KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice12. 10. 2011plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/19740/2010 z 12. 10. 2011

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 12. októbra 2011, sp. zn. 6S/19740/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7010234171.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/19740/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234171
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7010234171.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu C. I., U.. X.X.XXXX, F. R. G., Z.. L. Č..
XX/XXXX, právne zastúpeného JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom E. E. H. D., Z.. C. Č.. XX, proti
žalovanému Náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, ul. L. Č.. X, R., o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-76-34/2010 zo 14. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu včas podanou žalobou domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-76-34/2010 zo 14.júna 2010, ktorým žalovaný ako odvolací správny
orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu zo 17.3.2010 proti prvostupňovému rozhodnutiu
- personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 695 zo dňa 8. 2. 2010 a uvedené prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Č.. XXX z 8. februára 2010 bol žalobca podľa § 72
ods. 1 písm. a) a § 70 ods. 1 písm. o) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon „o štátnej službe profesionálnych vojakov“) prepustený zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka dňom 26.2.2010. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého
stupňa konštatoval, že 4. januára 2010 obdŕžal návrh na prepustenie profesionálneho vojaka rotného C.
I. (žalobcu) zo služobného pomeru v zmysle § 70 ods. 1 písm. o) zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov, pretože v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej
výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia služobný pomer
profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov
nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. V odôvodnení
rozhodnutia - personálneho rozkazu z 8. februára 2010 sa ďalej uvádza:

„Podľa § 82 ods. 3 písm. a) zákona vedúci služobného úradu vydá v predmetnej veci personálny rozkaz,
na ktorý sa podľa § 81 zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.



Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona a následne čl. 6 Služobného predpisu hlavného služobného úradu
pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 55/2007 o určení služobných úradov, o určení rozsahu
rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej
služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR je vo veci oprávnený konať riaditeľ Personálneho
úradu OS SR.

V súlade s § 119 ods. 2 zákona kritéria na preskúšanie profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti
určí služobný predpis, ktorý vydá minister. Príslušným služobným predpisom, ktorý stanovuje kritéria na
preskúšanie profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti je Služobný predpis hlavného služobného
úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 33 zo dňa 27.03.2008 o kritériách na preskúmanie
profesionálnych vojakov č. 68/2008, ktorým sa mení a dopĺňa služobný predpis hlavného služobného
úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 33/2008 o kritériách na preskúšanie profesionálnych
vojakov z pohybovej výkonnosti (ďalej len „služobný predpis“). V súlade s čl. 3 ods. 1 služobného
predpisu pohybovú výkonnosť profesionálneho vojaka hodnotí komisia podľa súčtu dosiahnutých bodov
výrokom „výborne“, „dobre“, „vyhovujúco“ alebo „nevyhovujúco“. V súlade s čl. 3 ods. 2 služobného
predpisu, profesionálny vojak splní požadované normy pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej
kategórii, ak dosiahne hodnotenie pohybovej výkonnosti uvedené v prílohe č. 4 k služobnému predpisu.
V súlade s čl. 3 ods. 3 služobného predpisu je profesionálny vojak hodnotený výrokom nevyhovujúco
a požadované normy pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii nesplní, ak svojvoľne nesplní
kritérium uvedené v čl. 1 ods. 1 písm. a) služobného predpisu, nesplní disciplínu podľa opisu, alebo v
niektorej disciplíne nedosiahne minimálny počet bodov. Minimálny počet bodov je uvedený v prílohe č.
5 služobného predpisu.

Riaditeľa Personálneho úradu sa pred vydaním rozhodnutia vo veci zaoberal podkladmi, ktoré vo veci
predložil veliteľ H. L. D..

V súlade s čl. 2 služobného predpisu na účely hodnotenia pohybovej výkonnosti bol menovaný v roku
2008 zaradený do vekovej kategórie od 26 do 30 rokov. V súlade s prílohou č. 5 je minimálny počet
bodov v jeho vekovej kategórii stanovený služobným predpisom na 35 bodov a v súlade s prílohou
č. 4 je stanovený minimálny súčet dosiahnutých bodov v jeho vekovej kategórii na 105 bodov. V roku
2008 bol menovaný hodnotený komisiou veliteľa VÚ XXXX D. na preskúšanie profesionálnych vojakov
z pohybovej výkonnosti v súlade s čl. 3 ods. 3 písm. c) služobného predpisu podľa kritéria minimálneho
dosiahnutého počtu bodov v niektorej z disciplín výrokom „nevyhovujúco“, čo je preukázané Rozkazom
veliteľa vojenského útvaru XXXX D. čiastka 101 zo dňa 7.11.2008, čl. 1 Zápis o preskúšaní PrV VÚ XXXX
D. z pohybovej výkonnosti v roku 2008 a návrhu na prepustenie zo služobného pomeru spracovaného
veliteľom H. L. D. dňa 11.12.2009, keď súčet dosiahnutých bodov bol 34, t.j. nedosiahol stanovený
minimálny súčet dosiahnutých bodov.

V súlade s čl. 2 služobného predpisu na účely hodnotenia pohybovej výkonnosti bol menovaný v roku
2009 zaradený do vekovej kategórie od 26 do 30 rokov. V súlade s prílohou č. 5 je minimálny počet
bodov v jeho vekovej kategórii stanovený služobným predpisom na 35 bodov a v súlade s prílohou č.
4 je stanovený minimálny súčet dosiahnutých bodov v jeho vekovej kategórii stanovený na 105 bodov.
V roku 2009 bol menovaný hodnotený komisiou veliteľa VÚ XXXX D. na preskúšanie profesionálnych
vojakov z pohybovej výkonnosti v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. d) služobného predpisu podľa súčtu
dosiahnutých bodov výrokom „nevyhovujúco“, čo je preukázané Rozkazom veliteľa H.É. L. D. čiastka 48
zo dňa 6.11.2009, čl. 1 Zápis o preskúšaní PrV VÚ XXXX D. z pohybovej výkonnosti v roku 2009 písm.
E) Výsledky preskúšania menovite, keď súčet dosiahnutých bodov bol 83, t.j. nedosiahol stanovený
minimálny súčet dosiahnutých bodov.

Riaditeľ Personálneho úradu po preštudovaní predmetných materiálov a písomností skonštatoval, že
bolo preukázateľne dokázané, že menovaný v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil
požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii.

Vzhľadom k uvedenému mám teda za preukázané, že menovaný v priebehu dvoch po sebe
nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii,
čoho následkom podľa § 70 ods. 1 písm. o) zákona je prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru, a ako to vyplýva z uvedeného znenia, je povinnosť vedúceho služobného úradu takéhoto
profesionálneho vojaka prepustiť zo služobného pomeru. Podľa § 215i ods. 1 zákona konanie vo
veciach služobného pomeru, ktoré bolo začaté pred 31. decembrom 2009, sa dokončí podľa predpisov



platných do 31. decembra 2009. Z dôvodu, že návrh na prepustenie menovaného zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka bol spracovaný veliteľom H. L.N. D. 11. decembra 2009, bolo potrebné vo veci
rozhodnúť podľa predpisov platných do 31. 12. 2009.

Na základe vyššie uvedených skutočností som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
personálneho rozkazu.“

II.

Proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Č.. XXX z 8. februára 2010 podal žalobca včas
odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že odvolaním napadnutý personálny
rozkaz považuje za nezákonný, keďže žalobca bol už za porušenie základnej povinnosti profesionálneho
vojaka podľa § 119 ods. 1 písm. p) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov právoplatne
disciplinárne potrestaný. K potrestaniu došlo disciplinárnym rozkazom č. VKPO-2860-38/2009 vydaným
veliteľom Vojenského útvaru XXXX D. zo 4. 12. 2009, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne
opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na obdobie 3 mesiacov z posledného služobného platu.
Tým malo dôjsť podľa žalobcu k porušeniu zásady, že nikto nemôže byť dva krát potrestaný za porušenie
tej istej služobnej povinnosti profesionálneho vojaka. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase
preskúšania z pohybovej výkonnosti trpel akútnymi pretrvávajúcimi zdravotnými problémami (silnou
alergiou). Táto skutočnosť nebola podľa jeho názoru dostatočne vzatá do úvahy, pričom ako uviedol je
pre žalobcu zarážajúce, že vyjadrenia ohľadne jeho silnej alergie boli bez akéhokoľvek zákonného, či
medicínskeho podkladu vyhodnotené ako „účelové“. Vzhľadom na uvedené nie je podľa jeho názoru
možné predmetné výsledky ročného preskúšania za rok 2009 pokladať za objektívne slúžiace ako
podklad pre vydanie personálneho rozkazu Č.. XXX z 8. 2. 2010.

III.

Žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí zo 14. júna 2010 poukazujúc na ustanovenie § 70
ods. 1 písm. o) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a na výsledky vykonaného dokazovania
sa právne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 8. februára 2010, pričom k
odvolacím námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu z 15. marca 2010 uviedol:

„Pre účely odvolacieho konania riaditeľ personálneho úradu v rámci doplnenia dokazovania požiadal v
mesiaci marci 2010 veliteľa vojenského útvaru o vyjadrenie sa k odvolaniu odvolateľa. V tomto vyjadrení
zo dňa 06.04.2010 sa veliteľ vojenského útvaru vyjadruje k tvrdeniam odvolateľa uvedeným v odvolaní.
Uvádza, že v roku 2009 sa odvolateľ zúčastnil iba dvoch preskúšaní, a to dňa 20.10. a v poslednom
termíne za výcvikový rok 2009 - 22.10., pričom normy pohybovej výkonnosti nesplnil. Odvolateľ bol v
roku 2009 zo zdravotných dôvodov neschopný výkonu štátnej služby v tomto období:

29.01. - 06.02. (9 dní)

24.03. - 03.04. (11 dní) a

25.05. - 03.06. (10 dní)

Z toho v období mesiacov apríl - október určenom na preskúšanie to bolo 13 dní. Vo vyjadrení veliteľ
vojenského útvaru uvádza, že na preskúšanie určil vo výcvikovom roku 2009 spolu 18 termínov, ktoré
odvolateľ nevyužil.

Pokiaľ ide o zistenie v akom rozsahu mohli výsledok preskúšania v roku 2009 ovplyvniť údajné zdravotné
problémy odvolateľa, veliteľ vojenského útvaru predložil pre potreby odvolacieho konania vyjadrenie
lekára posádkovej ambulancie D. zo dňa 31.03.2010, ktorý uviedol, že nakoľko bol odvolateľ vyradený
z evidencie posádkovej ambulancie a bola mu vydaná jeho zdravotnícka dokumentácia, bez tejto
dokumentácie nevie spätne posúdiť jeho zdravotný stav.



Veliteľ vojenského útvaru ďalej uviedol, že z predložených podkladov je zrejmé, že odvolateľ nepožiadal
o oslobodenie od preskúšania, voči disciplinárnemu opatreniu sa neodvolal a taktiež pri podaní návrhu
na prepustenie zo služobného pomeru zdravotné problémy pri preskúšaní neuvádzal.

Riaditeľ personálneho úradu odvolanie odvolateľa a vyššie uvedené stanovisko veliteľa útvaru ako aj
zaslané podklady posúdil a dňa 14.04.2010 odvolaniu v autoremedúre nevyhovel a vec mi postúpil v
zákonom stanovenej lehote na konečné rozhodnutie. Riaditeľ personálneho úradu vo svojom vyjadrení
uviedol, že vecné námietky odvolateľa uvedené v odvolaní považuje za právne irelevantné, pričom toto
stanovisko podrobne odôvodnil.

Pred vydaním konečného rozhodnutia bola odvolateľovi v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku
poskytnutá možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia.
Za týmto účelom mu boli zaslané fotokópie dokumentov, ktoré boli správnemu orgánu doručené pred
vydaním rozhodnutia a u ktorých bol predpoklad, že odvolateľ nemohol byť s nimi oboznámený, a
to vyjadrenie veliteľa vojenského útvaru zo dňa 6.4.2010 a vyjadrenie riaditeľa personálneho úradu
k odvolaniu zo dňa 14.4.2010. Po zaslaní vyššie uvedených písomností odvolateľ ďalšie návrhy a
pripomienky v stanovenej lehote správnemu orgánu nepredložil a tento rozhodol na základe listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise.

V zmysle § 70 ods. 1 písm. o) zákona služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením,
ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti
v príslušnej vekovej kategórii.

Podľa môjho názoru prvostupňový správny orgán si pre potreby rozhodnutia o skončení služobného
pomeru odvolateľa zabezpečil dostatok písomných podkladov, pričom z nich bolo jednoznačne
preukázané, že odvolateľ v roku 2008 a 2009 nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti
v príslušnej vekovej kategórii, čím boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre jeho prepustenie zo
služobného pomeru.

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že veliteľ vojenského útvaru nevykonal šetrenie vo veci jeho
zdravotného stavu pri preskúšaní konštatujem, že celková dĺžka neschopnosti výkonu služby a
pretrvávajúce akútne zdravotné problémy v čase preskúšania nie sú z hľadiska posúdenia zákonnosti
napadnutého personálneho rozkazu podstatné. Odvolateľ nevenoval príprave na preskúšanie náležitú
pozornosť ani v roku 2008 (z 20 stanovených termínov využil iba jeden) ani v roku 2009, keď z 18
možných termínov využil dva posledné. Z termínov kedy odvolateľ vykonával štátnu službu uvádzam
napr. 29. apríla, 6.,7.,12, 18. mája, 16., a 29. júna. Je teda zrejmé, že odvolateľ neurobil všetko pre to,
aby preskúšania v rokoch 2008 a 2009 úspešne absolvoval. Taktiež na svoje zdravotné problémy pred
absolvovaním preskúšania preukázateľne neupozornil a nežiadal o oslobodenie od preskúšania.

Námietku odvolateľa o jeho dvojnásobnom sankcionovaní za nesplnenie noriem pohybovej výkonnosti
disciplinárnym rozkazom veliteľa vojenského útvaru a následne prepustením zo služobného pomeru
považujem za nedôvodnú. Odvolateľ mohol proti uloženému disciplinárnemu rozkazu podať odvolanie,
čo však neurobil. Pokiaľ ide o skončenie služobného pomeru na základe napadnutého personálneho
rozkazu, tento bol iba obligatórnym dôsledkom porušenia zákonnej povinnosti odvolateľom, pričom
skončenie služobného pomeru odvolateľa nie je sankciou, ale personálnym opatrením.“

IV.

V žalobe z 5.8. 2010 žalobca zopakoval námietky uvedené v riadnom opravnom prostriedku z 15. marca
2010 argumentujúc po skutkovej a právnej stránke zhodne s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu, pričom žalobu rozšíril o ďalšiu námietku voči rozhodnutiam správnych orgánov oboch
stupňov poukazujúcu na ustanovenia § 72 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov a tvrdil, že v danej právnej veci nebola dodržaná dvojmesačná zákonná lehota pre vydanie
rozhodnutia vedúceho služobného úradu plynúca odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru. Ako uviedol, z odôvodnenia rozhodnutia náčelníka Generálneho štátu ozbrojených
síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-76-34/2010 zo dňa 14.6.2010, konkrétne z jeho tretieho odseku
vyplýva, že veliteľ VÚ XXXX D. vykonal dňa 11.12.2009 so žalobcom personálny pohovor a zároveň
toho istého dňa podal veliteľ vojenského útvaru návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru.



Keďže žalobcovi bol personálny rozkaz doručený dňa 26.2.2010, má za to, že zákonom stanovená
lehota vyplývajúca z ustanovení § 72 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nebola
v jeho prípade dodržaná. Personálny rozkaz z 8. februára 2010 je preto podľa jeho názoru potrebné
považovať za neplatný.

Vzhľadom na všetky vznesené žalobné námietky navrhol, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie
žalovaného zo 14.6.2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie z 8. 2. 2010 a vec vrátil žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

V.

Žalovaný správny orgán zastúpený zo zákona v konaní Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
- Úradom právnych služieb na základe § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. v platnom znení v
písomnom vyjadrení z 5. októbra 2010 (č.l.24-27 spisu) podrobným spôsobom reagoval na jednotlivé
žalobné námietky žalobcu zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia zotrvávajúc na dôvodoch
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. S poukázaním na platnú právnu úpravu obsiahnutú v
zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov vo vzťahu k žalobnej námietke poukazujúcej na
nemožnosť duplicitného trestania žalobcu, žalovaný uviedol, že ide o dve samostatné konania -
disciplinárne konanie z dôvodu porušenia služobnej disciplíny a správne konanie vo veci prepustenia zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka. Skončenie služobného pomeru prepustením je upravené
v ustanovení § 70, disciplinárne konanie z dôvodu porušenia služobnej disciplíny je pritom upravené
v ustanovení § 122 uvedeného zákona, pričom disciplinárnym rozkazom zo 4. decembra 2009 veliteľ
Vojenského útvaru XXXX D. bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie v súlade s ustanoveniami
§ 122 ods. 2, § 124 ods. 2 a § 125 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a to z
dôvodu uvedeného v § 119 ods. 1 písm. p) uvedeného zákona, keďže žalobca si neudržal potrebnú
fyzickú zdatnosť profesionálneho vojaka z ročného preskúšania pohybovej výkonnosti za rok 2009.

Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu poukazujúcej na jeho akútne zhoršenie zdravotného stavu v
čase preskúšania z pohybovej výkonnosti žalovaný uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o silnej alergii
nepreukázal, neuviedol žiadne skutočnosti a nedoložil doklady týkajúce sa jeho zdravotného stavu ani
počas jednotlivých termínov na preskúšanie z pohybovej výkonnosti v období od apríla do októbra 2009,
ani pri vyhlasovaní disciplinárneho rozkazu zo 4. decembra 2009 a ani pri personálnom pohovore z 11.
decembra 2009 u veliteľa VÚ XXXX D. pri predložení návrhu na prepustenie zo služobného pomeru
žalobcu, keď bol žalobca veliteľom vyzvaný, aby sa vyjadril k otázkam súvisiacim s predložením návrhu
na jeho prepustenie zo služobného pomeru.

Pokiaľ ide namietané nedodržanie dvojmesačnej lehoty pre doručenie personálneho rozkazu o
prepustení zo služobného pomeru, žalovaný argumentoval nasledovne:

„Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru
podľa § 70 ods. 1 písm. a) až h), n) a o), § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne
bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, alebo podľa § 70 ods. 1 písm. i) až l) vedúci služobného
úradu rozhodne počas tretieho mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru.

Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. v lehotách podľa odseku 1 sa musí rozhodnutie o prepustení
profesionálnemu vojakovi doručiť; inak je neplatné.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. vo veciach týkajúcich sa služobného
pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje
inak, koná a rozhoduje služobný úrad.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. služobný úrad na účely tohto zákona
je organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl,



pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych
vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2; to neplatí, ak ide o profesionálnych
vojakov organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného
úradu v rozsahu, ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto zákona. Týmto predpisom
je Služobný predpis hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 55/2007
o určení služobných úradov, o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení
rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky z 22. júna 2007, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2007 (ďalej len „Služobný predpis
č. 55/2007“). Podľa čl. 3 služobného predpisu č. 55/2007 je podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005
Z.z. služobným úradom:

a) Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky pre profesionálnych vojakov generálneho štábu
a pre profesionálnych vojakov v rozsahu určenom v čl.5,

b) Personálny úrad štábu personálneho manažmentu generálneho štábu pre profesionálnych vojakov
personálneho úradu a pre profesionálnych vojakov v rozsahu určenom v čl. 6,

c) veliteľstvo pozemných síl pre profesionálnych vojakov pozemných síl v rozsahu určenom v čl. 7 ods. 1,

d) veliteľstvo vzdušných síl pre profesionálnych vojakov vzdušných síl v rozsahu určenom v čl. 7,

e) veliteľstvo síl výcviku a podpory pre profesionálnych vojakov síl výcviku a podpory v rozsahu určenom
v čl. 7 ods. 1,

f) vojenský útvar pre profesionálnych vojakov vojenského útvaru v rozsahu určenom v čl. 13.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. vedúcim služobného úradu, ktorým je
organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 od. 1 písm. b), je veliteľ organizačnej zložky.

Podľa čl. 6 ods. 3 Služobného predpisu č. 55/2007 na základe § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. b) a § 7 ods. 1
a 4 zákona č. 346/2005 Z.z. minister obrany určil riaditeľovi Personálneho úradu oprávnenie vykonávať
s profesionálnymi vojakmi v hodnosti vojaka 2. stupňa až podplukovníka, ktorí sú zaradení v služobných
úradoch uvedených v čl. 3, opatrenia v rozsahu uvedenom v prílohe č. 5 k tomuto služobnému predpisu
- teda podľa bodu 54 prílohy č. 5 aj oprávnenie prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru
podľa § 72 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z.

K tomuto uvádzame, že návrh na prepustenie žalobcu obdŕžal riaditeľ Personálneho úradu 4. januára
2010, na základe ktorého vydal predmetný personálny rozkaz z 8. februára 2010. Personálny rozkaz bol
doručený žalobcovi 26. februára 2010, teda bola dodržaná dvojmesačná lehota.“

VI.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.
s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 70 ods. 1 písm. o) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov služobný pomer
profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov
nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii.

Medzi účastníkmi konania nebola spornou otázka, či žalobca splnil požadované normy z pohybovej
výkonnosti. Žalobca v podstate tvrdil, že za nesplnenie požadovaných noriem výkonnosti nemohol byť



prepustený zo služobného pomeru, keďže už bol za takýto stav potrestaný (disciplinárny rozkaz zo
4.12.2009), že nebol zohľadnený jeho zlý zdravotný stav v čase preskúšania z telesnej výkonnosti
(silná alergia), a že pri jeho prepustení zo služobného pomeru nebola zachovaná zákonom stanovená
dvojmesačná subjektívna lehota.

K námietke žalobcu poukazujúcej na údajný duplicitný disciplinárny postih a porušenie zásady, že nikto
nemôže byť dva krát potrestaný za porušenie tej istej služobnej povinnosti profesionálneho vojaka,
súd uvádza, že disciplinárne konanie upravené v ustanoveniach § 122 a nasl. zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov na jednej strane a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru podľa § 70, § 72 uvedeného zákona, na strane druhej sú po obsahovej právnej stránke
dvomi odlišnými typmi konaní, a to jednak pokiaľ ide o východiskové právne významné skutočnosti
pre rozhodnutie, ale taktiež aj pokiaľ ide o obsah rozhodnutí sledujúci zámer zákonodarcu na jednej
strane disciplinárnymi opatreniami reagovať na disciplinárne previnenia profesionálnych vojakov v
priebehu výkonu služby profesionálneho vojaka a na strane druhej rozhodnúť o skončení služobného
pomeru profesionálneho vojaka v prípade naplnenia niektorého z kvalifikovaných právnych dôvodov
pre prepustenie vojaka zo služobného pomeru. Súd navyše poznamenáva, že žalobca bol prepustený
zo služobného pomeru personálnym rozkazom z 8. februára 2010 z dôvodu nesplnenia požadovaných
výkonnostných limitov z pohybovej výkonnosti za roky 2008 a 2009, pričom disciplinárny rozkaz veliteľa
Vojenského útvaru XXXX D. zo 4. 12. 2009 o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi bol uložený
za disciplinárne previnenie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že z ročného preskúšania pohybovej
výkonnosti za rok 2009 dosiahol nevyhovujúce hodnotenie. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych
postupov vyplývajúcich z dvoch odlišných typov konaní, na ktoré súd poukazuje, ale aj vzhľadom na
skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru
a pre jeho disciplinárne potrestanie, ide teda podľa názoru súdu o dve samostatné administratívne
rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania.

K žalobnej námietke poukazujúcej na zlý zdravotný stav žalobcu v čase jeho preskúšania z telesnej
výkonnosti súd zhodne s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo 14. júna 2010 a tiež
s obsahom vyjadrenia žalovaného z 5. októbra 2010 po preskúmaní obsahu administratívneho spisu
správnych orgánov oboch stupňov konštatuje, že žalobca v priebehu celého konania o prepustenie
zo služobného pomeru ani pred jeho začatím, t.j. pred personálnym pohovorom z 11. decembra
2010 nepredložil veliteľovi Vojenského útvaru D., Personálnemu úradu, ani žalovanému žiadne
dôkazy odborného charakteru (lekárske správy), ani iné dôkazy objektívne preukazujúce pravdivosť
a tým aj dôkaznú váhu predmetných tvrdení. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu a
obsahu preskúmavaného rozhodnutia zo 14. júna 2010, žalobca v priebehu rokov 2009 nevyužil
18 termínov určených veliteľom Vojenského útvaru D. na vykonanie testov pohybovej výkonnosti,
nepožiadal o oslobodenie od preskúšania a neodvolal sa ani proti disciplinárnemu opatreniu uloženému
disciplinárnym rozkazom zo 4. 12. 2009.

Súd sa preto právne stotožnil s tvrdením žalovaného správneho orgánu obsiahnutým vo vyjadrení
žalovaného z 5. októbra 2010, podľa ktorého nesplnenie podmienok stanovených služobným predpisom
č. 33/2008 žalobcom za roky 2008 a 2009 bolo hmotnoprávnym predpokladom pre skončenie
služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. o) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pričom
táto skutočnosť bola riadne zdokumentovaná a v konaní preukázaná.

Súd sa nestotožnil ani s právnym hodnotením plynutia lehôt podľa § 72 ods. 1, 2 zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov obsiahnutým v žalobe, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť,
že subjektívna dvojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia o prepustení profesionálneho vojaka zo
služobného pomeru daná vedúcemu služobného úradu začína plynúť odo dňa, keď vedúci služobného
úradu zistil dôvod prepustenia vojaka zo služobného pomeru. Z obsahu administratívneho spisu mal súd
za jednoznačne preukázané, že rozhodujúcim dňom pre začiatok plynutia uvedenej lehoty nie je deň 11.
12. 2009, kedy bol so žalobcom vykonaný personálny pohovor veliteľom Vojenského útvaru D., ale deň
4. január 2010, kedy obdŕžal riaditeľ personálneho úradu služobným postupom návrh na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru. Keďže personálny rozkaz bol žalobcovi doručený 26. februára 2010,
zákonná dvojmesačná lehota uvedená v ustanovení § 72 ods. 1 uvedeného zákona bola dodržaná.



Súd navyše k danej žalobnej námietke považuje za nevyhnutné uviesť, že konanie v správnom súdnictve
je ovládané tzv. dispozičnou právnou zásadou vyplývajúcou najmä z ustanovenia § 249 ods. 2 O. s. p.,
pričom z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že v konaní podľa druhej hlavy,
piatej časti O. s. p. je možné súdom zohľadniť iba tie žalobné námietky, ktoré žalobca uviedol v riadnom
opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, a ktorými sa žalovaný správny
orgán v preskúmavanom rozhodnutí mohol právne zaoberať. V opačnom prípade by totiž správny
súd nahrádzal činnosť orgánov verejnej správy, čo je právne nezlúčiteľné s procesnoprávnou úpravou
správneho súdnictva obsiahnutou v piatej časti O. s. p.

Poukazujúc na hore uvedený skutkový a právny stav veci, súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.9,
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.