Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/87/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710206520 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7710206520.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne Obec Stretava, Stretava 12, IČO: 00 325 821, zást. JUDr. Dušanom Sninským, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Okružná 14, proti žalovanej COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, Michalovce, Obchodná 2, IČO: 00 169 099, zast. JUDr. Vladimírom Lešňanským, advokátom, Michalovce, Andreja Kmeťa 16, 071 01, o zaplatenie 758,06 € istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 19C/127/2010-55 z 8.12.2010 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 758,06 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II) konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zastavil a III) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania 293 €, na účet jej zást., tiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou parc.č.499 - zast. plocha s výmerou 1457 m2, zapísanej na LV č.384 k. ú. Stretava (čl.48), na ktorej stojí budova č.s.160, vo vlastníctve žalovanej a zapísanej na LV č.936 k. ú. Stretava (čl.51), že žalobkyňa vlastnícke právo k parc.č.499 nadobudla podľa zápisu na LV, na základe delimitačného protokolu, resp. jeho dodatku č.99/00395 z 8.9.1999, že táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 2Co/288/2008-118 z 29.1.2009 (čl.7), predloženého žalobkyňou do konania ako dôkaz a že účastníčky konania nemajú uzavretú zmluvu, upravujúcu ich vzájomné vzťahy pri užívaní pozemku žalobkyne žalovanou. Ďalej zistil, že žalobkyňa faktúrou č.2009003 (č.l.16) vyúčtovala žalovanej 1231,42 € za užívanie svojho pozemku s výmerou 248 m2 za obdobie 1.5.2008-30.9.2009, že ako cenu za užívanie použila sadzbu určenú svojimi všeobecne záväznými nariadeniami (ďalej len VZN), a to za r.2008 1,826 € za m2 a rok a za r.2009 5 € za m2 a rok, že žalovaná z tejto faktúry uhradila 588,74 € a faktúrou č.2009004 (č.l.17) vyúčtovala žalovanej za obdobie 1.10.-31.12.2009 315,95 € a žalovaná zaplatila 200,57 € a že z listu žalovanej žalobkyni (čl.19), ako aj z jej výpovede (čl.46) vyplýva, že odmietla zaplatiť celé fakturované sumy žalobkyni, odvolávajúc sa na rozhodnutie Okresného súdu (ďalej len OS) Michalovce a krajského súdu vo veci 21C/82/2007, kde sa vychádzalo z nájmu pozemku 1,826 €. Napokon uviedol, že zo VZN žalobkyne č.5/2008 bolo zistené, že s účinnosťou od 1.1.2009 sa stanovila cena nájmu za pozemky 5 € za m2 a rok (čl.14), že podľa § 4 ods.2 VZN sadzobník cien je záväzný pre všetkých pracovníkov a starostu obce, pričom starosta je oprávnený v prípade určenia ceny minimálnou alebo maximálnou hodnotou rozhodnúť v individuálnom prípade o konkrétnej cene pri uzatváraní zmluvy (čl.11) a podľa § 7 ods.5 VZN (čl.13) je oprávnený v individuálnych prípadoch - hodných osobitného zreteľa (najmä sociálne pomery a p.) - rozhodnúť aj inak. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 451,§ 456 a § 458 ods.1 O. z. (ich znenie citoval) a dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila proti žalovanej právo na zaplatenie 758,06 €, titulom bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaná užíva jej pozemok bez právneho dôvodu a bez náhrady, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala, spochybnila jej vlastnícke právo k pozemku a takisto nesúhlasila s výškou bezdôvodného obohatenia, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k parc.č.499 na základe delimitačného protokolu z 27.9.1994, resp. jeho dodatku z 8.9.1999 a že ako vlastníčka bola riadne zapísaná do katastra nehnuteľností. Citujúc znenie § 7 písm. c) a § 70 ods.1 zák.č.162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov uzavrel, že opak údajov uvedených v katastri nehnuteľností by mohla preukázať iba verejná listina, ktorou žalovaná nedisponuje, preto mal LV preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou parc.č.499, na ktorej stojí nehnuteľnosť žalovanej, že je nepochybné, že nehnuteľnosť žalovanej stojí na parc. žalobkyne, a že medzi účastníčkami konania nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku žalovanou a žalovaná tak užíva pozemok žalobkyne bez právneho dôvodu, čo zakladá jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a n. O. z. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, považoval ju za primeranú, vzhľadom na predložené listinné dôkazy. Urobil záver, že výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez uzavretej zmluvy sa určuje peňažnou hodnotou, zodpovedajúcou výške obvyklého nájmu, ktorý by nájomca platil v danom čase a mieste za obdobné užívanie, ak by mal uzavretú nájomnú zmluvu. Uviedol, že aj keď žalovaná požadovala určiť výšku bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom, tento dôkaz nepripustil a vzhľadom na predmet konania ho považoval za nadbytočný, lebo žalovaná užíva pozemky vo vlastníctve žalobkyne, pričom tá svojim VZN stanovila výšku nájomného za užívanie obecných pozemkov a určila tiež, že tieto ceny sú záväzné a nemôže ich meniť ani starosta, ktorý za ňu uzatvára zmluvy, že môže tak urobiť v určitých prípadoch, ak ide o prípady sociálne (§ 7 ods.5) alebo o prípady, kde je cena určená minimálnou alebo maximálnou hodnotou (§ 4 ods.2) a že pri nájomnom za pozemky je viazaný určenou cenou. Pokiaľ žalovaná namietala, že zo strany žalobkyne ide o jednostranný diktát a bezdôvodné zvyšovanie cien nájmu, ktorý je v prípade pozemkov vyšší, ako napr. v Meste Strážske, uviedol, že ani táto námietka nemení nič na skutočnosti, že ak by žalovaná chcela uzavrieť nájomnú zmluvu, nemohla by ju uzavrieť za iných podmienok, než určuje VZN žalobkyne, pretože tá je ním viazaná, z uvedeného dôvodu sa musí cena určená v jej VZN považovať za cenu obvyklého nájomného. Ďalej poukázal na to, že v § 1 ods.3 VZN je uvedené, že stanovenie a určenie ceny sa odvíja od platnej právnej úpravy a najmä zák.č.18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ostatných osobitných predpisov a že aj podľa jeho názoru nájomné 5 € za m2 a rok nie je neprimerané, ani neúmerne vysoké, ak sa berie do úvahy skutočnosť, že žalovaná nehnuteľnosť využíva na podnikanie, z uvedeného dôvodu ju zaviazal na úhradu žalovanej sumy 758,06 €, ktorá je nedoplatkom bezdôvodného obohatenia, fakturovaného jej žalobkyňou za obdobie 1.5.2008-31.12.2009. O trovách konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 49,50 € a trov právneho zast. 243,50 €, spolu 293 €, rozhodol podľa § 142 ods.3 O. s. p. tak, že ich priznal žalobkyni v plnej výške, pretože mala neúspech len v nepatrnej časti, a to v časti uplatnených úrokov z omeškania. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila trovy právneho zast. 341,70 € za 6 úkonov právnej „pomoci“, nestotožnil sa s ňou v jej nároku na trovy za poradu s klientom 10.5.2010 a priznal trovy právneho zast. iba za 5 úkonov, keďže z predloženého spisu vyplýva, že ide o poradu s klientom pred podaním žaloby, čo je zahrnuté v prevzatí zast. vrátane prvej porady s klientom [§ 14 ods.1 písm. a)]. Trovy právneho zast. vypočítal podľa vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov z hodnoty predmetu konania 758,06 €, pričom podľa § 10 ods.1 vyhl. je pri uvedenej hodnote konania 1 úkon právnej „pomoci“ v sume 41,49 €. Dospel k záveru, že žalobkyni podľa § 14 vyhl. patrí odmena za 5 úkonov právnej „pomoci“ po 41,49 €, a to za prevzatie zast., podanie žaloby na súd, vyjadrenie k odporu a za účasť na pojednávaní 15.11. a 8.12.2010, spolu 207,45 € a ďalej jej patrí režijný paušál za 5 úkonov právnej „pomoci“, podľa § 13 ods.3 vyhl., 5 x 7,21 €, spolu 36,05 €. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. c),d) a f) O. s. p. Vytýkala súdu, že nevzal do úvahy skutočnosť, že na strane žalobkyne už samotným nezákonným nadobudnutím vlastníctva k pozemku došlo k neoprávnenému obohateniu, preto nemôže žiadať vydanie neoprávneného obohatenia od tretej osoby, lebo pozemok parc.č.499 o výmere 248 m2 nie je v jej vlastníctve, aj keď je zapísaná ako jeho vlastníčka v LV č.384 k. ú. Stretava, preto podáva žalobu o určenie vlastníckeho práva. Poukázala na to, že nemohla a nemôže ovplyvniť postup štátu vo veciach správy majetku štátu, a preto nemohla produkovať dôkaz o tom, ako Obvodný úrad Košice, Komenského 52 vo veci koná a že predložila súdu dôkaz o tom, že žalobkyňa nadobudla pozemok nezákonne, a to listom Ministerstva financií SR č.:MF/19789/2007-82 zo 4.7.2007. Vytýkala súdu tiež, že nesprávne posúdil otázku vlastníctva pozemku, o čom rozhodol ako o predbežnej otázke nesprávne, aj keď na toto rozhodnutie mal dostatok dôkazov, napr. uplatnenie predkupného práva ňou (žalovanou) atď. a že pri rozhodovaní o výške uplatneného nároku nesprávne a nezákonne použil VZN o úhradách za služby poskytované Obcou Stretava z 30.9.2005, účinné od 1.11.2005 a Dodatok č.1 k VZN č.4/2005 z 24.3.2006, účinný od 1.5.2006, VZN č.5/2005 účinného od 1.1.2009, pretože tieto VZN sú predpismi verejného práva, ale nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade tohto právneho sporu ide o súkromnoprávny vzťah, v ktorom nemožno použiť jednostranne uvedené VZN a pre porovnanie poukázal na rozsudok OS Michalovce 21C/82/2007, potvrdený rozhodnutím KS v Košiciach 5Co/105/2008, pričom v uvedenom konaní bolo rozhodnuté o nájomnom v centre mesta Strážske vo výške 40 Sk/1 m2 rok. Na základe uvedeného žiadala zmeniť rozsudok podľa § 220 O. s. p. tak, že žaloba sa zamieta a žalobkyňa je povinná zaplatiť jej trovy konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov konania. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že jej právo proti žalovanej na zaplatenie 758,06 € je nespochybniteľné titulom bezdôvodného obohatenia, pretože užíva pozemok bez právneho titulu, že spochybňovanie vlastníckeho práva k pozemku, ako aj výšky bezdôvodného obohatenia je zo strany žalovanej nedôvodné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v tejto súvislosti poukázala na stanovisko KS v Košiciach 2Co/288/2008 z 29.1.2009. Rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne. Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalovaná neoznačila v odvolaní nijaký dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Žalovaná v odvolaní v podstate iba opakuje skutočnosti, uvádzané už v konaní na súde, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal, preto k dôvodom napadnutého rozsudku nie je potrebné nič dodať. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods.2 cit. ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov, avšak v lehote do 20.10.2011 trovy nevyčíslila a okrem trov právneho zast. iné jej trovy zo spisu nevyplývajú, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.