Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9CoD/62/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207230201 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7207230201.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Mazákovej a sudcov JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Jozefa Maruščáka, v právnej veci žalobcov 1. rade Z. F., bytom Y. X, X., 2. rade T. J., bytom G. XX, X., 3. rade W. J.isa, bytom J. X, X. všetci zastúpení H.. W. F., advokátom so sídlom J. Č..X, X. proti žalovanej J. W., bytom G. X, X. , zastúpenej H.. G. E., advokátom so sídlom v Košiciach, T. X, o určenie neplatnosti závetu zriadeného poručiteľkou J. J. dňa 9.4.2000, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II. zo dňa 20.apríla 2010, č.k. 45C/170/07-156 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Zaväzuje žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v sume 74,61 €, ktoré sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej H.. G. E. do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že poručiteľka J. J. vlastnoručne nenapísala a nepodpísala dňa 9.4.2000 listinu označenú ako testament a v prípade, že sa v konaní preukáže, že túto listinu napísala a podpísala, domáhali sa určenia, že táto listina nie je platným závetom. Vychádzal zo zistenia, že holografný závet, ktorým poručiteľka J. J. odkázala celý svoj nehnuteľný majetok svojej dcére J. W., má požadovanú písomnú formu ako aj špecifické náležitosti ustanovené v § 476 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 477 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v ňom poručiteľka jednoznačne ustanovila dediča ako aj veci, ktoré tomuto dedičovi majú pripadnúť. Poukázal na závery znaleckého posudku č.6/2009 podaného znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo J. Q., v ktorých sa uvádza, že pri tomto právnom úkone ide o pravý text a podpis, pričom pisateľkou sporného textu a sporného podpisu je nebohá poručiteľka J. J. jednoznačne. Bola teda splnená požiadavka stanovená v § 476a OZ. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na závery znaleckých posudkov podaných znalcom J.. Š. Y. O.. a znalkyňou J.. H. E., z ktorých jednoznačne vyplýva, že poručiteľka v čase zriadenia testamentu dňa 9.4.2000 netrpela na duševnú chorobu, bola schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, schopná posúdiť následky svojho konania a chápať obsah podpisovanej a spisovanej listiny. Aj keď trpela na pseudoneurastenický syndróm, tento nemal vplyv na rozhodnutie a konanie poručiteľky, ktorá v tom čase bola plne spôsobilá posúdiť obsah písomnosti, uvedomiť si závažnosť tohto rozhodnutia ako aj následky s tým spojené. Z toho dôvodu súd prvého stupňa nedoplnil dokazovanie navrhovaným výsluchom svedkyne pani U. M., ktorá mala byť vypočutá na skutočnosti týkajúce sa psychického stavu poručiteľky a jej spôsobilosti na podpísanie závetu, pretože vyjadrenia tejto svedkyne, ktorá mala popísať určité jednotlivé udalosti (ako napr. hľadanie veci, ktoré mala poručiteľka doma), by nemohli vyvrátiť závery znaleckých posudkov vypracované odborníkmi z danej oblasti, ktorí vedeli posúdiť zdravotný stav poručiteľky komplexne a objektívne, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, ktorú znalci mali k dispozícii. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že závet poručiteľka nenapísala dobrovoľne, ale pod nátlakom, v tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto tvrdeniam a mal za to, že závet bol napísaný dobrovoľne na základe vlastnej úvahy a na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Keďže neboli preukázané ani žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať závet za neplatný, či už v zmysle § 37 alebo § 39 OZ, súd prvého stupňa mal za to, že tento právny úkon bol urobený slobodne a vážne a bol uskutočnený určite a zrozumiteľne. V súlade s § 142 ods.1 O.s.p. zaviazal žalobcov nahradiť trovy konania žalovanej, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia celkom v sume 658,06 €. V súlade s § 148 ods.1 O.s.p. zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Košice II. nahradiť štátu trovy konania v sume 59,78 €. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia. Navrhli ho zmeniť a určiť, že listina vlastnoručne napísaná dňa 9.4.2000 poručiteľkou J. J. a označená ako „Testament“ nie je platným závetom. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p.) súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205 ods.2 písm.e/ O.s.p.) a tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.). Vyslovili názor, že poručiteľka v čase 9.4.2000 trpela duševnou poruchou, ktorá ju pre spísanie závetu robila neschopnou. V tejto súvislosti poukázali na prepúšťaciu správu, výpovede svedkov a na to, že trpela psychickými stavmi (pseudoneurastenický syndróm), ktoré mohli mať vplyv na jej rozhodnutie a konanie vo vzťahu k závetu a teda takýto úkon je podľa § 38 OZ neplatný. Poukázali ďalej na § 37 ods.1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Vyslovili názor, že listina údajne vlastnoručne napísaná dňa 9.4.2000 poručiteľkou J. J. a označená ako „testament“ nebola urobená vážne a ani slobodne, pretože žalobcovia jej nedali dôvod na takéto konanie, vzťahy medzi poručiteľkou a nimi boli veľmi dobré a poručiteľka nemala dôvod zanechať nehnuteľný majetok len žalovanej. Tvrdili, že takúto listinu poručiteľka mohla napísať len pod fyzickým a psychickým nátlakom a nie slobodne. Taktiež podľa ich názoru, predmetná listina je obsahovo neurčitá a nezrozumiteľná a teda aj z toho dôvodu ide o neplatný právny úkon. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady za jeden úkon právnej služby a to 55,49 € + režijný paušál 7,21 € + DPH 11,91 €,t.j. spolu 74,61 €. Uviedla, že v podanom odvolaní nebol naplnený obsah ani jedného z uvádzaných výpovedných dôvodov, pričom právna argumentácia žalobcov uvádzaná v odvolaní je totožná s právnou argumentáciou a tvrdeniami uvádzanými v pôvodnej žalobe. Žalobcovia nevzali do úvahy skutočnosť, že ich tvrdenia boli vyvrátené, resp. že neuniesli dôkazné bremeno. Odvolací súd v súlade s § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (neide o vec, v ktorej by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania a neide o vec, v ktorej to vyžaduje dôležitý verejný záujem) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu vyplývajúcim z ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7.decembra 2011 o 9.00 hod., v pojednávacej miestnosti č. 227/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od 29.novembra 2011 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods.3 O.s.p.). Podľa § 461 ods.1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z obidvoch týchto dôvodov. Závet ako jeden z právnych dôvodov dedenia a ako jednostranný právny úkon nie je svojím vznikom ani trvaním závislý od vôle inej osoby, než samotného zriaďovateľa závetu a musí spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu všeobecne, t.j. musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 OZ), závetca musí byť na takýto úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche (§ 38 OZ), musí byť zriadený vo forme, ktorú zákon vyžaduje (§ 40 ods.1 OZ). Platnosť právneho zákonu sa pritom posudzuje podľa doby, kedy bol závet zriadený. V prejednávanej veci poručiteľka J. J., ktorá zomrela 18.10.2006, zriadila dňa 9.4.2000 vlastnoručný závet, ktorý podľa tvrdenia žalobcov nebol urobený vážne ani slobodne, ale pod fyzickým a psychickým nátlakom. Právny úkon trpí nedostatkom slobodnej vôle, ak účastník koná pod fyzickým alebo psychickým donútením. Fyzické donútenie znamená použitie fyzického násilia, manifestovaného útokom voči konajúcemu. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou. O bezprávnu vyhrážku ide vtedy, ak sa bezprávne pôsobí na vôľu človeka, pričom toto pôsobenie v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa vytvára pod vplyvom tohto strachu. Musí ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu a vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje alebo osobám jeho blízkym. Náležitosťou právneho úkonu je aj vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov, nie je právny úkon urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Vôľa nie je vážna pri prejave urobenom, napr. za účelom hry, pri vyučovaní a pod. Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci nebola preukázaná absencia ani jednej z uvedených náležitostí právneho úkonu, teda nedostatok vážnej a slobodnej vôle, na čo poukázal aj súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku. Čo sa týka tvrdenia obsahovej neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetného závetu, treba vychádzať z dikcie ustanovenia § 477 OZ, z ktorého vyplýva v podstate len to, že neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou závetu je určenie dedičov, prípadne ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Tejto požiadavke závet, zriadený poručiteľkou vyhovuje, pretože v ňom poručiteľka výslovne uviedla, že celý svoj nehnuteľný majetok odkazuje svojej dcére J. W., N.. J., Q.. XX.X.XXXX. Zo závetu teda vyplýva, komu a aký majetok poručiteľka odkázala. Nebolo tiež preukázané, že by poručiteľka trpela duševnou poruchou, čo vyplýva zo záverov znaleckých posudkov podaných znalcami J.. Š. Y. O.. G. MUDr. H. E.. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že uvedené posudky sú presvedčivé vo vzťahu k úlohe uloženej znalcom, ich odôvodnenie je logické. Odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti však súd hodnotiť nemôže. Znalci pri podávaní znaleckých posudkov prihliadli aj na prepúšťaciu správu, na ktorú sa poukazuje v odvolaní (prepúšťacia správa vyhotovená po ústavnej liečbe na II. internej klinike v čase od 10.3.2000 do 29.3.2000). Táto správa obsahuje vyjadrenie psychiatra vo vzťahu k psychickému stavu poručiteľky, ktorý uzavrel jej stav ako pseudoneurasthenický syndróm v rámci incipientnej organickej poruchy. S týmto sa znalci vysporiadali tak, že neide o duševnú poruchu. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, t.j. vypočutie U. M., súd prvého stupňa odôvodnil a navyše podľa obsahu podania zo dňa 12.apríla 2010 (č.l.150) U.P. M. odmietla dostaviť na pojednávanie, čo odôvodnila tým, že „ako svedok nevie sa vyjadriť ani k jednej ani k druhej strane a nie je oboznámená s ich problematikou“, takže ako svedok vypovedať nepríde. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, pretože správny je aj výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi ako aj vo vzťahu k štátu. Podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p., odvolací súd zaviazal v odvolacom konaní neúspešných žalobcov nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo doručené prvostupňovému 22.6.2010 a to odmena vo výške 1/13 výpočtového základu roku 2010 - 55,49 €, režijný paušál 7,21 € + DPH 19% zo sumy 62,70 €, t.j. 11,91 € teda celkom 74,61 € (§ 11 ods.1 písm.a/, § 16 ods.3 vyhl. č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov), ktoré je potrebné zaplatiť zástupcovi žalovanej v súlade s § 149 ods.2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.