Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/306/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707216042 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Babjaková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7707216042.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Ľudmily Babjakovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci žalobcu L. C. - Z. C. L., Y. XX, F., proti žalovanému X. E..L.., A. XXX, IČO: XX XXX 975 zastúpenému JUDr. Y. T., advokátom v Michalovciach, Š. Č.. X, o vypratanie nebytových priestorov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 9C 213/2007-73 zo dňa 1.júla 2010 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 681,22 euro a zaplatiť ich zástupcovi žalovaného R.. Y. T. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nebytové priestory o celkovej ploche 33 m2 v objekte pobočky Z. Ú. Č. W. vo U. W., ktoré užíval na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2006. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Takto prvostupňový súd rozhodol o žalobe žalobcu podanej dňa 5.12.2007 v znení upraveného petitu ( podanie z č.l. 70), ktorým žiadal, aby „súd určil, že nakoľko nájomná zmluva zo dňa 28.9.2006 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným o nájme nebytového priestoru o celkovej ploche 44,10 m2 v objekte pobočky Z. Ú. Č. W. (právneho predchodcu Z. Ú. Y.) vo U. W. v budove so súpisným číslom 11 stojacej na pozemku parcely č. 33 kat. úz. U. W., vedenej na LV č.4 je neplatná, nariaďuje vypratanie priestorov“. Prvostupňový súd dospel k záveru, že nájomná zmluva zo dňa 28.6.2006, na základe ktorej žalovaný predmetné nebytové priestory užíval, je neplatná a tak žalovaný užíva nebytové priestory bez právneho dôvodu. V intenciách predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa prvostupňový súd otázkou neplatnosti nájomnej zmluvy ako základom pre rozhodnutie o vyprataní nebytových priestorov zaoberal len ako predbežnou otázkou a v tejto záležitosti sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že podľa § 39 OZ ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko v procese prípravy uzavretia nájomnej zmluvy došlo k porušeniu zákona a to ust. § 8a ods. 3 prvá veta, zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, pretože na vyhodnotenie cenových ponúk neboli písomne prizvaní všetci záujemcovia. Keď medzi účastníkmi nevznikol platný nájomný vzťah, mal prvostupňový súd za to, že nebytové priestory žalovaný užíva bez právneho dôvodu a preto žalobu považoval za dôvodnú. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal ho zmeniť a žalobu zamietnuť, keď mal za to, že nedodržanie formálneho postupu žalobcu pri vyhodnotení cenových ponúk, by nemalo byť na ujmu žalovanej strany a to aj vzhľadom na to, že z ust. § 13 ods. 1 zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov o.i. vyplýva, že neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou vyhodnotenia cenových ponúk. Z toho vyvodil, že ani nepozvanie na vyhodnotenie ponúk nemôže byť dôvodom absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, pričom poukazoval na to, že tento právny záver (voči inému žalovanému) ten istý prvostupňový súd aj vyvodil v konaní sp.zn. 6C 217/2007. Žalobca žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. V písomnom vyjadrení sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu v predmetnej veci a poukazoval na to, že proti rozsudku prvostupňového súdu č.k. 6C 217/07 zo dňa 15.2.2010 podal odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Na žalobe trval aj na odvolacom pojednávaní potom, ako uplynula doba nájmu a žalovaný ku dňu ukončenia nájomného vzťahu t.j. ku dňu 30.9.2011 nebytové priestory vypratal. To, že trvá na žalobe aj za tohto stavu, odôvodnil žalobca tým, že potrebuje, aby bola posúdená neplatnosť predmetnej nájomnej zmluvy, pretože má za to, že nájomné nebolo určené transparentným spôsobom a mohlo byť aj vyššie, preto má v úmysle požadovať od žalovaného náhradu škody. Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď odvolanie žalovaného považoval za podané podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Michalovce č.k. 6C 217/2007 (ktorý sa nachádza v odvolacom konaní pod sp.zn. 4Co 159/2010 a v čase rozhodovania odvolacieho súdu v predmetnej veci o tomto odvolaní ešte nebolo rozhodnuté) a najmä po oboznámení sa s obsahom nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.9.2006 sa už týmto odvolacím dôvodom nezaoberal, ale vzhľadom na stav veci v čase rozhodovania odvolacieho súdu rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože pre potvrdenie, ani zrušenie rozsudku neboli splnené podmienky. V predmetnej veci už odvolací súd rozhodoval a v zrušujúcom uznesení č.k. 1Co 88/2009-64 zo dňa 25.3.2010 vyslovil záver, že žaloba žalobcu obsahujúca petit „súd určuje, že nakoľko nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov... zo dňa 28.9.2006 ... je neplatná, nariaďuje vypratanie nebytových priestorov“ neznamená, že ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorou by sa žalobca domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy, pretože z obsahu petitu žaloby je zrejmé, že neplatnosťou nájomnej zmluvy žalobca vlastne odôvodňuje len to, prečo žiada nariadiť vypratanie priestorov. Odôvodnenie žaloby o vypratanie priestorov však nepatrí do petitu žaloby a tak o tejto časti petitu ani nebolo potrebné rozhodovať. Preto aj keď žalobca v ďalšom konaní zotrval na tomto petite, prvostupňový súd správne postupoval, keď v intenciách zrušujúceho rozhodnutia za predmet konania považoval žalobu o vypratanie nebytových priestorov a otázku platnosti nájomnej zmluvy riešil len ako predbežnú otázku (základ pre rozhodnutie o povinnosti vypratať nebytové priestory). Určovacia žaloba totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ten je daný vtedy, ak je právne postavenie žalobcu bez tohto určenia neisté a samotné rozhodnutie o určovacej žalobe je spôsobilé ho zmeniť, resp. predísť porušovaniu práv v budúcnosti. Aj z obsahu žaloby žalobcu - a to aj v znení naformulovanom po zrušení predchádzajúceho rozsudku, ktorým vlastne bola len upresnená identifikácia nebytových priestorov - jednoznačne vyplýva, že podstatou žaloby je dosiahnuť vypratanie nebytových priestorov, takže predmetná žaloba bola správne považovaná za žalobu o plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. (na rozdiel od žaloby vo veci sp.zn. 6C 217/07, v ktorej žalobca voči žalovanému K. Z. L. L..C..I.. W. W. pôvodne podal identickú žalobu, ale po úprave žaloby na základe procesného úkonu žalobcu predmetom konania zostala len žaloba o neplatnosť nájomnej zmluvy a konanie o vypratanie nebytových priestorov bolo zastavené). Žaloba o vypratanie nebytových priestorov, ktorú žalobca odôvodnil tým, že sú žalovaným užívaní bez právneho dôvodu, je vlastníckou žalobou podľa ust. § 126 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Ide o klasickú vindikačnú žalobu, ktorej zmyslom je prinavrátiť vec vlastníkovi, ak sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci iného ako vlastníka. Aj pre odvolací súd však platí, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd zistil, že nájomná zmluva, na základe ktorej žalovaný vstúpil do užívania nebytových priestorov, bola uzavretá na dobu určitú do 30.9.2011 a k tomuto dňu žalovaný predmetné nebytové priestory aj vypratal. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už teda rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému vypratať nebytové priestory neprichádzalo do úvahy. Tým, že nebytové priestory už boli vypratané, odpadol predmet konania a tak už nie je nutné riešiť ani žiadnu predbežnú otázku ako základ pre rozhodnutie o predmete konania. V štádiu odvolacieho konania už teda nebolo potrebné a ani nebolo možné zaoberať sa posudzovaním neplatnosti nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný vstúpil do užívania nebytových priestorov. Vzhľadom na zmenu situácie oproti stavu v čase rozhodovania prvostupňového súdu, odvolací súd už ani nepreskúmaval dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu vo vzťahu k právnym záverom o neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorú prvostupňový súd posudzoval ako predbežnú otázku a rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu o vypratanie nebytových priestorov zamietol, pretože v čase rozhodovania odvolacieho súdu boli nebytové priestory vypratané a boli vo faktickej moci žalobcu ako vlastníka, takže uloženie požadovanej povinnosti bolo bezpredmetné a žiadna ochrana vlastníka podľa § 126 OZ už nebola nutná. Ak žalobca napriek zmene skutkového stavu nevzal žalobu späť a trval na nej z dôvodu, že potrebuje, aby bola posúdená neplatnosť nájomnej zmluvy pre prípadný nárok na náhradu škody, odvolací súd poukazuje na to, že to nie je možné, pretože (na rozdiel od konania vo veci sp.zn. 6C 217/07) predmetom tohto konania nebolo určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, ale vypratanie nebytových priestorov. V dôsledku toho, že žalobca nevzal žalobu ohľadne tohto predmetu konania späť a nedošlo k zastaveniu konania, neprichádzalo do úvahy ani rozhodovanie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pri ktorom by sa bolo nutné vysporiadať so zavinením na zastavení konania a dôvodnosťou žaloby. Vzhľadom na konečné rozhodnutie vo veci samej bolo pri rozhodovaní o trovách konania nutné vychádzať z toho, že žalobca nebol v konaní úspešný a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania, ktoré boli uplatnené a vyčíslené podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a predstavujú náhradu za súdny poplatok z odvolania v sume 99,50 euro a trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Ide o odmenu vyčíslenú v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a to v roku 2008 za 6 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 22.4.2008, písomné podanie zo dňa 17.9.2008 a účasť na pojednávaní dňa 11.11.2008) á 48,63 euro + 6 x 6,31 euro paušál, za 3 úkony právnej pomoci v roku 2009 (pojednávanie dňa 13.1.2009, 24.3.2009 - nemeritórne a odvolanie dňa 26.5.2009) a to 2x 53,49 euro + 1x 13,37 euro + paušálna náhrada 3x 6,95 euro + 19% DPH vyúčtovaná zo sumy 80,76 euro vo výške 15,34 euro (nakoľko platiteľom DPH sa zástupca žalovaného stal až od 23.1.2009) a za 2 úkony právnej pomoci v roku 2010 (pojednávanie prvostupňového súdu dňa 16.6.2010 a podanie odvolania dňa 30.8.2010) á 55,49 euro + paušál 7,21 euro + 20% DPH 25,08 euro, spolu trovy konania vo výške 681,22 euro. Tieto trovy je žalobca povinný zaplatiť zástupcovi úspešného žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.