Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/343/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707202590 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7707202590.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Ľudmily Babjakovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, proti žalovanému Y.. B. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q., S. XXXX/X, I. Č. B. Ú. V., S.. K. Č.. X, o zaplatenie 6.387,57 euro, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. mája 2010 sp.zn. 21C/46/2007-160 a odvolaní žalovaného proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 08. novembra 2010 sp.zn. 21C/46/2007-180 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 18.11.2010 na č.l. 180. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.387,57 euro s 9,5 % úrokom z omeškania od 22.02.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 478,83 euro, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, ktorého sa domáhal z titulu postihu, voči žalovanému v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., keď za žalovaného uhradil škodu z dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný pod vplyvom alkoholu. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.02.2005 sp.zn. 3To/1/05 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 3 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, pretože dňa 26.12.2003 spôsobil dopravnú nehodu v obci Belá nad Cirochou, keď viedol svoje osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov s hladinou najmenej 1,03 promile alkoholu v krvi. Zo strany žalobcu došlo k poistnému plneniu z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného, k vyplateniu náhrad pre poškodeného, resp. pozostalých do celkovej výšky 192.432,-Sk. Z tohto titulu žalobcu uhradil - odtiahnutie vozidla 1.642,-Sk - náhrada škody na motorovom vozidle poškodených 16.000,-Sk - náhrada za zriadenie pomníka pre nebohého H.. Q. Č. 20.000,-Sk - náhrada nákladov na pohreb H.. Q. Č. 18.869,-Sk - náhrada za zriadenie pomníka pre nebohú H.. Q. Č. 20.000,-Sk - náhrada nákladov na pohreb H.. Q. Č. 8.860,-Sk - náhrada škody na veciach P. Q. 5.584,-Sk - náhrada nákladov na pohreb nebohého P. Q. 26.400,-Sk - náhrada škody na veciach nebohej S. Q. 5.916,-Sk - náhrada nákladov na pohreb nebohej S. Q. 26.119,-Sk - regres uplatnený Sociálnou poisťovňou za vyplatené dávky nemocenského poistenia poškodenému X. Z. 13.965,-Sk - náhrada škody na veciach X. Z. 11.299,-Sk - náhrada bolestného pre X. Z. 3.375,-Sk - náklady na liečenie X. Z. 495,-Sk - strata na zárobku počas práceneschopnosti X. Z. 10.908,-Sk. Konštatoval, že žalobca podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. ako poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne, alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. S poukazom na závery trestného konania súd prvého stupňa uzavrel, že boli naplnené zákonné podmienky uplatnenia nároku na náhradu poistného plnenia zo strany žalobcu, keďže žalovaný spôsobil poškodeným škodu vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Z oboznámených listinných dôkazov mal preukázané, že zo strany žalobcu došlo z titulu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného k vyplateniu náhrad v celkovej výške 192.432,-Sk. Poukázal na to, že tieto skutočnosti žalovaný v priebehu konania nespochybnil, namietal iba položku vyplateného regresného nároku pre Sociálnu poisťovňu vo výške 13.965,-Sk. Ohľadne tejto položky súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania majúc za to, že z likvidačnej správy ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je nepochybné, že túto náhradu plnenia žalobca poskytol , o čom aj informoval Sociálnu poisťovňu, pobočku Humenné dňa 24.11.2005. Konštatoval, že k plneniu zo strany žalobcu došlo na základe výzvy Sociálne poisťovne zo dňa 14.11.2005, ktorá si tento nárok uplatnila u žalobcu z toho dôvodu, že samotný žalovaný ju listom zo dňa 04.11.2005 odkázal z jej nárokom priamo na žalobcu ako poistiteľa. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku konštatoval, že neuznal obranu žalovaného spočívajúcu v spochybnení postupu žalobcu pri likvidácii poistnej udalosti, keď žalovaný namietal, že on nenahlásil žalobcovi poistnú udalosť a preto žalobca nemohol vysporiadať nároky poškodených z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Má teda za to, že nie je daná zákonná podmienka oznámenia poistnej udalosti priamo škodcom (poisteným), ako nevyhnutného predpokladu na likvidáciu škôd vzniknutých poistnou udalosťou zo strany poistníka. S poukazom na tieto závery nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní priznal mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. aj náhradu trov konania, pozostávajúcich z uhradeného súdneho poplatku, ako aj nákladu na cestovné právneho zástupcu na pojednávania. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. V tomto uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom vo veci samej s poukazom na to, že viackrát bolo vo veci nariadené pojednávanie bez toho aby dostal možnosť zúčastniť sa ho. Súd porušil svoju povinnosť, keď nepožiadal o jeho eskortovanie na pojednávanie a vo veci napriek tomu konal. Má za to, že týmto mu bolo bránené v práve na obhajobu a predvolanie na pojednávanie mu bolo zaslané iba formálne. Konštatoval, že oznámenia k uvedenému konaniu mu žalobca zasielal na adresu trvalého bydliska napriek tomu, že on bol vo výkone trestu, o čom žalobca vedel, keďže bez preukázania jeho oznámenia o škodovej udalosti nemohol vyplatiť finančné prostriedky poškodeným, resp. pozostalým. Má teda za to, že vo veci sa konalo a rozhodlo bez jeho prítomnosti, a to až do 29.04.2010, kedy sa pojednávania zúčastnil a na jeho žiadosť mu boli doručené doklady týkajúce sa uplatneného nároku. Uviedol, že sa mu nepodarilo zabezpečiť doklady o zaplatení dávok nemocenského a škôd pre X. Z.. Má za to, že súd vo veci rozhodol napriek tomu, že nebol náležite zistený stav veci. Z obsahu takto formulovaného odvolania má odvolací súd za to, že žalovaný žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladá na dôvodoch uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. f/ O.s.p., teda na tvrdení, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď tvrdí, že vo veci sa konalo bez jeho prítomnosti, ako aj na tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pokiaľ tvrdí, že súd nemohol žalobe vyhovieť z dôvodu, že on ako poistenec nedal žalobcovi súhlas na uhradenie škôd z poistnej udalosti. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dokazovanie aj správne vyhodnotil, vec správne právne posúdil aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Odvolanie žalovaného sa zakladá na tvrdení, že súd prvého stupňa svoje konanie zaťažil procesnou vadou spočívajúcou v tom, že uskutočnil pojednávanie bez jeho prítomnosti a takto mu odňal možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje procesný predpis patrí aj právo účastníka zúčastniť sa pojednávania a na ňom uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania. Aby mohol účastník konania reálne využiť procesné práva, ktoré mu dáva procesný predpis, musí mať možnosť zariadiť si svoje osobné záležitosti tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť. Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Podľa ods. 2 predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom keď sa má pojednávanie konať. Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 od. 4 O.s.p.. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi. V citovaných zákonných ustanoveniach je upravený procesný postup súdu pri príprave pojednávania, ako aj zabezpečení prítomnosti účastníkov na pojednávanie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bol spolu s platobným rozkazom dňa 14.05.2007 doručený aj rovnopis žaloby do Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. V dôsledku ním podaného odporu proti platobnému rozkazu bol tento zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 24.09.2009, na ktoré bol predvolaný iba zástupca žalobcu. Žalovaný bol následne vo veci vypočutý prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Prešov v dňoch 04.11.2009 a 10.03.2010, ako aj následne na pojednávaní vytýčenom na deň 29.04.2010. Pri týchto svojich účastníckych výpovediach žalovaný poukazoval na to, že mu neboli doručené rovnopisy príloh k žalobe a za takejto situácie nemá podklady pre svoje procesné stanovisko k veci. Na základe toho súd prvého stupňa vyhotovil rovnopisy všetkých príloh pripojených žalobcom k žalobe a tieto žalovanému doručil dňa 12.05.2010 spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 27.05.2010. Na tomto pojednávaní sa žalovaný zúčastnil a z jeho prednesu vyplýva, že potom, čo si preštudoval všetky listinné dôkazy, ktoré mu súd zaslal, mal iba jednu pochybnosť ohľadom položky pre Sociálnu poisťovňu vo výške 13.965,-Sk. Ďalej uviedol, že iné námietky ani návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Z takto popísanej situácie má odvolací súd za to, že zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k zaťaženiu konania takým závadným procesným postupom, ktorým by žalovanému znemožnil realizácie jeho procesných práv a tomuto bola doručená žaloba na vyjadrenie a následne mu boli doručené aj všetky listinné dôkazy pripojené k žalobe, s ktorými sa tento oboznámil a na ich obsah aj reagoval vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 27.05.2010. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že k doručeniu rovnopisov podaní nedošlo súčasne s doručením žaloby, ale až v ďalšom štúdiu konania, a to vzhľadom k tomu, že pre súd bol rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p.) a v tomto štúdiu konania bol žalovanému daný priestor na výkon jeho účastníckych procesných práv. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento poukazoval na porušenie povinnosti žalobcu, ktorý poistnú udalosť likvidoval bez jeho súhlasu. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa s touto námietkou správne vyporiadal, keď konštatoval, že likvidácia tejto poistnej udalosti spočívajúca v plnení poškodenému za poistenca vyplýva z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. K tomuto záveru navyše odvolací súd dodáva, že zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri uvedenej dopravnej nehode, ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu, vyplýva z právoplatného trestného rozsudku, ktorý je základom pre ustálenie jeho zodpovednosti za škodu, ktorú namiesto neho uhradil žalobca, na základe povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona. Odvolací súd sa zhoduje aj s procesným postupom súdu prvého stupňa, ktorý nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie ohľadne jednotlivých uplatnených položiek, predovšetkým s poukazom na stanovisko žalovaného, ktorý takto uplatnené nároky nenamietal a teda ich ani neurobil spornými. Ohľadne jedinej položky, ktorú žalovaný v konaní namietal, sám v odvolaní konštatoval, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a preto je rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti vecne správny. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, keďže ich náhrada bola uložená do výšky účelne vynaložených nákladov. Za také je treba považovať náklady na cestovné právneho zástupcu na pojednávanie, keďže jeho účasť bola povinná. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobcovi odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Uznesením zo dňa 08.11.2010 na č.l. 180 súd prvého stupňa nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto uznesenie odôvodnil tým, že žalovaný v priebehu konania požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe čoho mu bolo zaslané poučenie (č.l. 169) a zároveň bol vyzvaný aby v lehote 10 dní preukázal svoje majetkové a rodinné pomery. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný na uvedenú výzvu reagoval iba oznámením, že nič nemá, nakoľko na každú vec je dané záložné právo. Na základe toho s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodnutie súdu o žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musí vychádzať z uvážených potrieb žiadateľa s prihliadnutím na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj z povahy uplatňovaného nároku a výšky súdneho poplatku. Mal za to, že žalovaný v konaní dostatočne nepreukázal svoje majetkové, rodinné a sociálne pomery. Konštatoval, že pokiaľ by nemal na ich preukázanie dostatočnú možnosť, mal túto situáciu riešiť formou čestného prehlásenia tak, ako o tom bol aj poučený. Súd prvého stupňa konštatoval, že na základe vlastného šetrenia mal za preukázané, že žalovaný spolu s manželkou je vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa v kat. úz. S., zapísaného na J. Č.. XXX, ďalej je výlučným vlastníkom bytu v kat. úz. W., zapísaného na J. Č.. XXXX a taktiež samostatne stojacej garáže so súp. č. XXXX, stojacej na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na J. Č.. XXXX. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Dopravného inšpektorátu mal za preukázané, že žalovaný je držiteľom osobného motorového vozidla Opel od 19.11.2002, ďalej držiteľom motorového vozidla VAZ 2121 NIVA a držiteľom motocykla. S poukazom na tieto zistenia dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobca nepreukázal podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že žiadne poučenie ani výzva zo dňa 09.09.2010 mu nebola súdom doručená. Opätovne sa bráni tým, že prakticky nič nemá, preto aj požiadal bývajú manželku aby súdu preukázala dohodu, ktorú uzavreli v roku 1992 ohľadne rodinného domu v obci S.. Rovnako ju požiadal, aby vyhľadala listy vlastníctva ohľadne bytu a garáže a týmito aby preukázala, že na všetko je zriadené záložné právo exekútora, daňového úradu, prípadne iných subjektov. Rovnako je to aj s autami a motocykel patrí synovi. Poukázal na to, že vzhľadom na svoj pobyt vo výkone trestu nemal technickú možnosť uvedené skutočnosti preukázať. Skutočnosť je však taká ako ju označuje on. Dňa 24.11.2010 bolo súdu doručené podanie Ľ. Z., ktorého prílohou je aj potvrdenie žalovaného zo dňa 22.01.1992, ktorým tento potvrdzuje, že necháva svojej manželke a deťom do užívania bez jeho účasti rodinný dom v S. Č.. XXX. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že s manželkou žije oddelene, preto sa rozhodol, aby bez rozvodu a delenia majetku boli veci takto usporiadané. Zároveň uviedol, že týmto prehlásením sa zbavuje akéhokoľvek nároku z domu v S. Č.. XXX. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o žiadosti žalovaného aj správne rozhodol, pokiaľ mu oslobodenie nepriznal. Podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Účelom citovaného zákonného ustanovenia je umožniť prístup k spravodlivosti aj takému účastníkovi občianskeho súdneho konania, ktorý pre svoje nepriaznivé osobne, majetkové a zárobkové pomery nie je spôsobilý splniť si poplatkové povinnosti, ktoré mu v konaní vznikajú. Zákonnou podmienkou pre priznanie oslobodenia je preukázanie nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomerov, ako aj záver súdu o tom, že v prípade žiadateľa sa nejedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. S poukazom na to, že o oslobodení sa rozhoduje na návrh (žiadosť) je zrejmé, že je zároveň procesnou povinnosťou žiadateľa je čo najpodrobnejšie popísať svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a označiť dôkazy na ich preukázanie. V prípade obmedzených možností označiť dôkazy, môže ich nahradiť čestným prehlásením. O takomto postupe bol žalovaný poučený v poučení zo dňa 09.09.2010, ktoré mu bolo doručené do Ústavu na výkon väzby Prešov dňa 17.09.2010. Jeho prevzatie potvrdil svojím podpisom. Správne súd prvého stupňa poukázal na rozpor medzi tvrdením žalovaného k svojim majetkovým pomerom, že prakticky nič nemá a medzi zistením o vlastníctve viacerých nehnuteľností, ako aj motorových vozidiel. Už samotná táto skutočnosť preukazuje nepravdivé, resp. neúplné informácie zo strany žalovaného ako žiadateľa. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že na uvedených nehnuteľnostiach viazlo záložné právo, keďže bez preukázania výšky záväzkov žalovaného, ktoré sú zabezpečené takýmito záložnými právami nemožno vykonať záver, do akej miery je jeho vlastnícke právo obmedzené. S poukazom na tieto závery, sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Na základe toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.