Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/243/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209224248 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209224248.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. Y.Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky Y. Y. nar XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na ul. W. č. X za účasti otca I. Y.Á. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. č. XX zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 o zmenu úpravy styku otca s maloletým, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.6.2011 č.k. 27P 47/2010-64 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 9.6.2011 č.k. 27P 47/2010-68 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách štátu tak, že otec je povinný nahradiť trovy štátu v sume 134,80 € na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil podľa § 25 ods. 1, 3 a § 26 Zákona o rodine úpravu styku otca s mal. S. tak, že otec je oprávnený sa s mal. S. stýkať každý párny týždeň od piatku 16,00 do nedele 19,30 hod, počas letných prázdnin prvý a druhý júlový týždeň a prvý a druhý augustový týždeň, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku 1. vianočný sviatok od 9,00 hod. do 20,00 hod, každý párny rok na Štedrý večer v čase od 9,00 hod. do 20,00 hod. a každý Veľkonočný pondelok v čase od 8,00 hod. do 20,00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a maloletého otcovi odovzdať pred jej bytom a otec je povinný dieťa v určený čas matke v mieste jej bydliska odovzdať. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o náhrade trov štátu rozhodol samostatným uznesením, ktorým podľa § 151 ods. 6 a § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal otca aj matku zaplatiť 148,30 € na účet konajúceho súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, pretože znalečné bolo vyplatené znalkyni vo veci za vypracovaný znalecký posudok, keďže v danom konaní išlo o znalecké dokazovanie nariadené v záujme maloletého dieťaťa a na preukázanie rozporných tvrdení oboch rodičov a z toho dôvodu súd uvedené trovy rozdelil napoly a každého z rodičov zaviazal zaplatiť tieto trovy rovnakým dielom po 148,30 €. Proti rozsudku aj proti uzneseniu podal odvolanie otec a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh matky na zmenu úpravy styku zamietnuť, zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p. dôvodom podaného odvolania je skutočnosť, že k zmene doteraz upraveného styku je skutkový stav, ktorý preukázaný v konaní nebol. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Považuje návrh matky za tendenčný a nepravdivý a konštatoval, že ani znaleckým dokazovaním neboli preukázané tvrdenia matky. Znalkyňa v danom prípade svojím návrhom sa dopustila zmeny spôsobom zúženia - zníženia styku, preto takýto podnet zo strany znalkyne nemal byť súdom akceptovaný, pretože ňou doporučený styk je zúžením existujúceho styku. Konštatoval, že brigádnické práce, ktoré vykonal v minulosti už prestal vykonávať, je neustále doma a má vo svojej osobnej starostlivosti svoju matku, ktorej zdravotný stav je natoľko zlý, že je odkázaná na pomoc a starostlivosť na inú osobu. Konštatoval, že matka nepreukázala dôvod na zmenu styku, teda na jeho zúženie a matka uprednostňuje svoje subjektívne zámery v konaní. Namietol aj správnosť napadnutého uznesenia o náhrade trov štátu v sume 148,30 €, pretože súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že zaviazal rodičov zaplatiť v polovici trovy štátu, táto skutočnosť však z vyššie uvedeného uznesenia nevyplýva. Konštatácia súdu o výške jeho zárobku v zahraničí v sume 317 € je neaktuálna, pretože súd v tomto smere nerobil zistenia, na ktoré mohol doložiť písomné dôkazy preukazujúce inú skutočnosť, než z ktorej súd pri rozhodovaní vychádzal. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri zmene úpravy styku otca s mal. S. dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zmene úpravy styku otca s mal. S., odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dodáva, že právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič v čase styku s dieťaťom. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje s právom dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcej v prítomnosti tretej osoby. Súd prvého stupňa v danom prípade dospel k záveru, že v tomto prípade sú dané dôvody pre čiastočné obmedzenie styku otca s maloletým, pretože nie je v záujme podľa záverov znaleckého dokazovania stretávanie sa otca s maloletým počas pracovných dní, pričom obmedzenie styku korešponduje s momentálnymi potrebami dieťaťa, ktoré v školskom roku 2010/2011 bolo žiakom 1. ročníka základnej školy. Odvolací súd zdôrazňuje, že konajúci súd správne poukázal na závery znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva doporučená úprava styku každý druhý víkend v mesiaci, pretože otec musí rešpektovať, že dieťa okrem pohybu a voľnosti si musí plniť aj svoje školské povinnosti a musí viesť dieťa k úcte a rešpektu voči matke, nespochybňovať jej výchovu a nezneisťovať dieťa vo vzťahu k matke, pretože z psychologického vyšetrenia otca vyplynulo, že je situačne neistý, menej diferencovaná osobnosť, utiahnutý, s menším okruhom sociálnych kontaktov a vzťahov, má rád samotu, prírodu a zvieratá, je koncentrovaný viac na seba ako na vonkajší svet, túži po slobode a nezávislosti, hľadisko druhého pre neho neexistuje, niekedy berie veci ľahkomyseľne, presadzuje svoje názory a postoje ako jediné správne a stáva sa vznetlivý, ak veci nejdú podľa jeho predstáv. Maloletý S. ako to vyplývalo z psychologického vyšetrenia matku vníma ako prísnejšiu, kladúca na neho aj určité nároky čo sa týka správania a učenia, pričom otec je viac tolerantný, viac mu dovolí a necháva ho na dvore aj bez dozoru, môže kŕmiť zvieratá, vybehať sa, hrať sa na počítači a podobne. V danom prípade správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že boli dané dôvody pre čiastočné obmedzenie styku otca s maloletým pod hranicu štandardnej úpravy styku vyplývajúcej z veku dieťaťa, ktoré sa stalo školopovinným, vyžaduje si pravidelný denný režim s prihliadnutím na plnenie si školských povinností aj s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý šetrením zistil, že nie je v záujme maloletého stretávanie sa s otcom v rozpätí dvoch dní v týždni, pretože stávalo sa, že maloletý po styku v utorok v stredu nemal domáce úlohy. Z tohto hľadiska odvolací súd považuje zmenu spôsobu úpravy styku za taký, ktorý je v záujme maloletého, ktorý je prioritný. Pretože súd prvého stupňa správne, zákonne a v súlade so záujmom mal. S. rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletým, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že štát má právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil podľa výsledku konania proti účastníkom konania tak v sporových veciach, kde pre náhradu trov konania platia ust. § 142 až 145 O.s.p., ale tiež v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v nesporových konaniach. V konaniach nesporových (aj v konaní o úprave a zmene styku) nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníkov konania, a ani uložiť neúspešnému účastníkovi povinnosť trovy štátu nahradiť. Predpokladom pre uloženie náhrady trov konania štátu účastníkom je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti a zároveň skutočnosť, že ten, komu má byť povinnosť uložená, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V tomto prípade súd prvého stupňa vo vzťahu k prvému predpokladu - výsledku konania a určeniu pomeru, akým sa obaja rodičia podieľajú na náhrade trov štátu rešpektoval § 148 ods. 1 O.s.p., keď oboch rodičov zaviazal na náhradu trov štátu. V nesporových konaniach je určujúce predovšetkým porovnanie obsahu rozhodnutia vo veci samej s procesnými a dôkaznými návrhmi účastníkov, pričom je rozhodujúce, či súdom nariadené dokazovanie bolo opodstatnené. V zásade ide o zhodnotenie pozície účastníka konania v priebehu konania - pozície procesnej, dôkaznej a toho, čo sa účastník snažil dosiahnuť, resp. navrhnutým dôkazom sledoval vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu, ktoré sa v danom prípade týkalo a bolo v záujme všetkých účastníkov konania, najmä mal. S.. Súd prvého stupňa rešpektoval aj druhý zákonný predpoklad uvedený v § 148 ods. 1 O.s.p., teda že náhradu trov štátu môže uložiť len účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo vzťahu k povinnosti otca nahradiť trovy štátu súd prvého stupňa vysporiadal s uvedenou zákonnou podmienkou a počas konania vo veci samej zisťoval okolnosti potrebné pre rozhodnutie o náhrade trov konania štátu, keď na pojednávaní konanom dňa 21.1.2011 zisťoval aj príjmové a majetkové pomery otca, ktorý na otázku súdu na č.l. 35 uviedol, že stály pracovný pomer nemá, pracuje brigádnicky v Taliansku v lete a na jeseň. Na jeseň za tri mesiace zarobí 3.500 € a v lete za šesť týždňov 1.700 €. Otec doplnil, že pokiaľ ukončil pracovný pomer v dopravnom podniku, bolo z toho dôvodu, že si našiel lepšie platenú prácu v Taliansku a za uvedené brigády zarobil viac ako bol jeho celoročný príjem v DPMK. V tejto súvislosti bol povinný, ak nariadil a vykonal znalecké dokazovanie (ktoré si vždy vyžiada trovy štátu, pokiaľ náklady znalečného nie sú preddavkovo kryté účastníkmi konania), skúmať aj predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov účastníkov konania. Len na základe zistenia tejto skutočnosti môžu potom urobiť záver o povinnosti účastníkov nahradiť trovy štátu. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý správne zisťoval osobné a majetkové pomery otca a správne dospel k záveru, že nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a správne ho zaviazal k náhrade trov štátu v polovici, avšak vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa pochybil pri vyčíslovaní jeho rozsahu, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý výrok tak, že zaviazal otca nahradiť trovy štátu v sume 134,80 € na účet konajúceho súdu, ktorý tieto trovy hradil preddavkovo z finančných prostriedkov štátu v sume 269,60 €. Odvolací súd poukazuje na to, že výrok napadnutého uznesenia o povinnosti matky nahradiť trovy štátu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.