Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/176/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511201082 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7511201082.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletú F.J. O. nar. XX.X.XXXX a maloletú A. O. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov: F. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q., X. O. č. XX a D. K. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Q. č. XX toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 11.4.2011 č.k. 12P 35/2011-21 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti F. O. nar. XX.X.XXXX a A. O. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky F. O. nar. XX.X.XXXX. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. F. a mal. A. mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení pre každé maloleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke od 27.1.2011. Dlžné výživné pre mal. F. a mal. A. 54,86 € za obdobie od 27.1.2011 do 31.3.2011 zaviazal otca uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku matke. Upravil styk otca s maloletými deťmi bez obmedzenia podľa dohody rodičov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak na základe návrhu matky maloletých detí z 27.1.2011, ktorým sa domáhala upraviť práva a povinnosti k mal. A. a k mal. F. tak, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou primeranou jeho finančným možnostiam a schopnostiam. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave od 13.10.2009, kde mal v mesiacoch január, február, apríl 2010 a v mesiaci január 2011 minimálny príjem, priemerne 0,33 € mesačne. Konštatoval, že na pojednávaní konanom dňa 11.4.2011 matka uviedla, že s otcom detí žila v spoločnej domácnosti približne 5 rokov a od októbra 2009 sa spolu nekontaktujú. Otec o deti nejaví žiaden záujem a na ich výživu dobrovoľne neprispieva. O predpokladanom návrate otca z výkonu trestu odňatia slobody matka nemala vedomosť, avšak jednoznačne uviedla, že s otcom detí nemieni po jeho návrate obnoviť spolužitie. Na základe vykonaného dokazovania konajúci súd zveril maloleté deti F. a A. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal preukázané, že je v záujme maloletých detí, aby ich výchovu naďalej zabezpečovala matka. Šetrením pomerov neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Otca zaviazal platiť výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, nakoľko mal preukázané, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca neodôvodňujú určiť výživné vo väčšom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletých detí neprispieval, vznikol mu dlh na výživnom za obdobie od 27.1.2011 do 31.3.2011 v sume 54,86 €, ktorú určil za obdobie od 27.1.2011 do 31.1.2011 v sume 0,82 € (5 dní x 0,82 € denne zo sumy 25,38 €) a za obdobie od 1.2.2011 do 31.3.2011 v sume 50,76 € (t.j. 2 mesiace x 25,38 €/ mesiac) pre každé maloleté dieťa. Styk otca s maloletými deťmi upravil bez obmedzenia podľa dohody rodičov, nakoľko matka otcovi v styku s deťmi nebráni a otec o konkrétnu úpravu styku nežiadal. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Rozsudok právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 3, § 77 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok. Uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletých detí do opatery matke a taktiež nesúhlasí s určením výživného, nakoľko nie je potrebné ho platiť, ak by deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Konštatoval, že 13.6.2011 mu končí trest odňatia slobody a vie preukázať všetky podmienky na to, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky a jej podmienkami. Žiadal, aby bolo vytýčené nové pojednávanie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti a potom sa môže rozhodnúť o výživnom. Zdôraznil, že všetko, čo je doposiaľ dlžný svojim deťom plne uhradí. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu a vôbec nesúhlasí s odvolaním otca, pretože jeho dôvody nie sú dostatočné, aby si nárokoval na dcéry. Konštatovala, že otec detí je trikrát súdne trestaný človek a preto považuje zverenie detí do jeho opatery za neprípustné. Uviedla, že o deti sa stará, s mal. A. je na materskej dovolenke, staršia dcéra navštevuje predškolské zariadenie a v septembri nastupuje do školy. Zdôraznila, že o nezodpovednosti otca maloletých detí svedčí aj fakt, že na deti neplatí výživné. Vyslovila názor, že mal. A. nemá k otcovi žiaden vzťah, keďže ich otec odišiel do výkonu trestu, keď bola ešte úplne malá a vyrastá bez otca, len s matkou. Kolízny opatrovník vo vyjadrení poukázal na to, že v zmysle zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako ju určil súd napadnutým rozsudkom. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a dodáva, že zmena stabilného výchovného prostredia vytvoreného matkou nepretržitou starostlivosťou o mal. F. a mal. A. nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom rozhodne nie je v záujme maloletých detí práve so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti o deti, ktorú z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody otca dlhodobo zabezpečuje výlučne matka a navyše neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že doterajšie výchovné prostredie u matky už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre ich vývoj. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletých detí zostáva vždy záujem maloletých detí a v ich záujme nie je, aby boli odňaté z výchovného prostredia, v ktorom dlhodobo vyrastajú, pretože zmena výchovného prostredia je odôvodnená iba vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne, zákonne a v súlade so záujmami maloletých detí rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Vo vzťahu k napadnutému výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti odvolací súd dodáva, že podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Citované zákonné ustanovenie upravuje povinnosť každého z rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm.c/ zákona č. 601/2003 Z.z. a § 3 zákona č. 600/2003 Z.z.) v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy stanoveného životného minima aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali určenie výživného ani v tejto minimálnej výške a povinný rodič musí vždy zabezpečiť výživu, hoci aj na úkor svojho minima. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom súd nezohľadní ani také výdavky povinného rodiča, ktoré nebolo, resp. nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že takéto výdavky považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri určení vyživovacej povinnosti. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že otec mal vo výkone trestu odňatia slobody v mesiacoch január, február, apríl 2010 a v mesiaci január 2011 minimálny príjem, priemerne 0,33 € mesačne. Keďže citované zákonné ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine neumožňuje určiť vyživovaciu povinnosť sumou nižšou, ako je 30 % zo sumy životného minima aj napriek skutočnosti, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca by odôvodňovali určenie výživného v nižšom rozsahu, ako je zákonom stanovená minimálna výška výživného, súd prvého stupňa zákonne rozhodol, pokiaľ určil otcovi prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky otca, že nesúhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a určením výživného vo vzťahu k napadnutému rozsudku právne irelevantné. Keďže súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj o dlžnom výživnom a úprave styku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania účastníkov nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.