Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710202764 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7710202764.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. H. K. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov: K. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. č. XX zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Špitálskej ulici č. 6 a H. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v V. č. XX v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 17P 74/2010-39 z 9.7.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 17P 74/2010-56 z 18.1.2011 a dopĺňacím rozsudkom č.k. 17P 74/2010-65 z 11.2.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom. Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým návrh otca a matky v prevyšujúcej časti zamietol a výrok o trovách konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom zveril mal. H. K. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jeho výživu 50 € mesačne od 1.7.2007, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom raz za dva mesiace tretiu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky maloletého a začiatok realizácie styku otca s mal. synom určil mesiacom marec 2011. Rozhodol tak na základe návrhu otca zo 4.3.2010, ktorým sa domáhal, aby súd upravil rodičovské práva k mal. dieťaťu z dôvodu, že s matkou mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti ako manželia. Žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Styk matky s dieťaťom navrhol upraviť neobmedzene. Konajúci súd vykonal dokazovanie, zistený skutkový stav posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 62 ods. 2, 3, § 75 ods. 1 a § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a skonštatoval, že návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu je dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a spoločne sa o mal. dieťa nestarajú. Dospel k záveru, že je v záujme mal. dieťaťa, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal. H. je vo veku troch rokov a doteraz vykonávala starostlivosť v prevažnej miere matka, na ktorú je veľmi citovo viazaný. K rozhodnutiu prispela aj skutočnosť, že zdravotný stav maloletého si vyžaduje zvýšenú starostlivosť predovšetkým zo strany matky. Aj z toho hľadiska konajúci súd dospel k záveru, že túto starostlivosť za súčasných okolností lepšie zabezpečí matka. Nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bránili zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky. Určil výživné 50 € mesačne vychádzajúc z finančných a majetkových pomerov otca, ktorý je zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 310 €. Matka maloletého bola v čase rozhodnutia na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 164,22 €. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Konajúci súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým pričom vychádzal zo zdravotného stavu a veku maloletého a zo zistenia, že otec nebol v osobnom kontakte s maloletým od novembra 2009. Dospel k záveru, že medzi otcom a maloletým došlo k určitému citovému odcudzeniu a ich vzájomný vzťah bude potrebné opäť postupne vybudovať. Prihliadol aj na záver lekárskej správy, z ktorej vyplynulo, že zdravotný stav maloletého vyžaduje čo najmenej konfliktných, a to aj radostných a citových situácií, teda musí sa vyvarovať stresovým situáciám, aj fyzickej a psychickej záťaži. Konajúci súd vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletého upraviť jeho styk s otcom v užšom rozsahu a za prítomnosti matky. Proti tomuto rozsudku iba voči výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a upravil styk v nedostatočnom rozsahu. Vyjadril presvedčenie, že takto upravený styk mu neumožní vybudovať dostatočný citový vzťah s mal. dieťaťom. Poukázal na skutočnosť, že to bol práve on, kto podal návrh na úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu vychádzajúc z presvedčenia, že matka nie je psychicky spôsobilá starať sa o maloletého. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o styku s mal. dieťaťom a rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý párny týždeň v mesiaci v stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že je oprávnený mal. dieťa od matky prevziať a v stanovenom čase dieťa matke odovzdať. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. dieťaťa, ktorá rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a dostatočne odôvodnený. Konštatovala, že otec sa vyjadril v odvolaní len účelovo a jeho skutky nesvedčia o tom, že má skutočný záujem o mal. dieťa, nakoľko od novembra 2009 sa nepokúsil o stretnutie s mal. dieťaťom ani neprejavil záujem o jeho zdravotný stav, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Výrok o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určení výživného od otca napadnutý nebol, preto podľa ust. § 206 ods. 2 O.s.p. tieto výroky nadobudli právoplatnosť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na základe odvolania otca mal. dieťaťa preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto aj odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré v podstatnej časti tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Rodič, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý mal. dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právu na ich starostlivosť, ako aj právu dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Konajúci súd sa dôsledne riadil uvedenými zásadami a ustanoveniami Zákona o rodine a posúdil tento prípad podľa zistenej situácie v rodine. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý určil styk otca s mal. dieťaťom obmedzene vychádzajúc zo špecifickej situácie tohto prípadu, v ktorom sa otec s mal. dieťaťom, v útlom veku dlhodobo nekontaktoval, v dôsledku čoho vzniklo medzi nimi citové odcudzenie a správne zohľadnil aj zdravotné indispozície mal. dieťaťa, ktoré si vo zvýšenej miere vyžadujú nepretržitú a dôslednú starostlivosť, vylučujúcu akúkoľvek aj pozitívnu citovú záťaž. Správne konštatoval v závere svojho rozhodnutia, že bude musieť byť záujmom a úlohou obidvoch rodičov, aby svojím konaním a snahou prispeli k čo k najrýchlejšiemu obnoveniu vzťahov otca s mal. dieťaťom, nakoľko otec ako rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti má takisto právo sa zúčastňovať nielen na jeho výžive finančným príspevkom, ale aj osobne na jeho výchove. Odvolací súd dodáva, že po obnovení tohto vzťahu medzi otcom a mal. dieťaťom, bude možné rozšíriť styk otca s maloletým buď na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd zrušil výrok o trovách konania, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a preto, že v tomto konaní súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania bez návrhu, odvolací súd tento výrok rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil ako nezákonný. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti s odôvodnením, že v danom prípade ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) tzv. nesporové konanie a ide o výnimku zo zásady viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p.. Je irelevantné, či sa konanie začalo na návrh a predmet konania je vymedzený žalobným petitom alebo sa konanie začalo vydaním uznesenia podľa ust. § 81 ods. 3 O.s.p. a predmet konania je vymedzený vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že výrok, ktorým konajúci súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, je výrok nadbytočný a prípadné podanie odvolania len proti vyhovujúcemu výroku nezbavuje odvolací súd povinnosti preskúmať rozsudok aj v zamietajúcej časti podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.. Na základe uvedeného zrušil výrok, ktorým návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová