Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/329/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611212396 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7611212396.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. P. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu v A. na A. ulici č. X toho času bývajúcej u matky vo R. T. XX B. S. J. J. XX I. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves detašované pracovisko Levoča dieťa rodičov: I. C. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej v A. na A. ulici č. X toho času vo R. T. XX B. S. J. J. XX I. a otca S. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na A. ulici č. X toho času na B. na neznámom mieste v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.8.2011 č.k. 15P 217/2011-8 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci návrhu otca na zverenie mal. P. do jeho osobnej starostlivosti a konanie o tomto návrhu zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak na základe návrhu otca, ktorým žiadal predbežným opatrením zveriť mal. P. nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať výživným v minimálnej zákonnej výške. Návrh odôvodnil tým, že s matkou dieťaťa uzavrel v Č. na Ukrajine manželstvo 19.11.2004 a z tohto vzťahu pochádza mal. P.. Po uzavretí manželstva a narodení maloletej odišiel pracovať do Veľkej Británie, aby zabezpečil finančne rodinu. V roku 2005 sa matka s mal. P. presťahovali žiť do A. k jeho rodičom. Od svojich rodičov sa dozvedel, že matka požíva alkoholické nápoje, ktoré si ukrývala v dome a v roku 2006 sa matka s maloletou presťahovali za ním do Veľkej Británie, kde ich finančne vedel zabezpečiť, aby matka dieťaťa nemusela pracovať a chcel hlavne, aby sa venovala len výchove mal. P.. Matka dieťaťa mala predstavu, aby mal. P. vyrástla na Ukrajine v jej rodine, s čím nesúhlasil, pretože pozná, aké sú tam nevhodné podmienky na výchovu dieťaťa. Mal. P. sa vrátila do A. k jeho rodičom, ktorí jej zabezpečovali riadnu starostlivosť, navštevovala materskú školu, navzájom sa navštevovali s maloletou. V roku 2009 sa vrátil k rodičom, spolužitie s matkou dieťaťa bolo už neznesiteľné, odmietala ísť do A. bývať a nechcela to urobiť ani kvôli dcére. V septembri 2009 si matka zobrala so sebou mal. P. a odcestovali do Veľkej Británie. S matkou dieťaťa sa dohodol, že mal. P. bude žiť v A. a spolu ju budú navštevovať, s čím matka nesúhlasila. Zo spoločného domu sa matka odsťahovala po dvoch týždňoch, čo si vzala mal. P. z A. bývať k svojmu priateľovi. Od uvedenej doby už on, ani jeho rodičia, mal. P. nevideli, matka vo Veľkej Británii uvádza rôzne adresy, na ktorých sa zdržiava. Otec v podanom návrhu ďalej uviedol, že spolu so svojimi rodičmi začali pátrať po mal. P., požiadali o pomoc svojich priateľov žijúcich vo Veľkej Británii, pričom zistil, že matka sa s mal. P. často sťahuje a v jej neprítomnosti sa o mal. P. starajú cudzí ľudia, ba dokonca sa o ňu starajú v jej neprítomnosti Rómovia, ktorí túto skutočnosť mu aj potvrdili. Mal. P. nemá u matky vytvorené vhodné prostredie pre jej rast a vývoj, stabilitu prostredia jej matka nezabezpečuje a on by chcel maloletej toto prostredie vytvoriť. Na mal. P. chce platiť výživné, avšak matka s ním nekomunikuje a od septembra 2011 mal. P. začne navštevovať základnú školu, v dôsledku čoho má obavy, či jej matka vie vytvoriť podmienky pre vzdelávanie. Uviedol, že požiadal o pomoc rôzne inštitúcie, Veľvyslanectvo Veľkej Británie na Slovensku, Červený kríž, ombudsmana, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne, cudzineckú políciu, štátnu políciu, aby mu pomohli hľadať mal. P., pričom uvedené inštitúcie mu odmietli poskytnúť pomoc, nakoľko s matkou maloletej sú stále manželmi a maloletá doposiaľ nebola nikomu zverená do osobnej starostlivosti. V podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otec ďalej uviedol, že podal návrh na rozvod manželstva, ktoré je vedené na konajúcom súde pod sp.zn. 2C 4/2011, pričom on toho času pracuje na Cypre, pravidelne však chodí do A. k rodičom, kde má mal. P. vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý rast a vývoj, má zabezpečenú detskú izbu v ich rodinnom dome. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 8, § 76 ods. 1 písm. b/, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá, § 11 ods. 1, § 88 ods. 1 písm. c/ O.s.p., článku 8 ods. 1, článku 17, článku 20 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 a konštatoval, že pri skúmaní podmienok konania zistil, že nemá právomoc rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže maloletá sa v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nachádza na území Veľkej Británie, na základe čoho nemá právomoc v danej veci konať a keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že predbežným opatrením zverí mal. P. T. nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že podaným návrhom sa domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by boli dočasne upravené pomery účastníkov. Poukázal na článok 20 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 a konštatoval, že z tohto článku je zrejmé, že aj v prípade, ak súd nemá právomoc konať vo veci samej v prípade potreby môže vydať predbežné opatrenie. Uviedol, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel ku konštatovaniu nedostatku právomoci vo veci nariadenia predbežného opatrenia - aj z napadnutého rozhodnutia súdu je totiž zrejmé, že súd o nariadení predbežného opatrenia nerozhodol - zastavil priamo konanie vo veci samej, a tak jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia ostal de facto úplne opomenutý. Vyslovil názor, že prvostupňovému súdu nič nebráni nariadiť predbežné opatrenie a v danom prípade má súd aj právomoc konať vo veci samej a trvalo upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej. Poukázal na článok 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 a uviedol, že súd opomenul použiť aj ust. článku 10 citovaného nariadenia, z ktorého vyplýva, že v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním, zachovávajú právomoc. Vyslovil názor, že súd mal dostatok informácií k tomu, aby bolo zrejmé, že maloletá bola na územie Veľkej Británie premiestnená neoprávnene a je tam aj v súčasnosti neoprávnene zadržiavaná. Poukázal na tzv. Haagsky dohovor, ktorý v článku 3 písm. a/ a b/ definuje, kedy sa premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa považuje za neoprávnené. Uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení je zrejmé, že maloletá bola premiestnená a je v súčasnosti zadržiavaná matkou na území Veľkej Británie neoprávnene. Konštatoval, že neoprávnenosť premiestnenia a zadržiavania maloletej vo Veľkej Británii je odôvodnená skutočnosťou, že on nadobudol rodičovské práva priamo zo zákona a svoje rodičovské práva a povinnosti riadne vykonával - o dcéru sa staral ako po citovej stránke, tak aj po materiálnej. Zdôraznil, že konštatovanie súdu o nedostatku právomoci vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej nemá oporu v žiadnom relevantnom právnom predpise, rovnako ako nebolo súdom v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a taktiež mal za to, že súd ani nerozhodoval o nariadení predbežného opatrenia, ale rozhodol o nedostatku právomoci vo veci samej. Vyslovil názor, že na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti boli splnené všetky právne podmienky, rovnako ako boli splnené skutkové predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko (v súčasnosti je už trvalo žijúci na Slovensku) má všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o svoju dcéru, čo mu nie je umožnené, nakoľko matka bezdôvodne a svojvoľne mu odopiera riadny výkon jeho rodičovských práv a povinností, čím sú porušované práva maloletej na starostlivosť oboch rodičov. Bol presvedčený, že je daný dôvod na podanie odvolania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., nakoľko súd pri rozhodovaní nepoužil správne ustanovenie príslušného právneho predpisu a rovnako mu bol obmedzený prístup k súdnej ochrane v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko súd podľa výroku rozhodnutia nerozhodoval o jeho návrhu, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia a nie trvalej úpravy rodičovských práv a povinností. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003, preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa a to, že v predmetnej veci súd nemá právomoc rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že matka v septembri 2009 spolu s mal. P. odcestovali do Veľkej Británie a od uvedenej doby otec mal. P. nevidel, pričom matka vo Veľkej Británii uvádza rôzne adresy, na ktorých sa zdržiava. Z uvedeného je zrejmé, že obvyklým pobytom mal. P.Í. je Veľká Británia. Pokiaľ otec v odvolacích námietkach poukázal na článok 20 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 a konštatoval, že aj pokiaľ súd nemá právomoc konať vo veci samej, v prípade potreby v zmysle článku 20 nariadenia môže vydať predbežné opatrenie, odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa právomoc súdu určuje prioritne podľa článku 20 nariadenia, ktorý umožňuje, aby v konkrétnom prípade okamžite zasiahol aj súd, ktorý by inak právomoc nemal a to v naliehavých prípadoch, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu. Keďže mal. P. nie je dostupná na území Slovenskej republiky, nakoľko má obvyklý pobyt vo Veľkej Británii, kde sa aj zdržiava, nemožno ustanovenie článku 20 Nariadenia rady aplikovať v tomto konkrétnom prípade. Odvolací súd poznamenáva, že právomoc slovenského súdu v tomto prípade nie je daná ani podľa článku 8 nariadenia, pretože štátom obvyklého pobytu mal. P., ktorý sa určuje fyzickou prítomnosťou dieťaťa v členskom štáte sa stala Veľká Británia. Pokiaľ otec v odvolacích námietkach ďalej poukázal na článok 10 prvá veta Nariadenia rady, odvolací súd uvádza, že citovaný článok Nariadenia rady umožňuje, aby v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Keďže v konkrétnom prípade mal. P. nadobudla obvyklý pobyt vo Veľkej Británii, nezachoval si Okresný súd Spišská Nová Ves právomoc konať ani v zmysle citovaného článku 10 Nariadenia rady o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na článok 8 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (č. 119/2001 Z.z.), podľa ktorého osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť so žiadosťou na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán iného zmluvného štátu o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ otec bol toho názoru, že mal. P. bola do Veľkej Británie neoprávnene premiestnená a je v nej zadržiavaná, mohol uplatniť právo v tomto smere postupom podľa citovaného článku 8 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Napokon pokiaľ otec v odvolacích námietkach uviedol, že súd prvého stupňa podľa výroku rozhodnutia nerozhodoval o jeho návrhu, ktorým sa domáhal nariadenia zatiaľ iba predbežného opatrenia a nie trvalej úpravy rodičovských práv a povinností odvolací súd udáva, že z výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa nevyplýva, aby rozhodoval o trvalej úprave rodičovských práv a povinností už aj so zreteľom na tú skutočnosť, že takýto návrh otcom podaný nebol. Keďže otec sa navrhovaným predbežným opatrením domáhal dočasne zveriť mal. P. do jeho osobnej starostlivosti, s týmto návrhom korešponduje aj výrok napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci návrhu otca na predbežné zverenie mal. P. do jeho osobnej starostlivosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.