Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/3/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206355 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7611206355.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej T. Z. L., L..C..I.. so sídlom v F. na Y. ulici č. XX proti povinnému F. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v N. na Ž. ulici č. XXX/XX o vymoženie 708,93 € s prísl. o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.5.2011 č.k. 10Er 270/2011-15 takto r o z h o d o l : Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku z 21.4.2010 sp. zn. RK-369/10-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.6.2010 a vykonateľnosť 22.6.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok"). Rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenej 708,93 €, ktorá pozostávala z nesplatenej hodnoty poskytnutého úveru 441,07 € a zmluvných pokút 267,86 €. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnená 7.8.2007 uzatvorila s povinným, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver 20 000,-Sk so zmluvnou odmenou 23 488,-Sk, splatný v 36-tich splátkach po 1 208,-Sk s ročnou percentuálnou mierou nákladov 79,79 % a poskytnutou odmenou za revolving 16 815,-Sk s ročnou percentuálnou mierou nákladov 66,45 %. S poukazom na § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 2 písm. j/, k/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere je vzťahom spotrebiteľským. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko obsah zmluvy bol vopred daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Dohoda o zmluvnej pokute, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného, nie je individuálne dojednaná, naviac napísaná drobným písmom, so skratkami a odkazmi na iné ustanovenia zmluvných podmienok, čím nemusia byť pre klienta zrozumiteľné. V podobe, v akej bola v zmluvných podmienkach dohodnutá, ju považoval súd prvého stupňa za neprimeranú sankciu. Na základe uvedeného považoval súd zmluvné dojednania podľa článku 3 ods. 1 písm. e/ Smernice rady č. 93/13/EHS za nekalú podmienku. Aj zmluvnú odmenu 23 488,-Sk (779,65 €), vzhľadom k skutočne poskytnutému úveru 20 000,-Sk (663,88 €), považoval za neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi aj s poukazom na to, že povinný už uhradil 1 002,53 €, čo prevyšuje poskytnutý úver. Uzavrel, že odôvodnenie exekučného titulu je nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, aká suma bola povinnému skutočne poskytnutá, resp. koľko z poskytnutej sumy povinný skutočne zaplatil, pričom sumy istiny úveru, zmluvnej pokuty a odmeny navzájom nekorešpondujú a nie sú zhodné ani so sumou priznanou vo výroku rozsudku. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvého stupňa, že jeho právne závery sú založené na nedostatku právomoci, nesprávnom skutkovom základe a následne aj nesprávnom právnom posúdení. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Poukázala na to, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/96, R 58/1997) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Tu sa rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu obmedzuje výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia sa obmedzuje len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 ods. 3 O.s.p. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Preskúmanie exekučného rozhodnutia v kontexte § 45 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (zrejme má byť Exekučného poriadku) len znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade dobrými mravmi, a nie či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená či v rozpore s dobrými mravmi. Namietala, že postup súdu prvého stupňa, keď sa zaoberal zmluvou o revolvingovom úvere a posudzoval jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním. Exekučný súd totiž z dôvodov už vyššie uvedených nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom, o čo povinný nepožiadal alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý rovnako povinný nevyužil). Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania dispozičnosť a kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Ochrana spotrebiteľa nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku (v zmysle zásady právo nemožno dosahovať neprávom), či porušení čl. 46 Ústavy SR. Spojením „plnenie priznané exekučným titulom“ sa teda myslí plnenie vyplývajúce z výrokovej časti rozhodcovského rozsudku, nie zmluva samotná, či plnenie zo zmluvy. Vo vzťahu k nedostatku právomoci súdu podporne poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 40/08 citovaním odôvodnenia bodov 37, 40 a 47 rozhodnutia. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedla, že tieto uplatnila podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj v čase vzniku omeškania). Aplikácia uvedeného ustanovenia nebola osobitne dohodnutá, ale je dôsledkom právnej povahy zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodno-právneho vzťahu. Tieto tzv. absolútne obchodné záväzky patria podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, preto aj na omeškanie povinného sa uplatňujú ustanovenia Obchodného zákonníka konkrétne § 369 (ako lex specialis ku všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku). Súd svojím uznesením zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenej ani len istinu úveru, žiaden úrok príp. sankcie za omeškanie, dokonca ani zákonom stanovený úrok z omeškania. Uvedené skutočnosti vylučujú, aby takto založený stav súdnym rozhodnutím bol v súlade so zákonom. Súd tak dôsledkami svojho rozhodnutia porušuje nielen zákonné ustanovenia pre exekučné konanie, základné zásady zmluvného práva, ale aj vlastníckeho práva, hoci mu čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť vykladať a aplikovať zákony v súlade s Ústavou SR. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že postupom a rozhodnutím súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá v konečnom dôsledku neumožňuje zistiť, či súd prvého stupňa správne právne vec posúdil a dostatočne zistil skutkový stav, a preto na základe uvedeného odvolací súd uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ak v konaní postupoval v rozpore so zákonom a tým odňal účastníkom konania ich procesné práva. Vady zakladajúce zmätočnosť konania i súdneho rozhodnutia zavinenú súdom jeho procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom na uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Podľa § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (uznesenia) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššie uvedené náležitosti v žiadnom prípade nespĺňa, naopak je vo vzťahu k súdom prvého stupňa prezentovaným argumentom nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Predovšetkým súd prvého stupňa v napadnutom uznesení len zjednodušene konštatoval rozpor dohodnutej zmluvnej pokuty a zmluvnej odmeny uvedenej v Zmluve o úvere s dobrými mravmi, ale toto svoje tvrdenie však bližšie nezdôvodnil. Podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, smerodajným pre určenie výšky zmluvnej pokuty bolo trvanie omeškania dlžníka. Nárok na zmluvnú pokutu je samostatným majetkovým právom, ktorý netvorí príslušenstvo pohľadávky. V prípade, ak je zmluvná pokuta viazaná na omeškanie s plnením peňažného dlhu, je dlžník zaviazaný k jej zaplateniu popri úrokoch z omeškania. Ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré aj keď sa viažu k porušeniu tej istej povinnosti, môžu obstáť vedľa seba. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania, pričom zmluvná pokuta je dohodnutou sankciou za omeškanie. S tým je potrebné počítať pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, aby pri súčasnej existencii oboch nárokov nebola zmluvná pokuta neprimerane vysoká. V prípade, ak súd prvého stupňa považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi, mal toto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Úvaha súdu o rozpore určitého nároku s dobrými mravmi musí byť vždy podložená dôkladne zisteným skutkovým stavom a následne v rozhodnutí presvedčivo zdôvodnená, aby v konkrétnom prípade dostatočne odôvodnila záver, že výkon práva je skutočne v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa sa však takýmito závermi neriadil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty vychádzal len z istiny, ktorú si oprávnená uplatnila pred rozhodcovským súdom a túto porovnával s výškou sankcií v tomto konaní uplatnených. Rovnaké nedostatky má aj veľmi stručné odôvodnenie vo vzťahu k zmluvnej odmene. Napokon konštatovanie, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé, aká suma bola povinnému skutočne poskytnutá, resp. koľko z poskytnutej sumy povinný skutočne zaplatil, pričom sumy istiny úveru, zmluvnej pokuty a odmeny navzájom nekorešpondujú a nie sú zhodné ani so sumou priznanou vo výroku rozsudku a použitie tohto argumentu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, je v rozpore so zákonom a vzhľadom na predložené listinné dôkazy aj nedôvodné. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa napriek tomu, že mal k dispozícii dostatok listinných dôkazov, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k preskúmaniu všetkých relevantných skutočností pred rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia tak, ako to má na mysli § 44 Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd, aj vzhľadom na oprávnenou v odvolaní namietaný rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, uvádza, že § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu, ktorý je oprávnený (a povinný) posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol, z hľadísk v ňom uvedených, teda či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. V rámci prieskumu podľa § 44 Exekučného poriadku súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinne preskúma túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdi, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. Exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú podľa exekučného titulu vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, musí uvedené skutočnosti skúmať ex offo. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa uvedenými zásadami pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia dostatočne neriadil, čo malo za následok vydanie rozhodnutia na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu, a toto rozhodnutie je preto nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania, ktorou sa účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, čo v konečnom dôsledku bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rešpektujúc vyššie uvedený právny názor (§ 226 O.s.p.). Povinnosťou súdu prvého stupňa bude predovšetkým zistiť, či v tomto konaní sú dané procesné podmienky na vykonanie exekúcie a či rozhodcovská doložka, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať, bola platne dojednaná. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že tieto skutočnosti nebránia vykonaniu exekúcie, následne posúdi súlad plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Osobitne pritom prihliadne na skutočnosť, že posudzovaný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia chrániace spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.