KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice1. 11. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/4559/2010 z 1. 11. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 1. novembra 2011, sp. zn. 7S/4559/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7010209995.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/4559/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010209995
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7010209995.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne Obce H. E., zast.
advokátkou JUDr. Monikou Némethovou, AK C. C., H.. K.. Č.. XX, proti žalovanému Krajskému úradu
životného prostredia E.Š., so sídlom E., E. Č.. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo
dňa 14. 12. 2009 č. 2009/00866 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2009 č. 2009/00866 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia E. zo dňa 07. 10. 2009 č. 2009/01400, ktorým bola Obci H. E. v zast. starostkou obce P..
A. D. uložená poriadková pokuta podľa § 91 ods. 9 zák. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov vo výške 330,- eur za sťažovanie postupu konania vo veci spáchania
správneho deliktu za nepovolený výrub drevín v k. ú. obce H. E.. Pokuta bola Obci H. E. uložená za
to, že jej starostka sa bez závažných dôvodov a náležitého písomného ospravedlnenia nedostavila na
ústne pojednávanie zvolané správnym orgánom v uvedenej veci.

V odôvodnení uviedol, že, ako to vyplýva z odvolania podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa, žalobkyňa poukazuje hlavne na to, že dňa 18. 09. 2009 sa telefonicky ospravedlnila,
že sa nemôže zúčastniť ústneho pojednávania, ktoré bolo zvolané správnym orgánom prvého stupňa
vo veci prejednania správneho deliktu za nepovolený výrubu drevín v k. ú. obce H. E.. O tejto
skutočnosti bol zamestnankyňou správneho orgánu spísaný záznam za účasti svedka, v ktorom sa
konštatuje, že odvolateľka ospravedlnila telefonicky neúčasť na konaní, pričom ako dôvod neúčasti
uviedla, že právny zástupca, ktorý ju bude v danej veci pred správnym orgánom zastupovať je
práceneschopný zo zdravotných dôvodov. Pracovníčkou správneho orgánu prvého stupňa, ako to
vyplýva z uvedeného záznamu, bola zároveň upozornená na to, že v určenej lehote je potrebné
dodatočne doložiť adekvátne písomné ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu, vrátane lekárskeho
potvrdenia a zároveň doložiť písomnú plnú moc právneho zástupcu, ktorý ju má zastupovať. Keďže
odvolateľka nedoložila požadované písomné ospravedlnenie, bola jej uložená poriadková pokuta za
sťažovanie postupu konania.



S poukazom na zákon o ochrane prírody a krajiny a správny poriadok žalovaný uviedol, že tieto právne
normy upravujú poriadkové opatrenia za sťažovanie postupu konania. V zákone o ochrane prírody a
krajiny sa uvádza, že ak sa účastník konania bez závažných dôvodov nedostaví na pojednávanie alebo
inak sťažuje postup konania, môže mu orgán ochrany prírody uložiť poriadkovú pokutu do 331,93 eur. Za
náležité dôvody sa považuje ospravedlnenie doložené dôvodmi, ktorými predvolaný vysvetľuje príčiny
toho, že sa nedostavil na konanie. V danom prípade odvolateľka sa síce telefonicky ospravedlnila s
poukazom na neúčasť právneho zástupcu v predmetnom konaní, ktorú však dodatočne nepodložila
požadovanými dokladmi. Správny zákon síce neuvádza, akým spôsobom sa vyžaduje ospravedlnenie
z neúčasti na ústnom pojednávaní, ale tiež neurčuje, že správny orgán nemôže požadovať písomné
doloženie uvedených dôvodov. V danom prípade bola poriadková pokuta uložená za sťaženie postupu
konania z dôvodu neúčasti na konaní a nie z dôvodu rušenia poriadku, vzhľadom na ktorú skutočnosť
nebolo potrebné zo strany správneho orgánu predchádzajúce napomenutie v súlade s § 45 zákona
o správnom konaní. Otázka predpojatosti, na ktorú odvolateľka poukázala v podanom odvolaní bola
riešená v samostatnom konaní. Vychádzajúc z týchto skutočností, keďže žalovaný nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
toto rozhodnutie potvrdil.

Včas podanou žalobou zo dňa 09. 02. 2010 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj
z dôvodu, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je nedostačujúce na
posúdenie veci a tiež, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

S poukazom na ust. § 91 ods. 9 zákona o ochrane prírody a krajiny v nadväznosti na ust. § 45
správneho poriadku uviedla, že podľa jej názoru uložená pokuta v tomto prípade nemá opodstatnenie
ani oporu v zákone. Z cit. zák. ustanovení jednoznačne vyplýva, že tieto neuvádzajú spôsob,
akým sa vyžaduje ospravedlnenie z pojednávania, aby bolo považované za adekvátne. Keďže oba
zákony v tejto súvislosti neupravujú žiadne konkrétne podmienky, vychádza z výkladu, že každý
spôsob ospravedlnenia sa zodpovedajúci dostatočnosti oboznámenia správneho orgánu o neúčasti
je vyhovujúci, telefonický nevynímajúc. Predpokladom toho, aby správny orgán uložil poriadkovú
pokutu je, že osoba koná v rozpore s procesnou povinnosťou a rovnako dôležité je aj zistenie,
že takéto správanie zapríčinilo sťaženie postupu správneho orgánu v rámci správneho konania.
Spôsob ospravedlnenia sa z neúčasti na nariadenom pojednávaní považuje žalobkyňa za dostatočne
vyhovujúci, pretože s týmto ospravedlnením bol prvostupňový správny orgán oboznámený o neúčasti
žalobkyne do začatia pojednávania, čo nemohlo vyvolať sťaženie postupu konania a toto ospravedlnenie
bolo aj dostatočne odôvodnené uvedením dôvodov, ktoré v konečnom dôsledku boli pracovníkom
prvostupňového správneho orgánu zachytené aj v zápisnici, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu.
Poukázala na to, že sťaženie postupu spočíva predovšetkým v tom, že správny orgán nemôže uskutočniť
v už začatom konaní zamýšľaný procesný úkon, uskutočnenie ktorého je dôležité preto, aby mohlo byť
vydané rozhodnutie vo veci samej. Podmienkou toho, aby sa osobe, ktorá sťažuje priebeh konania
uložila poriadková pokuta je jej predchádzajúce napomenutie správnym orgánom. Pôjde teda vždy o
situáciu, keď napomenutie nesplnilo svoju úlohu a osoba ruší poriadok. Pokiaľ správny orgán prvého
stupňa mal za to, že takéto ospravedlnenie nepostačuje, a že je potrebná jeho písomná podoba s
doložením tvrdení, mal žalobkyňu na takéto doloženie včas písomne vyzvať. Preto žalobkyňa považuje
rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty za predčasne vydané.

Žalobkyňa zároveň uplatnila aj námietku predpojatosti voči vedúcej pracovníčke správneho orgánu,
ktorou je P.. X. E., poverená zastupovaním prednostky tohto správneho orgánu. Jej dôvodom je vzťah
uvedenej vedúcej pracovníčky k starostke Obce H. E., ktorá je prednostkou správneho orgánu, pred
ktorým sa správne konanie vedie, avšak bola uvoľnená z tejto funkcie za účelom výkonu funkcie
starostky v obci H. E.. Z uvedeného dôvodu je tu zrejmá pochybnosť o predpojatosti vedúcej pracovníčky
správneho orgánu v predmetnom správnom konaní a tiež pracovníkov správneho orgánu ako celku.
Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného v rozhodnutí týkajúceho sa tejto námietky predpojatosti, v
zmysle ktorej táto námietka by bola akceptovateľná, ak by bola založená na príbuzenskom, resp. jemu
podobnom vzťahu. Žalobkyňa nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa vidí v spornej aplikácii ust. § 91 ods. 9 zákona o ochrane prírody a krajiny, ust. § 45
správneho poriadku a tiež § 9 a 12 správneho poriadku. Žalovaný svojím rozhodnutím konal v rozpore



s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, čím porušil ústavný princíp konania správneho orgánu v rozsahu, akom mu
ho ukladá Ústava SR a tiež príslušný zákon.

V písomnom vyjadrení zo dňa 22. 03. 2010 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho
orgánu prvého stupňa. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa formy ospravedlnenia, ako aj tvrdenia, že
toto ospravedlnenie bolo oznámené správnemu orgánu včas, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k sťaženiu
postupu konania žalovaný uviedol, že za náležité ospravedlnenie sa v zmysle právnej praxe považuje
ospravedlnenie doložené dôvodmi, ktorými predvolaný vysvetľuje príčiny toho, že sa nedostavil na
konanie. Nestačí, aby ospravedlnenie obsahovalo len dôvody, ale tieto dôvody musia byť aj preukázané.
Keďže v danom prípade dôvody o neúčasti na konaní uvádzané žalobkyňou telefonicky neboli podložené
písomne, správny orgán to považoval za nedostavenie sa na výzvu správneho orgánu bez závažných
dôvodov, čím došlo k sťaženiu postupu konania, pretože správny orgán nemohol vydať rozhodnutie vo
veci. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán postupoval v súlade s § 91 ods. 9 zákona o ochrane
prírody a krajiny, ako aj v súlade so správnym poriadkom. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa absencie
predchádzajúceho napomenutia správneho orgánu v zmysle § 45 zákona o správnom konaní žalovaný
uviedol, že v danom prípade sa predchádzajúce napomenutie vyžaduje v prípade rušenia poriadku a nie
v prípade, keď niekto sťažuje postup konania tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu
správneho orgánu. S poukazom na citáciu § 91 ods. 9 zákona o ochrane prírody a krajiny správny
orgán môže udeliť poriadkovú pokutu už pri prvom predvolaní, predchádzajúce napomenutie zákon
nevyžaduje.

K námietke žalobkyne, týkajúcej sa predpojatosti vedúcej zamestnankyne správneho orgánu voči
žalobkyni žalovaný uviedol, že správny orgán pri rozhodovaní o vylúčení, resp. nevylúčení zamestnanca
správneho orgánu z konania zohľadnil aj to, že Ing. A. D. v súčasnosti vykonáva funkciu starostky Obce
H. E. a je dočasne uvoľnená z funkcie prednostky Obvodného úradu životného prostredie E. - X. a dospel
k záveru, že u súčasnej vedúcej pracovníčky správneho orgánu neexistuje v danom prípade pochybnosť
o jej nepredpojatosti a preto podnet na jej vylúčenie zamietol. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, proti
ktorému nie je v súlade s § 12 ods. 2 správneho poriadku možné podať samostatné odvolanie a takéto
rozhodnutie je aj vylúčené z preskúmavacej právomoci súdov.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho
orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.

Z administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že Obvodný úrad
životného prostredia E. - okolie na základe zistenia porušenia § 47 ods. 1 a 3 zákona o ochrane prírody
a krajiny, ktorého sa dopustila Obec H. E., zast. starostkou P.. A. D. tým, že dala vyrúbať dňa 28.
02. 2008 v bližšie nezistenom čase 24 ks stromov, ktoré rástli popri príjazdovej ceste do obce H. E.
na parc. č. XXX, trvalé trávnaté porasty, oznámil správny orgán prvého stupňa žalobkyni podaním zo
dňa 25. 08. 2009 začatie konania vo veci porušenia ust. zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov a zároveň ju ako účastníčku správneho konania predvolal na ústne
pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 18. 09. 2009 o 9.30 hod. na Obvodnom úrade životného
prostredia E.Š. - X. v E. H. B. V.. Č.. XX. Účastníčka správneho konania Obec H. E. bola vyzvaná na účasť
na tomto pojednávaní a zároveň upozornená na právne následky nedostavenia sa bez ospravedlnenia
s poukazom na ust. § 91 ods. 9 cit. zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého jej môže byť
uložená poriadková pokuta až do výšky 331,93 eur. Zároveň bola poučená o tom, že ak sa v určenom
termíne nemôže ustanoviť na ústne pojednávanie, je potrebné včas oznámiť závažné dôvody, pre ktoré
tak učiniť nemôže.

Zo zápisnice Obvodného úradu životného prostredia E. - X. o prejednávaní správneho deliktu
vyhotovenej dňa 26. 10. 2009 vyplýva, že starostka Obce H. E. ako jej štatutárna zástupkyňa sa
na prvého pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 18. 09. 2009 nedostavila, pričom, ako to
vyplýva zo záznamu spísaného dňa 18. 09. 2009, táto neprítomnosť účastníka správneho konania
telefonicky ospravedlnila s poukazom na to, že sa nemôže zúčastniť na ústnom pojednávaní za účelom



prejednania predmetného správneho deliktu z dôvodu, že právnik, ktorý ju bude v danej veci zastupovať
je práceneschopný pre chorobu. Z obsahu tohto záznamu zároveň vyplýva, že starostka obce P.. A. D.Á.
bola zároveň upozornená, že je potrebné dodatočne dodať adekvátne písomné ospravedlnenie neúčasti
právneho zástupcu a to aj potvrdenie lekára a zároveň dodať písomnú plnú moc právneho zástupcu,
ktorý ju má zastupovať. Súčasne bola upozornená na to, že písomné ospravedlnenie a splnomocnenie
je potrebné doručiť na úrad v lehote 1 týždňa. Telefonát prevzala Z.. T. Š. a jeho svedkom bola Z.. T. B.,
ktoré podpísali uvedený záznam. Z obsahu tejto zápisnice zároveň vyplýva, že na ústnom pojednávaní
bola obvinenou vznesená námietka predpojatosti.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2009 č. 2009/01400 bola Obci H. E.
zastúpenej starostkou P.. A. D. uložená podľa § 91 ods. 9 zákona o ochrane prírody a krajiny v
súlade s § 45 ods. 1 zákona o správnom konaní poriadková pokuta vo výške 330,- eur za to, že ako
obvinená zo spáchania správneho deliktu vo veci nedovoleného výrubu drevín v k. ú. H. E. sťažuje
postup konania tým, že bez závažných dôvodov a náležitého písomného ospravedlnenia sa nedostavila
na ústne prejednanie zvolané správnym orgánom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v
predmetnej veci bolo obvinenej zo správneho deliktu doručené oznámenie o začatí správneho konania
a zároveň aj predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 18. 09. 2009, avšak
obvinená z priestupku sa na ústnom prejednávaní v uvedenom termíne nezúčastnila a táto svoju
neprítomnosť na ňom telefonicky ospravedlnila s poukazom na práceneschopnosť svojho právneho
zástupcu. O uvedenom bol spísaný úradný záznam, z obsahu ktorého vyplýva, že obvinená z priestupku
prostredníctvom svojho štatutárneho zástupca bola oboznámená o povinnosti zdokladovať uvedenú
neúčasť na ústnom prejednaní priestupku v lehote 1 týždňa. Keďže obvinená z priestupku do dňa
vydania rozhodnutia nedoručila na správny orgán písomne odôvodnené ospravedlnenie, považuje sa
to za nedostavenie sa bez ospravedlnenia, v dôsledku čoho sťažuje a odďaľuje bezdôvodne postup
konania. Preto jej bola uložená poriadková pokuta v zmysle cit. zák. ustanovenia.

O odvolaní žalobkyne, podanom proti tomuto rozhodnutiu, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi
podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Ako prílohu k vyjadreniu zo dňa 22. 03. 2010 pripojil žalovaný aj rozhodnutie Krajského úradu životného
prostredia E. zo dňa 25. 11. 2009 č. 2009/00865, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že námietke
predpojatosti podanej P.. A. D., starostkou Obce H. E. proti P.. X. E. poverenej zastupovaním prednostky
Obvodného úradu životného prostredia E. - X. a proti všetkým zamestnancom Obvodného úradu
životného prostredia E. - X. sa nevyhovuje. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že po preskúmaní dôvodov
uplatnenej námietky bolo zistené, že skutočnosti, ktoré podľa názoru žalobkyne mali byť dôvodom pre
vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, resp. všetkých jeho zamestnancov, nemôžu byť dôvodom na
ich vylúčenie, pretože podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Pomer k veci je spravidla osobný záujem zamestnanca
správneho orgánu na tom, aby bolo v konkrétnej veci vydané rozhodnutie s určitým obsahom, môže
vyplývať predovšetkým z jeho právneho záujmu na prejednávanej veci. Pomer k účastníkovi konania
je založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, v danom prípade neboli
naplnené citované ustanovenia správneho poriadku a preto námietke vyhovené nebolo. V správnom
konaní je možné vylúčiť len konkrétneho zamestnanca správneho orgánu, nie však celý správny orgán.
Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušovaniu zásady objektivity pri prejednávaní
a rozhodovaní v predmetnej veci.

Na pojednávaní dňa 02. 11. 2011 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe zo skutkových aj
právnych dôvodov v nej obsiahnutých a do pozornosti súdu dal predovšetkým tú skutočnosť, že správne
konanie, v priebehu ktorého bola žalobkyni uložená poriadková pokuta bolo zastavené rozhodnutím zo
dňa 03. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 04. 2011. Vzhľadom na uvedené považuje
napadnuté rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty za nezákonné a žiada ho zrušiť v zmysle petitu
žaloby.



Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle
navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o právnym zástupcom žalobcu predložené
rozhodnutie vo veci samej, toto podľa jej názoru na predmetné konanie a posúdenie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty nemá vplyv.

Podľa § 91 ods. 9 zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
účastníkovi konania, ktorý sa bez závažných dôvodov nedostaví na pojednávanie alebo inak sťažuje
postup konania, môže orgán ochrany prírody uložiť poriadkovú pokutu do 331,93 eura. Ak sa účastník
konania bez závažných dôvodov opakovane nedostaví na pojednávanie alebo opakovane inak sťažuje
postup konania, môže mu orgán ochrany prírody uložiť poriadkovú pokutu do 3.319,39 eura.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým,
že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu
napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie
ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 5.000,- Sk a to aj opakovane.

Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa na konanie podľa tohto zákona
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie,
ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žalovaný i správny
orgán prvého stupňa postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený
skutkový stav a na jeho základe bol žalovaným i správnym orgánom prvého stupňa vyvodený aj správny
právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami obsiahnutými
v žalobkyňou podanom odvolaní a preskúmavané rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej
stránke.

V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako účastník správneho konania bola
na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 18. 09. 2009 o 9.30 hod. na Obvodnom úrade
životného prostredia E. - X. riadne a včas predvolaná, ako aj to, že táto svoju neprítomnosť na
uvedenom pojednávaní ospravedlnila telefonicky tak, ako to vyplýva z vyššie citovaného záznamu
zo dňa 18. 09. 2009. Spochybnená nebola ani skutočnosť, že pracovníčkou správneho orgánu bola
štatutárna zástupkyňa účastníka správneho konania upozornená na povinnosť v určenej lehote predložiť
písomné ospravedlnenie z neúčasti a toto dokladovať. Túto svoju povinnosť v určenej lehote účastníčka
správneho konania nesplnila. Preto podľa názoru súdu v danom prípade bol odôvodnený postup
správneho orgánu podľa § 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.

Rozhodnutie o uložení pokuty za sťaženie postupu konania bol zo strany správneho orgánu dostatočne
odôvodnené a zistený skutkový stav umožnil náležite posúdiť porušenie povinnosti žalobkyne a aj určiť
charakter jej konania v spojení s následkom podľa § 91 ods. 9 zák. č. 543/2002 Z. z.

V zmysle cit. zák. ustanovenia možno uložiť poriadkové opatrenie v prípade, ak sa účastník konania
bez závažných dôvodov nedostaví na pojednávanie alebo inak sťažuje postup konania. Vychádzajúc z
cit. zák. ustanovenia, stotožňujúc sa so záverom žalovaného obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí,
aby bolo možné posúdiť a vyhodnotiť dôvod neúčasti účastníka na určitom úkone správneho orgánu
je potrebné, aby tento dôvod bol preukázaný. To znamená, že za náležitý dôvod sa považuje
ospravedlnenie, ktorého vierohodnosť je doložená príslušnými dokladmi, ktoré vysvetľujú príčiny
nedostavenia sa na konanie. Preto argumentácia žalobkyne, že v danom prípade, keďže zákon
nestanovuje spôsob a formu ospravedlnenia neúčasti, považuje telefonické ospravedlnenie z neúčasti
za dostačujúce, je neakceptovateľná. V dôsledku uvedeného správny orgán nemohol v uvedenom
termíne vydať meritórne rozhodnutie.



Taktiež neobstojí ani námietka žalobkyne týkajúca sa povinnosti správneho orgánu pred uložením
poriadkovej pokuty doručiť jej predchádzajúce napomenutie v zmysle § 45 správneho poriadku. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. je vo vzťahu
k zákonu o správnom konaní zákonom špeciálnym, ako to vyplýva z ustanovenia § 81 ods. 1, ktorý
obsahuje právnu úpravu pre prípad, že účastník správneho konania sa na pojednávanie bez závažných
dôvodov nedostaví. Preto má pred všeobecným právnym predpisom (zákonom o správnom konaní)
prednosť. Z cit. zák. ustanovenia správnemu orgánu povinnosť napomenúť účastníka pred uložením
poriadkovej pokuty nevyplýva.

V danom prípade nebolo možné akceptovať ani námietku žalobkyne, ktorá sa týkala vznesenej námietky
zaujatosti voči zamestnancovi správneho orgánu, ktorý vo veci konal a rozhodol, ako aj voči správnemu
orgánu ako takému. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 9
zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, v tejto časti sa na vec vzťahujúceho, v správnom
konaní môže byť vylúčený len zamestnanec správneho orgánu, nie však celý správny orgán. Dôvodom
pre vylúčenie zamestnanca správneho orgánu z prejednávania a rozhodnutia vo veci je jeho pomer k veci
alebo pomer k účastníkom, resp. ich zástupcom ktorí zakladá pochybnosti o jeho nezaujatosti. Za pomer
k veci je potrebné považovať spravidla osobný záujem na vydaní rozhodnutia s určitým konkrétnym
obsahom. Za pomer k účastníkom resp. ich zástupcom je potrebné považovať najmä pomer založený na
príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, tiež vzťah ekonomickej závislosti. Z odôvodnenia uvedenej
námietky jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v rámci tejto námietky žiadne relevantné dôvody, pre ktoré
by bola zamestnankyňa správneho orgánu, resp. ďalší jej zamestnanci z prejednávania predmetnej veci
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vylúčení neuviedla, a preto súd považuje postup správneho
orgánu v tomto smere za správny, ktorý nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Úlohou súdu v tomto konaní, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o
uložení poriadkového opatrenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, bolo posúdiť, či v tomto
prípade boli splnené podmienky pre jeho uloženie v zmysle citovanej právnej úpravy, preto rozhodnutie,
ktorým bolo konania vo veci samej zastavené, na výsledok tohto konania nemá vplyv.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od
01. 05. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej žalobkyni
právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)