Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/134/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899993 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7010899993.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcu L.. N.. Y. L., CSc., nar. X.X.XXXX, bytom v W., R. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, proti žalovanému Technická univerzita v Košiciach, so sídlom Košice, Letná 9, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta X-XX, pobočka Košice so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie 1, v konaní o odškodnenie pracovného úrazu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24. novembra 2009, č.k. 9C 254/2004-189 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu 11.501,61 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nad túto sumu výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 555,70 eur na účet advokáta JUDr. Jozefa Urbánka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok 1.018 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.414.000,- Sk (113.324,03 eur) s prísl. z titulu náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla v dôsledku pracovného úrazu dňa 9.9.2002 u jeho bývalého zamestnávateľa Vojenská letecká akadémia Generála M. R. Štefánika v Košiciach. Titulom náhrady za bolesť žiadal o priznanie sumy 864.000,- Sk (28.679,54 eur), ktorá predstavovala 40-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného v zmysle lekárskeho posudku z 13.6.2003 a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadal priznanie sumy 2.550.000,- Sk (84.644,49 eur), ktorá predstavovala 50-násobok základného bodového ohodnotenia v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 4.11.2003. Rozsudkom z 24. novembra 2009 súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.584,94 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodného, bolestného do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, sumu 5.277,83 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 13 % ročného úroku z omeškania zo sumy 113.324,03 eur od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 443,14 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.717,10 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Základ žalobného nároku mal súd prvého stupňa za nepochybne preukázaný tým, že dňa 9.9.2002 vo výcvikovom zariadení VLA Úhorná počas vojensko-odborného sústredenia hlavných funkcionárov VLA došlo k úrazu žalobcu pri schádzaní po schodoch z ubytovacej časti do rokovacej miestnosti tak, že žalobca zlým došliapnutím stratil rovnováhu, dopadol na schody na chrbát, pričom utrpel poranenie chrbtice, nestabilnú trieštivú zlomeninu tela stavca Th12 a pomliaždenie miechy. Úrazový dej nebol medzi účastníkmi sporný a jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa skonštatoval, že k škode na zdraví došlo pri výkone práce, preto základ nároku posúdil podľa ust. § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Skonštatoval, že boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa voči zamestnancovi za škodu. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že žalobca neporušil žiaden predpis, jeho úraz nebol spôsobený inou osobou, nevznikol následkom spolupôsobenia iných vplyvov a nebolo preukázané spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 198 ods. 1 Zákonníka práce skonštatoval, že žalobca má nárok na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzoval súd prvého stupňa nároky žalobcu na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa predpisov, predchádzajúcich tomuto zákonu, konkrétne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Uplatnený nárok žalobcu bol nárokom na zvýšenú náhradu za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom citovaná vyhláška stanovuje systém tzv. bodového ohodnotenia, v zmysle ktorého odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prejednávanej veci súd prvého stupňa posudzoval otázku, či je možné bolestné zvýšiť nad čiastku, ktorá v peniazoch vyjadruje viac než dvojnásobok základného počtu bodov zisteného lekárom alebo či, naopak, takéto zvýšenie je zo zákona vylúčené. Základné bodové ohodnotenie bolestného na základe znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Imricha Lukáča, CSc., bolo ohodnotené počtom bodov 360. Súdny znalec ohodnotil bolestné celkovou sumou 447,5 bodov, a to za trieštivú zlomeninu tela stavca počtom bodov 175, pomliaždenie miechy počtom bodov 97,5 a v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť A I ods. 6 písm. c/ vyhlášky bolo hodnotenie bolestného zvýšené o 87,5 bodov pre operačný výkon a podľa prílohy A I ods. 6 písm. b/ o ďalších 87,5 bodov pre bolestivý spôsob liečby, pretože žalobca dostával opakovane infúzie, transfúzie a analgetiká počas hospitalizácie na Neurochirurgickej klinike. Zvýšenie bodového ohodnotenia znalec odôvodňoval bolestivým spôsobom liečby, pooperačným priebehom s nutnosťou podávať opiáty, nakoľko zranenie takého to typu je veľmi bolestivé, opakovanými infúziami, transfúziami a podávaním analgetík počas hospitalizácie na Neurochirurgickej klinike s tým, že sa žalobca podrobil operačnému zákroku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., na zvýšenie odškodnenia za bolesť i nad sumu uvedenú v § 7 ods. 2, pričom za dôvodné a primerané zvýšenie považoval 6-násobok základného bodového ohodnotenia s tým, že toto zvýšenie vystihuje povahu individuálnych dôvodov, ktoré je potrebné vo veci považovať za hodné osobitného zreteľa, vyjadrené v znaleckom posudku znalca MUDr. Imricha Lukáša, CSc.. Zo záverov znalca vyplýva, že priebeh liečenia žalobcu, ktorého citlivosť na bolesť je obvyklá, prebieha štandardným spôsobom, bol však pre žalobcu ťažký a bolestný, ale úspešný. Znalec skonštatoval výrazné sťaženie zdravotnej pohody žalobcu, a to bezprostredne po úraze, počas liečenia i počas odstraňovania následkov úrazu, kedy žalobca nosil korzet na spevnenie chrbtice. Trvalým následkom úrazu pomliaždenie miechy je hypertézia na dolných končatinách nad kolenami (zvýšená citlivosť, žalobca aj jemný dotyk vníma bolestivo). Súd prvého stupňa priznal mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolestné vo výške 3.584,94 eur, čo predstavuje základné bodové ohodnotenie 360 bodov x 60 Sk za jeden bod a po 6 násobnom zvýšení po 129.600,- Sk, z čoho súd prvého stupňa odpočítal sumu 21.600,- Sk vyplatenú žalobcovi vedľajším účastníkom. Pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa uviedol, že aj tu sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Zvýšenie odškodnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené podmienky zvýšenia odškodnenia za sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, pričom vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku, výpovede žalobcu a svedkov vypočutých v konaní. Aktuálny zdravotný stav žalobcu popísal znalec MUDr. Imrich Lukáč tak, že žalobca po úraze trpí zníženou citlivosťou na dotyk na ploskách nôh, čo robí chôdzu menej istou, poruchami citlivosti na dolných končatinách - parestézie (poruchami prekrvenia na dolných končatinách v oblasti kolien, bolesťami chrbtice, obmedzením hybnosti, žalobca nemôže dlhodobo stáť, sedieť, chodiť, imperatívnym močením, zníženou schopnosťou chôdze, nervozitou, nepohodou prameniacou z bolesti chrbtice, ktorú žalobca prenáša aj na okolie. Žalobca bol pre úrazom zdraví, bez chorobných zmien, pričom po úraze je schopný chôdze v bežných podmienkach, bežné prekážky denného života zvláda, je sebestačný a nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvého stupňa v tom, že žalobca bol pre úrazom plne sebestačný, zdravý muž, spoločenský a pracovne angažovaný, vo voľnom čase i športovo. Po úraze je osobou síce sebestačnou, avšak bez možnosti vyžiť sa pri prácach na chalupe, pri zbieraní húb, turistike a vôbec športe, i spoločensky, pri návštevách kina, divadla, problémy mu robí namáhavá chôdza, napríklad do strmého kopca, nemôže dlho sedieť ani stáť a musí striedať polohu. Vzhľadom na tieto obmedzenia považoval súd prvého stupňa za primerané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 4-násobok základného bodového ohodnotenia. Základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil znalec MUDr. Imrich Lukáč, CSc., sumou 875 bodov. Súd prvého stupňa bodové ohodnotenie vynásobil sumu 60 ,- Sk za jeden bod a 4-násobkom, z čoho odpočítal sumu 51.000,- Sk vyplatenú žalobcovi vedľajším účastníkom dňa 4.5.2004, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia teda priznal sumu 5.277,83 eur. Nároky uplatnené nad prisúdené sumy titulom bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia nepovažoval za dôvodné pre ich neprimeranosť a preto vo zvyšku žalobu zamietol. Výrok o zastavení konania v časti o úroky z omeškania odôvodnil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh odôvodnil podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a poukázal na to, že rozhodnutie vo veci bolo závislé od znaleckého posudku a úvahy súdu, preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pričom pri výške odmeny za právne zastúpenie vychádzal z celkovo priznanej sumy žalobcovi. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to výlučne proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zhodnotil vytrpené a naďalej trpené bolesti, a tiež nedostatočne posúdil vzniknuté sťaženie spoločenského uplatnenia, keď zvýšil základ na náhradu odškodnenia za bolestné na 6-násobok, pričom žalobca žiadal o zvýšenie o 40-násobok a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 4-násobok, pričom žalobca žiadal zvýšenie na 50- násobok. Odvolateľ tvrdí, že škoda, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku pracovného úrazu a preukázateľne trvalé a výrazne nepriaznivé dôsledky na životné úkony žalobcu a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, čo má za následok vylúčenie žalobcu z plnohodnotného osobného, rodinného, spoločenského, športového života. Žalobca nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa vykonal odpočet už raz priznaných bodov, pretože takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ďalej vytýka súdu prvého stupňa, že pri výpočte bolestného nevychádzal zo znalcom navyšovaného obodovania 447,5 boda, ale iba zo základného pôvodného obodovania 360 bodov, hoci odškodnenie za bolesť vždy závisí od lekárskeho posudku. Žalobca poukazuje na čl. 13 Charty základných sociálnych práv Európskeho spoločenstva a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje rovnosť a slobodu každému človeku bez výnimky, zároveň tiež vylučujú diskrimináciu fyzickej osoby, ktorú žalobca chápe ako poškodzovanie a uberanie z jeho práv a výhod. Rozsudok súdu prvého stupňa s nedostatočnou náhradou materiálnej škody narúša tento systém zvlášť v situácii, keď v súdnej praxi, v prípadoch s omnoho ľahším poškodením zdravia, sú prisudzované omnoho vyššie násobky náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch. Uviedol, že znalec v posudku o odškodnení za bolesť ohodnotil bolestné so zvýšením jeho bodového ohodnotenia na dvojnásobok, čím už čiastočne zohľadnil prežitú bolesť žalobcu. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť následnú. Náhradu škody za bolesť je potrebné rozlíšiť od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa posledného vývoja judikatúry Najvyššieho súdu SR vo veci odškodňovania zvýšeného základného bodového ohodnotenia bolestného sa presadilo právny názor, na základe ktorého môže byť zvýšená iba náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie bolestné. Vo vzťahu k zvýšeniu náhrady za bolesť prvostupňový súd správne posúdil skutkové závery, ako aj skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie náhrady za bolesť. Pokiaľ sa týka zvýšenia výmery za sťaženie spoločenského uplatnenia, toto je možné len v celkom výnimočných prípadoch. Žalobca nie je úplne obmedzený vo svojich aktivitách, je schopný chôdze, nepoužíva žiadnu pomôcku, bežne prekážky denného života zvláda, je sebestačný a nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Pri zvyšovaní odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je dôležitý násobok základného počtu bodov, ale suma odškodnenia tomu zodpovedajúca. Vedľajší účastník považuje požadované zvýšenie na 50- násobok za sťaženie spoločenského uplatnenia za nadhodnotené a neprimerané. Zároveň vedľajší účastník nesúhlasí s názorom žalobcu, že odpočítanie poskytnutého odškodnenia nemá oporu v právnom predpise. Zvýšené odškodnenie vychádza zo základného bodového ohodnotenia, ktoré mal žalobca vyplatené. V prípade neodpočítania týchto súm by došlo k duplicitnému plneniu. Vedľajší účastník konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal pri bolestnom zo základného bodového ohodnotenia 360 bodov. Keďže však žalobca napadol iba výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podľa názoru vedľajšieho účastníka sa stotožnil s prvým výrokom rozsudku, teda so základným bodovým ohodnotením 360 bodov. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením znaleckého posudku znalca MUDr. Imricha Lukáča, číslo 7/2008 a opakovane vypočul žalobcu. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Žalobca napadol odvolaním iba výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. V časti, v ktorej bol žalobca priznaný nárok na náhradu mimoriadneho zvýšenia bolestného v sume 3.584,94 eur a mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.277,83 eur nadobudol rozsudok právoplatnosť. Žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť úvah súdu prvého stupňa pri rozhodnutí o mimoriadnom zvýšení odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Navyše spochybňuje aj právo súdu odpočítať z priznanej sumy vyplatenú časť zo strany vedľajšieho účastníka. Odvolací súd považuje za potrebné skonštatovať, že základ žalobného nároku nebol v priebehu celého konania spochybnený. Rovnako nebol spochybnený ani záver súdu prvého stupňa o tom, že tu sú dôvody pre mimoriadne zvýšenie bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o odškodnenie bolestného, stotožňuje sa odvolací súd s odvolacími námietkami žalobcu v tej časti, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za bolesť vychádzal iba zo základného bodového ohodnotenia bolestného. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Pre odškodňovanie bolesti pritom platí príloha A I uvedenej vyhlášky, ktorá upravuje zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť. Podľa ods. 2 prílohy lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Podľa ods. 6. A 7 časti A I prílohy hodnotenie poškodenia na zdraví môže lekár zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby v prípade súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v ods. 6. Z týchto ustanovení je potrebné vyvodiť jednoznačný právny záver v tom, že prípade bolestného základné ohodnotenie poškodenia na zdraví tvorí v celosti základné bodové ohodnotenie stanovené lekárom a to vrátane prípadného zvýšenia podľa odsekov 6 a 7. V prejednávanej veci je teda potrebné vychádzať z bodového ohodnotenia, vykonaného súdnym znalcom MUDr. Imrichom Lukáčom CSc. , podľa znaleckého posudku č. 7/2008, kde ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov 447,5 boda, nie iba základným počtom 360 bodov. Pokiaľ však ide o výšku mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť stotožňuje sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa v tom, že vzhľadom na bolestivý spôsob liečby, opakované operácie, hospitalizácie, tu je dôvod na zvýšenie odškodnenia za bolesť nad základnú sumu podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade odškodnenia za bolesť je možné ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zakladajú možnosť priznať mimoriadne zvýšenie bolestného brať do úvahy predovšetkým spôsob liečby, ktorý je mimoriadne bolestivý, spôsobuje vážne útrapy pri liečení, a to nie iba z pohľadu subjektívneho, ale objektívne vo vzťahu k podobným prípadom poškodenia zdravia. Zároveň je potrebné pri odôvodňovaní mimoriadneho zvýšenia bolestného oddeliť tú časť skutkových okolností, ktoré sa týkajú následkov po ukončení liečenia zranení, pretože tieto môžu byť iba kritériami pre posúdenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa konštatuje, že liečba žalobcu bola ťažká a bolestná, ale úspešná. Napriek tomu však je potrebné zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia a nad vyhláškou stanovenú maximálnu sumu. Súd prvého stupňa podrobne a riadne odôvodnil svoj záver o potrebe 6- násobného zvýšenia náhrady za bolestné. Odvolací súd však konštatuje, že je potrebné toto 6-násobné zvýšenie náhrady za bolestné stanoviť zo zvýšeného bodového ohodnotenia, teda z počtu bodov 447,50. Pri hodnote jedného bodu 60,- Sk predstavuje základná výška bolestného 26.850,- Sk, ktorá po zvýšení na 6-násobok predstavuje sumu 161.100,- Sk. Od tejto sumy je potrebné odpočítať hodnotu vyplatenú vedľajším účastníkom 21.600,- Sk, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie o bolestnom tak, že priznal žalobcovi sumu 139.500,- Sk, čo predstavuje sumu 4.630,55 eur. Popri už priznanej sumy 3.584,94 eur na bolestnom priznal odvolací súd navyše sumu 1.045,61 eur. K námietke vedľajšieho účastníka v tom, že ak žalobca nenapadol vyhovujúci výrok súdu prvého stupňa, potvrdil tým správnosť záveru súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal zo základnej bodovej hodnoty 360 bodov, odvolací súd dodáva, že žalobca napadol celý výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, čo dáva odvolaciemu súdu možnosť zmeniť rozhodnutie o náhrade bolesti tak, že vychádza zo zvýšenej bodovej hodnoty 447,50 bodov. V prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že základná hodnota náhrady za sťaženie stanovená v posudku znalca MUDr. Imricha Lukáča, CSc., je 875 bodov. Záver posudku konštatuje, že u žalobcu sa jedná o stredne ťažké postihnutie. Odvolací súd konštatuje, že tu existujú dôvody na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takáto náhrada patrí žalobcovi aj v prípade, že je v súčasnosti v riadnom pracovnom procese, aj keď vo výpovedi na odvolacom pojednávaní uviedol, že jeho pracovný úväzok bol znížený na dve hodiny týždenne, čo však je v dôsledku jeho účasti na vedeckých projektoch. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súčasnej judikatúre súdov je preferovaná tendencia odškodňovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa objektívnych kritérií, bez ohľadu na subjektívne vlastnosti, či spoločenské postavenie osoby poškodeného. Je potrebné vychádzať z toho, že odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, preto má splniť reparačnú a satisfakčnú funkciu. Je nepochybné, že kvalita života žalobcu po pracovnom úraze bola vážne zmenená, z vykonaného dokazovania vyplýva, že jeho predchádzajúci bežný spoločenský život sa výrazne zmenil. Je nepochybné, že žalovaný bude dokonca života obmedzovaný vo všetkých svojich životných úkonoch. To, že žalobca pracuje bez výrazných obmedzení, je prejavom jeho snahy začleniť sa, resp. zotrvať v riadnom pracovnom živote. Preto tu nepochybne je na mieste úvaha o primeranom zvýšení odškodnenia sťaženie spoločenského uplatnenia v základnú bodovú hodnotu, ako to v odôvodnení uviedol aj súd prvého stupňa. Žalobca na odvolacom pojednávaní potvrdil existenciu nezvratných následkov jeho pracovného úrazu, ktoré vyplývajú aj zo znaleckého posudku znalca MUDr. Imricha Lukáča, CSc.. S prihliadnutím na tieto následky odvolací súd dospel úvahou k záveru, že je potrebné žalobcovi priznať 10-násobok základného bodového ohodnotenia stanoveného znalcom. Základná bodová hodnota odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je 875 bodov, hodnota jedného bodu je 60,- Sk. Základná bodová hodnota vyjadrená v Slovenských korunách je 52.500,- Sk, čo je po 10-násobnom zvýšení predstavuje sumu 525.000,- Sk. Od tejto sumy odpočíta odvolací súd sumu 51.000,- Sk vyplatenú vedľajším účastníkom, celková priznaná suma sťaženia spoločenského uplatnenia je tak 474.000,- Sk, čo je 15.733,91 eur. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku právoplatne priznal z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5.277,83 Sk, odvolací súd priznal nad túto sumu ešte 10.456,08 eur. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že okrem už priznaných súm priznal žalobcovi spolu sumu 11. 501,61 eur a v prevyšujúcej časti žalobu v zamietajúcom výroku potvrdil, pretože tu nie je dôvod na ďalšie zvýšenie. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca iba čiastočne úspešný, avšak rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. Preto odvolací súd priznal náhradu odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške, ktorá bola vyčíslená právnym zástupcom žalobcu za dva úkony právnej služby, a to písomné podanie odvolania a účasť na pojednávaní dňa 18.10.2001. Výška odmeny bola stanovená tarifnou odmenou podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a z hodnoty sumy priznanej odvolacím súdom, z čoho hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 270,54 eur. K tomu odvolací súd priznal režijný paušál 7,21 eur a 7,41 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania 555,70 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd tiež zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. S poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť súdny poplatok, ktorý bol vypočítaný z celkovej priznanej sumy so sadzbou 5% podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákonu č. 71/1992 Zb. Poplatok tak predstavuje sumu 1.018 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.