Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Cb/329/2001 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7001899705 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7001899705.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou F.. F. Z. v právnej veci žalobcu: JUDr. Irena Sopková, Hlavná 67, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice, Na záhumní 1, Košice-Šaca, zast. JUDr. Štefan Tomko, advokát, 19. januára č. 21, Rozhanovce proti žalovanému: Ing. A. Z., Lúčna XX, Z.-Šaca o určenie odporovateľnosti právneho úkonu takto r o z h o d o l : Určuje, že právny úkon predaja hnuteľného majetku predávajúcim KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. zastúpený konateľom spoločnosti Ing. Kramaričom z 1.1.1998 kupujúcej Ing. Helene Kramaričovej, a to 1/ Sedacia súprava celočalúnená 3+2+l, 2/ Otáčacie kreslá kožené 2 ks, 3/ Otáčacie stoličky s kolieskami 2 ks, 4/ Skrinka registračná - čierna 2 ks, 5/ Skrinka otvorená policová - čierna 2 ks, 6/ Skrinka dvojdverová - čierna 5 ks, 7/ Skrinka so sklenenými dvierkami 2 ks, 8/ Konferenčný stolík drevený -čierny 2 ks, 9/ Konferenčný stolík trúbkový so sklom 1 ks, 10/ Stolík malý pod písací stroj - čierny 1 ks, 11/ Stoly písacie čierne 2 ks, 12/ Prídavok k stolu (rohový) čierny 1 ks, 13/ Nástavec na stôl pod počítač - čierny 1 ks, 14/ Kontajner zásuvkový čierny 1 ks, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný a týmto právnym úkonom prevedené hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, žalobca je oprávnený ich speňažiť a žalovaný je povinný speňaženie podstaty strpieť. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že právny úkon predaja hnuteľného majetku predávajúcim KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. v zastúpení konateľom spoločnosti Ing. Z. zo dňa X.X.XXXX kupujúcej E.. Kramaričovej, a to 1/ Sedacia súprava celočalúnená 3+2 +l, 2/ Otáčacie kreslá kožené 2 ks, 3/ Otáčacie stoličky s kolieskami 2 ks, 4/ Skrinka registračná - čierna 2 ks, 5/ Skrinka otvorená policová -čierna 2 ks, 6/ Skrinka dvojdverová - čierna 5 ks, 7/ Skrinka so sklenenými dvierkami 2 ks, 8/ Konferenčný stolík drevený - čierny 2 ks, 9/ Konferenčný stolík trúbkový so sklom 1 ks, 10/ Stolík malý pod písací stroj - čierny 1 ks, 11/ Stoly písacie čierne 2 ks, 12/ Prídavok k stolu (rohový) čierny 1 ks, 13/ Nástavec na stôl pod počítač - čierny 1 ks, 14/ Kontajner zásuvkový čierny 1 ks, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný a týmto právnym úkonom prevedené hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, žalobca je oprávnený ich speňažiť a žalovaný je povinný speňaženie strpieť. Uviedol, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a vzhľadom na to, že konateľ úpadcu si nesplnil zákonnú povinnosť a nezostavil a neodovzdal zoznam svojich aktív a pasív, neodovzdal potrebné doklady, po vykonaní súpisu konkurznej podstaty vyzvala správkyňa podľa dostupných dokladov osoby, ktoré uplatňujú svoje vlastnícke právo k tam nájdenému majetku, aby predložili o tejto skutočnosti doklady. Žalovaná predložila doklady, z ktorých je zrejmé, že jej úpadca odpredal uvedený hnuteľný majetok. Tento majetok bol zabezpečený a nebol vydaný, správkyňa konkurznej podstaty zabezpečila jeho ohodnotenie a zo znaleckého posudku je zrejmé, že hodnota tohto majetku je ku dňu ohodnotenia 1.2.2001 31 440,00 Sk. Žalovaná je manželkou konateľa úpadcu, úpadca má viacerých veriteľov a právny úkon bol vykonaný v snahe poškodiť veriteľov. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu uviedla, že na základe predložených dokladov bolo preukázané vlastníctvo k predmetu sporu. Majetok, ktorý je predmetom sporu, nebol správkyňou konkurznej podstaty označený, zapečatený. Ostal v priestoroch, ktoré boli prenajaté spoločnosti FÉNIX VP s.r.o., kde ho mala uložený. Nebolo jej zakázané s týmto majetkom nakladať a spoločnosti FÉNIX VP s.r.o. neboli dané žiadne inštrukcie ohľadne tohto majetku. Dňa 5.10.2000 spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. vracala správkyni prenajaté priestory a zápisnične bolo konštatované, že všetky prenajaté veci boli odovzdané a zároveň bolo uvedené, že predmet tohto sporu, majetok žalovanej, ostal uložený v priestoroch úpadcu. Listom z 13.11.2000 vyzvala správkyňu, aby predmetný nábytok vydala a listom z 15.11.2000 jej správkyňa oznámila, že označený nábytok zapisuje do konkurznej podstaty. Kúpou kancelárskeho nábytku nedošlo k ukráteniu úpadcových veriteľov. V období 04/1996 až 09/1998 na základe zmluvy ako samostatne zárobkovo činná osoba, vykonávala pre úpadcu výkony, ktoré aj čiastočne uhrádzal. Pre nízky stav obežných prostriedkov spoločnosti sa dohodla, že práce bude fakturovať nepravidelne. Na zabezpečenie chodu spoločnosti navrhla, aby jej bol odpredaný kancelársky nábytok a nebude fakturovať svoje výkony. Pohľadávku vyplývajúcu z uvedených výkonov si neprihlásila, pretože ju považovala za vysporiadanú. Navrhla žalobu zamietnuť. Súd rozsudkom zo dňa 28.10.2008 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania 7 329,00 Sk, a to z dôvodu, že nebolo preukázané s ohľadom na hodnotu predávaného hnuteľného majetku a hodnotu ostatného majetku úpadcu, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť konkurzných veriteľov a že tento úmysel bol žalovanej známy. Uznesením 4Obo 16/2009 z 16.2.2010 Najvyšší súd SR rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. V uznesení sa konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je citácia § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní a vyslovenie, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, že sa jedná o právny úkon dlžníka, týka sa jeho majetku a došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom úmysel dlžníka ukrátiť konkurzných veriteľov musel byť druhej strane zrejmý. Prvostupňový súd vyvodil, že vzhľadom na hodnotu predávaného majetku a hodnotu ostatného majetku úpadcu nebolo preukázané, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov a že tento úmysel bol žalovanej známy. S týmto sa odvolací súd nestotožnil. Nie je zrejmé, z akého dôvodu bol vyhlásený konkurz a na základe akých právnych skutočnosti súd mal za preukázané, že nedošlo k porušeniu ust. § 15 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ak ním došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky, a to aj vtedy, ak tu nebol úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa za predpokladu, že medzi účastníkmi takéhoto vzťahu je personálne prepojenie. Práve v ods. 4 § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní je zákon prísnejší v tom, že pre úspešnú odporovateľnosť stačí preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky ako objektívnu skutočnosť a prepojenia dlžníka a druhej strany. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.8.1998 sp. zn. K 249/98 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal navrhovateľ Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Praha 1, Na Příkopě 14, zahraničná pobočka v SR, hlavná pobočka v Košiciach z dôvodu, že dlžník po dlhšiu dobu neplní svoje splatné záväzky voči viacerým veriteľom a uviedol, že voči dlžníkovi má ku dňu podania návrhu splatnú pohľadávku vo výške 493 287 324,58 Sk. Vyhlásením konkurzu podľa § 14 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prešlo na správcu, ktorý zistil, že členom štatutárnych orgánov s majetkovou účasťou sú E.. W. Z., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti a E.. A. Z. manželka E.. Z. a neb. X. Z. matka E.. Z.. Správkyňa konkurznej podstaty uviedla, že po vykonaní súpisu podstaty a podľa dostupných dokladov vyzvala osoby, ktoré si uplatňujú vlastnícke právo k tam nájdenému majetku, aby o tejto skutočnosti predložili doklady. Žalovaná predložila doklady, na základe ktorých jej úpadca dodal predmetné hnuteľné veci vo fakturovanej čiastke 1,00 Sk, ktorú zaplatila. Hodnota tohto majetku je podľa znaleckého posudku 31 440,00 Sk. Ďalej uviedla, že žalovaná je manželka konateľa úpadcu, k právnemu úkonu došlo 3 roky pred vyhlásením konkurzu, nejednalo sa o použitý a poškodený kancelársky nábytok v hodnote 1,00 Sk, preto s poukazom na § 15 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu. Podľa vyjadrenia žalovanej preukázala vlastníctvo k predmetu sporu, majetok ostal uložený v priestoroch úpadcu. K ukráteniu konkurzných veriteľov kúpou nedošlo, pretože pre úpadcu vykonávala činnosti, za ktoré po dohode jej bol odpredaný kancelársky nábytok, čo bolo pre spoločnosť výhodné. Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku a tiež uviedla, že tento nábytok kúpila zo svojich prostriedkov spoločnosť KAVEKO s.r.o. Košice, nie úpadca a predmetný majetok nie je zapísaný do majetku konkurznej podstaty, čo vyplýva aj z rozsudku tunajšieho súdu vo veci Ing. Z. o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tento majetok bol zapísaný do konkurznej podstaty a žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola zamietnutá z dôvodu, že vo veci sa bude konať práve v tomto konaní. Z dodacieho listu založeného v spise je zrejmé, že tento majetok predával konateľ úpadcu, ktorý bol vlastníkom a nie KAVEKO s.r.o, ktorá nemala žiaden majetok a konkurzné konanie bolo právne pre nedostatok majetku zamietnuté. Z dodacieho listu č. 01/01/98 zo dňa 12.1.1998 vyplýva, že spoločnosť KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice dodala žalovanej E.. A. Z. predmetné hnuteľné veci. Z faktúry č. 009/98 zo dňa 29.10.1998 vyplýva, že spoločnosť KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice ako dodávateľ fakturovala žalovanej ako odberateľovi kancelársky nábytok na základe dodacieho listu č. XX/XX/XX v hodnote 1,00 Sk. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vyplýva, že žalovaná Ing. Helena Kramaričová je spoločníkom spoločnosti KAVEKO INTERNATIONAL spol. s r.o. Košice. Štatutárnym orgánom spoločnosti - konateľom je E.. W. Z., ktorý je manželom žalovanej. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Podľa § 15 ods. 3 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Podľa § 15 ods. 4 písm. a/, b/ Zákona o konkurze a vyrovnaní, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, písm. b/ a osobou blízkou osobe uvedenej v písm. a/. K predmetnému právnemu úkonu došlo medzi dlžníkom a žalovanou, ktorá je spoločníkom spoločnosti dlžníka a súčasne je manželkou konateľa - štatutárneho orgánu spoločnosti dlžníka. K právnemu úkonu došlo 1.1.1998, konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený 3.8.1998, žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu podaním z 11.4.2001. Právny úkon bol urobený v lehote troch rokov pred začatím konkurzu, návrh bol uplatnený v zákonnej lehote, námietka premlčania nie je preto dôvodná. Z uznesenia K 249/98 vyplýva, že dlžník svoje splatné záväzky neplní, voči viacerým veriteľom, predmetným právnym úkonom, ktorý bol urobený medzi dlžníkom a jeho spoločníkom a zároveň osobou blízkou štatutárnemu orgánu a ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu, teda vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na okolnosti na strane žalovaného, a to osobné, majetkové, zárobkové, ktoré považoval za okolnosti hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.