Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/40/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207226795 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7207226795.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a členov senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci navrhovateľky Q.. A. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. R., E. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom kancelárie v Košiciach , Letná č. 45 , proti odporcom: 1. Q.. K. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. R., E. Č.. XX , 2. Q.. K. L., Y.. XX.XX.XXXX , E. G. R. , E. Č.. XX , obom zastúpeným JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom so sídlom kancelárie v Michalovciach, Maxima Gorkého č. 1 a 3. Q.. A. X., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. R., Q. Č.. X, o vrátenie daru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II. zo dňa 27.10.2009 č. k. 24C/86/2007 - 196 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Z a v ä z u j e navrhovateľku v 1. rade, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozsudku zaplatila odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 96 eur na účet právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade JUDr. Mariána Lenharda. Náhradu trov odvolacieho konania odporkyni v 3. rade n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd : 1/ návrh navrhovateľky z a m i e t o l, 2/ u l o ž i l povinnosť navrhovateľke nahradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 804,98 eura v lehote do 30 - tich dní od právoplatnosti rozsudku, 3/ vo vzťahu navrhovateľky voči odporkyni v 3. rade žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n a l. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky doručenom prvostupňovému súdu dňa 22.10.2007, ktorým žiadala, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností vedených Správou katastra Košice na Liste vlastníctva č. XX XXX pre katastrálne územie (v ďalšom texte : k.ú.) Terasa ako parc. č. X XXX/ XX - P. I. W. G. XXX N. vrátane rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parc. č. X XXX/XX s príslušenstvom je navrhovateľka v podiele 1/2 k celku a uložil povinnosť odporcom v 1. a 2. rade jej vydať označený spoluvlastnícky podiel. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Oprávnenosť svojho návrhu odôvodnila tým, že v roku 1985 spolu s teraz už nebohým manželom W. I. uzavreli s bývalým Obvodným národným výborom Košice II dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku - parc. č. X XXX/XX G. R.. Ú.. R. - P. na výstavbu rodinného domu pozostávajúceho z dvoch bytových jednotiek. Jeden byt bol určený pre navrhovateľku a jej manžela a druhý pre ich v tom čase maloletú dcéru A. (Q.. A. X. - odporkyňu v 3. rade), ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti. Odporkyňa v 1. rade je ich druhá dcéra, ktorá v tom čase už bola vydatá a spolu so svojim manželom, odporcom v 2. rade s nimi nežili v spoločnej domácnosti, ale na inej adrese. Dcére A. (v tom čase maloletej) nemohol byť poskytnutý štátny príspevok , preto sa dohodli, že ako stavebníci budú v jednej polovici vystupovať odporcovia v 1. a 2. rade a zároveň sa dohodli, že po dovŕšení plnoletosti odporkyne v 3. rade sa na ňu prevedie ich podiel. Preto sa títo odporcovia (na základe ich žiadosti zo dňa 17.03.1986) stali v máji 1986 spoluužívateľmi stavebného pozemku (I.. Č.. X XXX/ XX), avšak náklady na výstavbu rodinného domu, ktorý bol skolaudovaný v roku 1989, znášali len ona spolu s manželom. Po dokončení domu v ňom začali bývať navrhovateľka, jej manžel a odporkyňa v 3. rade, napriek tomu, že ako jeho spoluvlastníci boli formálne vedení aj odporcovia v 1. a 2. rade. Vzájomné spoluvlastnícke vzťahy podľa predchádzajúcich dohôd si ich účastníci do smrti W. I., ktorý zomrel v roku 1997 nestihli vysporiadať. Počas dedičského konania navrhovateľka spolu s odporkyňou v 3. rade pod tlakom prežitých udalostí, ako aj z dôvodu finančnej tiesne a snahy o usporiadanie vlastníckych vzťahov k domu do budúcna prijali návrh odporkyne v 1. rade, aby aj druhá polovica rodinného domu bola prepísaná na odporkyňu v 1. rade. Ako náhradu ponúkla odporkyni v 3. rade prevod vlastníckych práv k bytu v Košiciach, na ulici Irkutskej č. 7 a jej (navrhovateľke) zaplatenie 320.000,-Sk do piatich rokov a možnosť bezplatného doživotného bývania a užívania domu (M.. E. Č.. XX G. R.), keďže tento pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek. V dedičskej veci po neb. W. I. tak odporkyňa v 1. rade (Osvedčením o dedičstve č.k. 28 D 1020/97, Dnot 303/97) nadobudla do svojho výlučného vlastníctva podiel 1/2-ice z nehnuteľností zapísaných na LV č. XX XXX k..ú. . L. A. I.. Č.. X XXX/XX - zastavaná plochy o výmere XXX N. a rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parc. č. X XXX/XX C. I.Í.. s tým, že jej bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľke pohľadávku vo výške 320 924.- Sk (t.j. 10.652,72 eura pri konverznom kurze 30,1260 Sk/ 1 euro) titulom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva s poručiteľom. Odo dňa právoplatnosti osvedčenia malo vzniknúť navrhovateľke aj doživotné a bezplatné právo bývania a užívania rodinného domu v jednej polovici. Odporcovia v 1. a 2. rade následne darovacou zmluvou previedli na odporkyňu v 3. rade svoje vlastnícke práva k bytu na ulici Q. Č.. X G. R. a doplatili jej sumu 170.000.- Sk (t.j. 5.642,96 eura). Zároveň začali užívať predmetný rodinný dom (M.. E. Č.. XX), v ktorom navrhovateľka užívala samostatný byt a odporkyňa v 3. rade sa s rodinou presťahovala do bytu na ulici Q. Č.. X. Tvrdila, že aj napriek tomu, že na základe vzájomných dohôd malo byť bývanie a užívanie jednej polovice nehnuteľností bezplatné, jej dcéra so zaťom (odporcovia v 1. a 2. rade) od nej žiadali neustále sa zvyšujúcu úhradu za bývanie, ktorú im aj platila. Koncom roku 2005 medzi nimi začalo dochádzať k vážnym rozporom, pretože odporkyňa v 1. rade začala manipulovať s vecami navrhovateľky, premiestňovala jej ich a dokonca zakázali vstup odporkyne v 3. rade do domu v ich neprítomnosti. Vyhrážali sa jej aj trestným stíhaním za to, že pomohla svojej matke pri sťahovaní nábytku po tom, čo ho odporkyňa v 1. rade vyhodila z bytu. Keď navrhovateľka žiadala uhradenie náhradovej pohľadávky priznanej osvedčením o dedičstve, odporcovia v 1. a 2. rade ju vyzvali, aby vypratala byt a odporkyňu v 3. rade žiadali o vrátenie daru (E. Y. Q. M.. Č.. X G. R.). Rozhodla sa preto uviesť všetko do pôvodného stavu tak, ako to bolo dohodnuté pri výstavbe rodinného domu. Keďže spolu s teraz už nebohým manželom svojpomocne postavili celý rodinný dom, odporcovia v 1. a 2. rade tak bezplatne nadobudli do vlastníctva (presnejšie do ich bezpodielového spoluvlastníctva) jednu polovicu nehnuteľnosti, čo považuje za poskytnutie daru. Vyzvala ich preto na jeho vrátenie. Aj keď odporcovia v 1. a 2. rade nič nebudovali, na výstavbe domu sa žiadnym spôsobom nepodieľali, jeho výstavbu nefinancovali a o nehnuteľnosti pôvodne ani nemali záujem, poskytnutý dar jej odmietli vrátiť. Odporcovia v 1. a 2. rade v priebehu konania popreli pravdivosť tvrdení navrhovateľky a odporkyne v 3. rade o údajnej dohode o následnom prevode ich spoluvlastníckeho podielu (po dokončení výstavby rodinného domu) na odporkyňu v 3. rade. Naopak tvrdili, že od začiatku bola medzi nimi, navrhovateľkou a jej už nebohým manželom dohoda, že právne vzťahy budú usporiadané tak, ako sa aj v skutočnosti stalo a v zmysle tejto dohody preto figurovali na všetkých listinách súvisiacich s nadobudnutím a vlastníctvom (resp. spoluvlastníctvom) nehnuteľností. V súlade s tým sa od začiatku fyzicky a aj finančne podieľali na výstavbe rodinného domu (minimálne čerpaním štátnych nenávratných finančných príspevkov vo výške 50.000.- Kčs a 20.000.- Kčs a fyzickou prácou otca odporcu v 2. rade, ktorý na dome bezplatne vykonával elektrikárske práce). Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že k uzavretiu darovacej zmluvy medzi navrhovateľkou a jej už nebohým manželom, ako darcami a odporcami v 1. a 2. rade na strane druhej, ako obdarovanými, na základe ktorej by odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel z označených nehnuteľností v podiele 1/2 z celku v písomnej forme nikdy nedošlo. Podľa tvrdenia samotnej navrhovateľky išlo len o ich ústnu dohodu o formálnom zapísaní odporcov v 1. a 2. rade ako stavebníkov a následne spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Prvostupňový súd z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že darovala (spolu so svojim manželom W. I.) spoluvlastnícky podiel v predmetných nehnuteľnostiach v rozsahu 1/2 v pomere k celku odporcom v 1. a 2 rade. Ak by aj pripustil, že takáto zmluva bola uzavretá v ústnej forme, tak, ako to tvrdila navrhovateľka, takýto právny úkon by bol absolútne neplatný pre nedodržanie písomnej formy darovacej zmluvy v zmysle ust. § 407 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, ak k darovaniu malo dôjsť dňa 25.06.1986 (t.j. ku dňu zriadenia práva osobného užívania stavebného pozemku odporcom v 1. a 2. rade) a aj v zmysle ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992, ak by k tomuto darovaniu malo dôjsť po 01.01.1992. K uvedenému dátumu nemohlo ani dôjsť k odovzdaniu daru, lebo v tom čase rodinný dom ešte neexistoval. Okrem toho nie je naplnený ani ďalší znak darovacej zmluvy a to bezplatnosť, t.j., že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nejakú protihodnotu daru, vyjadriteľnú v peniazoch. Medzi účastníkmi totiž nebolo sporné, že odporcovia v 1. a 2. rade sa finančne podieľali na výstavbe predmetného rodinného domu minimálne čiastkou 70.000 Kčs (nenávratný štátny príspevok). Vo vzťahu k odporkyni v 3. rade zamietnutie návrhu odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie, pretože táto nebola nikdy obdarovaná, nie je spoluvlastníčkou a ani užívateľkou sporných nehnuteľností, preto vo vzťahu k nej nie je ani možné určiť spoluvlastnícke právo v prospech navrhovateľky a ani jej uložiť povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa zásady úspechu vo veci odporcom v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní plne úspešní priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom za 7 úkonov právnej pomoci vyčíslených v súlade s ust. § 13 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnej pomoci a to za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, náhrady za stratu času podľa ust. § 17 označenej vyhlášky a náhrady cestovného podľa ust. § 16 ods. 4 označenej vyhlášky a ust. § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Aj keď zástupca odporcov v 1. a 2. rade vyčíslil trovy konania pozostávajúce z tarifnej odmeny advokáta pri určení hodnoty konania ako trhovej hodnoty jednej polovice rodinného domu realitnou kanceláriou, v tomto prípade išlo o návrh na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Súd preto pri rozhodovaní o výške tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 - ina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Naviac, vzhľadom na charakter konania, nebolo potrebné ani účelné zisťovať hodnotu sporného podielu k nehnuteľnosti, z obsahu spisu táto hodnota nevyplýva a súd by ju mohol zistiť len s nepomernými ťažkosťami a nákladmi. Navrhovateľke preto uložil povinnosť nahradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 804,98 eura, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci : 1. prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady dňa 01.12.2007 v sume 1.371,-Sk - 274,-Sk (t.j. 20 % podľa ust. § 13 cit. vyhlášky) = 1.097,-Sk x 2 osoby = 2.194,-Sk + 2 x režijný paušál 178,-Sk, 2. písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 10.12.2007 - 2.194,-Sk + 2 x režijný paušál 178,-Sk, 3. účasť na pojednávaní dňa 18.02.2008 v sume 1.466,-Sk - 293,-Sk (t.j. 20 %) = 1.173,-Sk x 2 osoby = 2.346,-Sk + 2 x režijný paušál 190,-Sk, 4. účasť na pojednávaní dňa 31.03.2008 bez prejednania veci - 1.466,-Sk : 4 = 367,-Sk - 73,-Sk (t.j. 20 %) = 294,-Sk x 2 osoby = 588,-Sk + 2 x režijný paušál 190,-Sk, 5. účasť na pojednávaní dňa 08.12.2008 bez prejednania veci - 588,-Sk + 2 x režijný paušál 190,-Sk, 6. účasť na pojednávaní dňa 02.02.2009 - 53,43 eura - 10,70 eura ( t.j. 20 %) = 42,79 eura x 2 osoby = 85,58 eura + 2 x režijný paušál po 6,95 eura, 7. účasť na pojednávaní dňa 27.10.2009 vo výške 85,58 eura + 2 x režijný paušál 6,95 eura, spolu v sume 523 eura. Zároveň priznal náhradu za stratu času za úkony právnej služby vykonané v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, keď podľa ust. § 17 označenej vyhlášky patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60-iny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade sa osobne zúčastnil na pojednávaniach konaných dňa 18.02.2008, 31.03.2008, 08.12.2008, 02.02.2009 a 27.10.2009, pričom sídlo má v Michalovciach, ktoré je vzdialené od Košíc 60 km, teda tam a späť 120 km, na ktorej ceste strávil 2 hodiny (4 polhodiny), t.j. 4 x 317,-Sk = 1.268,-Sk x 3 cesty na pojednávania v roku 2008 a 4 x 11,59 eura = 46,36 eura x 2 cesty na pojednávania v roku 2009, spolu 218,99 eura. Odporcom v 1. a 2. rade priznal aj náhradu cestovného (v zmysle ust. § 16 ods. 4 označenej vyhlášky a ust. § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) za päť ciest právneho zástupcu z Michaloviec do Košíc a späť na pojednávania v dňoch 18.02.2008, 31.03.2008, 8.12.2008, 02.02.2009 a 27.10.2009 za použitie vlastného motorového vozidla zn. BMW (v roku 2008) H.: N. XXX E. a zn. BMW H.: N. E. XX (v roku 2009), ktorých spotreba PHM na 100 km je podľa technického preukazuje 9, resp. 9,2 litra, pri prejazdených 120 km/cesta a pri preukázanej cene pohonných hmôt (39,02 Sk, 39,43 Sk, 32,42 Sk, 0,89 eura, 1,215 eura/liter) vo výške 62,99 eura. Odporkyni v 3. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože táto si náhradu trov konania ani neuplatnila. Proti tomuto rozsudku (všetkým jeho výrokom) podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok ako nesprávny zmeniť, jej návrhu vyhovieť a zároveň zaviazať odporcov v 1. a 2. rade na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila tým že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (t.j. odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Zdôraznila, že právny úkon, ktorý bol urobený medzi ňou a jej nebohým manželom na jednej strane a odporcami (v 1. a 2. rade) na strane druhej je právnym úkonom, ktorý vykazuje prvky darovania, pretože : a) existuje predmet daru (predmetom darovania môže byť všetko čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov) a odporcovia dar prijali momentom , keď sa do domu nasťahovali, t.j. po smrti jej manžela nie titulom originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva k jednej polovici nehnuteľnosti, ale titulom vyporiadania dedičstva, nakoľko do tej doby nehnuteľnosť vôbec neužívali, b) bezplatnosť, t.j. že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nejakú protihodnotu (odporcovia v 1. a 2. neposkytli žiadnu protihodnotu), štátny príspevok, ktorý súd považuje za ich protihodnotu, nie je protihodnotou, nakoľko tento bol poskytnutý za podmienok stanovených zákonom a o dodržanie podmienok sa pričinili výlučne navrhovateľka so svojím manželom, c) dobrovoľnosť (niečo sa poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť). Odporcovia v 1. a 2. rade sa po dohode s ňou a jej manželom rozhodli riešiť poskytnutie štátneho príspevku práve takýmto spôsobom , čo dokazuje aj správanie sa odporcov kúpou bytu na ul. Q. Č.. X G. R., nakoľko nemali vyriešené bývanie. K absencii písomnej formy darovacej zmluvy uviedla, že účinky darovania nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností. V tomto prípade ku vkladu vlastníckeho práva došlo spôsobom, ktorým strany zlegalizovali bezplatné nadobudnutie vlastníckeho práva. Strany svojim správaním nepochybne pri vysporiadaní dedičstva dali najavo, že predchádzajúce dohody nahrádzajú tým, že do skutočného vlastníckeho vzťahu a nie fiktívneho vstupujú odporcovia v 1. a 2. rade práve vysporiadaním vlastníctva po smrti jej manžela. Aj samotný rodinný dom bol do listu vlastníctva zapísaný na popud odporcov v 1. a 2. rade. Uzavrela, že súd zaujal vo veci nesprávne právne stanovisko, pretože na sporný občianskoprávny vzťah nadobudnutia a usporiadania vlastníckych práv k podielu 1/2-ice nehnuteľností treba použiť tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú svojím obsahom nielen najbližšie, ale aj ustanovenia o právnom úkone toho právneho vzťahu, ktorý účastníci svojim správaním sledovali a chceli zlegalizovať. Zároveň žiadala priznať náhradu trov prvostupňového konania za uhradený súdny poplatok, trov právnej služby vo výške 315,63 eura, ako aj úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie, a trov právnej služby vo výške 60,44 eura. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 804,98 eura podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie aj títo odporcovia a žiadali napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd uloží navrhovateľke nahradiť im trovy konania v sume 6.372,14 eura z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne vyčíslil tarifnú odmenu za úkon právnej služby. V tomto prípade je potrebné vychádzať z hodnoty predmetu sporu určenej podľa hodnoty nehnuteľností, ktorá v čase podania návrhu bola 7.000.000.- Sk t. j. 232.357,43 eura. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci ako vecne správny potvrdiť, pretože dokazovanie bolo vykonané podľa návrhov procesných strán a skutkový stav súd zistil náležitým spôsobom. Vec po právnej stránke správne posúdil a správne vyhodnotil vykonané dôkazy. Zdôraznili, že v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení vlastníckeho práva k predmetu sporu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. Uviedli, že tvrdenia navrhovateľky uvádzané v odvolaní vo vzťahu k spôsobu nadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam sú jednak nepravdivé a sčasti aj právne irelevantné. V konaní nebolo preukázané, aby sporná nehnuteľnosť bola niekedy predmetom darovacej zmluvy, ktorú by uzavreli s navrhovateľkou ako obdarovaní. Spoluvlastnícky podiel 1/2-ice z predmetných nehnuteľností nadobudli ako stavebníci, pretože na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov zo dňa 25.06.1986 č. XXXX/XXXX registrovanej na bývalom Štátnom notárstve Košice - mesto pod č. B. Q. XXX/XX bolo zriadené právo osobného užívania pozemku na parcelu číslo X XXX/XX R.. Ú.. R. - P. za účelom výstavby rodinného domu. V zmysle ust. § 872 ods. 1 , 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v prechodných ustanoveniach ku právam účinným od 1. 1. 1992) sa právo osobného užívania pozemku zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby, prípadne spoluvlastníctvo viacerých spoluvlastníkov s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká, ako ich spoluvlastnícky podiel na stavbe. Ak právo osobného užívania vzniklo manželom, stali sa dňom účinnosti týchto ustanovení bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku. Poukázali na to, že kolaudačné rozhodnutie vydané Odborom výstavby, ÚPAaD Obvodného národného výboru v Košiciach II č. XXXX/XXXX - I. zo dňa 28.08.1989 a protokol vyššie uvedeného ONV Košice II Odbor výstavby č. XXXX - X, XXXX - L. zo dňa 28.08.1989 jednoznačne dokazujú, že v kolaudačnom konaní bol nimi rodinný dom skolaudovaný ako investormi a stavebníkmi. Ďalší spoluvlastnícky podiel jednej polovice z predmetných nehnuteľností nadobudla odporkyňa v 1. rade dedením v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 28D/1020/97 , Dnot/303/97, v rámci ktorého notár vyporiadal aj náhradou pohľadávku ustupujúcej spoluvlastníčky - manželky poručiteľa t. j. navrhovateľky a to tak, že odporkyňa v 1. rade sa zaviazala jej zaplatiť čiastku 320.924.- Sk (10.652,72 eura) do piatich rokov od právoplatnosti osvedčenia, ktorú povinnosť na úhradu aj splnila. Odporkyňa v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa stotožnila s odvolaním navrhovateľky. Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu jej matky vyhovieť. Zdôraznila, že podiel 1/2-ice z označených nehnuteľností odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli tak, že navrhovateľka so svojim manželom svojpomocne, bez podpory odporcov v 1. a 2. rade získali pozemok a po dohode s nimi, za podpory štátneho príspevku postavili dvojdom, ktorého vlastnícke práva boli na liste vlastníctva takto aj zapísané. Dohode predchádzalo vzájomné ujednanie, že po skolaudovaní domu sa polovica nehnuteľností prepíše na ňu, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade v tomto dome nebývali. Strany sporu pri vysporiadaní dedičstva po jej otcovi dali nepochybne najavo, že predchádzajúce dohody nahrádzajú tým, že do skutočného (a nie fiktívneho) vlastníckeho vzťahu vstupujú odporcovia v 1. a 2. rade. Aj samotný dom bol do listu vlastníctva zapísaný na popud odporcov v 1. a 2. rade. Súd prvého stupňa tak pri svojom rozhodovaní zaujal nesprávne právne stanovisko. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal , preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že podané odvolania sú nedôvodné. Prvostupňový súd náležite zistil potrebný skutkový stav, dôkazy vykonané v konaní na preukázanie skutkových tvrdení účastníkov hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne rozhodol, keď návrh zamietol. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.), preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov tohto rozsudku a so zreteľom na odvolacie námietky navrhovateľky považuje za potrebné dodať : Súd prvého stupňa správne uzavrel, že navrhovateľka v konaní nepreukázala darovanie (spolu s teraz už nebohým manželom W. I.) podielu 1/2-ice z celku nehnuteľností zapísaného pod B2 Listu vlastníctva č. XX XXX k.ú. L., W. R. - P., W. R. Q. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX N.X a stavby - rodinného domu č. súpisné XXX I. Y. I.. Č.. XXXX/XX svojej dcére a jej manželovi. Odporcovia v 1. a 2. rade sa totiž stali podielovými spoluvlastníkmi podielu polovice rodinného domu (ktorý podiel patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva) originálnym spôsobom, t.j. jeho zhotovením a v prípade stavebného pozemku tranformáciou práva osobného užívania pozemku (podľa § 872 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 01.01.1992) na vlastnícke právo podielových spoluvlastníkov. Z obsahu zápisu - časti B 2 na liste vlastníctva č. XX XXX R..Ú.. L. vyplýva, že v prípade pozemku (parc. č. XXXX/XX - P. I. A. Y. W. G. XXX N.) bola titulom nadobudnutia Dohoda o osobnom užívaní pozemku registrovaná bývalým štátnym notárstvom pod č. B. XXX/XX a v prípade rodinného domu bol tento zapísaný na list vlastníctva na základe Žiadosti o zápis domu pod č. P. - XXXX/XX zo dňa 09.10.1998 a to až po smrti otca odporkyne v 1. rade W. I., R. P. Z. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka naviac existenciu údajnej darovacej zmluvy vyvodzovala iba zo správania sa a konania účastníkov sporu, bez toho, aby bola medzi nimi riadne uzavretá darovacia zmluva v písomnej forme (z ktorej by zároveň bolo možné zistiť obsah ňou tvrdeného dojednania ohľadom vlastníckych vzťahov k predmetnému domu). Za tohto stavu neobstojí ani jej odvolacia námietka, že účinky darovania medzi účastníkmi konania nastali až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým účastníci konania zlegalizovali bezplatné nadobudnutie vlastníckeho práva odporcami v 1. a 2. rade a svojim správaním pri vysporiadaní dedičstva po nebohom W. I. dali najavo, že predchádzajúce dohody nahradzujú tým, že do skutočného vlastníckeho vzťahu a nie fiktívneho vstupujú títo odporcovia práve vysporiadaním vlastníctva po nebohom, pretože nedodržanie písomnej formy darovacej zmluvy, ak je predmetom daru nehnuteľnosť má za následok jej neplatnosť (§ 628 ods. 2, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje a ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu (absolútne neplatného) právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto neplatnosť prihliadnuť, t.j. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Za danej situácie, s poukazom aj na zistenie súdu prvého stupňa, že odporcovia v 1. a 2. rade vložili do výstavby domu im poskytnutý štátny príspevok 50.000,-Kčs + 20.000,-Kčs (prémia) a zistenia vyplývajúce z listinných dôkazov predložených v konaní, darovanie ako titul nadobudnutia 1/2-vičného podielu v predmetných nehnuteľnostiach odporcami v 1. a 2. rade nemožno vyvodiť. Správny je aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešným účastníkom konania - odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania proti účastníčke konania, ktorá vo veci nemala úspech, t.j. navrhovateľke. Pri stanovení tarifnej odmeny za úkon právnej služby postupoval v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., pretože v spise sa nenachádza žiaden vierohodný doklad, ktorý by preukazoval skutočnú hodnotu predmetných nehnuteľností. Samotné vyjadrenie realitnej kancelárie VRK REAL PLUS - REALITY s.r.o. Košice (na ktoré sa odvoláva zástupca odporcov v 1. a 2. rade) nedáva dostatočnú záruku objektívneho stanovenia reálnej (trhovej) hodnoty nehnuteľností, tak, aby z takto stanovenej hodnoty pri svojom rozhodovaní mohol vychádzať súd. Jej zisťovanie v konaní, iba pre potreby vyčíslenia trov právneho zastúpenia by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Rozsah priznaných trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vrátane náhrady za stratu času a náhrady cestovného, je preto správne určený. S poukazom na tieto závery odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešným účastníkom konania, t.j. odporcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 96 eur, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny (1/13 výpočtového základu , ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) - 88,78 eura (t.j. 55,49 eura - 11,10 eura [ zníženie o 20 % - podľa ust. § 13 ods. 2 vyhl.] = 44,39 eura x 2 = 88,78 eura + 7,21 eura režijný paušál [podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl.] = 95,99 eura, zaokrúhlene 96 eur. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa ust. § 156 ods. 3 v spojení s ust. § 211 ods. 3 O.s.p. dňa 28. decembra 2011, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 16. decembra 2011. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.