KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozhodnutieKrajský súd Košice27. 9. 2011plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/114/2011 z 27. 9. 2011

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Košice z 27. septembra 2011, sp. zn. 8CoP/114/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7509216635.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/114/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509216635
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7509216635.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Y.. T. T.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na J. ul. č. X proti odporcovi R. T.Č. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v D.L.
M. N. na Š. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie z 28.5.2010 č. k. 15C/156/2009 - 74 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Košice - okolie z 2.2.2011 č.k. 15C/156/2009-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre navrhovateľku do 2.6.2011 s tým, že
nariaďuje opravu tohto výroku, ktorý má správne znieť „zvyšuje výživné od odporcu pre navrhovateľku
naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 27.10.2004 č.k. 14C/8/2004-44 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 1.6.2005 č.k. 7CoP/61/2005-62 zo 66,38 € na 110 € mesačne
od 4.12.2009, ktoré je povinný prispievať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.“

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 3.6.2011 do budúcna a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 110
€ mesačne od 1.12.2009 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu a zamietol jej návrh v prevyšujúcej časti.
Dlžné výživné 261,66 € za obdobie od 4.12.2009 do 30.5.2010 povolil odporcovi splácať s bežným
výživným v mesačných splátkach po 40 € a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd prvého stupňa zvýšil
vyživovaciu povinnosť odporcu na 165 € mesačne, pretože od poslednej súdnej úpravy uplynuli 3
roky, počas ktorých sa jej neustále zvyšovali odôvodnené potreby. Z vykonaného dokazovania zistil,
že výživné od odporcu pre navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice
- okolie z 27.10.2004 č.k. 14C/8/04-44, právoplatným 16.9.2005 na 66,38 €. V čase tejto úpravy mal
odporca čistý priemerný mesačný príjem 1.154,65 € v roku 2004 a 731,99 € v januári 2005 a kúpil si
staršie motorové vozidlo zn. Fiat. Jeho manželka bola v tom čase zamestnaná s príjmom 132,77 € a
navrhovateľka bola študentkou denného nadstavbového štúdia na Združenej strednej škole v Košiciach.
Z výpovede navrhovateľky zistil, že sa jej od poslednej úpravy výživného zvýšili výdavky na štúdium a
že výživné od odporcu jej už nepostačuje na ich uspokojovanie. Ukončila bakalárske štúdium a naďalej
pokračuje v štúdiu vo 4. ročníku Technickej univerzity v Košiciach. V tejto súvislosti si bola nútená
kúpiť notebook za 663 €, ktorý spláca v mesačných splátkach po 21,6 €, potrebuje internet, za ktorý



platí 18 € mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni 3 až 4 krát týždenne, jeden obed si kupuje za 1,06
až 2 €, cestuje za 9 € mesačne, oblieka sa za 60 € mesačne, kupuje si hygienické potreby za 20
€ mesačne a antikoncepciu za 9,2 € mesačne a telefonuje za 10 € mesačne. Pravidelne navštevuje
dermatologičku kvôli aknóznej pleti pre aplikáciu laseru za 23 € mesačne. Pri ukončení bakalárskeho
štúdia vypracovala bakalársku prácu v 3 vyhotoveniach za 74 € a kúpila si knihy za 100 € mesačne.
Navštevuje autoškolu v súvislosti s čím zaplatila za kurz prvej pomoci 20 €, prvú splátku 132 € a
druhú 190 €. Prezentovala názor, že sa zlepšila finančná situácia odporcu, pretože už neprispieva
na výživu jej staršej sestry. Z výpovede odporcu zistil, že je ženatý, z jeho manželstva pochádzajú
dve maloleté deti. Mal. M. navštevuje 2. ročník Hotelovej akadémie v Košiciach, v súvislosti s čím má
zvýšené výdavky v rozsahu 19 € týždenne a mal. I. 5. ročník základnej školy, ktorej museli kúpiť zubný
strojček za 100 €. Žije v spoločnej domácnosti s mal. deťmi a manželkou, ktorá je nezamestnaná,
pretože s ňou bývalý zamestnávateľ rozviazal 23.9.2008 pracovný pomer pre jej zdravotné problémy.
Od januára 2009 do marca 2009 poberala dávku v nezamestnanosti 357 €. Od marca 2009 nemá
žiadny príjem a jeho rodina žije výlučne z jeho príjmu. Kupuje náplň do plynovej bomby za 27,80 €,
spláca pôžičku v mesačných splátkach po 139,41 €, ktorú si zobral v rozsahu 8.298,47 € na 4 roky,
telefonuje za 37 € mesačne, cestuje za 100 € mesačne, kupuje lieky za 30 € mesačne a čistí žumpu za
33 € mesačne. Nevlastní nehnuteľný majetok, je spoluvlastníkom domu s bývalou manželkou, ktorý je
predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jeho manželka má vo vlastníctve
asi 8 ročné osobné motorové vozidlo. Znížil sa mu príjem o polovicu, pretože už zo zdravotných dôvodov
nemôže jazdiť na kamióne. Z opisov mzdových listov konajúci súd zistil, že odporca pracoval v roku
2009 s čistým priemerným mesačným príjmom 704,77 €, z ktorého mu boli nariadené zrážky 158,86
€ za úver a stravné. V novembri 2009 odporca v hrubom zarobil 922,27 €, v decembri 2009 1.088,21
€, v januári 2010 930,14 €, vo februári 2010 927,93 € a v marci 2010 929,43 €. Vo februári mu bol
zúčtovaný preplatok na dani 652,94 € a z jeho príjmu sú formou zrážok zúčtované splátky za pôžičku
po 139,41 €. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 Zák. o rodine a skonštatoval,
že od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby navrhovateľky nielen v súvislosti s jej štúdiom na
vysokej škole, ale aj s objektívnym rastom životných potrieb a naopak nepreukázali sa tvrdenia odporcu
o poklese jeho príjmu o polovicu, pretože z opisov jeho mzdových listov zistil, že v roku 2010 pracoval s
čistým priemerným mesačným príjmom 899,18 €. Aj napriek tomu, že jeho manželka je nezamestnaná
dospel k presvedčeniu, že odporca môže na výživu navrhovateľky prispievať vo zvýšenom rozsahu 110
€, ktorý zodpovedá jej odôvodneným potrebám, ako i možnostiam a schopnostiam odporcu. Pretože
navrhovateľka podala návrh 4.12.2009, určil dlžné výživné od 4.12.2009 do 30.5.2010, vyčíslil ho na
261,66 € a odporcovi ho povolil splácať v mesačných splátkach po 40 €. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože jej žiadne trovy
nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nezohľadnil, že mu už
zamestnávateľ od januára 2010 neposkytuje štvrťročné odmeny a že je jediným živiteľom rodiny s dvoma
maloletými deťmi, ktoré nie sú schopné samé sa živiť na rozdiel od navrhovateľky, ktorá je vyučená
krajčírka a môže si vlastnou prácou zarobiť na výživu. Konajúcemu súdu vytýka, že z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré výdavky navrhovateľky považoval za odôvodnené najmä preto, že
väčšina z tých, ktoré uvádza, sú jednorazové a tiež, ako určil jeho priemerný mesačný príjem za rok 2010
na 899,18 €, ak v skutočnosti pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 798,15 € od januára
2009 do marca 2010. Vychádzajúc z takto uvedených skutočností uviedol, že jeho príjem nepochybne
klesol z 1154,65 € na 798,15 €, teda o 356,5 €. Poukázal na to, že z príjmu spláca pôžičku, a k výplate
dostane len 658,74 €, z ktorých nestačí uspokojovať všetky odôvodnené výdavky jeho rodiny. Namietal,
že súd prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že je vlastníkom motorového vozidla FIAT, ktoré si mal
kúpiť ešte v priebehu konania o zvýšenie výživného v roku 2004 a v tejto súvislosti poznamenal, že
motorové vozidlo užíval len do roku 2008, pretože v roku 2009 bolo vyradené z evidencie. Motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia je vo vlastníctve jeho manželky a bolo jej darované rodičmi. Uviedol, že príjem,
ktorý dosahuje, je len mierne nad hranicou životného minima pre štvorčlennú rodinu. Z priloženého
potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ vyplýva, že vozidlo FIAT DUNA 1.7 DS bolo vyradené k 20.5.2009.
Z výplatných lístkov odporcu vyplýva, že v roku 2009 pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom
622,08 € a od januára 2010 do júna 2010 s čistým priemerným mesačným príjmom 695,80 € .



Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenie odporcu o
poklese jeho príjmov považuje za účelové a v tejto súvislosti poukázala na jeho výplatné pásky, ktoré súd
prvého stupňa správne vyhodnotil. Poukázala na to, že manželka odporcu nie je zo zdravotných dôvodov
nezamestnaná, ale pracuje v čínskom obchode v Č. za 400 € mesačne. Konštatovala, že odporca je
výlučným vlastníkom ďalších dvoch parciel - záhrad v katastrálnom území D. M. N. o čom priložila výpis
z listu vlastníctva. Spochybnila tvrdenie odporcu, že vozidlo zn. Škoda Octavia darovali jeho manželke
rodičia, pretože títo sú už dlhodobo v zásade nemajetní starobní dôchodcovia bez vyššieho príjmu.
Skutočnosť, že je vyučenou krajčírkou bez ďalšieho neznamená, že nadobudla schopnosť sama sa živiť,
najmä ak sa ešte stále pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Spochybnila aj
tvrdenie odporcu, že sa nebráni vyživovacej povinnosti, pretože je v omeškaní s výživným splatným
15.6.2010 doposiaľ. Navyše, odporca jej nikdy neprispel nad rámec výživného.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206
ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a
zákonne rozhodol o zvýšení výživného od podania návrhu, t.j. od 4.12.2009 do 2.6.2011. Súd prvého
stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v
prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke do 2.6.2011. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že
bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 110 €,
vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého a tohto rozsudku a z nich
vyplývajúce zásady zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky a je primerané reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorého príjem od poslednej úpravy výživného, keď zarábal
1.154,65 € v roku 2004 síce klesol o 328,33 € na terajších 826,32 € (úhrn výplaty na účet a zrážok
za stravné lístky, doplnkové dôchodkové poistenie a pôžičky od júla 2009 do júna 2010), ale súčasne
vzrástol oproti príjmu, ktorý dosiahol v januári 2005 zo 731,99 € na 826,32 €. Pokiaľ odporca súdu
prvého stupňa vytýkal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ktoré výdavky
navrhovateľky považoval za odôvodnené a namietal, že ich navrhovateľka nepreukázala, odvolací súd
uvádza, že miera odôvodnených potrieb oprávnenej osoby a ich prirodzené zvyšovanie sú všeobecne



známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom školy, ktorú navštevuje, ktoré nie je potrebné
dokazovať a podrobne v odôvodnení špecifikovať okrem prípadov, ak vybočujú z bežného rámca
najmä v dôsledku zlého zdravotného stavu dieťaťa, prípadne jeho špecifických záľub a vrcholových
športových aktivít, ktorým sa venuje. Medzi odôvodnené potreby každého dieťaťa patrí šatstvo, bielizeň,
obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. V preskúmanom prípade z
vykonaného dokazovania a z odôvodnenia rozsudku možno nepochybne vyvodiť, že navrhovateľka sa
do 2.6.2011 intenzívne pripravovala na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, s čím mala
bez ďalšieho spojené nielen výdavky, ktoré v konaní na súde prvého stupňa deklarovala, ale aj zvýšené
výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, nákup školských pomôcok, učebníc, mimoškolské aktivity a pod.,
ktoré sú notoricky známymi skutočnosťami, preto ich netreba podrobne dokazovať v zmysle odvolacích
námietok odporcu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby navrhovateľky
sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 110 € mesačne, ktoré
predstavuje výživné na jeden deň 3,66 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
navrhovateľky, ktorú na hranicu prospešnú pre jej rozvoj dopĺňa matka navrhovateľky. Odvolací súd
tiež dodáva, že pomery odporcu, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením
výživného len na 110 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľky by
zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, berúc do úvahy najmä časové obdobie (7
rokov), ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, počas ktorého si
odporca plnil vyživovaciu povinnosť iba v rozsahu 66,39 € (2.000,- Sk) mesačne (výživné 2,21 € na 1 deň)
a tiež absenciu záujmu odporcu o navrhovateľku. K námietkam odporcu, že mu jeho príjem vzhľadom
na výdavky, ktoré dokladoval neumožňuje platiť výživné v stanovenej výške, odvolací súd poukazuje
na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za
ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je
rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. So zreteľom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd
neprihliadol na to, že odporca spláca úver po 139,41 € mesačne, ktoré mu zamestnávateľ zráža z
platu, ani na jeho doplnkové dôchodkové poistenie 9,96 €, pretože nie sú nevyhnutné pre uspokojovanie
základných životných potrieb odporcu a nemôžu byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti. Napriek tomu,
že odporca má vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom a nezamestnanej manželke, je jeho čistý
priemerný mesačný príjem 826,32 € a skutočnosť, že mu zanikla jeho vyživovacia povinnosť voči sestre
navrhovateľky R. v rozsahu 82,98 € mesačne, dostatočný na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči
navrhovateľke o 43,62 € na 110 € mesačne. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o dlhu na
výživnom, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného
od 4.12.2009 do 2.6.2011 a o dlžnom výživnom ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 sa v
odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na tomto
závere nemení nič zistenie, že súd prvého stupňa mal vo výroku o výživnom procesne správne použiť
formuláciu „zvyšuje“ výživné a zmeniť predchádzajúci rozsudok o výživnom a že formálne pochybil, ak
zvýšil výživné od 1.12.2009, pretože výrok o dlhu na výživnom a odôvodnenie výrokov zodpovedá tomu,
že v skutočnosti zvýšil výživné až od 4.12.2009, avšak vzhľadom k tomu, že tieto formálne procesné,
resp. zrejmé mechanické chyby nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku, odvolací súd ho nemenil,
ale sám nariadil opravu napadnutého výroku o zvýšení výživného podľa ust. § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 164 O.s.p. v znení konkretizovanom vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, aby korešpondoval so
skutočným stavom veci.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.



Podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).

Podľa § 205a O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu (písm. a/), ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej (písm. b/), ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
(písm. c/), alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa (písm. d/).

Pretože z podaní navrhovateľky vyplývalo, že navrhovateľka pred svojím menom používa titul „Ing.“,
odvolací súd si od Technickej univerzity v Košiciach vyžiadal správu, z ktorej zistil, že navrhovateľka
ukončila svoje štúdium na vysokej škole 2.6.2011 vykonaním štátnej skúšky. Vzhľadom k tomu,
že ukončenie vysokoškolského štúdia navrhovateľkou 2.6.2011 môže mať vplyv na ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti odporcu voči nej a jej rozsah, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd
prvého stupňa po vrátení veci vykonal nové dokazovanie zamerané na zistenie, ako táto skutočnosť
ovplyvnila schopnosť navrhovateľky samostatne sa živiť, ktorá je podmienkou trvania vyživovacej
povinnosti podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, resp. či zasiahla aj do jej odôvodnených potrieb. Pretože
ukončenie štúdia navrhovateľkou 2.6.2011 je novou skutočnosťou, ktorú odporca, ani navrhovateľka bez
svojej viny nemohli predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa so zreteľom na to, že vyšla najavo až
po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a rozhodnutím odvolacieho súdu na prípadne úplne novom
skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania, čím by došlo k odňatiu
možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého
stupňa bude vykonať nové dokazovanie na zistenie všetkých relevantných okolností pre rozhodnutie
o ďalšom trvaní vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, resp. o jej rozsahu a na základe
takto zisteného skutkového stavu starostlivo posúdiť, či a eventuálne kedy navrhovateľka nadobudla
schopnosť sama sa živiť a v závislosti od prijatých záverov následne relevantne rozhodnúť o dôvodnosti
návrhu na zvýšenie výživného od 3.6.2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 14C/8/2004

    potvrdené
  • 7CoP/61/2005

    potvrdené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7509216635

  1. 27. 9. 2011Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/114/2011 z 27. 9. 2011 (toto rozhodnutie)
  2. 29. 2. 2012Rozsudok Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 15C/156/2009 z 29. 2. 2012
  3. 14. 9. 2012Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 15C/156/2009 z 14. 9. 2012