Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/7/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200518 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011200518.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: 1. K. I. G., I.. XX.XX.XXXX O. meste F., T. I. F., B. I. F., O. M. L. (Ď. Y. „.), O. Š. B., O. I., Z. O., M., Z. X. G., B. G. B. O. zahrani O. T. K. G., W. K. I., B. I. F., O. a navrhovateľky 2. maloletej Y. Q. K. I., I.. XX.XX.XXXX O. Ivan, T. Z.- O., Č. L., M. rodn Č. XXXXXX/XXXX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou, matkou-navrhovateľkou v 1. rade, K. I. G., obe toho času miesto pobytu v B. G. T. I. O., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, B. X, Z., o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 21.04.2011 ČAS: MU-85-25/PO-Ž-2011, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. rozhodnutie odporcu ČAS: MU-85-25/ PO-Ž-2011 zo dňa 21.04.2011 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-85-25/PO-Ž-2011 zo 21.04.2011 podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť navrhovateľky v 1.rade a jej maloletej dcéry, navrhovateľky v 2. rade, zastúpenej zákonnou zástupkyňou - matkou, navrhovateľkou v 1. rade, o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ako zjavne neopodstatnenú. Odporca vo svojom rozhodnutí prihliadol na to, že dňa 24.02.2011 bola navrhovateľka spolu so svojou maloletou dcérou prevzatá na územie Slovenskej republiky z Českej republiky na základe Nariadenia rady ES č. 343/2003 (Dublinské nariadenie), nakoľko sa jednalo o cudzinky, ktoré boli na územie SR vrátené z členského štátu Európskej únie z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Navrhovateľka po príchode na územie SR dňa 24.02.2011 pred pracovníkmi Oddelenia Azylu Policajného zboru Adamov Gbely uviedla, že o azyl žiada z ekonomických dôvodov pre seba, ako aj pre svoju maloletú dcéru. Za účelom zdôvodnenia navrhovateľkinej žiadosti bol s navrhovateľkou dňa 01.03.2011 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany či organizácie a že v politike sa vôbec neangažovala. Trestne stíhaná rovnako nebola. Ako dôvod žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR uviedla skutočnosť, že vo Vietname mala ekonomické problémy. V zahraničí navrhovateľka plánovala zarobiť si nejaké peniaze a pomôcť tak svojej rodine vo Vietname. Navrhovateľka počas vykonaného pohovoru taktiež poznamenala, že na cestu do zahraničia si požičala 7000 dolárov, ktoré teraz nemá z čoho vrátiť. V doplňujúcom pohovore, vykonanom dňa 18.04.2011, zároveň zdôraznila, že na území SR chce nájsť otca svojej maloletej dcéry. Pre svoju maloletú dcéru špecifické dôvody žiadosti o azyl neuviedla, pričom sa vyjadrila, že jej dôvody pre udelenie azylu sú zároveň aj dôvodmi jej maloletej dcéry. Iné dôvody žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky navrhovateľka v priebehu celého konania pred odporcom neuviedla. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka bola počas vstupného, ako i doplňujúceho pohovoru, niekoľkokrát správnym orgánom vyzvaná, aby uviedla podrobnosti ohľadom totožnosti otca svojej dcéry, čo však odmietla. Jediné, čo bola ochotná ku totožnosti otca svojej dcéry uviesť bolo to, že sa zoznámili v Bratislave a že sa jedná o občana Vietnamu. Stretávali sa údajne asi tri mesiace, pričom otec jej dieťaťa údajne vedel o jej tehotenstve. Navrhovateľka však správnemu orgánu nevedela oznámiť, kde sa momentálne nachádza a nebola s ním ani v kontakte. Odporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľkou udávaných dôvodov, ako i všetkých dostupných informácií, dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť, ako i žiadosť svojej maloletej dcéry, zakladala na iných dôvodoch, nedostačujúcich na udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Svoju žiadosť podľa názoru odporcu navrhovateľka odôvodnila inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Odporca, vychádzajúc z navrhovateľkiných výpovedí, považoval za zrejmé, že navrhovateľka vo Vietname opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, nemala. Zároveň v krajine pôvodu nebola prenasledovaná ani za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Nevzťahovalo sa na ňu ani ustanovenie § 10 zákona o azyle, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny. Navrhovateľka svoju žiadosť rovnako neodôvodňovala ani takými skutočnosťami a dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 13a a § 13b zákona o azyle a ktoré vymedzujú, za akých podmienok je žiadateľovi poskytnutá doplnková ochrana. Odporca s ohľadom na uvedené považoval žiadosť navrhovateľky za irelevantnú a účelovú. Poznamenal, že v jej prípade išlo o snahu použiť konanie o udelenie azylu ako náhradu za iné konania, umožňujúce pobyt na území SR. Legalizáciu pobytu si však navrhovateľka podľa odporcu mala riešiť tak ako v minulosti podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení neskorších predpisov. S odkazom na Ženevskú konvenciu z roku 1951- kapitolu II, ods. B, písm. f) odporca zároveň uviedol, že v prípade, že osoba opustí svoju krajinu dobrovoľne, mimo príčin uvedených v definícii, je považovaná za prisťahovalca. Ak je táto osoba vedená čisto ekonomickými pohnútkami, považuje sa za ekonomického prisťahovalca a nie za utečenca. Za účelom posúdenia navrhovateľkinej žiadosti odporca využil informácie z materiálu „Vietnam- informácie o krajine pôvodu“ vypracované dňa 08.02.2011 a vedené pod č. p.: MU- ODZS-2011/000192-002, ďalej informácie z materiálu „Vietnam- informácie o krajine pôvodu“ vypracované dňa 23.03.2011 a vedené pod č. p.: MU-ODZS-2011/000339-002. Odporca pri posudzovaní situácie vo Vietname taktiež vychádzal i zo Súhrnnej teritoriálnej informácie Vietnam, ktorá bola spracovaná a aktualizovaná zastupiteľským úradom Českej republiky v Hanoji ku dňu 31.03.2011, ďalej zo Správy o stave ľudských práv za rok 2009- Vietnam, ktorá bola publikovaná Ministerstvom zahraničných vecí USA, Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu dňa 11.03.2010. Ďalej odporca využil i aktuálne informácie z článkov slovenských denníkov z roku 2010 a 2011, ako aj informácie z iných verejne dostupných zdrojov. S odkazom na vyššie zmienené správy o krajine pôvodu navrhovateľky odporca nezistil, že by navrhovateľka po návrate do Vietnamu mala ako slobodná matka problémy a rovnako ani to, že by bola vo Vietname objektom prenasledovania zo strany štátnych orgánov. Na základe informácií o krajine pôvodu, citovaných v napadnutom rozhodnutí, odporca dospel k záveru, že sa nepreukázalo, že by navrhovateľka po návrate do krajiny pôvodu mala ako slobodná matka problémy a bola by objektom prenasledovania zo strany štátnych orgánov, pretože slobodné materstvo bolo legalizované zmenou Zákona o manželstve a rodine v roku 2000, ktorý zakotvuje ustanovenia proti diskriminácii detí, narodených mimo manželstva. Odporca poukázal na materiál z ODZS č. p. MÚ-128-3/ODZS-2008, ktorý sa detailnejšie zaoberá situáciou slobodných matiek vo Vietname z hľadiska tolerantnosti v rozmedzí 17,3 až 25 %, čo zodpovedá prieskumom aj v mnohých západných krajinách. Ďalej však odporca poukázal na informácie z ODZS k č. p. MÚ-ODZS-2011/000339-002 zo dňa 23.03.2011, ktoré poukazujú na ťažkú situáciu slobodných matiek v krajine, ktorým pomáhajú najmä cirkvou prevádzkované domovy. Zároveň však poukázal na zákon o ochrane detí, zákon o manželstve a rodine a vyhlášku o podporných politikách pre príjemcov sociálnej ochrany, v zmysle ktorých štát a spoločnosť nebude akceptovať diskrimináciu ani medzi manželskými a nemanželskými deťmi. Z hľadiska možného návratu do krajiny pôvodu odporca uviedol, že navrhovateľka nikdy nemala problémy s políciou, ani inými štátnymi inštitúciami a krajinu opustila legálne na svoj platný cestovný doklad. Zo zákona považuje vláda každé dieťa, ktoré má aspoň jedného rodiča občana Vietnamu, za občana. Vzhľadom na to, že navrhovateľka odôvodňovala svoju žiadosť inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, odporca zamietol jej žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle. Súčasne zamietol žiadosť ako zjavne neopodstatnenú na území SR podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle aj navrhovateľkinej maloletej dcére. Na základe návrhu - opravného prostriedku navrhovateľky zo dňa 18.08.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/7/2011-17 zo dňa 06.07.2011, ktorým krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 21.04.2011, uznesením sp. zn. 1Sža/53/2011 zo dňa 21.10.2011 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že krajský súd konal vo veci prieskumu rozhodnutia odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľky a jej maloletej dcéry ako zjavne neopodstatnenej s navrhovateľkou a s jej maloletou dcérou, ktorá však nebola zastúpená zákonným zástupcom, respektíve zástupcom ustanoveným súdom a z rozsudku krajského súdu nevyplynulo, že matka v azylovom konaní zastupovala svoju maloletú dcéru. Navyše odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, rovnako ako aj opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu, podala navrhovateľka len vo svojom mene, a nie v mene svojej maloletej dcéry. Takýmto postupom krajský súd odňal maloletej dcére navrhovateľky možnosť konať pred súdom. Po tomto rozhodnutí najvyššieho súdu navrhovateľka v 1. rade doplnila návrh - opravný prostriedok zo dňa 16.05.2011, doplneným podaním tohto návrhu dňa 09.09.2011, v ktorom výslovne špecifikovala navrhovateľku v 1. rade K. I. G., a navrhovateľku v 2. rade, maloletú dcéru Y. Q. K. I., zastúpenú zákonnou zástupkyňou - matkou, navrhovateľkou v 1. rade. V doplnenom návrhu - opravnom prostriedku, zhodne s návrhom zo dňa 16.05.2011, podaným v zákonnej lehote, navrhovateľka namietala, že jej návrat do Vietnamu nie je možný. Uviedla, že z krajiny pôvodu odišla z ekonomických dôvodov, aby v zahraničí zarobila peniaze v pomohla tak svojej rodine, pretože vo Vietname je veľmi zlá ekonomická situácia a podmienky pre život sú tam veľmi ťažké. Taktiež namietala, že do Vietnamu sa nemôže a ani nechce vrátiť, pretože je tam veľká chudoba a nedostatok pracovných príležitostí, z čoho vyplýva, že by nebola schopná zabezpečiť kvalitnú životnú úroveň pre seba, ani pre svoju dcéru. Naviac si na cestu požičala vysokú sumu peňazí, ktoré nemá z čoho vrátiť, takže aj kvôli tomu by mala problém. Uviedla, že najlepšie pre jej dieťa by bolo, keby ostali žiť na Slovensku, kde by pre neho mohla zabezpečiť lepší život. Ako slobodná matka by bola navyše vo Vietname odvrhnutá na okraj spoločnosti a čelila by výsmechu a opovrhovaniu zo strany ostatných ľudí. Navrhovateľka zároveň trvala na tom, že odporca sa mal zaoberať možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov. Dodala, že jej dcéra sa narodila v Európe, tu žije aj jej otec, ktorého chce nájsť, aby sa o nich postaral, chce jej zabezpečiť slušný a dôstojný život, čo vo Vietname nie je možné. Podľa jej názoru uvedené skutočnosti odôvodňujú udelenie azylu z humanitných dôvodov. Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 22.06.2011 navrhol svoje rozhodnutie potvrdiť vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodňovala inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Poukázal na to, že navrhovateľka požiadala o udelenie azylu najprv v Českej republike, z ktorej bol uskutočnený jej transfer na územie SR, rovnako z ekonomických dôvodov, s poukazom na to, že na cestu z Vietnamu na Slovensko si požičala 7000 USD: Vo vzťahu k navrhovateľkou v odvolaní udávanej možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle, odporca vo vyjadrení uviedol, že aplikácia daného ustanovenia správnym orgánom je fakultatívneho charakteru a závisí od správneho uváženia. Taktiež dodal, že správnemu orgánu nevzniká zo zákona povinnosť udeliť azyl z tohto dôvodu a ani sa tým v rozhodnutí podrobnejšie zaoberať. Na podporu svojej argumentácie odporca vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/11/2009 zo dňa 26.05.2009. Navrhol preto potvrdiť napadnuté rozhodnutie odporcu. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný, po doručení doplneného podania zo strany navrhovateľky, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. rozsudkom, nakoľko odporca, ako i navrhovateľka (vo svojom mene, ako i v mene svojej maloletej dcéry) s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.12.2011 o 09:00 hod.. Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, podanom v zákonnej lehote a po doplnení tohto návrhu v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Sža/53/2011 z 21.10.2011. Vychádzal zo stavu zisteného správnym orgánom a oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu ČAS: MU-85-25/PO-Ž-2011. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že opravný prostriedok - návrh, je dôvodný a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ústavný rámec k ochrane cudzincov v podobe práva na azyl je zakotvený v čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa obmedzuje len na dôvody udelenia azylu (t. j. osoba musí byť prenasledovaná pre uplatňovanie politických práv a slobôd). Podmienky poskytnutia ochrany vo forme udelenia azylu a doplnkovej ochrany a ďalšie náležitosti azylového konania upravuje zákon o azyle. Podľa ustanovenia § 8 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa ustanovenia § 8 písm. b/ citovaného zákona ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak: a/ manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením písomne súhlasí, b/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku, alebo c/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. 2/ Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. 3/ Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. 4/ Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8. 10, 13a alebo 13b. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Nasledujúce ustanovenie § 13b upravuje poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, ak tento zákona neustanovuje inak, v odseku 1 písm. a/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písm. a/ do 18 rokov ich veku, alebo c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. 2/ Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. 3/ Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky v § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Preskúmavaným rozhodnutím odporca zamietol žiadosť navrhovateľky a jej maloletej dcéry ako zjavne neopodstatnenú na základe jej výpovede pri vstupnom pohovore, že dôvodom jej žiadosti o azyl je skutočnosť, že vo Vietname mala ekonomické problémy a pre zlú ekonomickú situáciu sa rozhodla odísť do zahraničia, aby si zarobila peniaze a pomohla tak svojej rodine vo Vietname. Peniaze, požičané na cestu, nemala z čoho vrátiť. Vyslovila obavu, že v prípade svojho návrtu sa bojí toho, že by človek, od ktorého si peniaze požičala, mohol ublížiť jej, prípadne aj jej dieťaťu. Touto skutočnosťou sa odporca vo svojom rozhodnutí pri hodnotení dôvodov žiadosti navrhovateľky a jej maloletej dcéry o azyl, nezaoberal. Počas doplňujúceho pohovoru uviedla, že chce na Slovensku nájsť otca svojej maloletej dcéry, u ktorej neuviedla špecifické dôvody žiadosti o azyl a vyjadrila sa, že jej dôvody pre udelenie azylu sú aj dôvodmi pre jej dcéru. Navrhovateľka na územie SR pricestovala legálne za účelom práce vo firme M. v Q., odkiaľ bola prepustená a vo februári 2010 si vybavila prechodný pobyt za účelom podnikania. Pre nedostatok finančného kapitálu sa rozhodla odísť do Českej republiky vo februári 2010, no v auguste 2010 stratila cestovný doklad. Dňa 27.12.2010 požiadala v Českej republike o udelenie azylu. Dcéra sa jej narodila 05.01.2011. Za jediný dôvod, prečo sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, uviedla obavu z toho, že nebude mať z čoho splatiť dlžobu 7000 USD mužovi menom I.. Pri pohovore tiež uviedla, že v K. I. žije jej matka, s ktorou žila a ktorá vlastní domček, no rodina je chudobná a matka už veľmi stará. Tri sestry žijú so svojimi manželmi a rodinami vo svojich domoch. Z toho odporca vyvodil záver, že je zrejmé, že aj po návrate do krajiny pôvodu navrhovateľka môže rátať s pomocou a podporou svojej rodiny. Na základe informácií o krajine pôvodu, citovaných v napadnutom rozhodnutí, odporca dospel k záveru, že sa nepreukázalo, že by navrhovateľka po návrate do krajiny pôvodu mala ako slobodná matka problémy a bola by objektom prenasledovania zo strany štátnych orgánov, pretože slobodné materstvo bolo legalizované zmenou Zákona o manželstve a rodine v roku 2000, ktorý zakotvuje ustanovenia proti diskriminácii detí, narodených mimo manželstva. Odporca poukázal na materiál z ODZS č. p. MÚ-128-3/ODZS-2008, ktorý sa detailnejšie zaoberá situáciou slobodných matiek vo Vietname z hľadiska tolerantnosti v rozmedzí 17,3 až 25 %, čo zodpovedá prieskumom aj v mnohých západných krajinách. Ďalej odporca prihliadol na informácie z ODZS k č. p. MÚ-ODZS-2011/000339-002 zo dňa 23.03.2011, ktoré poukazujú na ťažkú situáciu slobodných matiek v krajine, ktorým pomáhajú najmä cirkvou prevádzkované domovy. Zároveň však poukázal na zákon o ochrane detí, zákon o manželstve a rodine a vyhlášku o podporných politikách pre príjemcov sociálnej ochrany, v zmysle ktorých štát a spoločnosť nebude akceptovať diskrimináciu ani medzi manželskými a nemanželskými deťmi. Z hľadiska možného návratu do krajiny pôvodu odporca uviedol, že navrhovateľka nikdy nemala problémy s políciou, ani inými štátnymi inštitúciami a krajinu opustila legálne na svoj platný cestovný doklad. Zo zákona považuje vláda každé dieťa, ktoré má aspoň jedného rodiča občana Vietnamu, za občana. Z administratívneho spisu odporcu krajský súd zistil, že odporca pred svojim rozhodnutím vyžiadal od príslušného odboru informácie o realizácii návratov slobodných matiek so svojimi maloletými deťmi z členských štátov EÚ do Vietnamu (č.l. 66). Odkaz z č.l. 82 administratívneho spisu na zodpovedanie tejto otázky na č.l. 68 spisu nezodpovedá tejto otázke a odporca sa v napadnutom rozhodnutí preto ani nezaoberal touto skutočnosťou, hoci najmä pre posudzovanie žiadosti maloletej dcéry navrhovateľky ide o dôležitú informáciu. Na základe týchto skutočností odporca zamietol žiadosť navrhovateľky a jej maloletej dcéry ako zjavne neopodstatnenú na území SR, podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. Odporca pochybil, keď rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o azyl v mene jej maloletej dcéry posúdil rovnako ako zjavne neopodstatnenú na území SR bez toho, aby sa i po právnej stránke bližšie zaoberal skúmaním práv tohto dieťaťa z pohľadu Dohovoru o právach dieťaťa, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb.. Odporca mal posudzovať dôvody žiadosti o azyl u maloletej samostatne, na základe správ o postavení detí narodených mimo manželstva z pohľadu Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý má prednosť pred zákonmi, t. j. aj pred zákonom o azyle. Z tohto dôvodu v rozhodnutí odporcu krajský súd nezistil náležitú právnu argumentáciu k odvolacej námietke navrhovateľky v mene svojom i svojho maloletého dieťaťa, že do Vietnamu sa vrátiť nechce a nemôže pre veľkú chudobu a nedostatok pracovných príležitostí a nebola by schopná zabezpečiť kvalitnú životnú úroveň pre seba, ani pre svoju dcéru, pretože nemá z čoho vrátiť ani vysokú sumu peňazí, ktorú si požičala na cestu. V dôvodoch opravného prostriedku vyslovila názor, že najlepšie pre jej dieťa by bolo, keby ostali žiť na Slovensku, kde by pre neho mohla zabezpečiť lepší život. Poukázala tiež na to, že vo Vietname by ako slobodná matka bola odvrhnutá na okraj spoločnosti, čelila by výsmechu a opovrhovaniu zo strany ostatných ľudí. V tomto smere ničím neodôvodnený je záver odporcu, že zo skutočnosti, že v K. I. žije jej matka, ktorá vlastní dom a tiež tam žijú jej tri sestry s rodinami, je zrejmé, že aj po návrate do krajiny pôvodu môže navrhovateľka rátať s pomocou a podporou svojej rodiny. Navrhovateľka sa takto nevyjadrila, k tomu nebola vypočutá podrobnejšie. Ona naopak vypovedala pri pohovore dňa 01.03.2011, že rodina je chudobná (kvôli jej podpore odišla za prácou do zahraničia), matka je veľmi stará a 3 sestry s rodinami žijú samostatne. Navrhovateľka tiež poukázala na možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov, keďže jej dcéra sa narodila v Európe, jej otec tu taktiež žije, chce ho nájsť, aby sa o nich postaral a zabezpečil slušný a dôstojný život, čo vo Vietname nie je možné. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o maloleté dieťa, v zmysle uvedeného Dohovoru o práve dieťaťa, sa mal odporca zaoberať pri posudzovaní žiadosti v mene dieťaťa aj humanitnými dôvodmi. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto ústavou. V posudzovanom prípade sa jedná aj o maloleté dieťa a jeho práva, ktoré sú upravené v Dohovore o právach dieťaťa, ako to už bolo uvedené. Podľa čl. 22 bod 1 tohto Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom, považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentami v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami. Odporca neposudzoval žiadosť maloletej navrhovateľky samostatne z pohľadu tohto Dohovoru a nezistil, či nedôjde k porušeniu práv tohto dieťaťa po príchode do krajiny pôvodu jeho matky, najmä správnymi opatreniami, či tieto nie sú diskriminačné alebo vykonávané diskriminačným spôsobom a ktoré by mohli viesť k porušeniu Dohovorom zaručených práv dieťaťa v prípade jeho príchodu do Vietnamu, s prihliadnutím na § 2 písm. d/, bod 2 zákona o azyle. Odporca mal návrh maloletej posudzovať samostatne a jej žiadosť nemal posudzovať len cez dôvody jej matky v jej žiadosti o udelenie azylu z ekonomických dôvodov, ale s posúdením dôvodov žiadosti o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany u maloletej navrhovateľky, v súlade s ustanovením § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, najmä však z hľadiska rešpektovania Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré má prednosť pred týmto zákonom. V zmysle tohto ustanovenia ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom okrem iného všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu, vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné pri posudzovaní týchto práv rešpektovať princíp najlepšieho záujmu dieťaťa aj v azylovom konaní. V zmysle čl. 3 bod 1 tohto Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle bodu 2 článku 3 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva o povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robia preto všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia. V zmysle článku 5 Dohovoru sa tieto štáty zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. V zmysle článku 6 Dohovoru tieto štáty uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život a zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovaniu života a rozvoj dieťaťa. V zmysle uvedených ustanovení rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Z tohto pohľadu je potom potrebné postupovať i pri posudzovaní žiadosti matky maloletej dcéry správnym orgánom, a to v zmysle článku 10 bod 1 tohto Dohovoru. V jeho znení štáty posudzujú žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na územie štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru alebo o jeho opustenie pozitívnym, humánnym a urýchleným spôsobom. V danom prípade rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré pri zásade voľného správneho uváženia pri hodnotení dôkazov odporcom, nemôže nahradiť krajský súd vlastným hodnotením dôkazov. Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu odporcu, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O. s. p. a nie je pokračovaním administratívneho konania a preto nie je úlohou prvostupňového súdu doplňovať vecnú, či právnu dokumentáciu rozhodnutia odporcu. Úlohou odporcu bude preto v ďalšom konaní opätovne vypočuť zákonnú zástupkyňu - matku maloletej k jej rodinným a ekonomickým podmienkam v krajine pôvodu z pohľadu práv maloletého dieťaťa, i s prihliadnutím na možné zmeny v ich živote od rozhodnutia odporcu. Zistené skutočnosti bude potom potrebné vyhodnotiť odporcom z pohľadu nielen zákona o azyle, ale najmä s prihliadnutím na Dohovor o právach dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že v opravnom prostriedku - návrhu, je návrh aj na posúdenie žiadosti maloletej navrhovateľky z humanitných dôvodov v svetle Dohovoru o právach dieťaťa, bude povinnosťou odporcu v ďalšom konaní sa zaoberať aj týmito fakultatívnymi dôvodmi, a to aj v dôvodoch svojho rozhodnutia. Krajský súd sa s ohľadom na preukázané skutkové i právne skutočnosti a s poukazom na zistenia súdu, vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu, nestotožnil so záverom odporcu, uvedeným vo výroku a odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prisvedčil námietkam navrhovateľky a jej maloletej dcéry, nakoľko ich súd považoval za dôvodné a opodstatnené. Vzhľadom k tomu, že žiadosť tejto navrhovateľky je úzko spojená s jej žiadosťou v mene maloletého dieťaťa a následným rozhodnutím odporcu vo vzťahu k tomuto maloletému dieťaťu, s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 1 a § 13b ods. 1 zákona o azyle, krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu v celom rozsahu vzhľadom na súvis nového rozhodnutia odporcu ohľadom maloletého dieťaťa a rozhodnutia o žiadosti jeho matky. Krajský súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p., z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-85-25/PO- Ž-2011 zo dňa 21.04.2011 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V zmysle § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka a jej maloletá dcéra boli v konaní úspešné, trovy konania im však nevznikli, odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie v zmysle ustanovenia § 250s O.s.p. nie je prípustné.