Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/401/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707214930 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7707214930.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcov 1) S. Č., I., G. X a 2) Z. Č., R. XX, oboch zast. JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom, Advokátska kancelária, Sobrance, Michalovská 2, IČO: 31 972 314, proti žalovanému I. Č., F. XXX, zast. JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, S. Chalupku 18, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní účastníkov proti rozsudku 21C/115/2007-156 z 3.6.2009 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : I) Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam v k. ú. Zalužice, zapísaným na W. Č..XXX a to parc.č.20 - záhrada s výmerou 2449 m2, parc.č.21 - zast. plochy a nádvoria s výmerou 130 m2, parc.č.22 - zast. plochy a nádvoria s výmerou 705 m2 a k rodinnému domu s.č.118, postavenému na parc.č.22 a ich prikázaní do podielového spoluvlastníctva žalobcov rovnakým spoluvlastníckym podielom, t.j. po 1/2 z celku. II) Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel tak, že každý zo žalobcov je povinný zaplatiť žalovanému 6 222,75 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III) Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. IV) Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo (ďalej len spoluvlastníctvo) účastníkov k nehnuteľnostiam v k. ú. F., zapísaným na W. Č..XXX a to parc.č.20 - záhrady s výmerou 2449 m2, parc.č.21 - zast. plochy a nádvoria s výmerou 130 m2, parc.č.22 - zast. plochy a nádvoria s výmerou 705 m2 a k rodinnému domu súp.č.118, postavenému na parc.č.22 (ďalej len nehnuteľnosti), prikázal ich do spoluvlastníctva žalobcov rovnakým spoluvlastníckym podielom, t. j. po 1/2 z celku, žalobcovom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 11 033,33 €, každý po 5 516,66 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, náhradu trov konania účastníkom nepriznal a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 195,06 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení reprodukoval podstatnú časť výpovede účastníkov na pojednávaní 13.3.2008 (zápisnica na č.l.59-62) a poukázal na to, že žalobcovia odmietli tvrdenia žalovaného, že pri dohode so záujemcom o kúpu, tomuto bola ponúknutá za kúpnu cenu 1 300 000 Sk len hodnota rodinného domu (ďalej len dom) a pozemok zodpovedajúci 1/3 výmery celkovej plochy, že zotrvali na svojich vyjadreniach, že záujemca chcel kúpiť všetko v celosti za 1 300 000 Sk a s tým účastníci, ako predávajúci, súhlasili, že žalovaný v konaní navrhol spôsob vyporiadania spoluvlastníctva tak, aby sa predná časť a to dom vrátane zast. plochy a dvora oddelil od zadnej časti, tvoriacej hospodársku časť, resp. záhrady, že mu predložil situačný náčrt, ktorým preukazoval, že takéto prerozdelenie je realizovateľné a že zadnú časť navrhol rozdeliť na 3 samostatné časti tak, aby bol vypracovaný geometrický plán (ďalej len GP), ktorý by vytvoril nové parc. Z vykonanej obhliadky nehnuteľností (Zápisnica na č.l.72-74, napísaná 27.8.2008 na mieste samom v Zalužiciach pri dome č.118) zistil, že nehnuteľnosti pozostávajú z domu, tzv. štvorca a zadnej pozdĺžnej časti domu s 2 garážami a hospodárskou časťou, že v zadnej časti sa nachádzajú záhrady, resp. ovocný sad a hospodárska časť, že celý pozemok je oplotený a že súbežne s oplotením z ľavej vonkajšej strany je priestor o šírke 3-4 m, pričom táto časť je neudržiavaná, zarastená burinou a neslúži ako prechodová cesta a z LV č.XXXX Y.. Ú. F. zistil, že ide o parc.č.290/70 - orná pôda, ku ktorej je evidovaných 51 podielových spoluvlastníkov. Oboznámil so situačným náčrtom, týkajúcim sa navrhovaného spôsobu rozdelenia zadnej časti nehnuteľnosti na 3 samostatné pozemky s argumentáciou, že v zadnej časti je pripravovaná výstavba cesty, ktorá je v územnom pláne obce a ktorá by mohla slúžiť ako prístupová cesta k novozriadeným parc. a s LV č.XXXX Y.. Ú.. F., z ktorého zistil, že vlastníkom parc.č.23/1, ktorá je podľa pripojeného GP, nadväzujúcou na parc.č.20 - záhrady v jej zadnej časti je žalobca v 1.rade s manželkou. Vychádzajúc z § 142 ods.1 O. z. (jeho znenie citoval), z ustáleného dôkazného stavu zistil, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení ich spoluvlastníctva a k vyporiadaniu, pričom žalobcovia prehlásili, že do budúcnosti nechcú zotrvať so žalovaným v režime spoluvlastníctva, z toho dôvodu ho zrušil, pretože nie je možné nútiť žiadneho podielového spoluvlastníka, aby v režime spoluvlastníctva zotrval. Po zrušení spoluvlastníctva sa v ďalšom zaoberal spôsobom vyporiadania, poukázal na platnú právnu úpravou v cit. ust. O. z., upravujúcom postupnosť pri použití zákonných spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva, preto sa prvotne zaoberal posúdením možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností medzi účastníkov konania a uzavrel, že reálne rozdelenie medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy vtedy, ak je predmet spoluvlastníctva deliteľný. Uviedol, že pri ohliadke nehnuteľností zistil, že prednú časť tvorí dom s dvorom (dom, zast. plochy a nádvoria), že táto ucelená časť nehnuteľnosti je - podľa jeho názoru - nedeliteľnou, nakoľko charakter stavby (neobývaný prízemný starší dom) nie je konštrukčne prispôsobený na rozdelenie vo vertikálnej línii a to na 2 samostatné bytové nehnuteľnosti, bez vykonania nákladných stavebných úprav, ktoré by boli z pohľadu vložených investícií neprimerané vo vzťahu k veku a predpokladanej životnosti stavby a že takýto spôsob vyporiadania nenavrhovali ani účastníci, z týchto dôvodov uzavrel, že dom, zast. plochy a nádvoria sú reálne nedeliteľné. V ďalšom sa zaoberal tvrdeniami žalovaného o možnosti reálneho rozdelenia záhrady, t. j. zadnej časti nehnuteľnosti vytvorením samostatných parc., túto alternatívu vyhodnotil po vykonaní ohliadky a následnom vyhodnotení tohto dôkazu vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom a otázku reálnej deliteľnosti záhrad posudzoval aj z hľadiska možnosti účelného využitia veci (novovzniknutých parc.). Z vykonanej ohliadky, ako aj z predloženého GP zistil, že v prípade reálneho rozdelenia záhrady na 3 novovzniknuté parc. by bola ich využiteľnosť najmä pre spoluvlastníka, ktorý by bol ustupujúcim vo vzťahu k prednej časti nehnuteľnosti (dom a prislúchajúci dvor) sťažená a pri posúdení iných alternatív prístupu dokonca nemožná. K tvrdeniu žalovaného, že rozdelením záhrady na nové parc. by z nich mohli vzniknúť stavebné pozemky, uviedol, že k tomu by bol nevyhnutný prístup a v tejto súvislosti sa zaoberal jeho tvrdeniami o možnosti prístupu so susediacej parc.č.290/70, resp. zo zadnej časti záhrady cez parc.č.23/1, kde je plánovaná výstavba cesty a tieto alternatívy prístupu vyhodnotil ako nereálne, nakoľko parc.č.290/70 je v spoluvlastníctve 51 osôb a v konaní mu nebolo preukázané, žeby bol zabezpečený ich súhlas s takýmto využitím predmetu ich spoluvlastníctva, navyše ide o parc., ktorá sa javí ako nevhodná na prístupovú cestu, najmä pre nedostatočné rozmery (šírka cca 4 m). Alternatívu prístupu do zadnej časti záhrad, t. j. z parc.č.23/1 takisto vylúčil, nakoľko táto je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1.rade a jeho manželky, pričom žalobca v 1.rade túto možnosť využitia svojho pozemku vylúčil. Žalovaným predkladaný zámer obce na vybudovanie cesty v tejto lokalite takisto nemohol zohľadniť, nakoľko pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.1 O. s. p.) a v čase rozhodovania mu nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že je reálne a na základe konkrétnych postupov obce, ako investora, pravdepodobné, že výstavu bude realizovať. Z týchto dôvodov uzavrel, že v danom prípade nie je možné aplikovať prednostný spôsob vyporiadania nehnuteľností a to ich reálnym rozdelením, preto použil druhý spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a to prikázaním veci za primeranú náhradu žalobcom, ako podielovým spoluvlastníkom, pričom prihliadol na veľkosť ich podielov, že žalobcovia s prikázaním veci do ich novovytvoreného spoluvlastníctva súhlasili a pri úvahe o prikázaní veci prihliadol aj na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých mal preukázané, že celoročnú údržbu domu a ostatných nehnuteľností zabezpečujú žalobcovia, v prevažnej miere žalobca v 2.rade a to na vlastné náklady, že túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný i keď argumentoval tým, že v predchádzajúcom období nemal možnosť podieľať sa na údržbe domu, pretože nemal kľúče. Poukázal však na to, že starostlivosť o nehnuteľnosti nespočívala len v údržbe domu, ale aj v iných prácach, napr. v kosení záhrady, starostlivosti o stromy a udržiavaní nádvoria pri dome a že tieto práce takisto zabezpečovali v predchádzajúcom období žalobcovia. Za tohto stavu zvážil, že kritérium účelného využitia veci s prihliadnutím na výšku podielov svedčí žalobcom, a preto im nehnuteľnosti prikázal do novovytvoreného spoluvlastníctva. K otázke primeranej náhrady pre ustupujúceho podielového spoluvlastníka vykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania a zo znaleckého posudku č.2/2009 zo 6.3.2009 (ďalej len ZP;č.l.91-125) zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností, tvoriacich spoluvlastníctvo účastníkov je 33 100 € (997 173,60 Sk). Vzhľadom na námietky žalovaného k ZP vypočul znalca V.. Y. (zápisnica z pojednávania 3.6.2009 na č.l.146-148), ktorý ozrejmil metodiku spracovania ZP, konkrétne poukázal na rozsah a spôsob použitia právnych predpisov a v logických súvislostiach popísal spôsob, akým dospel k určeniu všeobecnej ceny oceňovaných nehnuteľností. Nakoľko žalovaný aj po vypočutí znalca namietal spôsob spracovania ZP, ako aj nesprávne použitie koeficientov, na základe ktorých mal dospieť k nesprávnym záverom, navrhol vypracovanie kontrolného ZP, avšak od vykonania tohto dôkazu upustil s odôvodnením, že - podľa jeho názoru - namietané pochybenia znalca neboli preukázané, že znalec sa k tvrdeniam žalovaného dostatočným a presvedčivým spôsobom vyjadril vo svojej výpovedi a uznal ZP za dôkaz vyššej dôkaznej sily, ako predložené vyjadrenie realitnej kancelárie o určení trhovej ceny nehnuteľností, nakoľko ZP bol spracovaný na základe všeobecne uznávanej metodiky určovania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady pre žalovaného, ako ustupujúceho spoluvlastníka, za jeho spoluvlastnícky podiel vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených v ZP a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu za jeho tretinový spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 z hodnoty nehnuteľností, určenej znalcom, spolu 11 033,33 €, t. j. po 5 516,66 €. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. a uzavrel, že výnimočnosť jeho použitia spočíva - podľa jeho názoru - v okolnostiach danej veci, lebo až v priebehu konania, po vyhodnotení dôkazov, bolo možné ustáliť spôsob vyporiadania spoluvlastníctva medzi účastníkmi. Zdôraznil, že žalovaný v konaní navrhoval iný spôsob vyporiadania, ktorý je jedným zo zákonných spôsobov a bolo len na jeho posúdení, ktorý bude aplikovať, pričom zohľadnil aj zistenie, že žalobcovia pred podaním žaloby navrhli žalovanému zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou, avšak iným spôsobom, ako bolo v tomto konaní rozhodnuté a to ponukou na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov, adresovanou žalovanému listom z 12.12.2006 (č.l.49-50), preto výnimočne náhradu trov konania žalobcom nepriznal. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O. s. p. tak, že žalovaného zaviazal na náhradu časti priznanej odmeny znalcovi 195,06 €, ktorá mu bola priznaná uznesením z 20.3.2009 zo štátnych prostriedkov a uviedol, že žalovaný napriek tomu, že na to bol zaviazaný právoplatným uznesením z 22.12.2008, zálohu na trovy znaleckého dôkazu neuhradil a zvyšná časť odmeny znalca bola vyplatená zo záloh zložených žalobcami v konaní. Žalobcovia podali včas odvolanie len proti výroku o náhrade trov konania a odôvodnili ho tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s .p.]. Uviedli, že žalobou podanou 15.11.2007 sa proti žalovanému domáhali zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam za náhradu a v súlade s § 142 ods.1 O. s. p. uplatnili v prípade úspechu trovy konania, že súd po rozsiahlom dokazovaní žalobe v celom rozsahu vyhovel, nehnuteľnosti prikázal do ich spoluvlastníctva, avšak o trovách konania rozhodol podľa § 150 O. s. p. a nie podľa § 142 O. s. p. a že výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovaný v priebehu konania navrhol iný spôsob vyporiadania, konkrétne reálnym rozdelením nehnuteľností a bolo len na posúdení súdu, ktorý spôsob vyporiadania bude aplikovať. Boli toho názoru, že súd pri odôvodňovaní tohto výroku pochybil, že im, ktorí poznali právny aj faktický stav sporných nehnuteľností, už pred podaním žaloby bolo zrejmé, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné a preto sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním sporných nehnuteľností do ich výlučného spoluvlastníctva, nebolo preto len na posúdení súdu, ktorý zo zákonných spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva bude aplikovať, že v dikcii § 142 ods.1 O. s. p. je stanovené poradie spôsobov vyporiadania (rozsudok NS 2MCdo/2/2008), teda vychádzajúc z ust. a zo stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu nie je na úvahe súdu, ktorý zo spôsobov vyporiadania aplikuje. Ďalej uviedli, že žalobu podali z dôvodu zavineného konania žalovaného, ktorý ako spoluvlastník nehnuteľností odmietal akúkoľvek dohodu s nimi, resp. pristúpenie k akejkoľvek dohode podmieňoval nárokmi, ktoré nijako nemohol spájať so spoluvlastníctvom k nehnuteľnostiam, preto boli donútení postupovať tým spôsobom, že proti nemu podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za náhradu, že jej podaním im vznikla poplatková povinnosť - zaplatenie súdneho poplatku 19 200 Sk (637,32 €), že aj trovy znaleckého dokazovania každý 5 000 Sk, ktoré navrhol žalovaný, zaplatili ako preddavok, avšak žalovaný k tomu musel byť zaviazaný až samotným rozsudkom, takže vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v danom právnom spore súd nemal porušiť § 150 O. s. p. a náhradu trov konania nepriznať. Citujúc znenie § 142 ods.1 O. s. p. vzhľadom na uvedené navrhli v zmysle § 223 O. s. p. vydať rozsudok a v zmysle § 220 O. s. p. zmeniť rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy prvostupňového konania 5 507,60 € na účet ich zást. a trovy odvolacieho konania. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný a uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, t.j. je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. je namieste odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. a taktiež rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t. j. je daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p., vytýkal súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to jednak pri zisťovaní možnosti reálneho rozdelenia záhrady na 3 novovzniknuté parc. v tom smere, že v konania navrhol v rámci dokazovania, aby vyžiadal od obce F. stanovisko, resp. informáciu o tom, či je v obci podľa územného plánu zamýšľaná výstavba za zadnou časťou záhrady účastníkov, s tým, že pokiaľ je v jej zámere takáto výstavba, aby vyžiadal prípadný územný plán, resp. GP alebo iný situačný náčrt zamýšľanej výstavby, nakoľko obec ako nestranný subjekt nemá povinnosť jemu alebo ktorémukoľvek účastníkovi v tomto smere vyhovieť, avšak súd na str.5 v 3.ods. uvádza, že v čase rozhodovania nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že je reálne a na základe konkrétnych postupov ako investora pravdepodobné, že výstavbu bude realizovať. Taktiež, čo sa týka vykonania dôkazu vypracovaním kontrolného ZP, ktorý v konaní navrhoval, vytýkal súdu, že od vykonania tohto dôkazu upustil, nakoľko - podľa jeho názoru - namietané pochybenia znalca neboli preukázané a znalec sa k jeho tvrdeniam dostatočným a presvedčivým spôsobom vyjadril vo svojej výpovedi. Uviedol že s týmto názorom súdu nemožno súhlasiť, pretože nielenže navrhol vypracovanie kontrolného ZP, ale bol ochotný zložiť zálohu na tento dôkaz, navyše v takýchto prípadoch je vypracovanie kontrolného ZP obvyklým postupom, a potreba jeho vypracovania nepriamo vyplývala aj z dôkazu, ktorý predložil v konaní, a síce z potvrdenia, resp. vyjadrenia realitnej kancelárie o určení trhovej ceny nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom táto cena sa výrazným spôsobom odlišuje od ceny určenej ZP, že je síce pravdou, že ZP vo všeobecnosti možno pri hodnotení považovať za dôkaz vyššej dôkaznej sily ako predložené vyjadrenie realitnej kancelárie, avšak pokiaľ sú v určení ceny zásadné rozdiely a niektorý z účastníkov nesúhlasí so závermi ZP, považuje ho za tendenčný, cenu takto určenú za výrazne podhodnotenú a je ochotný zložiť zálohu na kontrolné znalecké dokazovanie, je potrebné jeho žiadosti vyhovieť, navyše v konaní namietal jednak vo všeobecnosti neadekvátnu cenu určenú ZP, ale taktiež podrobným spôsobom na pojednávaní do zápisnice vytkol jeho vady, a to poukázaním na konkrétne body v ZP s vlastným zdôvodnením svojich námietok a že je otázne, či takýmto spôsobom zásadne nebol naplnený aj ďalší odvolací dôvod, a síce či nebola takýmto bezdôvodným odmietavým postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a teda či nebol naplnený aj odvolací dôvod podľa § 221 ods.1 písm. f) v spojitosti s § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. tvrdil, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď uviedol, že by nebolo možné reálne rozdelenie záhrady za domom na 3 novovzniknuté parc. z dôvodu, že vedľajšia parc.č.290/70 je v spoluvlastníctve 51 osôb, pretože okrajová časť tejto parc. sa dlhodobo v minulosti využívala ako prístupová cesta, a v tomto smere by svedčilo účastníkom - podľa jeho názoru - právo prechodu ako vecné bremeno, navyše v jej susedstve nie je postavený žiadny dom ani iný objekt a prístup je hneď z hlavnej cesty, v súlade s uvedeným je preto namieste aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil. Na základe uvedeného navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Čo sa týka výroku, ktorým bol zaviazaný nahradiť trovy štátu 195,06 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (str.6 predposledný ods.) z titulu neuhradenej zálohy na trovy znaleckého dôkazu v zmysle právoplatného uznesenia z 22.12.2008, k tomu uviedol, že tento výrok sa nezakladá na pravde, pretože jednak z uvedeného uznesenia vyplýva, že každý z účastníkov mal uhradiť zálohu na trovy dôkazu po 500 Sk, t.j. 165,97 €, po zaokrúhlení na 165,50 € v zmysle inštrukcií súdu a písomného formuláru - príkazu na úhradu a nie 195,06 € ako uvádza súd, a tiež to, že si svoju povinnosť splnil riadne a načas, o čom svedčí poštový peňažný poukaz z 27.1.2009, ktorého fotokópiu v prílohe zaslal. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že súd vykonal v predmetnej právnej veci náročné rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a vo veci správne rozhodol a že odvolanie žalovaného nie je preto dôvodné ani v jednom z odvolacích dôvodov, ním uvádzaných. Navrhli rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. rozsudok vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkom k nehnuteľnostiam a ich prikázaní do spoluvlastníctva žalobcov rovnakým spoluvlastníckym podielom, t. j. po 1 z celku potvrdil podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením, týkajúcim sa tohto výroku, v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody rozsudku sú správne a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti, uvedené v odvolaní, čo sa týka výroku o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), preto ho podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že každý zo žalobcov je povinný zaplatiť žalovanému 6 222,75 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a napokon rozsudok vo výroku o trovách štátu podľa § 221 ods.1 písm. h), ods.2 O. s. p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie, pretože súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam, súd vykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy, pričom je potrebné mať na zreteli, že na pojednávaní 3.6.2009 (zápisnica na č.l.149), po zákonnom poučení podľa § 120 ods.4 O. s. p., okrem nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, preukazujúceho trhovú cenu nehnuteľností, iné návrhy na dokazovanie nemal. K žalovaným navrhovaným dôkazom na možnosť reálneho rozdelenia záhrady na 3 novovzniknuté parc., t.j. aby súd vyžiadal od obce F. stanovisko, resp. informáciu o tom, či je v obci podľa územného plánu zamýšľaná výstavba za zadnou časťou záhrady účastníkov, resp. vyžiadanie prípadného územného plánu, resp. GP alebo iného situačného náčrtu zamýšľanej stavby, je potrebné uviesť, že súd sa v odôvodnení rozsudku presvedčivo vyrovnal s možnosťou reálneho rozdelenia záhrady na 3 novovzniknuté parc., na jeho dôvody poukazuje aj odvolací súd a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Odhliadnuc od uvedeného, vykonanie navrhovaného dokazovania by bolo aj nadbytočné, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný počas odvolacieho konania v záverečnom odvolacom návrhu zo 6.4.2001 (č.l.257) sám navrhol zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich prikázanie do spoluvlastníctva žalobcov rovnakým spoluvlastníckym podielom, t.j. po 1/2 z celku, teda rovnako ako rozhodol súd a na odvolacom pojednávaní 12.10.2011 (zápisnica na č.l.273) jeho zást., pokiaľ ide o spôsob vyporiadania spoluvlastníctva uviedol, že necháva na zváženie súdu, ku ktorej alternatíve sa prikloní. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd, - čo sa týka zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva - vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, avšak ho sčasti nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho sčasti nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil sčasti nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, lebo nesprávne rozhodol, keď uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel po 11 033,33 €, každý po 5 516,66 €. Výhrady žalovaného, týkajúce sa výšky náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel a neadekvátnosti všeobecnej trhovej ceny vyporiadavaných nehnuteľností sú opodstatnené. Keďže žalovaný nesúhlasil s konečnou trhovou cenou nehnuteľností a ohodnotením jej jednotlivých položiek, mal výhrady k ZP, tieto rozpory neboli odstránené ani výsluchom znalca na pojednávaní 3.6.2009 (zápisnica na č.l.149) a navrhol vypracovať kontrolný ZP, odvolací súd - v súlade s § 213 ods.4 a 6 O. s. p. - uznesením 5Co/401/2009-183 z 21.12.2009 nariadil súdu doplnenie dokazovania a uložil mu ustanoviť znalca na preskúmanie ZP 2/2009 zo 6.3.2009 V.. N. Y., znalca z Odboru: Stavebníctvo Pozemné stavby, Odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností. Súd uznesením 21C/115/2007-187 z 10.3.2010 nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, znalcom z odboru stavebníctva - pozemné stavby, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností V.. Ľ. Y., I., Y.. T.Á. XX, ktorého predmetom bolo preskúmanie ZP 2/2009 zo 6.3.2009, podaného V.. N.. Y.. Znalec V.. Ľ.. Y. v ZP č.09/2010 z 25.11.2003 (č.l.196-235) v časti III. Záver bod 2. Všeobecná hodnota stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a stavieb podľa vyhl.č.492/04 Z. z. o stanovení všeobecnej ceny majetku a vyhl.č.254/10 Z. z., ktorou sa mení vyhl.č.492/04 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov uviedol, že je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny k 25.11.2010 a v bode 3. Rekapitulácia všeobecnej hodnoty stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností spolu na 49 129,48 zaokrúhlene 49 100 € (1 479 186 Sk). Žalobcovia vo vyjadrení z 20.12.2010 (č.l.240-241) ku kontrolnému ZP, o. i. uviedli, že V.. Y. termín vypracovania kontrolného ZP v lehote 30 dní od doručenia spisu nedodržal, že súdny spis mu bol doručený 10.5.2010, teda kontrolný ZP bol povinný vypracovať najneskôr do 10.6.2010, avšak vypracoval ho až k 25.11.2010 a tým že nedodržal určený termín, došlo k podstatnému navýšeniu všeobecnej hodnoty posudzovaných nehnuteľností, že kým V.. Y. v ZP č.2/2010 stanovil všeobecnú hodnotu posudzovaných nehnuteľností na 33 100 € (997 170 Sk) tak V.. Y. N. v kontrolnom ZP stanovil na 49 100 € (1 479 186 Sk) a že rozdiel vo všeobecnej hodnote nehnuteľností odôvodnil aktualizáciou cien v obciach do 5 000 obyvateľov podľa vyhl.č.254/10 Z. z. z 18.5.2010, ktorou sa mení vyhl.č.492/04 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Boli toho názoru, že V.. Y. nesprávne pochopil zadanie, ktoré mu súd uložil, lebo mal preskúmať ZP č.2/2009 zo 6.3.2009, vypracovaný V.. Y., teda či trhová cena posudzovaných nehnuteľností stanovená V.. Y. k 6.3.2009 je správna a nie stanovovať všeobecnú hodnotu posudzovaných nehnuteľností k 25.11.2010 vyhl.č.254/10 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1.7.2010, že ak by V.. Y. vypracoval ZP tak, ako mu bolo uložené, musel by použiť ako právny predpis vyhl.č.492/04 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, a teda aj ním stanovená trhová cena posudzovaných nehnuteľností by bola približná trhovej cene, stanovenej V.. Y., že to napokon konštatuje aj sám V.. Y. (citovali, čo uvádza v kontrolnom ZP, v časti 1. Všeobecné údaje, časť III. Záver) a že z uvedených záverov kontrolného ZP je možné s istotou konštatovať, že všeobecná hodnota posudzovaných nehnuteľností, stanovená V.. Y. v ZP č.2/2009 zo 6.3.2009 je správna. Žalovaný, vzhľadom na dokazovanie, doplnené ZP V.. Y. č.09/2010, v záverečnom odvolacom návrhu navrhol zmeniť rozsudok a zrušiť spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, prikázať ich do spoluvlastníctva žalobcov rovnakým spoluvlastníckym podielom, t.j. po 1/2 z celku a žalobcom uložiť povinnosť zaplatiť mu náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 16 366,67 €, každý po 8 183,33 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia v stanovisku z 28.4.2011 (č.l.259a-259b) k záverečnému odvolaciemu návrhu, o. i. uviedli, že trhová cena spoluvlastníckeho podielu 16 366,76 €, ktorej sa žalovaný domáha je nereálna a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, za cenu 49 100 €, ktorú - ako ich všeobecnú hodnotu - stanovil V.. Y., sú nepredajné a že podľa vyjadrenia AK-Proreal V.. Z. Y., Michalovce, Ul. Farská 30 a Prokreal, v. o. s., Michalovce, S. Chalupku 18, je ich trhová cena v rozpätí 36 300 €-38 173 €, keďže PROKREAL, v.o.s., PRVÁ MICHALOVSKÁ REALITNÁ KANCELÁRIA, Michalovce, S. Chalupku 18 (ďalej len PROKREAL), v Oznámení o trhovej cene z 11.4.2011 (č.l.259c), adresovanom žalobcovi v 2) rade, na základe jeho dožiadania z 10.4.2011 o určenie trhovej ceny nehnuteľností, uviedla, že dom je klasický štvorec s výstavbou, je v pôvodnom stave a jeho momentálny stav si vyžaduje kompletnú rekonštrukciu, aby bol v stave riadneho užívania, na dvore sa nachádza studňa a že na základe ich skúseností pri predaji obdobných nehnuteľností, pri zohľadnení všetkých faktorov ovplyvňujúcich hodnotu nehnuteľností je trhová cena domu v celosti 36 514 €-38 173 € a AK-PROREAL- V.. Z. Y., Michalovce, Farská 30 (ďalej len AK-PROREAL) vo vyjadrení k trhovej cene nehnuteľností (č.l.259d), o. i. uviedla, že 20.4.2011 bola vykonaná ohliadka nehnuteľností za účelom vyhotovenia vyjadrenia k ich trhovej cene, že nehnuteľnosť sa nachádza po ľavej strane smerom na Sobrance, vstup je z obecnej cesty, na parc.č.22 je postavený dom s hospodársku časťou a garáž, ktorá je umiestnená priamo za domom a hospodárskou časťou, že vek domu odhaduje na 50 rokov, že t. č. je nehnuteľnosť neobývaná a neužívaná, že je to samostatne stojaci dom, prízemný s čiastočným podpivničením, že podpivničená časť je prístupná z vonkajšej časti, že vstup do domu je z čelnej strany, že strecha je manzardová s napojením hospodárskej časti pultovou strechou, že obvodové murivo je z tehál, nie je odizolované proti spodnej vode, preto je vlhké (fotodokumentácia), že strecha je plechová, zateká, že t. č. je dom neobývateľný a neudržiavaný, že prípadná rekonštrukcia si bude vyžadovať zväčšený náklady na odstránene vlhkosti v tomto dome a to ma veľký význam pri tvorbe ceny za túto nehnuteľnosť, že splaškové vody sú vedené do žumpy, prívod vody do domu je z vlastnej studne, nehnuteľnosť je napojená na inžinierske siete elektrickou a plynovou prípojkou, že na parc.č.21 je postavená drevená stodola, že parc.č.20 je užívaná ako záhrada, že trhová cena nehnuteľností je určená na základe trhových cien v okolitých obciach Lúčky a Závadka a že odhaduje trhovú cenu nehnuteľnosti na 36 500 €. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní 8.6.2011 (zápisnica na č.l.263) uznesením nariadil doplnenie dokazovania požiadaním realitným kanceláriám, uvedeným v stanovisku žalobcov z 28.4.2011, či trvajú na trhovej cene nehnuteľnosti, uvedenej v ich vyjadrení a tak PROKREAL v stanovisku z 20.6.2011 (č.l.265) trvala na vyjadrení z 11.4.2011, ako aj AK - PROREAL v podaní z 23.6.2011 (č.l.266) trvala na svojom vyjadrení, že nehnuteľnosť bola ohodnotená na 36 500 €. Podľa ustálenej súdnej praxe pri vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva podľa § 142 ods.1 tretia veta O. z. je primeranou náhradou príslušný podiel všeobecnej ceny veci, určenej súdom, pričom všeobecnou cenou nehnuteľnosti je cena porovnateľná s cenou inej, približne rovnakej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa približne v rovnakej lokalite a primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom a za takú nemožno považovať stanovenú náhradu, vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu, že k tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, veľkosti a veku stavby, ale i od záujmu o ňu, t.j. od dopytu a ponuky v danom mieste a čase, musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje iba súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, túto cenu nemôže určovať znalec, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O. s. p., kde treba odborne posudzovať, napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, klady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti a takto zistená cena rešpektuje zásadu rovnosti v právach zaručenú v čl.12 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a deklarovanú osobitne pri úprave v občianskoprávnych vzťahoch (§ 2 ods.2 O. z.). Súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri určení výšky primeranej náhrady a pri zisťovaní všeobecnej ceny nehnuteľnosti vychádzal zo záverov ZP (z ceny podľa cenového predpisu), nerešpektujúc princíp hodnotového ekvivalentu, vyjadriteľného v peniazoch, umožňujúceho podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, po doplnení dokazovania, odvolací súd dospel k záveru, že cena nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov je 37 336,50 € [aritmetický priemer najnižšej (36 500 €) a najvyššej (38 173 €) ceny uvedenej realitnými kanceláriami, za ktorú ju možno, na základe ich skúseností pri predaji obdobných nehnuteľností, predať (74 673 € : 2 = 37 336,50 €], z ktorej bolo potrebné vychádzať pri určení výšky náhrady žalovanému (ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi) za jeho spoluvlastnícky podiel (1/3) a ktorá je 12 445,50 € (37 336,50 € : 3), teda žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému po 6 222,75 € (12 445,50 € : 2). Súd uznesením 21C/115/2007-84 z 22.12.2008 uložil, o. i. účastníkom, aby v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia zložili na jeho účet zálohu na trovy dôkazu 15 000 Sk; v sume po 5 000 Sk každý z účastníkov (165,97 €) a uznesením 21C/115/2007-132 z 20.3.2009 súd, o. i. upravil učtáreň poukázať V.. Y., po právoplatnosti uznesenia, na účet znalca z preddavku 165,97 €, zloženého žalobcom v 1.rade a z preddavku 165,97 €, zloženého žalobcom v 2.rade, a zvyšnú časť zo svojich prostriedkov, pričom V.. Y. priznal za vypracovanie ZP č.2/2009 z 3.3.2009 odmenu spolu s paušálnymi výdavkami 527 €. Žalovanému bola napadnutým rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť štátu 195,06 €, t. zn. vo väčšom rozsahu, než žalobcom bez toho, aby súd svoj postup riadne vysvetlil a okrem toho z fotokópie (č.l.167) poštového poukazu podacieho lístka č.47820 z 27.1.2009 Pošty Michalovce 1 možno zistiť, že žalovaný zaplatil na účet súdu 27.1.2009 165,50 €, avšak táto platba nebola v rozsudku (vo výroku o náhrade trov štátu) zohľadnená. Kontrolným znaleckým dokazovaním vznikli štátu aj ďalšie trovy, keď súd uznesením 21C/115/2007-245 z 2.2.2011 priznal V.. Y. odmenu za vypracovanie ZP 250 € zo štátnych prostriedkov, pretože účastníci nezložili preddavky na trovy dôkazu, na ktoré boli zaviazaní uznesením z 10.3.2010, čím štátu vznikli ďalšie trovy, o ktorých je preto potrebné podľa § 148 ods.1 O. s. p. rozhodnúť. Povinnosťou súdu bude preto v ďalšom konaní opätovne o všetkých trovách štátu rozhodnúť a vziať zreteľ i na skutočnosť, že žalovaný zaplatil preddavok 165,50 €. Podľa § 224 ods.2 O. s. p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.2 cit. ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 150 ods.1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V prejednávanej veci nemožno vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania zo zásady úspechu alebo neúspechu účastníkov, lebo v konečnom dôsledku bolo rozhodnuté inak, než navrhovali účastníci. Vzhľadom na alternatívy rozhodnutia, vyplývajúce z § 142 ods.1 O. z., a určenie inej výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného odvolacím súdom, než navrhovali účastníci, je preto daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý účastníkom náhrada trov konania nebola priznaná. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.