Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 14CoE/142/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906211555 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7906211555.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: F. poisťovňa, pobočka Z., M.R.X. XXX, Z., proti povinnému: L., spol. s r.o., E. XXX/XX, U. nad V., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 826,63 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad Košice, Werferova 1, Košice, pod č. EX 1813/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.11.2009 č.k. 22Er/1021/2006-32 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,02 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického. Podaním zo dňa 8.10.2009 navrhol súdny exekútor exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného a výmazu povinného z obchodného registra ex offo. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 19 O.s.p., § 19, § 20a Občianskeho zákonníka, § 103, § 104 O.s.p., § 57 ods. 1 písm. g/ a h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 69,02 eur, ktorá pozostáva z časovej odmeny za štyri aj začaté hodiny exekučnej činnosti v sume 26,56 eur (za vyhotovenie žiadosti o poverenie, 2x vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie, vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie - účet, vyhotovenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie - účet, spracovanie oznámenia o stave konania, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, vrátenie poverenia); paušálnej odmeny za 5 úkonov v sume 16,60 eur (získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie); náhrady hotových výdavkov za poštovné 14,84 eur a 19% DPH v sume 11,02 eur. Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože povinný bol vymazaný z Obchodného registra a jeho majetok nestačí ani na náhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť posudzovaniu účelnosti a oprávnenosti uplatnených trov exekúcie súdnym exekútorom. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, z čoho pozostáva časová odmena v trvaní 3 hodín a 30 minúť za 8 úkonov, ako ani náhrada hotových výdavkov. Považoval preto odôvodnenie rozhodnutia vo výroku o trovách exekúcie za nepreskúmateľné a niektoré úkony za duplicitne odmenené. Nesúhlasil tiež s priznaním 19% DPH z náhrady hotových výdavkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, alebo v tejto časti napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu oprávneného sa podaním zo dňa 25.8.2011 vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že počas trvania exekúcie zisťoval majetok povinného na dopravnom inšpektoráte, daňovom úrade a tiež vykonal blokáciu bánk. Ďalej uviedol, že voči povinnému eviduje 5 exekučných konaní. Vykonal teda všetky úkony potrebné pre uspokojenie oprávneného. Tak ako oprávnený, ani súdny exekútor nemohol predvídať zánik povinného, pričom oprávnený nesie riziko, že v prípade zastavenia exekúcie znáša trovy exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil a na náhradu trov exekúcie vo výške 50,70 eur zaviazal oprávneného. Trovy exekúcie nanovo špecifikoval a žiadal priznať poštovné vo výške 14,84 eur (8x do vlastných rúk 10,64 eur, doručenka za zrušenie blokácie banky - 1,40 eur, doručenka za podanie návrhu na zastavenie exekúcie - 1,40 eur, doručenka za vrátenie poverenia na súd - 1,40 eur); časovú odmenu za 1 a 1 hodiny (spracovanie oznámenia o stave konania - 1 hod., spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 1 hod., vrátenie poverenia - 1 hod.) v sume 13,28 eur a paušálnu odmenu za 5 úkonov po 3,32 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie) v sume 16,60 eur. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.) a nebolo v odvolacom konaní preskúmavané. V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 11.9.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vykonaním exekúcie bol súdny exekútor poverený dňa 25.9.2006. Už v roku 2006 bolo súdnemu exekútorovi známe, že povinný je nemajetný, návrh na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu doručil exekučnému súdu až dňa 9.10.2009, a to až po výmaze povinného z Obchodného registra dňa 26.11.2008. Súdny exekútor mal na podanie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného dosť času. Nakoľko tak do výmazu povinného z Obchodného registra neurobil, odvolaciemu súdu neostáva iné, len súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznať. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie, t. j. odmenu za výkon exekučnej činnosti, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Oprávnený hradí trovy exekúcie len výnimočne, a to v prípade, ak zavinil zastavenie exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinného. V posudzovanej veci oprávnenému nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie, lebo v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 11.9.2006 nemohol predpokladať, že povinný bude o niekoľko rokov - dňa 26.11.2008 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Povinný bol vymazaný z obchodného registra, dôvodom výmazu však boli iné okolnosti ako zrušenie konkurzu na majetok povinného pre jeho nemajetnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebol zákonný dôvod zaviazať povinného na zaplatenie trov exekúcie. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis - mutandis Van der Mussele c/a Belgicko z 23. novembra 1983). Ústavný súd Slovenskej republiky už v niekoľkých rozhodnutiach konštatoval, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, pričom táto skutočnosť nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983 séria A, č. 70 mutatis-mutandis aj I. ÚS 196/06), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko výkonu určitej profesie (v danom prípade advokáta) kam spadá i riziko neuhradenej odmeny za uvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008). Súdna prax všeobecných súdov a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o trovách exekúcie po zániku povinného - právnickej osoby prešla kvantitatívnym a kvalitatívnym vývojom, zohľadňujúc aplikačnú prax Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach. Tento vývoj rešpektuje aj súd v tejto prejednávanej veci a poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 28.6.2011 č. 23360/08 a č. 31303/08 (by Karol Mihal against Slovakia) o sťažnostiach súdneho exekútora pôsobiaceho na území Slovenskej republiky, podľa ktorého súdny exekútor pri výkone svojej profesie požíva výhody, pretože od 1.9.2005 majú súdni exekútori exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Strata, ktorá súdnemu exekútorovi vznikne po zániku povinného bez právneho nástupcu v súvislosti s výkonom činnosti súdneho exekútora, nie je majetkom v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že oprávnený mal vo veci len čiastočný úspech, ale preukázateľné trovy odvolacieho konania mu nevznikli a trovy odvolacieho konania nevznikli ani súdnemu exekútorovi. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.