Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/181/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807203890 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7807203890.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej M., s.r.o., S., M. XX, IČO: 35 807 598, proti povinnej U. I., bytom U., W. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 298,75 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 6Er 355/2007-20 z 12.4.2011 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 55,38 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením návrh na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a ďalej zaviazal oprávnenú uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 56,38 € súdnemu exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora dňa 13.6.2007 vydal poverenie súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej sp. zn. N 4049/2004, NZ 77933/2004 z 23.10.2004. Uviedol, že oprávnená 22.11.2010 podala návrh na zmenu exekútora. Citoval § 103 O.s.p. a bol toho názoru, že aj v zmysle judikatúry najvyššieho súdu súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Vychádzajúc z § 41 ods. 1,2 EP skúmal, či v danej veci existuje spôsobilý exekučný titul. Z predloženej notárskej zápisnice zistil, že na jej spísanie bol povinným v zmluve o úvere splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, a tento bol zároveň splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na exekúciu. Podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,3 a 4 OZ bol toho názoru, že v danej veci išlo o spotrebiteľský úver. Vzal do úvahy, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver bola súčasne nútená podpísať aj uvedené plnomocenstvo a mal za to, že túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Splnomocnenie udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi preto pokladal za neplatný právny úkon, na základe ktorého splnomocnený zástupca nemohol pred notárom platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy, a to aj pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 1,2 OZ. Naviac splnomocnený zástupca v mene povinnej v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a zaväzoval povinnú aj na zaplatenie úrokov z omeškania v neprípustnej výške. Keďže notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, návrh na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g/ EP) a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 2 EP. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenú zaviazal uhradiť exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 56,38 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, keď podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) za výzvu povinnej a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie priznal odmenu 6,64 € (20 min. + 40 min.), a priznal tiež paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti spolu vo výške 26,56 €. Priznal takisto náhradu hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky) a to za poštovné 15,54 € a za kancelársky materiál 1,- €. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, navrhla ho zrušiť podľa § 221 O.s.p., lebo bola toho názoru, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol pri udelení poverenia exekútorovi. Súd už takto uznal exekučný titul za súladný a rovnako predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Jarmila Kováčová pri spísaní notárskej zápisnice a ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. V čase uzavretia zmluvy o úvere boli podľa Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami na jednej strane bol dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Poukázal na tú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b OZ odvolať, pričom tak neurobil. Upozornila, že ak by súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, v prípade nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia by sa dostala do situácie, kedy by už si nemohla zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka by bola premlčaná. Uviedla ďalej, že úkony exekučnej činnosti ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Úkony exekučnej činnosti ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie podľa nej nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti na získanie poverenia a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Poukázala tiež na ust. § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (spotrebný materiál, obálky a iné). Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) nemožno považovať za opodstatnené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, vzhľadom na odvolacie námietky oprávnenej, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody: Oprávnená v odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne na daný prípad aplikoval právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutú v Občianskom zákonníku, že sa nevysporiadal dôsledne s dohodnutou výškou úrokov z omeškania a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, je nespôsobilým exekučným titulom. V posudzovanom prípade je nepochybné, že podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi oprávnená poskytla povinnej peňažné prostriedky vo forme odloženej platby a povinná sa zaviazala ich vrátiť a zaplatiť poplatky za poskytnutie úveru a úroky, povinnou v danom prípade je fyzická osoba a oprávnená ani netvrdila, že povinnej bol poskytnutý úver na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania. V ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch) sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje. Podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „cit. OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 cit. OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na ust. § 1 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch, v ktorom sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje, súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo správneho názoru, že úver poskytnutý povinnej na základe zmluvy o úvere, je spotrebiteľským úverom podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch a že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Správnosť posúdenia povahy zmluvy o úvere súdom potvrdzuje aj skutočnosť, že oprávnená, ako dodávateľ, pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uvedenej vo výpise z obchodného registra a že v obdobných prípadoch vystupuje ako dodávateľ opakovane, čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, lebo aplikácia zák. o spotrebiteľských úveroch v právnom vzťahu medzi účastníkmi je odôvodnená prednosťou lex specialis (špeciálneho predpisu) vo vzťahu k lex generalis (Občiansky zákonník, príp. Obchodný zákonník), čo v praxi znamená, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len v takom prípade, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu prvého stupňa relevantnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinnej navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený a to zjavne bez splnomocnenia povinnou, navyše dlžníčka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohla mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho súd prvého stupňa považoval za neplatné. Súd prvého stupňa tiež poukázal aj na rozpor záujmov povinnej a „ňou zvoleného“ zástupcu s poukazom na ust. § 22 ods. 2 OZ, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Okrem už konštatovaných vád „udeleného plnomocenstva“ je potrebné uviesť i tú zásadnú skutočnosť, že povinnej zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jej slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je vážne spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Už len všetky tieto skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať. Naviac možno skonštatovať, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne udeleného plnomocenstva by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Je nutné konštatovať nezákonnosť uplatneného nároku oprávnenej aj z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 ObZ, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo, ktorým sa má v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkom známe právo (záväzok), ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Platí, že uznanie dlhu je právom dlžníka, nie je jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu z platne uzavretej zmluvy o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru, určené v zmluve riadne a včas, nesplnením ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v obsahu záväzku. Pokiaľ preto dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška „dlhu“, teda rozsah jeho omeškania, ani to, či vôbec k omeškaniu dôjde; je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť), ktorý v čase uznania neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol platne ani splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí v notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ však exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, a následne vysloviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno viesť. Súd prvého stupňa preto správne vzhľadom na uvedené skutočnosti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Oprávnená v odvolaní namietala i výšku priznaných trov súdneho exekútora majúc za to, že úkony exekučnej činnosti, ako napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, a naviac v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce. Po preskúmaní uznesenia vo výroku o trovách exekúcie odvolací súd zistil pochybenia súdu prvého stupňa pri výpočte trov priznaných exekútorovi, ktoré však nemali zásadnejší vplyv na výšku priznaných trov exekúcie. Pri odmene v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu) nesprávne bola priznaná odmena za úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (40 min.), ktorá je obsiahnutá v paušálnej odmene priznanej súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. Keďže však odmena sa priznáva za každú aj začatú hodinu, odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. bola správne priznaná v sume 6,64 €. Nedôvodne bola však priznaná náhrada za kancelársky materiál v sume 1,- €, pretože ide o náklady, ktoré exekútor je povinný vynaložiť zo svojho majetku v súvislosti s personálnym a materiálnym zabezpečením exekútorského úradu ako predpokladu pre výkon exekučnej činnosti a ktoré si môže zahrnúť do daňových výdavkov vynakladaných na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov. Z uvedených dôvodov bolo uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenené podľa § 220 O.s.p. tak, že oprávnenej bola uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 55,38 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.