Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1CoE/48/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611201010 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7611201010.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: R. X. G., Z..G.. G. G. D. C., U. XXXX/XXX, V.: XX XXX XXX, F. N.. C. C.I., Z. Z. Y. G. G. D. Hol, T. G.. I. Č.. X, proti povinnému D. C., T.. XX.XX.XXXX, H. K., Š. Č.. XX/X, o vymoženie istiny 600,29 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora N.. V.. N. H. G. G. D. Leviciach, I. Č.. X pod č. k. EX/52/11-JK, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16Er/46/2011-9 zo dňa 04.02.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že mu bola predložená žiadosť o udelenie poverenia a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca N.. M. Y. D. R. sp. zn. PEC-AP 308/2010 zo dňa 11.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2010 a vykonateľnosť dňa 7.9.2010. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 600,29 eur spolu, úrokom 77,94 eur, úrokom z omeškania vo výške 0,029 % denne z čiastky 889,87 eur od 23.1.2009 do 31.5.2010, úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 889,87 eur od 1.6.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 211,64 eur a trovy konania vo výške 177,69 eur do troch dní od právnej moci uvedeného rozsudku. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci bola predložená úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2007, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur), s konečnou výškou úveru 34.812,- Sk (1.155,55 eur), pričom uvedenú sumu mal povinný splácať v 36 mesačných splátkach po 967,- Sk (32,10 eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 48,80 % . V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti R. X. G., Z..G.. bol pre prípad omeškania okrem zmluvnej pokuty dohodnutý aj úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň oneskorenia. V hlave 15 § 18 úverových podmienok bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený N.. M. Y., T. XX. X. XXXX, G. G. G. XXXX, XXX XX R., a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného N.. M. Y., ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. V uvedenom ustanovení bolo tiež dohodnuté, že pre rozhodcovské konanie vedené jediným rozhodcom budú záväzné Rozhodcovské pravidlá a Poplatkové pravidlá, obe platné ku dňu začatia rozhodcovského konania a tiež, že všetky písomnosti sú doručované doporučeným listom do vlastných rúk na adresu uvedenú účastníkom ako adresa pre doručovanie a pokiaľ takej nebude, bude doručované na adresu trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do miesta trvalého pobytu adresáta s tým, že vrátením nevyzdvihnutej zásielky sa zásielka považuje za doručenú. Zmluvné strany sa dohodli tak, že za vynaloženie primeraného úsilia k doručeniu písomnosti sa považuje telefonický kontakt na obecnom úrade príslušnom z hľadiska posledného známeho trvalého pobytu za účelom zistenia adresy faktického pobytu procesnej strany a uskutočnenie následného pokusu o doručenie písomnosti na takto zistenú adresu. Rozhodca je ďalej oprávnený na ochranu práv účastníka neznámeho pobytu ustanoviť takému účastníkovi opatrovníka. Zároveň v zmysle hlavy 15 § 20 úverových zmluvných podmienok spoločnosti R. X. G., Z..G.. bolo dojednané, že k voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu (zák.č. 97/1963) nedochádza. Súd následne citoval ustanovenia § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, § 45 ods. 1 ,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. v čase do 31.12.2007, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a uviedol právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa preberajú podľa prílohy zák.č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004, ako aj niektoré články Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Skonštatoval, že uvedená úverová zmluva a na ňu nadväzujúce úverové zmluvné podmienky spoločnosti R. X. G., Z..G.., je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to ako v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak aj v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Uzavrel teda, že právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Táto je obsiahnutá ako v zákone o spotrebiteľských úveroch, tak aj v Občianskom zákonníku. Ďalej uviedol, že podľa § 53 Občianskeho zákonníka jednou z neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách je aj tá, podľa ktorej sa vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je práve aj tento prípad pretože podľa hlavy 15 § 18 úverových zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený N.. M. Y., T. XX. X. XXXX, G. G. G. XXXX, R., a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného N.. M. Y., ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Zároveň v zmysle hlavy 15 § 20 úverových zmluvných podmienok je vylúčená voľba súdu medzi stranami. Je teda zrejmé, že takto formulovaná rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej podmienky a ako taká je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zo zákona neplatná. Za takého stavu vyššie uvedený rozhodca nemal právomoc v tejto veci konať a rozhodovať, keďže absentovala platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému orgánu takéto oprávnenie zverovala. Preto dospel k záveru, že nie je prípustné, aby súd povolil exekúciu voči povinnému na základe rozhodnutia, ktorý vydal orgán, na ktorom sa oprávnený, resp. jeho právny predchodca a povinný platne nedohodli. Plnenie z takého exekučného titulu je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia vychádzajúc z ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré ustanovenie oprávňuje exekučný súd z uvedeného dôvodu prebiehajúce exekučné konanie zastaviť a je logické, že exekučný súd má zároveň aj oprávnenie v súlade so zásadou hospodárnosti konania takéto exekučné konanie už v jeho začiatočnej etape prípadne aj nepovoliť, čo je možné dosiahnuť prostredníctvom ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tým, že žiadosť o vydanie poverenia pre exekútora uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Predovšetkým uviedol, že konštatovanie súdu, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože neskúmal, za akých podmienok bola zmluva uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k zmluve a či ich oprávnený odmietol. Súd teda dospel k záveru, ktorý nemá oporu v dokazovaní a teda svoje rozhodnutie súd zaťažil zásadnou vadou, s ktorým záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí č.j. 23 Cdo 1201/2010. Oprávnený uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere a nemal k nej žiadne pripomienky a nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Zmluvu a jej prílohy si povinný mohol v kľude prečítať, nechať si čas na rozmyslenie a prípadne si nechať poradiť, či do zmluvného vzťahu vstúpi. Preto má za to, že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská doložka je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez vypočutia povinného, ktorému tým, že spor vyplývajúci z úverovej zmluvy bol podriadený rozhodovacej činnosti rozhodcu, nebolo umožnené, aby ovplyvnil alternatívu riešenia sporu oprávnený uviedol, že rozhodca po podaní žaloby oprávneným vyzval povinného k súčinnosti, a to tak, že mu dňa 21.4.2010 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom bol povinný riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote do siedmich kalendárnych dní. Povinný túto výzvu rozhodcu neprevzal a dňa 13.5.2010 uplynula lehota na vyzdvihnutie zásielky, čím bolo doručované fikciou. Je teda zrejmé, že keby spor bol rozhodovaný v rámci súdneho konania, povinný by zostal nečinný. Povinný ani pri prvom úkone, ktorý mu patril nenamietal nedostatok právomoci rozhodcu, z čoho oprávnený vyvodil, že podľa zákona o rozhodcoch by bola založená právomoc rozhodcu, aj keby rozhodcovská doložka bola neplatná alebo keby neexistovala. Preto má za to, že práva povinného neboli nijako ukrátené. Rovnako povinný nepodal námietky na predpojatosť rozhodcu a nepodal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia iným rozhodcom, a teda nevyužil ani jeden z inštitútov na nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania. Uviedol, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím a teda nie je oprávnený substituovať preskúmanie súdneho rozhodnutia, a preto prekročil svoje právomoci a porušuje svoju nestrannosť, keď svojim rozhodnutím de facto jedná za povinného a „napravuje“ jeho nečinnosť. K posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka vo svetle Smernice 93/13/EHS oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia danej Smernice, konkrétne príloha 1 písm. q/ je odlišná od originálnej verzie a je mätúca. V ďalšom uviedol originálne znenie uvedeného bodu Smernice, jej slovenský a český preklad a uviedol, že význam a zmysel smernice v originálnom ale i českom v znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v SR rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. V ďalšom oprávnený poukázal na Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo od členských štátov vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú vyriešiť pred rozhodcom k spokojnosti oboch sporových strán, znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č. 2008/48/ EHS. V závere odvolania oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže podstatná časť odôvodnenia je postavená na Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom Smernice nie sú priamo aplikovateľné a zostávajú v úlohe interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je podľa oprávneného platne dojednaná, čo vyvoláva s tým spojené právne účinky a má za to, že napadnutým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdom prvého stupňa, a to s odvolaním sa na ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval a na doplnenie uvádza: Keďže v posudzovanom prípade exekučným titulom (§ 41 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) je rozsudok rozhodcovského súdu, nebolo možné stotožniť sa s odvolaním oprávneného ohľadom namietanej obmedzenej možnosti skúmania rozhodcovského rozsudku exekučným súdom. Pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu ( ods. 2 cit. ustanovenia). Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva teda exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené a posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Tak ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, a čo vyplýva aj z predloženej zmluvy o úvere, rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe - Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti R. X. G. Z..G.., v ktorých je dohodnutá výlučná právomoc prejednávať spory zo zmluvy jediným rozhodcom, určeným oprávneným. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinný, ako spotrebiteľ reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Obč. zák. za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky. K tvrdeniu oprávneného v odvolaní, že súd nemal za preukázané, či povinný mal k zmluve, príp. k jej prílohe, nejaké pripomienky a že povinný mal možnosť si zmluvu a prílohu v kľude prečítať, odvolací súd uvádza, že uvedené Úverové podmienky, tvoriace prílohu zmluvy, sú vypracované všeobecne, predformulované (navyše miniatúrnym takmer nečitateľným písmom), pričom vo všeobecnosti platí, že sa zmluvy uzatvárajú prijatím podmienok oprávneného, čo platí aj v danom prípade, pretože úverové podmienky a v nich uvedená rozhodcovská doložka neboli individuálne vyjednané. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. V nadväznosti na uvedený právny záver rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zodpovedá zákonu z dôvodu, že aj odvolací súd má za zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.