Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/215/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209225127 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209225127.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. M. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach pracoviskom Košice II dieťaťa rodičov Q. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na L. ul. č. 7 a G. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na I. ul. č. 2 prechodne bývajúceho v C. na Q. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.5.2011 č. k. 27P/334/2009 - 113 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre mal. Q. od 1.10.2009 do 31.12.2009. Zrušuje v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.1.2010 do budúcna a o dlžnom výživnom a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zvýšenie výživného od 15.8.2008 do 31.9.2009, zvýšil výživné od otca pre mal. Q. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 11.3.1999 sp. zn. 23C/28/1999 z 1.000,- Sk na 93 € mesačne od 1.10.2009 do budúcna, ktoré je povinný prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zamietol návrh na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti. Dlžné výživné 1.136,39 € za obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2011 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. Q. len na 50 € mesačne od 1.10.2009 a povolí mu splácať dlžné výživné 509,39 € za obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2011 s bežným výživným v mesačných splátkach po 15 € až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, pretože mu jeho finančná situácia nedovoľuje prispievať na výživu mal. Q. v určenom rozsahu, ani zaplatiť dlžné výživné naraz do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti namietal, že konajúci súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho výdavkami a obmedzil sa iba na konštatovanie, že sa na nich podieľa aj jeho manželka bez toho, aby zohľadnil, že bol nútený predať 3 izbový byt vo svojom osobnom vlastníctve a presťahovať sa do menšieho v družstevnom vlastníctve. Poukázal na to, že v oblasti poisťovníctva je veľmi ťažké dosahovať stabilný príjem. Uviedol, že poisťovne od neho požadujú časť vyplatených odmien v rozsahu 482 € za predčasné ukončenie poistných zmlúv jeho klientmi. Zdôraznil, že matka maloletej sa vzdala bez dôležitého dôvodu príjmu, ak počas svojej evidencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nežiadala o priznanie podpory v nezamestnanosti, ani o iné dávky sociálneho zabezpečenia. Namietal, že súd prvého stupňa pri určovaní výživného zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky, ale nezohľadnil skutočnosť, že sa mu v auguste 2011 má narodiť z jeho súčasného manželstva dieťa a jeho manželka príde o časť príjmov. Poukázal na to, že mu zanikol aj nárok na dávku v hmotnej núdzi, pretože 2.4.2011 uzavrel manželstvo. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne správny. Pokiaľ otec tvrdil, že musel predať svoj 3 izbový byt uviedla, že išlo o predaj 4 izbového bytu. Ak sa odvolával na to, že konajúci súd nevzal do úvahy tehotenstvo jeho manželky, kým na druhej strane vzal do úvahy jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť poznamenala, že je irelevantná k potrebám mal. Q., ktoré sa jej od poslednej úpravy výživného výrazne zvýšili, najmä v súvislosti s tým, že už navštevuje 2. ročník Obchodnej akadémie. Skutočnosť, že otec má v dôsledku uzavretia manželstva prísť o dávku v hmotnej núdzi podľa jej názoru ostala len v rovine jeho tvrdenia bez toho, aby ju preukázal relevantným listinným dôkazom. Naopak zdôraznila, že otec je aj napriek svojmu deklarovanému príjmu schopný splácať pôžičku v rozsahu 175 € mesačne. Konštatovala, že ak má voľné finančné prostriedky v tomto rozsahu, je povinný prednostne ich poukázať na výživu mal. Q.. Spochybnila tvrdenie otca, že nežiadala o príslušné sociálne dávky a v tomto smere uviedla, že o dávky žiadala, ale neúspešne, v dôsledku živnostenskej činnosti jej druha. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Výroky rozsudku o zastavení konania a o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre mal. Q. od 1.10.2009 do 31.12.2009. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného od 1.10.2009 do 31.12.2009, v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v potvrdenej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie príjmu otca o 131 € mesačne z 250 € (7.500,- Sk) na 381 € mesačne podľa jeho daňového priznania za rok 2009 bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. Q. o 60 € mesačne na 93 € mesačne od 1.10.2009 do 31.12.2009 a výživné 93 €, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý v rozhodnom období nemal inú vyživovaciu povinnosť a mal znížené výdavky na domácnosť, pretože už vtedy žil v družobnom pomere so svojou súčasnou manželkou a zohľadňuje odôvodnené potreby mal. Q., ktorá je už študentkou strednej školy, kým v čase poslednej úpravy výživného bola len v predškolskom veku. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery otca maloletej, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 93 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, berúc do úvahy najmä časové obdobie (11 rokov), ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy jeho vyživovacej povinnosti, počas ktorého si otec plnil vyživovaciu povinnosť iba v rozsahu 1.000,- Sk mesačne (výživné 33,33 Sk na 1 deň) a tiež absenciu záujmu otca o maloletú. Pretože odôvodnené potreby mal. Q. sú rozhodne vyššie ako zvýšené výživné 93 € mesačne, je nepochybné, že matka spontánne dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú pre jej ďalší rozvoj, a jej vyživovacia povinnosť je z uvedeného dôvodu podstatne vyššia ako vyživovacia povinnosť otca, určená v napadnutom rozsudku, preto sú bez právneho významu odvolacie domnienky otca, že si matka zavinila svoju finančnú situáciu, ak si nepodala žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o sociálne dávky. Ročný príjem otca 10.518 € podľa jeho daňového priznania za rok 2009 umožňuje aj po odpočítaní relevantných výdavkov súvisiacich s jeho podnikaním v oblasti poisťovníctva záver, že si bol schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. Q. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Odvolací súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca voči mal. Q. od 1.10.2009 do 31.12.2009 nemohol zohľadniť otcom namietanú skutočnosť, že musel predať svoj byt a presťahovať sa do menšieho bytu, že mu zanikne nárok na sociálne dávky v dôsledku toho, že 2.4.2011 uzavrel manželstvo a že s manželkou očakáva narodenie dieťaťa v auguste 2011, pretože v potvrdzovanom období ešte neboli aktuálne. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca od 1.10.2009 do 31.12.2009, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku a konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre mal. dieťa, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, konajúci súd vykonaným dokazovaním riadne nezistil reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca významné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu od 1.1.2010 do budúcna a v tomto smere sa obmedzil len na konštatovanie, že otec súdu nijako nepreukázal svoje príjmy za obdobie od 1.1.2010 do 31.7.2010 bez toho, aby ich relevantným spôsobom verifikoval vyžiadaním jeho daňového priznania aj keď v čase jeho rozhodovania už uplynula lehota na podávanie daňových priznaní za rok 2010. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe na to, aby mal súd dostatočné podklady pre rozhodnutie o výživnom pre mal. dieťa je potrebné, aby si vyžiadal presné oznámenie od všetkých organizácií, v ktorých rodičia v rozhodnej dobe pre určenie výživného pracovali, prípadne, aby súd vykonal aj iné dôkazy, ktorými by preveril schopnosti a možnosti rodičov pracovať a poberať adekvátny príjem. Skutočnosť, že otec ani po opakovanej výzve nepredložil súdu dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch od 1.1.2010 do 31.7.2010, konajúci súd nezbavuje povinnosti preveriť si jeho príjmy iným dostupným spôsobom, napr. vyžiadaním jeho daňového priznania za rok 2010, ak už v čase jeho rozhodovania uplynula lehota na jeho podanie a neumožňuje mu bez ďalšieho aplikovať zásadu potencionality príjmov upravenú v § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že predčasne použil zásadu potencionality príjmov, aj keď ešte nemal dostatočne zistené reálne príjmové možnosti a schopnosti otca potrebné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči mal. Q. od 1.1.2010, založil tým dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.. Odvolací súd musel preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.1.2010 a o dlžnom výživnom od 1.10.2009 podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa odseku 2 cit. zák. ust. vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, všetkými dostupnými spôsobmi zistiť príjmové, majetkové a rodinné pomery otca od 1.1.2010, aktualizovať jeho rodinné pomery, konkrétne počet jeho vyživovacích povinností, vyžiadať si rodný list dieťaťa, ktoré sa mu podľa jeho vlastných vyjadrení malo narodiť v auguste 2011, správu od príslušných úradov, či jeho manželka poberá nejaké príspevky a ak áno, v akej výške, zamerať sa na zistenie, z čoho potom otec uspokojuje základné potreby svojej rodiny a spláca úver po 175 € mesačne, ak sú jeho jediným príjmom dávky v hmotnej núdzi, ktoré mu mali byť odňaté, a ak sa navyše jeho manželke znížil príjem v dôsledku jej nástupu na materskú dovolenku, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, skutkové zistenia vyhodnotiť podľa § 132 O. s. p. a až následne zaujať stanovisko k opodstatnenosti aplikácie zásady potencionality príjmov upravenej v § 75 ods. 1 Zák. o rodine, opäť rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného od 1.1.2010 a o dlhu na výživnom od 1.10.2009 a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.