Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/48/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709202087 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7709202087.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcov: v 1. rade G. E., Q.. Č.Q., H.. XX.XX.XXXX, C. Z., R. XXX, v 2. rade T. M., H.. XX.XX.XXXX, C. Z., R. XXX, v 3. rade Z. M., H.. XX.XX.XXXX, C. Z., R. XXX, zastúpených JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti žalovanému P.. P. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Z., Z.. C. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Derevjaníkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 60, v konaní o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21. apríla 2010 č.k. 1C/45/2009-128 a o odvolaní žalobcov proti uzneseniam Okresného súdu Michalovce z 03. júna 2010 č.k. 1C/45/2009-142 a č.k. 1C/45/2009-143 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcom v 1. až 3. rade n e p r i z n á v a. Z r u š u j e uznesenie z 03. júna 2010 č.k. 1C/45/2009-142 a č.k. 1C/45/2009-143 a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom z 21. apríla 2010 Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) zamietol návrh žalobcov na prikázanie parcely č. XXX/X, N. H. F. Č.. XXX E.. Ú.. R. B. S. Č.. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX E.. Ú.. R. v podiele 21/27 z celku, do vlastníctva žalovanému za náhradu, zamietol návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena k týmto parcelám a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 290,38 eur na účet jeho právneho zástupcu od 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X, vedenej na LV č. XXX E.. Ú.. R.B. a podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX E.. Ú.. R. v podiele X/XX z celku. Žalobca v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/X v podiele X/XX z celku a žalovaný v 3. rade je rovnako podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/X N. podiele X/XX z celku. Žalobkyňa v 1. rade nadobudla vlastnícke právo k parcele č. XXX/X darovaním, kúpou a dedením a spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXX/X nadobudla darovaním. Žalobcovia v 2. a v 3. rade nadobudli vlastnícke právo k parcele XXX/X dedením a osvedčením podľa zákona 293/92 Zb.. Na parcele č. XXX/X sa nachádza budova po vlastníctve žalovaného, postavená na parcele číslo 418 a zapísaná na LV č. XXXX E.. Ú.. R.. Na parcele č. XXX/X stoja tri budovy žalovaného, a to na parcelách č. XXX, XXX B. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX E.. Ú.. R.. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný kúpou. Všetky budovy sú súčasťou hospodárskeho dvora, ktoré vlastnil niekdajší Štátny majetok Strážske a aj neskôr boli súčasťou hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov. Budovy vo vlastníctve žalovaného stoja na častiach parciel, ktoré patria žalobcom. Žalobcovia sa v žalobe domáhali, aby súd prvého stupňa prikázal parcely, ktoré sú v ich vlastníctve a na ktorých stoja budovy vo vlastníctve žalovaného, do jeho vlastníctva, pričom tento nárok právne odôvodnili v ust. § 135c Občianskeho zákonníka a ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odvolaním sa na právo ochrany proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckych práv. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že takáto ochrana vlastníckeho práva nie je možná. Ustanovenie § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje prikázať neoprávnenú stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ vlastník pozemku s takýmto postupom súhlasí. Aj v prípade, ak by súd prvého stupňa pripustil použitie § 853 Občianskeho zákonníka pre opačný postup, teda prikázanie vlastníctva pozemku vlastníkovi budovy, nie je možná aplikácia ust. § 135c, pretože takýto postup je možný iba v prípade stavieb neoprávnených. V prejednávanej veci bolo preukázané, že stavby, ktoré patria žalovanému, nie sú neoprávnenými stavbami. V prípade nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného sa jedná o budovy, ktoré sú súčasťou hospodárskeho dvora, ktorý bol postavený pred niekoľkými desiatkami rokov a slúžil na poľnohospodársku výrobu. Je síce zjavné, že budovy boli postavené na cudzom pozemku, neboli však postavené v rozpore vtedy platným právom. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia zákona č. 50/1955 Zb. a zákona č. 123/1975 Zb., podľa ktorých bolo možné zriaďovať poľnohospodárske budovy za účelom poľnohospodárskej výroby aj na cudzích pozemkoch. Žalovaný svoje nehnuteľnosti riadne odkúpil od predchádzajúceho vlastníka, preto nie je možné hovoriť o neoprávnenosti stavieb a o možnosti aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Na území Slovenskej republiky existuje množstvo stavieb, ktoré boli súčasťou poľnohospodárskych podnikov a nemajú vyporiadané vzájomné vzťahy s vlastníkmi pozemkov. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa čl. 20 Ústavy SR, poukázal súd prvého stupňa na to, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Nie je možné bez súhlasu, resp. proti vôli vlastníka prikázať mu vlastníctvo k pozemku, na ktorom jeho stavba stojí. Žalobcovia odmietli ponuku žalovaného na odpredaj budov do ich vlastníctva. Vlastník budovy i vlastník pozemku pritom požívajú rovnakú právnu ochranu a svoje vzájomné vzťahy nemajú možnosť riešiť inak, ako cez záväzkové vzťahy. Pokusy o vyriešenie vzťahov pritom boli preukázané listinnými dôkazmi, k dohode však nedošlo. Pokiaľ sa účastníci konania nedohodli na užívaní pozemkov, majú žalobcovia jedinú zákonnú možnosť ochrany svojho vlastníckeho práva, a to žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka je zákonným obmedzením vlastníckeho práva vlastnícka stavby, ako sankcia za porušenie práva iného. Žalovaný však žiadnu povinnosť neporušil, pretože vlastníctvo nadobudol od predchádzajúceho vlastníka a sám na cudzom pozemku nestaval. Súd prvého stupňa tiež považoval za nedôvodný aj návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena, ktoré by spočívalo v práve žalovaného užívať pozemky žalobcov za náhradu. Súd je oprávnený zriadiť vecné bremeno iba v prípadoch, stanovených zákonom. V prejednávanej veci neprichádza do úvahy použitie ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré prichádza do úvahy iba v prípade neoprávnených stavieb, pričom stavby žalovaného na pozemku žalobcov nie sú neoprávnenými stavbami. Nie je možná ani aplikácia ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno na výkon práva vlastníka stavby a rovnako neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvého stupňa návrh žalobcov na prikázanie vlastníctva pozemku žalovanému i návrh na zriadenie vecného bremena zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 290,38 eur podľa výpočtu, podrobne uvedeného v odôvodnení rozsudku na strane 6 a 7. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Odvolatelia poukazujú na to, že sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný pozemky užíva bez toho, aby užívací vzťah právne legalizoval. Žalobcovia si boli vedomí, že Občiansky zákonník neobsahuje úpravu riešenia obdobných právnych vzťahov, teda vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka stavby postaveného na pozemku bez súhlasu vlastníka, preto ochranu svojho vlastníckeho práva opierali o zásady a princípy, na ktorých je založené platné občianske právo. Poukazujú na to, že ak určitý súkromnoprávny vzťah normatívne nie je výslovne upravený, je potrebné, aby súd súkromné práva a povinnosti, ktoré z neho vznikli, riešil a rozhodol o nich. Napadnuté rozhodnutie sa žalobcom javí ako arbitrárne, pretože súd prvého stupňa zásah do vlastníckych práv žalobcov žiadnym spôsobom nevyriešil, a preto žalobcovia rozhodnutie vnímajú ako poskytnutie ochrany žalovanému, ktorý ich právo porušuje. V konaní neboli predložené žiadne stavebné povolenia k stavbám, z ktorých by bolo možné zistiť, či sa jedná o stavby zriadené na dobu určitú alebo neurčitú a žalobcovia sa nevedia priblížiť k dobe, keď sa skončí ich nútené obmedzenie v užívaní vlastníctva. Vlastník stavby pritom môže svoje vlastníctvo nerušene užívať, keďže areál hospodárskeho dvora je oplotený a zabezpečený pred možnými zásahmi, ale vlastníci pozemku nemajú možnosť naň ani len vstúpiť. Žalovaný teda obmedzuje výkon vlastníckych práv u žalobcov. Žalobcovia sa domáhajú odstránenia protiprávneho stavu, spočívajúceho v obmedzení ich vlastníckych práv a znemožnení ich výkonu, keď žalovaný o kúpu ich pozemkov nemá záujem a iným záujemcom ich ponúknuť nemôže. Návrh žalobcov na finančnú náhradu za protiprávne užívanie pozemkov je čiastočným riešením následku, vzniknutého protiprávnym stavom, tento však nerieši. Žalobcovia tiež nesúhlasia s rozhodnutím o náhrade trov konania. Žalobkyňa v 1. rade je nezamestnaná a rozhodnutím prvostupňového súdu bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov do výšky 50 %. Rovnako žalobcovia v 2. a 3. rade sú dôchodcovia a naopak žalovaný je solventný. Preto žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolatelia odôvodňujú podané dovolanie odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tento odvolací dôvod nie je daný. V prejednávanej veci sa jedná o sporové konanie, a to znamená, že pri vykonávaní dôkazov je súd viazaný procesnými návrhmi účastníkov konania. Je pravdou, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnutý dôkaz, a to geometrické zameranie areálu hospodárskeho dvora R. za účelom zistenia, ktoré časti parciel č. XXX/X, XXX/X sú v reálnom užívaní žalovaného a na obvyklú cenu nájmu týchto pozemkov, nevykonanie tohto dôkazu by však bolo odvolacím dôvodom iba v prípade, ak by sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vecne zaoberal otázkou výmery pozemkov a náhrady za tieto pozemky a nevykonaním tohto dôkazu by dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Keďže prvostupňový súd pre svoje rozhodnutie nepoužil skutkové zistenia ohľadom výmery užívaných parciel, resp. ich ceny, tento odvolací dôvod nie je daný. Rovnako nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý prichádza do úvahy v situácii, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri tomto dôvode je rozhodujúce, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov podľa § 132 a nasl. O.s.p.. Skutkový stav, z ktorého prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodovaní nie je postihnutý procesnou vadou hodnotenia dokazovania. Súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia. Odvolací súd sa zaoberal odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, prípadne ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Žalobcovia sa uplatnenou žalobou domáhali prikázania parciel č. XXX/X B. XXX/X N. E.. Ú.. R. do vlastníctva žalovaného, alternatívne žiadali o zriadenie vecného bremena práva užívať tieto parcely za odplatu. Svoj návrh pritom odôvodnil ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že navrhli na skutkový stav aplikovať ust. § 35c Občianskeho zákonníka. Ochrana vlastníckeho práva vychádza z čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ochrana vlastníckeho práva je právne zabezpečená prostriedkami ochrany upravenými v Občianskom zákonníku. Pokiaľ niekto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva iného, vzniká tým medzi vlastníkom a narušiteľom relatívny hmotnoprávny vzťah, ktorého obsahom je najmä povinnosť narušiteľa upustiť od neoprávnených zásahov, prípadne vec vydať. Ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom zaručuje všeobecnú ochranu vlastníka pred neoprávnenými zásahmi. Osobitnú formu vlastníckych žalôb predstavujú nároky uvedené v § 135c Občianskeho zákonníka. Nie je preto možné súhlasiť s názorom žalobcov, že platná právna úprava neobsahuje právny inštitút prostredníctvom ktorého by bolo možné riešiť vzťahy medzi vlastníkom a stavby a vlastníkom pozemku. Práve ust. § 135c Občianskeho zákonníka obsahuje právne prostriedky na vyriešenie tohto vzťahu, avšak iba za situácie, ak niekto zriadi na cudzom pozemku stavbu bez toho, aby na to mal právo. Takúto stavbu označujeme ako stavbu neoprávnenú. Iba neoprávnenou stavbou totiž je možné zasiahnuť do vlastníckeho práva vlastníka pozemku takým spôsobom, aby mu bola poskytovaná určitá právna ochrana. Je pravdou, že platné právo nerieši ochranu vlastníckeho práva za situácie, ak bola stavba na cudzom pozemku zriadená oprávnene. V takomto prípade dochádza ku kolízii dvoch rovnocenných vlastníckych práv, ktorú je možné riešiť iba prostriedkami práva záväzkového, ako na to správne poukazuje súd prvého stupňa. Pre posúdenie žalobného návrhu žalobcov je preto podstatné, či stavby, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnostiach (pozemkoch) žalobcov je možné z hľadiska občianskeho práva považovať za neoprávnené. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka bolo zavedené do nášho právneho poriadku s účinnosťou od 01. januára 1992. Pre posúdenie oprávnenosti stavby je rozhodujúce, aká bola právna úprava v dobe vzniku tejto stavby. Z listiny na č.l. 84 až 87 spisu vyplýva, že hospodárske stavby v areáli M. R. boli postavené pravdepodobne pred rokom 1964 a boli postavené na pozemkoch, ktoré sa nachádzali v správe štátneho majetku. Užívanie poľnohospodárskej pôdy bolo v tom čase upravené Vládnym nariadením č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, ako na to správne poukazuje v odôvodnení súd prvého stupňa. Podľa § 158 tzv. Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb., ktorý bol účinný do 31.03.1964) mohla socialistická právnická osoba zriadiť a mať vlastnú stavbu na pozemku, ktorý jej bol odovzdaný do trvalého užívania. Pokiaľ teda je potrebné posúdiť oprávnenosť stavby podľa právnej úpravy v čase jej vzniku, možno konštatovať, že stavby, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo vlastníctve žalovaného, neboli v čase zriadenia stavbami neoprávnenými, a preto nie je možné na vyriešenie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby použiť ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Obmedzenie jedného z práv vlastníka, a to právo užívať vec, je v takomto prípade možné riešiť iba inštitútmi práva záväzkového, napr. nájomnou zmluvou. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Skutočnosť, že žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov, nemá vplyv na rozhodnutie o trovách vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a správne určil aj výšku trov žalobcu v súlade s vyhláškou o odmenách za poskytovanie právnej pomoci. Uznesením z 03. júna 2010 č.k. 1C/45/2009-142 súd prvého stupňa uložil žalobcom v 1. až 3. rade v lehote 15 dní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur podľa položky 1b sadzobníka súdnych poplatkov. Uznesením z 03. júna 2010 č.k. 1C/45/2009-143 súd prvého stupňa uložil žalobcom v 1. až 3. rade v lehote 15 dní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za rozšírený návrh zo dňa 20.04.2010 v sume 99,50 eur podľa položky č. 1b sadzobníka súdnych poplatkov. Proti týmto uzneseniam podali žalobcovia odvolanie s poukazom na to, že žalobkyňa v 1. rade bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov na 50 % a zaplatila poplatok 49,50 eur zo súdneho poplatku podľa sadzobníka súdnych poplatkov. Po pristúpení ďalších účastníkov do konania a pripustení zmeny žaloby súd nevyzval žalobcov na doplatenie súdneho poplatku. Pri odvolaní pritom žalobcovia zaplatili v kolkoch poplatok 49,- eur, to znamená, že ak by mali zaplatiť ešte sumu 99,50 eur, bola by ich povinnosť zaplatiť sumu 148,50 eur, čo je v rozpore so sadzobníkom súdnych poplatkov. Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenia a dospel k záveru, že tieto nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov v pomere 50 %. Preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil obe napadnuté uznesenia a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne odôvodniť rozhodnutia o súdnych poplatkoch. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov proti žalobcom. Žalovaný si uplatnil náhradu trov za 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu vrátane režijného paušálu a DPH v celkovej sume 74,61 eur. Preskúmaním tohto úkonu právnej pomoci však odvolací súd dospel k záveru, že podanie je neúčelným úkonom právnej pomoci, pretože žiadnym spôsobom nereaguje na odvolacie námietky žalobcov, navrhuje sa v ňom iba potvrdenie rozsudku podľa § 219 O.s.p.. Preto odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.