Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/268/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009899674 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7009899674.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. E.. E. A., T. F. J. Č.. X, P.O., X. H. M., S.. Q., X. H. M., X. W. M., S.. M., R. T. F. I. Q. Č.. XXXX/X, P. I. mal. Š. M., W. E. H. M., T.Ý. F. I. Q. Č.. XXXX/ X, P., zastúpených JUDr. Máriom Hollerom, advokátom, so sídlom na Krmanovej č. 6 v Košiciach, proti žalovaným v 1. rade TJ VSŽ Košice, so sídlom Mestský Park, Košice, zastúpenému JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom AK so sídlom na Šoltésovej 5 v Košiciach, v 2. rade Mestu Košice, a v 3. rade TJ Športvýroba Košice s.r.o., zastúpenému JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom so sídlom na Južnej triede č. 1 v Košiciach, o odstránenie neoprávnenej stavby a zriadenie vecného bremena,. o odvolaní žalobcov a žalovaného v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.15C/313/1994-582 zo dňa 2.4.2009 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku ktorým bolo žalobe vyhovené a zriadené vecné bremeno, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá vo vzťahu k žalovanému v 3. rade a voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie. O d m i e t a odvolanie proti výrokom o vylúčení nároku a o trovách účastníkov a štátu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov k pozemku, pôvodne zapísanému v pozemno-knižnej vložke č. 1539, P.. Ú.. P. - J., parc. č. 10610/2, o výmere 600 m2, ktoré zodpovedá právu vlastníka stavby, 1)zastavaná plocha stavba s. č.3436, žalovaného v 3. rade na ktorom je táto postavená, nerušene užívať časť pozemku označeného ako diel č. 42 o výmere 1 m2, ktorý svojou polohou zasahuje do parcely súboru CKN č. 6993/47 o výmere 1 m2,ktorý diel je vyznačený v geometrickom pláne, ako súčasť znaleckého posudku O.. E. U., H.., znalca z odboru geodézia a kartografia, č. posudku č. 01/2009 geometrického plánu overeného Správou katastra Košice dňa 22.1.2009, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Ďalej rozhodol, že časť žaloby o náhradu za zriadenie vecného bremena vylučuje na samostatné konanie. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol, návrh zamietol aj vo vzťahu k žalovanému v 1. a v 2. rade v celom rozsahu a rozhodol, že o trovách účastníkov aj o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že po špecifikácii žalobného návrhu tak, že žalobcovia žiadali zriadiť časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaných v 1. až 3. rade k novovytvoreným parcelám, tak ako to uviedol znalec a za náhradu ako stanovila jeho hodnotu znalkyňa O.. Ľ. A. podľa veľkosti podielov žalobcov súd prvého stupňa právne posúdil vec tak, že na základe zistenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi stavieb na pozemku žalobkyne voči týmto žalobu zamietol. Pokiaľ išlo o predbežnú otázku, ktorou bolo zistenie, či sú žalobcovia vlastníkmi nehnuteľností, dospel k záveru, že podľa § 18 zák. č. 71/67 Zb. o správnom konaní o začatí konania správny orgán neupovedomil všetkých známych účastníkov konania alebo tých, ktorých pobyt nebol známy a neupovedomil ich o začatí konania verejnou vyhlášky, ani nenariadil ústne pojednávanie, pokiaľ išlo o vyvlastňovacie konanie. Právna predchodkyňa žalobcov, ktorá bola vedená ako vlastníčka nehnuteľností už bola nebohá. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie o vyvlastnení existovalo a dotklo sa vlastníckeho práva týchto občanov, vrátane žalobcov v tom zmysle, že vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom malo byť odňaté v tom čase v prospech štátu. Na základe zák. č. 138/1991 Zb. sa mal vlastníkom nehnuteľností stať žalovaný v 2. rade, ktorý je ako vlastník v evidencii nehnuteľností doteraz zapísaný. Toto vlastnícke právo však na základe citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát horeuvedeným postupom a podľa súdu prvého stupňa vlastnícke právo žalobcov v uplatňovanom rozsahu zostalo zachované. Neobstojí ani namietané vydržanie, ktorým žalovaný v 2. rade odôvodnil vznik jeho vlastníckeho práva, pretože právnickým osobám chýba dobromyseľnosť. Neobstojí ani tvrdenie o prechode vlastníctva ex lege podľa zák. č. 138/1991 Z.z., lebo sa nemohlo stať vlastníctvom mesta podľa § 2 ods. 2 tohto zákona to, čo nebolo vo vlastníctve štátu. Potom vychádzal z toho, že žaloba bola podaná na ochranu vlastníckeho práva žalobcov ako vlastníkov pozemku. Občiansky zákonník v § 135c OZ ponúka riešenie pre ochranu vlastníckeho práva zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za finančnú náhradu. Podľa súdu prvého stupňa stavba je neoprávnená, lebo bola postavená na cudzom pozemku a stavba nie je súčasťou pozemku, preto súd postupoval pri rozhodnutí podľa § 135c ods. 3 OZ. Ďalej súd prvého stupňa dospel k záveru, že stavbou sa rozumie nehnuteľnosť spojená so zemou pevným základom. Tejto požiadavke vyhovuje len rozsah nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov definovaných ako stavba ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti, preto žalobe nemohol vyhovieť. Zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 OZ je jedným z dvoch zákonných možností zriadenia vecného bremena súdom, okrem ust. § 142 ods. 2 OZ. Parcely uvedené v posudku O.. U.P. 6993/36, 6993/51, 6993/48, 69993/50, 6993/36 a 6993/2 nemajú charakter nehnuteľností podľa § 119 OZ, preto súd vo vzťahu k žalovanému v 3. rade žalobu zamietol v tomto rozsahu. Rozhodnutie o trovách účastníkov a štátu odôvodnil ust. § 151 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žalovaní v 2. a 3. rade. Žalobcovia žiadali buď rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcov je potrebné, aby sa na účely tohto sporu tenisový areál považoval za jednu stavbu ako takú a nie, aby sa každá jeho časť (tenisový kurt, chodník a podobne) samostatne posudzovala podľa stavebného zákona, či iného predpisu a samostatne hodnotila, či spĺňa podmienky stavby. Poukázali na to, že v znaleckom dokazovaní bolo preukázané, že na pozemku vo výmere 600 m2, ktorý je predmetom tohto sporu sa nachádzajú a sú postavené ako výsledok ľudskej činnosti stavby. Celý areál slúži na jediný účel a aj keď pozostáva z viacerých častí, sú navzájom prepojené a jedna bez druhej nemôže fungovať. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 1. rade neurčitou zmluvou previedol na žalovaného v 3. rade nehnuteľnosti, príslušenstvo, súčasti a k ním patriace úpravy. Z obsahu zmlúv nie je zrejmé, či predmetom prevodu bol všetok jeho majetok alebo nie. Žalovaný v 3. rade je vlastníkom niektorých nehnuteľností a ďalších častí areálu. Žalovaný v 2. rade je zapísaný ako vlastník pozemkov, ktoré sú predmetom všetkých sporov a aj ako vlastník budovy - tenisovej dvojhaly, preto museli žalobcovia uplatniť nároky voči všetkým účastníkom konania. Žalovaný v 2. rade Mesto Košice žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa predbežnú otázku o vlastníctve vyriešil v prospech žalobcov. Podľa žalovaného v 2. rade bolo povinnosťou súdu zabezpečiť celý vyvlastňovaní spis, aby mohli byť všetky tvrdenia zodpovedne a správne posúdené. Len úvaha súdu o pravdivosti tvrdenia žalobcov nie je postačujúca. Žalobca by mal preukázať, že ide o pozemok vo vlastníctve iného subjektu ako vlastníka stavby a že teda ide o neoprávnenú stavbu. Podľa odvolateľa žalobcovia mali postupovať podľa reštitučných zákonov, lebo ide o lex specialis, ktorý má prednosť pred Občianskym zákonníkom. Žalovaný v 3. rade žiadal buď vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, prípadne konanie zastaviť s poukazom na to, že nie je daná právomoc súdu. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z toho dôvodu, že v rámci konania bola pôvodná žaloba koncipovaná ako povinnosť odstrániť stavby a následne boli viaceré zásadné zmeny a doplnenia petitu. Ani v jednom z prípadov súd nepostupoval v súlade s procesnými predpismi a nerozhodol o týchto zmenách. Už len z toho dôvodu považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Ďalej poukázal na to, že rozsudok je nevykonateľný a úplne zmätočný, pretože sa zriaďuje vecné bremeno na neexitujúce parcely a na neexistujúcom A. Č.. XXXXX. Napriek tomu, že namietali opakovane aj v ostatných veciach túto skutočnosť, súd sa ňou nezaoberal. Pokiaľ išlo o vyvlastňovacie konane, poukázal na to, že celé konanie je právne úplne zmätočné, pretože navrhovateľ vyvlastňovacieho konania neoznačil všetkých účastníkov konania ku dňu podania žiadosti. Právne došlo k situácii, keď niektorým účastníkom vo vyvlastňovacom konaní nebolo doručené vyvlastňovacie rozhodnutie, a teda možno konštatovať, že vo vzťahu k ním nie je vyvlastňovacie konanie a rozhodnutie v tejto veci doposiaľ právoplatné. Pokiaľ išlo o neoprávnenú stavbu, v tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozpor s platnou právnou úpravou, pritom ide o zásadnú otázku, ktorá je základným predpokladom pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na právnu úpravu, z ktorej vyplýva, že ak nejde o neoprávnenú stavbu v zmysle ust. § 221 OZ v znení do 31.12.1991, potom súd nemôže v prospech vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku. Podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší len ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, (písm. f) - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, písm. h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa konal s Z. M. ako žalovaným v 2. rade a rozhodol o jeho nároku rozsudkom zo dňa 2.4.2009 aj keď je v spise pripojený rovnopis osvedčenia o dedičstve, z ktorého vyplýva, že Z. M. zomrel 3.8.2005. Konal preto s účastníkom, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože bol nebohý. Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že výrok rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný a aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa v prvom výroku uviedol, že sa zriaďuje časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov, tým sa má za to, že išlo o všetkých žalobcov, teda v 1., 2. a 3. rade. Ďalším výrokom na strane druhej rozsudku však rozhodol, že návrh sa zamieta vo vzťahu k žalovanému v 1. a 2. rade v celom rozsahu. Tento výrok je potom v rozpore s prvým výrokom. Za tohto stavu je tu dôvod pre zrušenie rozhodnutia, pretože účastníkovi je odňatá možnosť konať pred súdom vtedy, keď je rozsudok nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, pretože je účastníkovi týmto odňatá možnosť podať opravný prostriedok proti tým výrokom, ktoré nie sú náležite odôvodnené. Okrem týchto závažných pochybení prvostupňového súdu došlo k ďalšiemu pochybeniu v tom, že súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a preto nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že má vyriešenú otázku vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, keď vychádzal z toho, že vlastníctvo na štát na základe cit. vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát vyvlastňovacím konaním a vlastnícke právo žalobcov v uplatňovanom rozsahu zostalo zachované. Vychádzajúc z tohto záveru potom riešil vzťahy medzi vlastníkmi ako žalobcami a žalovanými podľa ust. § 135c ods. 3 OZ a zriadil vecné bremeno v prospech žalovaných. Odvolací súd v tomto vidí nesprávne právne posúdenie veci. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa nevyriešil jednoznačne základnú otázku a to vlastnícke právo k pozemkom a tým aktívnu legitimáciu žalobcov. Pokiaľ žalobcovia v konaní nepreukázali vlastnícke právo, nebolo by im možné poskytnúť ochranu podľa § 135c OZ ani v prípade splnenia ostatných zákonných podmienok, napríklad že ide o stavbu (a stavbu neoprávnenú), lebo podľa tohto ustanovenia súd rozhoduje iba na návrh vlastníka pozemku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia NS SR 4Cdo/180/2010. Z tohto rozhodnutia vyplýva „že z obsahu spisu je zrejmé, že k strate vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov nepochybne došlo bez právneho dôvodu, keď sa formou faktickej okupácie zo strany štátu na základe stavebného povolenia odboru výstavby bývalého ObNV Košice-Sever na pozemku žalobcov uskutočnila stavba tenisového ihriska TJ VSŽ Košice a následne vyvlastňovacím rozhodnutím došlo k jeho neúčinnému vyvlastneniu. Keďže v preskúmavanom prípade by bol na základe skutkových zistení daný reštitučný nárok a oprávnené osoby sa mohli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva postupom podľa reštitučného predpisu - zákona o pôde, nemôžu úspešne uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecného právneho predpisu. Žalobou o ochranu vlastníckeho práva podľa ust. § 135c OZ nemožno obchádzať účel reštitučného zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že ak došlo k odňatiu vlastníckeho práva bez právneho dôvodu, išlo by o reštitučný nárok a pokiaľ nebol uplatnený, žalobcovia v konaní nepreukázali, že sú vlastníkmi pozemku, z ktorého sa domáhajú odstránenia stavby, resp. zriadenia vecného bremena za náhradu. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorým bolo žalobe vyhovené a v zamietavých výrokoch a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie. Proti výrokom o vylúčení nároku o náhradu za zriadenie vecného bremena a proti výrokom o trovách účastníkov a trovách štátu podľa odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné podľa § 212 ods. 3 písm. a) O.s.p, pretože týmito výrokmi sa upravovalo vedenie konania, z toho dôvodu odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol odvolanie proti týmto výrokom. Po vrátení veci v zrušenej časti bude úlohou súdu prvého stupňa sa vysporiadať s otázkou aktívnej legitimácie a okrem účastníkov na strane žalobcov a potom sa opätovne vysporiadať s otázkou reštitučného nároku a z toho vyplývajúcich vlastníckych vzťahov a nárokov na právnu ochranu. V novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.