka, aby doňho preniklo svetlo a keď dovnútra zasvietilo slnko, uvidel E. B., zavaleného balíkom slamy. Privolal pomoc, a pretože sám má oprávnenie na prácu s teleskopickým nakladačom, pomaly zdvihol z E. B. balík slamy, cúvol dozadu, balík slamy pustil na zem a nakladač vypol. Privolaná rýchla záchranná služba konštatovala smrť E. B.. Tieto tvrdenia uviedli ako svedkovia I. D., G. C. a H. I. B.. 13.2 Po nahlásení a prešetrení udalosti inšpektorát práce udelil žalovanému pokutu; rozhodnutie nadriadený orgán pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; inšpektorát práce opätovne rozhodol o uložení pokuty, ktoré rozhodnutie nadriadený Národný inšpektorát práce v Košiciach opätovne zrušil a vrátil; nadriadený orgán vytkol Inšpektorátu práce Banská Bystrica nezrozumiteľnosť rozhodnutia, predovšetkým neodstránenie nejednoznačnosti v určení príčiny vzniku závažného pracovného úrazu, ktorá mu už bola vytýkaná v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí; odvolací orgán mal za to, že inšpektorát práce sa neriadil dôsledne jeho právnym názorom a neustálil jednoznačne skutkový stav veci, ani nepreukázal kauzálny nexus (príčinnú súvislosť) medzi vytýkaným porušením povinnosti a vznikom pracovného úrazu, ktorým bola E. B. spôsobená smrť. 13.3 Inšpektorát práce Banská Bystrica vec opätovne prejednal a konanie zastavil s tým, že vzhľadom na časový odstup od vzniku pracovného úrazu nemožno zaobstarať taký dôkazný materiál, ktorý by bol dostatočne vierohodný a bez akýchkoľvek pochybností objektívny a presvedčivý na striktné preukázanie skutkového stavu a ďalších vytýkaných skutočností, a keďže sa prvostupňový správny orgán dostal do dôkaznej núdze, čo má za následok nemožnosť preukázať s jednoznačnou presnosťou kauzálny nexus a rozhodujúci okamih pochybenia, dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu odpadol. 13.4 Zo spisu tiež vyplýva, že v predmetnej veci bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo zastavené, lebo skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nie je trestným činom a nebol ani dôvod na postúpenie veci. Orgán činný v trestnom konaní v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania uviedol, že E. B. vycúval z miesta, kde na nakladač spadol balík slamy, nakladač ponechal naštartovaný s ručnou brzdou a vystúpil z jeho kabíny, vošiel do rizikového priestoru ohrozeného pádom ďalších balíkov slamy, ktoré sa na neho v ďalšom okamihu zrútili a ostal zavalený. Hoci E. B. bol dlhoročným a skúseným strojníkom obsluhovačom nakladača, situáciu nesprávne vyhodnotil, išlo u neho o nedbanlivostné konanie, keďže bez potrebnej opatrnosti priestor, ktorý sa stal rizikovým, z kabíny nakladača neskontroloval a vystúpil z bezpečného priestoru kabíny, ktorý ho chránil a vstúpil do rizikového priestoru ohrozeného možnosťou pádu lisovaných balíkov slamy a došlo k jeho zavaleniu balíkom slamy, čo malo za následok jeho smrť. Vyšetrovateľ poukázal aj na závery znaleckého posudku č. 5/2021 z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci odvetvie strojárstvo, v ktorom znalec výslovne uviedol, že kabína nakladača, na ktorom pracoval v deň úrazu E. B. má bezpečnostný rám, chrániaci pred jej deformáciou na takú úroveň, aby nebol poškodený vodič vo vnútri kabíny, t.j. ak je vodič vnútri kabíny, nemôže dôjsť k jeho zraneniu deformáciou kabíny stroja. 13.5 Po vykonaní dokazovania okresný súd rozhodol odvolaniami žalobkyne aj žalovaného napadnutým rozsudkom tak, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz zamestnanca E. B. v

rozsahu 50%, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov konania právo. 14. Krajský súd súhlasí s názorom žalobkyne a žalovaného v odvolaní, že okresný súd síce citoval ustanovenia Zákonníka práce a iné právne predpisy, avšak z jeho odôvodnenia nevyplýva, ako sa vysporiadal s právnym posúdením veci a ktoré ustanovenie Zákonníka práce na rozhodovanie v uvedenej veci použil. 14.1 Zásadná odvolacia námietka žalobkyne ako aj žalovaného spočívala v tom, že okresný súd nesprávne aplikoval §196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a vôbec neaplikoval ustanovenia §196 ods. 2 až 5 Zákonníka práce, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, keďže okresný súd nehodnotil, či a aký podiel mal na vzniku pracovného úrazu žalovaný, len označil za príčinu úrazu manžela žalobkyne porušenie povinnosti pri výkone svojej práce, súvisiacej výslovne s obsluhou nakladača, ktorá mu vyplývala z pracovnej zmluvy, čím hrubo porušil bezpečnostné predpisy, pričom na zákaz takéhoto porušovania bol upozornený v rámci vykonaných školení; porušenie povinnosti poškodeným je v príčinnej súvislosti so vznikom škodovej udalosti, t.j. jeho smrteľného pracovného úrazu. 15. Platná právna úprava v Zákonníku práce - §196 stanovuje, že zamestnávateľ sa celkom zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že jedinou príčinou škody zamestnanca bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy, či pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť; zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody a ak jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, resp. ak zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. 15.1 Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec podľa miery jeho zavinenia; pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných; za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. 15.2 Z uvedeného vyplýva, že §196 Zákonníka práce taxatívne vymenúva liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa môže zamestnávateľ úplne alebo čiastočne zbaviť svojej zodpovednosti za škodu na zdraví zamestnanca, založenej na objektívnom princípe; tieto dané liberačné dôvody nemožno rozširovať. Zákonník práce pozná ako dôvod pre liberáciu zamestnávateľa výlučne len dva prípady preukázaného a zavineného protiprávneho konania zamestnanca, pričom toto konanie zamestnanca je potom v závislosti od rozsahu liberácie jedinou príčinou (úplná liberácia) alebo jednou z viacerých príčin (čiastočná liberácia) vzniku škody na strane zamestnanca. 15.2.1 Pri prvom liberačnom dôvode musí zamestnávateľ preukázať, že postihnutý zamestnanec svojím konaním porušil právne alebo ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom v prípade porušenia pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí zamestnávateľ preukázať, že také pokyny boli zamestnancovi riadne uložené; musí preukázať, že postihnutý zamestnanec zavinil porušenie uvedených povinností, a to minimálne svojou nedbanlivosťou, spočívajúcou vo vedomosti zamestnanca alebo objektívne očakávaného predpokladu vedomosti vzhľadom na osobné pomery zamestnanca, že svojím konaním porušuje určitý právny alebo iný predpis alebo pokyn s tým, že zamestnanec sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že jeho konanie zostane bez následkov, musí preukázať, že sústavne vyžadoval a kontroloval znalosť a dodržiavanie povinností, ktoré zamestnanec porušil a tiež, že existuje priama a výlučná príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom ujmy na zdraví zamestnanca. Pojem bezpečnostné predpisy treba vykladať širšie a považovať za ne nielen všeobecne záväzné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj všetky predpisy, ktoré upravujú otázky ochrany života a zdravia; ide najmä o technické normy a predpisy. Pokynom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je

konkrétny adresný pokyn nadriadeného zamestnanca (jednému alebo viacerým zamestnancom), ktorý sa týka ochrany života a zdravia. Na dosiahnutie úplnej liberácie je zamestnávateľ povinný preukázať, že konanie zamestnanca bolo jedinou a priamou príčinou ujmy na zdraví, t.j. pracovného úrazu alebo podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, to znamená, že ujma na zdraví nebola ovplyvnená žiadnou inou okolnosťou ako porušením povinností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zo strany zamestnanca. 15.2.2 Pri druhom liberačnom dôvode musí zamestnávateľ preukázať, že postihnutý zamestnanec konal pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, existenciu priamej a výlučnej príčinnej súvislosti medzi ujmou na zdraví zamestnanca a konaním zamestnanca ovplyvneným požitím alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a konanie pod ich vplyvom musí byť jedinou príčinou ujmy na zdraví, a to bez ohľadu na to, ako sa zamestnanec dostal do stavu ovplyvneného alkoholom, omamnými alebo psychotropnými látkami a bez ohľadu na množstvo požitých látok. Liberačné dôvody a preukazovanie predpokladov na ich uplatnenie si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, keďže zisťovanie priamosti a výlučnosti príčinnej súvislosti si vyžaduje podrobné zistenie skutkového stavu. Pre čiastočnú liberáciu z dôvodu, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa nevyžaduje, aby zamestnávateľ preukázal, že znalosť a dodržiavanie týchto predpisov a povinností z nich vyplývajúcich neustále vyžadoval a kontroloval, ale postačí, ak zamestnávateľ preukáže, že postihnutého zamestnanca s predpismi a povinnosťami z nich vyplývajúcimi riadne a preukázateľne oboznámil. Pre čiastočnú liberáciu z dôvodu, že zamestnanec si ujmu na zdraví privodil konaním ovplyvneným požitím alkoholu, omamných alebo psychotropných látok zamestnávateľ nemusí preukázať, že nebolo v jeho možnostiach zabrániť tomu, aby si zamestnanec pod vplyvom opitosti privodil ujmu na svojom zdraví. Pri oboch dôvodoch čiastočnej liberácie bude zamestnávateľ úspešný, ak preukáže, že porušenie právnych povinností zamestnancom, resp. konanie v opitosti, prípadne pod vplyvom omamných alebo psychotropných látok bolo aspoň jednou príčinou vzniku ujmy na zdraví zamestnanca. 15.2.3 Tretí dôvod pre čiastočnú liberáciu zamestnávateľa spočíva v povinnosti zamestnávateľa preukázať, že zamestnanec si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, konal ľahkomyseľne, existuje príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca a vznikom ujmy na zdraví a že existuje zavinenie zamestnanca. Hoci Zákonník práce presne nedefinuje ľahkomyseľné konanie, možno uzavrieť, že zamestnanec konal ľahkomyseľne, keď s ohľadom na svoje vedomosti a skúsenosti neodôvodnene riskuje, že si svojím konaním zapríčiní ujmu na zdraví, pričom konanie zamestnanca samo osebe nemusí byť porušením predpisov a pokynov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; ľahkomyseľnosťou nie je bežná neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika, ktoré prináša konkrétna práca. Dôkazným bremenom preukázania, že u postihnutého zamestnanca išlo o ľahkomyseľné počínanie si a teda že u neho bolo možno objektívne očakávať určité vedomosti a zručnosti s ohľadom na dosiahnutú kvalifikáciu a skúsenosti, je zaťažený zamestnávateľ. 15.3 Zákonník práce určuje zásadu na použitie stanovenia rozsahu náhrady škody pri čiastočnom liberovaní zamestnávateľa. Rovnako ako v prípade vyvinenia zamestnanca zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi podľa §187 Zákonníka práce aj v prípade, že sa zamestnávateľ čiastočne zbaví svojej objektívnej zodpovednosti za škodu na zdraví zamestnanca na určenie rozsahu škody, za ktorú nesie zodpovednosť poškodený zamestnanec, je smerodajný rozsah podielu zavinenia zamestnanca na jeho ujme na zdraví. Rozhodujúcim kritériom sú okolnosti na strane zamestnanca. Stanovením miery zavinenia zamestnanca sa určitá časť škody, za ktorú si bude sám zodpovedať zamestnanec, mu nebude nahrádzať. Zákonník práce určuje minimálnu výšku náhrady škody, ktorú zamestnávateľ poskytne poškodenému zamestnancovi, ak sa zamestnávateľ čiastočne zbaví zodpovednosti preto, že sa preukáže, že zamestnanec utrpel ujmu na zdraví v dôsledku vlastného počínania v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že vzhľadom na jeho kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý toho, že si môže privodiť ujmu na zdraví. V takom prípade Zákonník práce zaručuje zamestnancovi nárok na náhradu škody minimálne v rozsahu 1/3 utrpenej škody. 16. Okresný súd síce v prejednávanej veci skúmal v zmysle žaloby a v súlade so zákonom prípady preukázaného a zavineného protiprávneho konania zamestnanca - manžela žalobkyne, ktoré by mohlo byť v závislosti od rozsahu liberácie jedinou príčinou (úplná liberácia) alebo jednou z viacerých príčin (čiastočná liberácia) vzniku škody na strane zamestnanca. Okresný súd vykonal dokazovanie a zisťoval skutkový stav veci, nedostatočne však konštatoval dôvody použitia §196 ods. 1 ani §196 ods. 2

Zákonníka práce; tieto ustanovenia síce vo svojom rozhodnutí v dôvodoch citoval, avšak v ďalšom z odôvodnenia nevyplýva, ako ich použil (strana 11 rozsudku – č.l. 267 spisu). 16.1 Žalobkyňa aj žalovaný správne namietajú, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva aplikácia §196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a ani §196 ods. 2 až 5 Zákonníka práce, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie, čím je naplnený odvolací dôvod, uvedený v §365 ods. 1 písm. h) C.s.p., namietaný žalobkyňou aj žalovaným. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, ktorá skutočnosť vždy vedie odvolací súd ku zrušeniu rozhodnutia súdu nižšieho stupňa. 16.2 Žalovaný dôvodne namieta v odvolaní, že ak okresný súd neidentifikoval žiadne porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ani žiadnu inú príčinu pracovného úrazu ako porušenie povinnosti poškodeného zamestnanca, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, mal postupovať v zmysle §196 ods. 1 Zákonníka práce a rozhodnúť tak, že žalovaný zodpovedá za vznik pracovného úrazu vo výške 0%. Okresný súd iba konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ riadne nepreukázal splnenie si povinnosti ohľadne školenia všetkých zamestnancov vykonávajúcich práce súvisiace s bezpečným uskladňovaním veľkoobjemových balíkov slamy. Z rozsudku však nevyplýva, že by toto porušenie povinnosti, resp. nedostatočné preukázanie splnenia povinnosti zamestnávateľom malo byť v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu; v rozsudku sa neuvádza iná príčina pracovného úrazu poškodeného zamestnanca ako porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany poškodeného zamestnanca. Bližšie zdôvodnenie v rozhodnutí absentuje. 16.3 Okresný súd tak v prejednávanej veci vo svojom rozsudku nedal odpoveď na zásadné otázky, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu, ktorým žalobe na určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz nebohého manžela žalobkyne u žalovaného ako jeho zamestnávateľa vyhovel v rozsahu 50%. 17. Pri odvolacom prieskume krajský súd za správny považoval záver okresného súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na prejednávanom spore: ide o žalobu svojho druhu napriek tomu, že sa ňou má určiť zodpovednostný právny vzťah medzi dvomi súkromnoprávnymi subjektami. Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje o nároku náhrady nákladov žalobkyne A. B., spojených s pohrebom zamestnanca žalovaného v zmysle §101 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení E. B., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu s následkom smrti dňa 17.06.2021 a o úrazovej dávke, priznaní jednorazového odškodnenia v zmysle §94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, si môže v zmysle §190 ods. 1 uvedeného zákona urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorou v danom prípade je, či za pracovný úraz zodpovedá v plnom rozsahu zamestnávateľ alebo zamestnávateľ zodpovedá za tento pracovný úraz len sčasti. V prípadoch, ak ide o otázku spornú, Sociálna poisťovňa nie je tým orgánom verejnej moci, ktorý o nej rozhoduje; spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorého predmetom je nárok poškodeného na plnenie vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v civilnom sporovom konaní, a to s poukazom aj na §110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce, celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu. Podľa §111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného. Rozhodnutím súdu je potom Sociálna poisťovňa viazaná. 17.1 Z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3Cpr/3/2023, ktorého súčasťou sú aj pripojené spisy, a to vyšetrovací spis a spis Inšpektorátu práce Banská Bystrica - Národného inšpektorátu práce Košice je zistiteľné, že dňa 17.06.2021 v čase o 07:00 hod. nastúpil poškodený nebohý manžel žalobkyne E. B. do práce a na pokyn G. C. na základe predchádzajúceho príkazu mechanizátora H. I. B. o rozdelení a zadaní prác, odišli E. B. spolu s I. D. k veľkokapacitnému senníku do strediska Tomášovce; poškodený E. B. ako vodič a zároveň obsluhovač teleskopického nakladača mal vyskladniť s veľkokapacitného senníka tri fúry veľkoobjemových balíkov slamy, každý balík o hmotnosti cca 450 kilogramov a naložiť ich na traktor s prívesom na prevoz balíkov slamy, ktorého vodičom bol I. D., ktorý mal tieto odviesť zo strediska Tomášovce do strediska Lehôtka. E. B. teleskopickým nakladačom naložil prvú fúru balíkov slamy na príves traktora I. D., ktorý okolo 08:20 hod. odišiel z Tomášoviec do strediska K. a E. B. ostal v objekte senníka sám. Počas neprítomnosti traktoristu Stupára v senníku došlo k smrteľnému úrazu E. B. zavalením jeho osoby balíkom slamy. Podľa výpovedí svedkov - v prvom rade I.

D. tento po návrate do senníka v stredisku Tomášovce odstavil traktor s prívesom, vypol motor, z traktora vystúpil a počul vrčať motor nakladača v senníku, čo ho prekvapilo, pretože keď zvykli nakladať len jeden traktor, tak E. B. zvyčajne odišiel s nakladačom zo senníka do dielní, aby využil čas na inú prácu, kým sa I. D. vráti s vyloženým traktorom. I. D. po vstupe do senníka zistil, že nakladač je naštartovaný, ale E. B. v ňom nesedel, nakladač bol odstavený nakladacou vidlou v smere k balíkom slamy, z ktorých predtým B. nakladal, rameno s vidlou bolo spustené na zemi, nakladač zabrzdený ručnou brzdou, dvere na ňom zavreté. Spodná brána senníka bolo stále zatvorená, pri nej boli popadané balíky slamy, preto si I. D. myslel, že ich E. B. pripravil na ďalšie nakladanie. Doposiaľ sa nestalo, že by balíky slamy spadli samé od seba, neboli ani rozsypané, len boli na zemi, preto začal hľadať E. B. a volať na neho, a keď prešiel okolo popadaných balíkov slamy, tak spod jedného balíka uvidel hlavu kolegu B.. Otvoril zavretú spodnú bránu senníka a po presvetlení slnkom videl, že kolega má tvár celú modrú, preto privolal pomoc, prišiel nejaký pán, ktorého I. D. nepoznal, ktorý zostal pri B. a I. D., keďže má tiež oprávnenie pracovať na nakladači, nasadol do naštartovaného nakladača a opatrne prednou vidlou napichol balík slamy, ktorý bol na B.. Balík zdvihol, cúvol s nakladačom dozadu, balík s vidlou spustil na zem, vypol nakladač. Privolaní záchranári už konštatovali len smrť E. B.. I. D. potvrdil, že nakladač bol ráno v poriadku, bez poškodení a po tejto udalosti mal nakladač odtrhnutú ľavú prednú smerovku, ľavé spätné zrkadlo, prehnutú ochrannú mrežu kabíny a prasknuté čelné sklo, pričom odtrhnuté spätné zrkadlo sa nachádzalo na zemi asi 2m od E. B. pri prvom balíku slamy od spodnej brány senníka, ktorá bola v čase jeho príchodu z Lehôtky zavretá. 17.2 Z ďalších svedeckých výpovedí, zabezpečených v trestnom konaní, A. E. J., B. A., H. I. B., E., J. K., H. L. vyplynulo, že svedok A. E. J. pracuje ako autorizovaný bezpečnostný technik pre AGROTOM s.r.o. Tomášovce a okrem iného jeho pracovnou náplňou je aj výkon kontrolnej činnosti na pracoviskách AGROTOM-u a pre AGROTOM Tomášovce vykonáva pravidelné prehliadky pracovísk, pričom v auguste 2020 vykonal aj kontrolu uskladnenia 7.000 m3 balíkov slamy v senníku v stredisku Tomášovce a začiatkom júna 2021 kontrolu v senníku. Svedok B. A. je zamestnaný tiež v spoločnosti AGROTOM s.r.o. M., rovnako ako J. K. a H. L.; len svedok H. I. B., E. pracuje v spoločnosti AGRO-MAT, s.r.o. N., pričom prideľuje prácu zamestnancom dcérskych spoločností, teda aj AGRTOM-u s.r.o. M., okrem iného aj poškodenému E. B.. 17.3 Z výpovedí uvedených svedkov vyplýva, že títo pracujú pre zamestnávateľa AGROTOM, ktorý je dcérskou spoločnosťou spoločnosti AGRO-MAT, s.r.o. N.. Z protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu Inšpektorátu práce Banská Bystrica je zistiteľné (strana 4 a nasledujúce protokolu), že AGRO-MAT, s.r.o. Dubovec je súčasťou skupiny poľnohospodárskych podnikov v rámci EXATA GROUP a.s. J. E. XXXX, J. E. 930 02, kde sa ešte okrem iných nachádzajú aj poľnohospodárske podniky región západ: Poľnohospodárske družstvo Orechová Potôň, Poľnohospodárske družstvo vo O. I., Poľnohospodárske družstvo v Jurovej - zamestnávateľ poškodeného, Poľnohospodárske družstvo Dolný Štál, Poľnohospodárske družstvo v Ohradoch, Poľnohospodárska spoločnosť Dolné Saliby s.r.o., Poľnohospodárska spoločnosť Gabčíkovo s.r.o., Poľnohospodárske družstvo v Hornej Potôni, AGRO – BIO Hubice, a.s., VARIA spol. s r.o., EG STS s.r.o. Orechová Pôtoň, a región stred – AGROTOM s.r.o. Tomášovce – je vlastník a prevádzkovateľ senníka, kde sa úraz stal a AGROMAT s.r.o. Dubovec - subjekt, ktorý dal príkaz na prácu poškodenému. Poškodenému dňa 17.06.2021 pridelil prácu zamestnanec AGROMAT-u s.r.o. Dubovec H. I. B., E., mechanizátor na výkon práce v subjekte, kde sa úraz stal, t.j. v AGROTOM s.r.o. Tomášovce. Poškodený E. B. bol držiteľom preukazu na obsluhu stavebných strojov (nakladacie a vykladacie stroje) od roku 2018, pravidelne sa zúčastňoval opakovaných školení obslúh stavebných strojov. Naskladňovanie veľkoobjemových balíkov slamy do jednotlivých objektov, t.j. prístreškov senníkov a podobne vykonával podľa pokynov. Subjekt, kde sa stal úraz, má vypracovaný prevádzkový poriadok skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena s dátumom vypracovania 18.05.2020; uvedený poriadok dňa 03.08.2021, t.j. po úraze predložil inšpektorátu práce. 17.4 Uvedené zistené skutočnosti by mohli byť odpoveďou na odvolaciu námietku žalobkyne vo vzťahu k nedostatku poučenia v zmysle vyhlášky a zákona o bezpečnosti práce jej nebohého manžela, keďže tvrdila, že preškolenie neposkytol jej manželovi jeho zamestnávateľ, ale spoločnosť, ktorá s ním nemala nič spoločné. Z vyššie uvedeného sa krajskému súdu javí, že medzi spoločnosťou AGRO-MAT s.r.o., AGRoTOM s.r.o. a Poľnohospodárske družstvo v Jurovej ako žalovaným existovala spolupráca, ktorej hĺbka a dôsledky zo spisu však nie sú zistiteľné. 17.5 V kontexte vykonaného dokazovania, smerujúceho k zisteniu zavinenia žalovaného alebo manžela žalobkyne na smrteľnom pracovnom úraze, je nevyhnutné tieto skutočnosti objasniť, aby zodpovedali dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne. Okresný súd síce konštatoval, že zavinenie žalovaného nezistil, avšak nezodpovedal zásadnú otázku, akým spôsobom dochádzalo k pravidelnému

školeniu a kontrolovaniu dodržiavania bezpečnosti práce na pracovisku, respektíve na pracoviskách zamestnávateľa E. B.. Ani podrobným preštudovaním súdneho spisu (aj s pripojenými spismi) odvolací súd nezistil prepojenie spoločnosti žalovaného a spoločnosti AGROTOM s.r.o. M., ktorý je vlastníkom a prevádzkovateľom senníka, kde sa úraz stal, na základe čoho dochádzalo k prideľovaniu práce poškodenému E. B. zamestnancom spoločnosti AGRO-MAT s.r.o. Dubovec H. I. B., E. na výkon práce v subjekte spoločnosti AGROTOM s.r.o. Tomášovce, keď poškodený bol (aktuálne) zamestnaný u žalovaného Poľnohospodárskeho družstva v Jurovej. 17.6 Z obsahu spisu nie je zistiteľné, kto bol povinný vykonávať bezpečnostné opatrenia, ako aj školenia o bezpečnosti práce. Nebolo dostatočne objasnené, kto mal určiť E. B. ako zamestnancovi pracovný postup, ktorý by bol bezpečný, kto mu umožnil vyskladňovať a odoberať veľkoobjemové balíky slamy zo stohu slamy vo veľkokapacitnom senníku v Tomášovciach, z akého dôvodu mal byť nebohý poškodený viazaný „prevádzkovým poriadkom skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena“ vypracovaným 18.05.2020, z akého dôvodu mali byť oboznamovaní pracovníci, vykonávajúci predmetné práce vrátane poškodeného, v objektoch AGROTOM-u, ak to tak mal urobiť, a z akého dôvodu sa uvedená povinnosť mala vzťahovať aj na spoločnosť žalovaného. Ani zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu nie sú uvedené skutočnosti zistiteľné (č.l 87 spisu). 17.7 Z vyšetrovacieho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa pred vyšetrovateľom uviedla, že na pohrebe jej manžela dcére A. odovzdal jeden zo zástupcov spoločnosti zamestnávateľa obálku, v ktorej bola hotovosť vo výške 20.000,-Eur. Priznala pred vyšetrovateľom, že jej manžel sa nesťažoval na zlé zaobchádzanie v práci, ani na pracovné podmienky alebo na porušovanie predpisov, a tiež uviedla, že nebola nijako ani uvedeným finančným darom ovplyvňovaná, aby zatajovala nejaké skutočnosti. 17.8 Taktiež z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že svedok H. L. priblížil spôsob práce pre spoločnosť AGROTOM s.r.o. so sídlom Tomášovce; uviedol, že pracuje v pozícii traktoristu - opravára pre spoločnosť AGROTOM s.r.o., ale patria pod spoločnosť EXATA Orechová Pôtoň. Z jeho výpovede vyplynulo okrem iného aj to, že vedúci živočíšnej výroby J. K. ich usmerňoval (E. B., B. A., I. D.) na ukladanie balíkov do senníka, a v ktorej časti senníka majú balíky ukladať; uvedené služby robia pre živočíšnu výrobu, konkrétny senník má na starosti vedúci živočíšnej výroby, ktorý im však tiež nepovedal, akým spôsobom majú balíky ukladať. Snažili sa balíky ukladať podľa vlastného uváženia, aby nepopadali. Podľa jeho názoru senník pred naskladnením balíkov mal nerovný podklad, bol zo zeminy, makadamu a starej slamy, ktorá popadala, miestami tam aj podtekala voda. Pred uskladnením balíkov sa senník nezvykol čistiť, len staré roztrhané balíky sa zvykli povynášať na poprávku. Pokyn na upravovanie podlahy senníka im nedával nikto, pretože na to neboli peniaze. Všetci zvykli K. hovoriť, že by s tou podlahou bolo treba niečo urobiť, avšak dostávali odpovede, že dobre, ale nikdy sa s ňou nič nerobilo, vraj na to nebol čas, ani peniaze. Nikdy sa nespisovali o tom žiadne papiere. Tento svedok uviedol, že boli preškoľovaní spoločnosťou AGROTOM s.r.o. o používaní strojov a o bezpečnosti na pracovisku, ale konkrétne o tom, ako majú ukladať balíky v senníku, preškoľovaní neboli; bola to len teória, praktické ukážky neboli; potom boli testy a následne im boli vydané potvrdenia. Takéto školenia boli pravidelné. Smernicu ohľadom skladovania veľkoobjemových balíkov slamy a sena nikdy nevidel a nič o tomto nepodpisoval. 17.9 Podobne svedok B. A. pracuje na pozícii vodič pre spoločnosť AGROTOM s.r.o. so sídlom Tomášovce, patriacu pod spoločnosť EXATA Orechová Pôtoň. Pracuje prevažne na nakladači s teleskopickým ramenom, na ktorom predtým pracoval zväčša nebohý E. B.. Uvedený nakladač je v dobrom technickom stave a v takom bol aj v čase úrazu E. B.. Pokyny mu dáva vedúci ich strediska I. B., ktorý má na starosti dve strediská Tomášovce a Dubové. Pokiaľ nie je v stredisku I. B., vtedy dáva prácu podľa jeho pokynov G. C.. Svedok potvrdil, že balíky slamy sa nachádzajú v senníku od minulého roka z leta (leto 2020 - poznámka odvolacieho súdu). Senník naskladňovali buď nakladačom JCB alebo CATTERPILLAR ostatní, t.j. E. B., H. L., I. D.. Balíky sa snažili ukladať podľa vlastného uváženia, aby nepopadali a ani sa nepamätá, že by im niekedy boli popadali. Ukladali to tak, ako ich učili starí majstri, ako sa to robilo už 20 rokov, starí majstri to učili nebohého E. B., a potom aj jeho (svedka). Každý, kto naskladňuje balíky, si má najprv podlahu upraviť a potom si to naskladniť. 17.10 Svedok J. K. pracuje v pozícii zootechnik pre spoločnosť AGROTOM s.r.o. Tomášovce, patriacej pod spoločnosť EXATA Orechová Potôň. V čase po žatve sa vyprodukujú balíky slamy, ktoré sa u nich robia podlhovasté hranaté. Uskladňujú sa v malom senníku, veľkom senníku a na stohu. Úraz sa stal vo veľkom senníku, v ktorom bola uskladnená minuloročná produkcia. Uskladňovanie balíkov vykonávajú tzv. služby I. B.. On zasahuje do uskladňovania len v prípade, ak sa nosia mokré balíky slamy a potom dáva pokyn, aby sa neuskladňovali v senníku, ale do stohu, pretože vlhké ako menej kvalitné treba skôr zužitkovať. Potom podľa potreby vyskladňuje balíky pre potreby živočíšnej výroby. V senníkoch nezažil pád balíkov, k takémuto pádu došlo jeden krát pri vyskladňovaní zo stohu, no nikomu sa nič nestalo. Stavu veľkého senníka chodí pravidelne kontrolovať A. J., ktorý má na starosti bezpečnosť.

17.11 V trestnom konaní boli zabezpečené aj znalecké posudky č. 62/2021 a 10/2021 znalcov A. P. a A. E., z ktorých vyplynulo, že mechanizmom vzniku vonkajších a vnútorných poranení u E. B. v korelácii s vyšetrenými okolnosťami bolo najpravdepodobnejšie privalenie veľkohmotným telesom, ktorému by mohol zodpovedať lisovaný balík slamy o hmotnosti 460 kg. Charakter, rozsah a lokalizácia zranení na tele zomrelého, ako boli zistené pri vonkajšej obhliadke a súdnej pitve, poukazujú na skutočnosť, že na oblasť záhlavovej oblasti a zadnej plochy krku a hornej tretiny chrbta pôsobilo veľké vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru, ktoré pôsobilo prudko ako náraz a bolo vedené pevným predmetom, čím došlo k prerušeniu spojenia medzi lebečnou spodinou a krčnou chrbticou s prerušením miechy v celom rozsahu a pomliaždeniu mozgového kmeňa, čím prakticky okamžite nastala centrálna smrť (vnútorná dekapitácia - poznámka odvolacieho súdu). Smrť mohla nastať v čase zastavenia nakladača 08:42 hod. Prehliadkou a pitvou znalci nezistili také poranenia, ktoré by svedčili pre aktívne konanie inej osoby proti telesnej integrite E. B. alebo pre obranné mechanizmy menovaného voči takémuto konaniu, E. B. v čase smrti nebol pod vplyvom alkoholu, ani pod vplyvom omamných a psychotropných látok, ani iných toxikologicky významných skupín látok. 17.12 Ďalej je v spise zabezpečený a v uznesení o zastavení konania konštatovaný znalecký posudok č. 5/2021 H. E., znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ktorý okresný súd vo svojom rozsudku podrobnejšie vyhodnocoval. 18. Krajský súd prisviedča odvolacej argumentácii žalobkyne aj žalovaného; okresný súd dôsledne nepreskúmal skutkový stav a nedôsledne odôvodnil svoje rozhodnutie v zásadnej otázke, na ktorej postavil svoje rozhodnutie, čím sa rozsudok stal nepreskúmateľným. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi odvolateľov a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu o tom, že žaloba je dôvodná sčasti. Odvolací súd zistil významné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť rozsudku prvostupňového súdu: závery okresného súdu nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nesprávne posúdil predložené dôkazy a vyvodil niektoré závery bez existencie akéhokoľvek dokazovania. Okrem toho rozsudok je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný a nezodpovedá ustanoveniu §220 C.s.p. 18.1 Odvolací súd nevidel dôvod na potvrdenie rozsudku v zmysle §387 C.s.p. ani na jeho zmenu v zmysle §388 C.s.p.; podľa §389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a s odkazom na §391 C.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 19. Okresný súd v ďalšom konaní podľa potreby doplní a vyhodnotí dokazovanie, aby mohol posúdiť skutkové okolnosti v súlade s potrebnou právnou úpravou s prihliadnutím na adekvátnu judikatúru najvyšších súdnych autorít. Dokazovanie vykoná riadne jednak podľa návrhov strán a jednak, vzhľadom na to, že sa jedná o individuálny pracovný spor (§316-§323 C.s.p.) aj podľa vlastného uváženia, a vysporiada sa dôsledne aj s odvolacími námietkami žalobkyne aj žalovaného a adekvátne na tieto skutkové a právne otázky zodpovie. 20. Odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (§379 písm. a/ C.s.p.). V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§396 ods.3 C.s.p.). 21.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.