Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/116/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899720 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011899720.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci vedenej na návrh oprávneného: C. J. H., X..O.., O. O. C., B..U.. Š.Á. Č..X, zastúpený W.. X. B., advokátkou so sídlom A. Prievidzi, C. O.. J. Č.. XX proti povinnému: O. A., O.. O..U..L.. I. v likvidácii, so sídlom A. Ko - B. Č. I.-Š., A. X. A., pre vymoženie pohľadávky 1.205,56 € s prísl. v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom W.. Y.. I. B., K. Ú. I., B. Č..XX, o odvolaní exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. zo dňa 30.3.2011, č.k. Er 1929/98-32 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a exekútorovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa preskúmaným uznesením súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 11.7.2005 na čl.12 súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie, pričom oprávneného zaviazal nahradiť trovy exekúcie v sume 52,21 € podľa § 203 Ex.por., keďže oprávnený navrhol zastavenie exekúcie. Po podaní odvolania proti výroku o trovách konania, krajský súd zrušil uznesenie ohľadom výroku o trovách konania a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôsledku toho súd prvého stupňa o trovách konania opätovne rozhodol s poukazom na ustanovenie § 226 O.s.p. a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 203 Ex.por. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že exekútorskú činnosť vykonávajú exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požiadať od oprávneného zloženie zálohy, pričom jej neuhradenie je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa a základnou charakteristikou podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne znáša aj riziko spočívajúce v tom, že jeho nárok na trovy exekúcie nemusia byť vždy uspokojivé. Vychádzal z ustanovenia § 203 Ex.por., z ktorého vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd prvého stupňa uzavrel, že oprávnený v danom prípade ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať zastavenie exekúcie, keďže povinný zanikol až po začatí exekučného konania. Súd prvého stupňa poukázal tiež na to, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie. Preto rozhodol tak ako je to vo výroku uvedené. Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal súdny exekútor W.. I. B.. Tvrdil, že exekútor nie je podnikateľom, pričom poukazuje na nálezy Ústavného súdu a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.6Cz/221/00 zo dňa 27.6.2001. Má za to, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za čo mu v zmysle § 196 ods.1 Ex.por. patrí odmena a to náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, preto súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Má za to, že riziko, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, keďže oprávnený má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie, k čomu súdny exekútor nemá možnosť voľby, či konkrétny návrh na vykonanie exekúcie príjme alebo nie a či konkrétnu exekúciu vykoná alebo nie. Návrh je povinný prijať a exekúciu vykonať, inak by došlo k disciplinárnemu previneniu exekútora. Rovnako ako v občianskom súdnom konaní aj exekučnom konaní sa zavinenie posudzuje z procesného hľadiska, v rámci ktorého je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Vzhľadom k tomu má za to, že miera rizika, ktorú oprávnený znášajú pri podaní návrhu, aj mierou zavinenia pri nevymožiteľnosti pohľadávky, predvídania dôvodu zastavenia exekúcie. Vzhľadom na uvedené, navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), podľa ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že toto je vecne správne. Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd a k týmto dôvodom nemá čo dodať. Odvolací súd považuje odvolacie námietky súdneho exekútora za nedôvodné a má za to, že s týmito odvolacími námietka sa už súd v dôvodoch napadnutého uznesenia v celom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa, preto k týmto záverom súdu prvého stupňa nie je potrebné nič dodať. Z týchto dôvodov krajský súd podľa ustanovenia § 219 ods.1,2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania súdnemu exekútorovi nepriznal preto, že v odvolacom konaní nemal úspech a ostatným účastníkom preto, že žiadnemu z účastníkov žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.