Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/120/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007200784 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:1007200784.1 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobkyne: T.. V. K., správkyne konkurznej podstaty Q. X. H..U.. P. konkurze, so sídlom P. W., Y. X, IČO: 36 458 911, proti žalovaným: v X. G.: O. U., H..U.., so sídlom v X. Č..XXX, v 2. rade: G. S. I., The Post House, Barraclougha Lone, Barton-upon, Humber, DN 185 BB, Veľká Británia, obom právne zastúpeným Mgr. Ivanom Centkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Popradská 68, v 3. rade: U. - U. U. ru C. G., so sídlom v Košiciach, Jazerná 1, IČO: 00 618 772, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Mižákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Škultétyho 1, v konaní o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 25. januára 2011, č.k.45C/145/2007-423, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 25. januára 2011, č.k.45C/145/2007-423 zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 01. decembra 2003, uzatvorená medzi nadobúdateľom O. U., H..U.., a prevodcom Q. X. C..S..L.., H..U.., je absolútne neplatná. Ďalšími výrokmi súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným v prvom a druhom rade trovy konania vo výške 204,74 Eur na účet ich právneho zástupcu a žalovanému v treťom rade vo výške 149,82 Eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania vo vzťahu štátu a účastníkov súd rozhodol tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že spoločnosť Q. X. C..S..L.., H..U.., uzavrela XX. J. XXXX ako prevodca so spoločnosťou T SILVERS, a.s., zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde predmetom zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávky nadobúdateľa (spoločnosť O. U., H..U..) vlastníka splatnej vlastnej zmenky vystavenej prevodcom (Q. X. C..S..L.., H..U..) dňa XX. K. XXXX, splatnej XX. H.Í. XXXX na sumu 4,000.000,- Sk. Touto zmluvou sa previedli v prospech nadobúdateľa nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, U. W. W. N., kat. úz. W. - Y. T., na LV č.XXXXX, kde cena bola stanovená znaleckým posudkom J.. N.. W., S.. na sumu 50,035.019,13 Sk (stavba) a 9,965.410,56 Sk (pozemok). Prevod vlastníckeho práva si účastníci dohodli s rozväzovacou podmienkou spočívajúcou v splnení zaisteného záväzku prevádzajúceho v stanovenej lehote. Následne spoločnosť O. U., H..U.., kúpnou zmluvou odpredala uvedené nehnuteľnosti spoločnosti G. S. I., P. X. a tá neskôr kúpnou zmluvou predmetné nehnuteľnosti odpredala spoločnosti U. - U. U. ru C. G., ktorá je v súčasnosti ich vlastníkom. Z notárskej zápisnice B. XX/XX, B. XX/XX z 27. marca 2002 vyhotovenej notárkou JUDr. Dagmar Lukáčiovou, súd prvého stupňa zistil, že bolo vydané osvedčenie o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Z. L., H..U.., kde mimoriadne valné zhromaždenie jednomyseľne schválilo uznesenie - rozhodnutie o súhlase s nepeňažným vkladom majetku - nehnuteľnosti zapísanej katastrálnym úradom v Košiciach, U. W. W. N., P. kat.Ú.. W.-Y., na LV č.XXXXX do spoločnosti Q. X. C..S..L.., H..U.., pričom z celkovej hodnoty ktorého, sa na vklad spoločnosti Q. X. C..S..L.., H..U.., započítava hodnota 145,000.000,- Sk. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyhlásenia vkladateľa o vložení nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX v kat.úz. W.-Y., C. W. X, C. W. N., z XX. T. XXXX, kde okrem ďalších pozemkov, je predmetom tohto vkladu aj pozemok na parcele č. XXX/X, zastavané plochy s výmerou XX XXX T. a budova na pozemku parc.č. XXX/X so súpisným číslom XXXX. Dňa 01. decembra 2003 podala spoločnosť Q. X. C..S..L.., H..U.., návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti O.. U., H..U.. na základe priloženej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. U. W. W. N. vklad povolila pod č. P. dňa XX. J. XXXX. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 26. júla 2005, č.k.5K/85/04-102, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2005, súd prvého stupňa zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Q. X. H..U.., a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená T.. V. K.. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na čl. 4 Stanov akciovej spoločnosti Q. X. C..S..L.., v zmysle ktorých spoločnosť má základné imanie vo výške 150,000.000,- Sk. O zvýšení alebo znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie na návrh predstavenstva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov a ustanovení týchto stanov, pričom výška základného imania spoločnosti nesmie klesnúť pod 6,000.000,- Sk. O prijatí nepeňažného vkladu a o výške jeho ocenenia pri zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. V prípade nutnosti rozhoduje aj predstavenstvo, ktoré však musí mať predbežný súhlas dozornej rady. Ocenenie musí byť dokladované odborným odhadom. Podľa čl. 9 písm. d/ Stanov akciovej spoločnosti Q. X. C..S..L.., do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o znížení základného imania. Podľa čl.27 (zastupovanie spoločnosti) Stanov predmetnej a.s., za spoločnosť koná voči tretím osobám, pred súdmi a pred inými orgánmi, v celom rozsahu predseda predstavenstva samostatne, alebo jeden člen predstavenstva, ktorý bol na to predstavenstvom písomne splnomocnený. Zvláštnym prípadom zastúpenia je prokúra, ktorá oprávňuje prokuristu na úkony uvedené v Obchodnom zákonníku. Podľa čl. 28 (podpisovanie za spoločnosť) predmetných stanov, podpisovanie za spoločnosť sa deje v súlade s organizačným a podpisovým poriadkom spoločnosti tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis s uvedením mena a funkcie predsedu predstavenstva. Z kúpnej zmluvy uzavretej XX. H. XXXX medzi predávajúcim G. S. I., registračné č. XXXXXXXX, ako predávajúcim a U. - U. U. ru C. G., IČO: XX 618 772 ako kupujúcim, vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v okrese W. X, C. W.-Y., kat. úz. Y. T., zap. na LV č.XXXXX, ktoré predávajúci nadobudol titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom P. z XX. T. XXXX, parc.č. S. s výmerou XXXXX T., zastavané pozemky, parc. S. atď. a budova súpisné č. S. na parc. S., za dojednanú kúpnu cenu 30,000.000,- Sk. Uvedené nehnuteľnosti sa stali predmetom zálohy na základe ďalších zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. D.-XXXXXX- XXXX/X, uzavretej medzi U. Z. G. X., H..U.., ako záložným veriteľom a U. - U.C. U. ru C., ako záložcom. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 39 a § 40 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie § 58 ods.1 a § 154 ods.1 Obchodného zákonníka, ďalej na § 70 zák.č.162/1995 Z.z. (Katastrálny zákon) a § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ako aj na ust. § 34 ods.1, 2 Katastrálneho zákona a § 159a O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2009 a v znení účinnom od 01. januára 2010, pričom uzavrel, že žalobu je potrebné zamietnuť z viacerých dôvodov. Jedným z nich je nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v 2. a 3. rade, s ktorými námietkami žalovaných sa súd prvého stupňa stotožnil, pretože im nepatrí hmotné právo uplatňované touto žalobou, pričom vecne legitimovaným je účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. V tomto konkrétnom prípade účastníkom právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa v konaní domáha, bola spoločnosť Q. X., H..U.., a spoločnosť O. U., H..U.. (žalovaný v 1. rade). Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v súlade s ust.§ 80 písm.c/ O.s.p.. Právny záujem na požadovanom určení musí byť kvalifikovaný - naliehavý a jeho existenciu musí preukázať žalobca. Súd prvého stupňa poukázal na to, že pre preukázanie naliehavého právneho záujmu nepostačuje poukázanie na povinnosti správcu konkurznej podstaty, ale naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď je vyhovenie žalobe spôsobilé privodiť zmenu právneho postavenia žalobcu, teda u žaloby o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá privodila zmenu vo vlastníckom práve k jej predmetu, by bol právny záujem na určení neplatnosti daný v tom prípade, ak by vyhovenie žalobe privodilo obnovu pôvodného vlastníckeho práva (obnovu vlastníckeho práva spoločnosti Q. X., H..U.. k predmetnej nehnuteľnosti). Súd prvého stupňa súčasne prihliadol na právnu úpravu obsiahnutú v us. § 34 ods.2 zák.č. 162/1995 Z.z. (Katastrálny zákon) s tým, že žaloba bola doručená súdu 29. mája 2007, t.j. v čase účinnosti § 34 v znení platnom do 15. októbra 2008, v zmysle ktorého právo k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Nakoľko však v čas rozhodovania súdu prvého stupňa už bolo účinné novelizované znenie citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o veci vychádzal zo znenia katastrálneho zákona účinného od 15. októbra 2008. Vo vzťahu k uvedenému, súd prvého stupňa poukázal aj na novelu Občianskeho súdneho poriadku, vykonanú zákonom č.384/2008 Z.z., ktorou bolo vložené nové ustanovenie § 159a O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. S účinnosťou od 01. januára 2010 bolo toto ustanovenie novelizované tak, že rozsudok o určení neplatnosti právneho úkonu je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Súd preto skúmal, či v prípade vyhovenia žalobného návrhu a vyslovenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako sa určenia neplatnosti domáha žalobkyňa vo svojej žalobe, by výrok rozsudku bol záväzný aj pre ďalšie osoby, ktoré nadobudli vecné práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe ďalších právnych úkonov, ktorými bolo právo k tejto nehnuteľnosti dotknuté, t.j. pre žalovaného v 2. a v 3. rade. V tomto konkrétnom prípade z výpisu z listov vlastníctva a z výpovede žalobkyne vyplýva, že po tom, ako došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti (ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha) bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalšími právnymi zmenami, a to kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 1. a v 2. rade, ktorej vklad bol povolený XX. T. XXXX L. č. P. a následne kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 2. a v 3. rade, ktorej vklad bol povolený pod č. P.. Zápis poznámky o začatí konania, v ktorom sa žalobkyňa domáha neplatnosti právneho úkonu, nebol ani do dnešného dňa vykonaný. Z uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaní v 2. a v 3. rade nie sú osobami, pre ktoré by bol rozsudok o určení neplatnosti predmetného právneho úkonu záväzný v zmysle ustanovenia § 159a O.s.p., keďže vecné právo k tejto nehnuteľnosti nenadobudli v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní, resp. návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti nebol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Nakoľko žalovaných v 2. a v 3. rade nie je možné považovať za osoby, pre ktoré by bolo rozhodnutie súdu o neplatnosti predmetného právneho úkonu záväzné, a teda v súlade s novelizovaným ustanovením § 34 ods.2 Katastrálneho zákona, nie je možné, aby správa katastra vyznačila v prípade vyhovenia žaloby a rozhodnutia súdu o neplatnosti predmetného právneho úkonu, stav, ktorý tu bol pred týmto právnym úkonom, preto by vyhovenie takejto žalobe nebolo spôsobilé privodiť zmenu právneho postavenia žalobkyne. V takomto prípade (t.j., ak bolo vlastnícke právo dotknuté následnou zmenou) je potrebné súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo a iba žaloba na určenie vlastníckeho práva by viedla k úplnému odstráneniu sporu (resp. v prípade úspešnosti žalobcu) k zmene jeho právneho postavenia. S poukazom na uvedené, žalobkyňa nemá na určovacej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania, naliehavý právny záujem. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení, súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie predložením Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam, obsahujúcej aj podpis nadobúdateľa (od žalovaného v 1. rade, resp. z katastra nehnuteľností), nakoľko doplnenie dokazovania takýmto listinným dôkazom by neovplyvnilo vyššie uvedené závery vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v 2. a v 3. rade a nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení. Napokon súd prvého stupňa uviedol, že aj v prípade, pokiaľ by nedošlo k zamietnutiu žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, súd sa stotožnil s názorom žalovaných, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy bola dodržaná forma vyžadovaná zákonom a túto zmluvu podpísal aj nadobúdateľ, najmä s poukazom na to, že bez takéhoto podpisu by nebolo možné povoliť vklad v katastri nehnuteľností tak, ako bol reálne vykonaný. Ďalej sa súd prvého stupňa stotožnil s názormi žalovaných, že po uzatvorení predmetnej zmluvy nebolo potrebné rozhodovať o znížení základného imania, resp. pre platnosť tejto zmluvy nebolo potrebné rozhodnúť zároveň o znížení základného imania (o čom by bolo potrebné rozhodnúť zvolaním valného zhromaždenia). Správne žalovaní poukázali na skutočnosť, že uvedená zmluva nebola uzatvorená ani v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ani v rozpore so Stanovami spoločnosti Q. X., H..U... Ďalej sa súd prvého stupňa stotožnil s názorom, že predmetnú zmluvu uzatvoril predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti Q. X. C..S..L.., H..U.., ako osoba oprávnená konať voči tretím osobám v zmysle článku 27 a 28 Stanov tejto spoločnosti. Súd sa ďalej stotožnil s tvrdeniami žalovaných, že prípadná cenová nevýhodnosť (nepomer hodnoty zabezpečovanej pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti) nezakladá sama o sebe dôvod absolútnej neplatnosti, iba môže v určitých prípadoch spôsobiť vznik práva na postup v súlade s ust. § 49 OZ (odstúpenie). Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade je namieste ich námietka, poukazujúca na potrebu skúmania ich dobrej viery pri uzatváraní PÚ (zrejme právnych úkonov, pozn. odvolacieho súdu), ktorá skutočnosť však nemohla byť predmetom dokazovania v tomto konaní, keďže predmetom tohto konania nebolo určenie neplatnosti týchto úkonov, ani určenie vlastníctva, kde by táto otázka bola riešená ako predbežná. O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., pričom úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni. Trovy konania žalovaného v 1. rade spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 128,82 Eur v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava právneho zastúpenia á 57,- Eur, účasť na pojednávaní 25.01.2011 á 57,- Eur, a 2 x režijný paušál á 7,41 Eur). Náhrada trov konania žalovaného v 2. rade pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 127,11 Eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava právneho zastúpenia á 55,49 Eur, účasť na pojednávaní 25.01.2011 á 57,- Eur, 1 x režijný paušál á 7,21 Eur a 1 x 7,41 Eur). Náhrada trov konania žalovaných v 1. a v 2. rade je vo výške 255,93 Eur, ktoré po odpočítaní 20% z celkovej sumy v zmysle § 13 ods.2 činí sumu 204,74 Eur. Náhrada trov konania žalovaného v 3. rade pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 149,82 Eur podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (prevzatie a príprava právneho zastúpenia á 53,49 Eur, účasť na pojednávaní 25.01.2011 á 57,- Eur, režijný paušál 1 x á 6,95 Eur, 1 x 7,41 Eur, 19% DPH vo výške 11,48 Eur, 20% DPH za úkony vykonané od 01.01.2011 vo výške 12,88 Eur), náhrada trov konania žalovaného v 3. rade teda činí sumu 149,21 Eur, ktorú je žalobkyňa povinná nahradiť právnemu zástupcovi žalovaného v 3. rade. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň uplatnila náhradu trov celého konania. Na zdôvodnenie svojho odvolania žalobkyňa uviedla, že: 1/ Správca konkurznej podstaty ako žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu v tomto konaní preukázala. Správca je totiž povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloží súd. Pokiaľ sa teda správca domnieva, že uzatvorená zmluva je absolútne neplatná, je povinný domáhať sa takéhoto určenia žalobou na súde, inak by mohol žalovaný ako vlastník s nehnuteľnosťami neobmedzene nakladať, alebo ich zaťažovať právami tretích osôb, čím by sa prehĺbil stav právnej neistoty a mohlo by byť znemožnené speňaženie majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná aj tým, že odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. 2/ Žalobkyňa poukázala v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 122/2000, podľa ktorého v občianskom súdom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právny nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach účastníci zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. Zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právny nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich; inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. Vyhlásením neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k jednému účastníkovi sa automaticky stávajú neplatnými všetky právne úkony vykonané neskôr, resp. vykonané ich právnymi nástupcami. Pokiaľ nebola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi spoločnosťou Q. X., H..U.. W. a žalovaným v 1. rade, nemohli byť následne uzatvorené ďalšie zmluvy o prevode, kde jednotliví účastníci vystupovali raz na strane kupujúceho a druhý raz na strane predávajúceho. Vyhlásenie neplatnosti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade jednoznačne predpokladá, že tento nemohol ako predávajúci uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim a následne nemohli byť vykonané ďalšie prevody až po súčasného vlastníka nehnuteľnosti - žalovaného v 3. rade. 3/ Ďalej žalobkyňa poukazuje v odvolaní na to, že fotokópia Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 01. decembra 2003, ktorú ako správkyňa konkurznej podstaty obdržala z katastrálneho úradu, U. W. W., je opatrená pečiatkou U. W. W. N., ktorým bol XX. J. XXXX pod č. P. povolený vklad, nie je podpísaná nadobúdateľom. Na základe uvedeného Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nenadobudla platnosť a nemohla byť predmetom vkladu do katastra nehnuteľností, nemohla nadobudnúť účinnosť, teda nezakladá žiadny právny vzťah, nevyplývajú z nej žiadne práva a povinnosti pre účastníkov. Originál Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nepredložil ani právny zástupca nadobúdateľa, teda žalovaného v 1. rade, na pojednávaní 25. januára 2011. Pokiaľ by existoval originál zmluvy s podpismi účastníkov, katastrálny úrad by jej ho na požiadanie zaslal. 4/ Žalobkyňa v odvolaní ďalej dôvodí, že v súlade s § 553 ods.1 Občianskeho zákonníka zabezpečovací prevod práva má, podobne ako záložné právo, ekcesorický charakter. Je teda čo do vzniku a existencie úplne závislý od základného právneho vzťahu. V danom prípade tým, základným právnym vzťahom je zmluva o pôžičke. Zároveň bola XX. Y. XXXX spísaná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva s tým, že dlžník v dohodnutej lehote pôžičku veriteľovi nevrátil, t.j. od 17. marca 2004 zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva plní funkciu uhradzovaciu, čo predpokladá, že veriteľ má právo nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom zabezpečenia záväzku bez obmedzenia ako ich skutočný vlastník, teda má právo ich predať, prenajať, resp. scudziť. Práve momentom márneho uplynutia lehoty na vrátenie pôžičky dochádza k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam vo faktickom poňatí, pretože týmto momentom veriteľ sa stáva ich výlučným vlastníkom so všetkými dispozičnými právami. Skutočnosť, že dlžník v dohodnutej lehote nevrátil pôžičku, má za následok, že stráca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. V danom prípade sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe inej než kúpnej zmluvy, pričom následok je rovnaký, spočívajúci v strate práva nakladať s týmito nehnuteľnosťami ako riadny vlastník. 5/ Žalobkyňa poukazuje aj na to, že ku dňu odvolania je podľa výpisu z Obchodného registra, vedeného na Okresnom súde Košice I, výška základného imania 150,000.000,- Sk, napriek tomu, že v skutočnosti spoločnosť nedisponuje žiadnym základným imaním z dôvodu jeho postupného prevodu na iné subjekty. Nie je dôležité, čím je vytváraný majetok vo výške zodpovedajúcej základnému imaniu, či ide o peniaze alebo veci. Možno používať majetok vytvorený vkladmi spoločníkov na akékoľvek podnikateľské účely, pretože základným imaním nie je práve tento majetok, ale len hodnota v účtovníctve na strane pasív bilancie obchodnej spoločnosti. Základné imanie spoločnosti netvorí samotná vložená nehnuteľnosť, ale iba číselné vyjadrenie peňažnej hodnoty majetku, t.j. hodnoty tejto nehnuteľnosti, ktorá bola vložená. V prípade nepeňažného vkladu nehnuteľnosti odovzdaním písomného vyhlásenia vkladateľa sa vklad považuje za splatený. Každá nehnuteľnosť vložená do spoločnosti Q. X. C..S..L.., H..U.. mala na základe znaleckého posudku určitú hodnotu, táto hodnota bola pretransformovaná do akcií spoločnosti. Teda tým, že nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola premenená na akcie sa predali, tak o ich hodnotu sa muselo znížiť základné imanie spoločnosti. Prevodom týchto nehnuteľností neklesol len ich počet, ale aj ich celková hodnota sa znížila o hodnotu tých nehnuteľností, ktoré boli prevedené na iné osoby. Žalobkyňa má za to, že v takomto prípade sa malo postupovať v zmysle Obchodného zákonníka a zákonným spôsobom sa malo s poukazom na vyššie uvedené upraviť základné imanie. Ku odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný v 3. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému v 3. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o bod 1/ odvolania žalobkyne, žalovaný v 3. rade uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa v konaní domáha. Opätovne poukazuje na to, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. Y. T., nadobudol pred vyhlásením konkurzu pod sp.zn.5K/85/2004 na majetok úpadcu Q. X., H..U.., a to kúpnou zmluvou uzavretou so žalovaným v 2. rade, ktorej vklad bol povolený XX. T. XXXX pod č. P.-XXXX/XXXX. Ak by súd v tomto konaní určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z XX. J. XXXX, ktorej vklad bol povolený XX. J. XXXX pod P., je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Žalobca tiež nepreukázal, prečo by právo žalobcu uplatnené v žalobe, bolo bez určenia absolútnej neplatnosti zmluvy z XX. J. XXXX ohrozené alebo jeho právne postavenie by sa stalo neisté. Žalovaný v 3. rade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo 49/2003 (ZSP 75/2003), podľa ktorého „Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla ... .Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.“ Podľa žalovaného v 3. rade s poukazom na vyššie uvedené, aj keby súd vyhovel žalobe, takýto výrok súdu neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu neodstraňuje. Pokiaľ ide o dôvody odvolania uvedené v bode 2/, žalovaný v 3. rade poukazuje na to, že nie je účastníkom Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Z. 01. J. XXXX, ohľadne ktorej podala žalobkyňa návrh na vyslovenie absolútnej neplatnosti, pričom v tomto súdnom spore žalovaný v 3. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože mu nepatrí hmotné právo uplatňované žalobou na súde. Žalovaný v 3. rade nie je právnym nástupcom žalovaného v 1. rade. K bodu 3/ odvolania žalobkyne žalovaný v 3. rade uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vyžiadaním originálu Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, nakoľko doplnenie tohto dokazovania by neovplyvnilo závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v 2. a v 3. rade a nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení. Pokiaľ ide o bod 4/ odvolania žalobkyne, žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že dlžník a zároveň prevodca Q. X., H..U.. riadne a včas zaplatil pohľadávku - zmenkovú sumu v zmysle vlastnej zmenky vystaviteľa Q. X., H..U.. z XX. K. XXXX, a to osobe oprávnenej zo zmenky - nadobúdateľovi O. U., H..U.. (žalovaný v 1. rade), ktorej splatenie bolo zabezpečené zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Bolo preukázané, že dlžná suma nebola veriteľovi zaplatená riadne a včas. Rovnako s poukazom na ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno akceptovať tvrdenie žalobkyne, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá na základe nevýhodných podmienok, keďže ust. § 49 Občianskeho zákonníka neplatí pre vzťah medzi podnikateľskými subjektmi. K bodu 5/ odvolania žalobkyne žalovaný v 3. rade uviedol, že prípadné neupravenie výšky základného imania, či nekonanie valného zhromaždenia, ktoré by malo rozhodovať o znížení základného imania Q. X., H..U.., ako na to poukazuje žalobkyňa, nezakladá neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z XX. J. XXXX. Poukázal zároveň na znenie ust. § 58 ods.1 a § 154 ods.1 Obchodného zákonníka, ako aj § 157 ods.1 Obchodného zákonníka. Žalovaní v 1. a 2. rade ostali v odvolacom konaní nečinní. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p.. Z obsahu odvolania žalobkyne možno vyvodiť odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zároveň sa zaoberal okolnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie v predmetnej veci najpodstatnejšie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, tieto skutkové zistenia boli jednotlivo súdom prvého stupňa preskúmavané vo vzťahu k tomu, či boli relevantné pre rozhodnutie o neplatnosti zmluvy, predovšetkým pri riešení otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom súd prvého stupňa zaujal ku každému z tvrdení jednoznačné stanovisko. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd uvádza: Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, ale len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004). Podľa ustanovenia § 159a O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2010 výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. V sporoch týkajúcich sa nehnuteľností sa často stáva, že predmetná nehnuteľnosť je v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čím sa žalobcovi komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne procesne legitimovaných osôb. Podľa § 44a účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľností bude nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku, okrem iného, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok rozsudku je voči nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie. V súlade s § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (nehnuteľnosť bola prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania na tretiu osobu, ktorá v rozsudku nie je označená ako žalovaný) a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Čo je však v zmysle citovaného zákona podstatné, je, aby k nakladaniu s nehnuteľnosťou došlo v čase po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľností. V preskúmavanej veci došlo k opakovaným prevodom spornej nehnuteľnosti v čase, kedy v príslušnom katastri nehnuteľností nebola zapísaná žiadna informatívna poznámka o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnosti. V období pred spomínanou novelou bola súdna prax ustálená v tom zmysle, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú, ani do budúcnosti; rozhodujúci stav je aj v tomto prípade stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2007, sp. zn. 1 Cdo 91/2006). V danom prípade je zrejmé, že aj keby bolo žalobe vyhovené, stav právnej neistoty žalobkyne by sa neodstránil, pretože na základe rozsudku súdu o platnosti, resp. neplatnosti zmluvy by nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva žalobkyne, prípadne k obnoveniu pôvodných zápisov, keďže v danom prípade boli práva dotknuté ďalšími právnymi zmenami (uzavretím ďalších nadväzujúcich zmlúv), vykonanými v čase, kedy v príslušnom katastri nehnuteľností nebola vedená žiadna informatívna poznámka o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnosti. Jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia žalobkyne je žaloba o určenie vlastníckeho práva, v rámci konania o ktorej by bola posúdená platnosť aj následne uzavretých zmlúv a na základe ktorej by mohlo prísť v prípade kladného rozhodnutia o veci k obnoveniu zápisov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ totiž súd konajúci v sporovom konaní v rámci svojho oprávnenia riešiť predbežnú otázku podľa § 135 ods. 2 O.s.p. z jej riešenia pri rozhodovaní vychádza, musí vykonať k posúdeniu tejto predbežnej otázky rovnaké dokazovanie, ako keby bola podaná žaloba vo veci samej na jej vyriešenie. S prihliadnutím na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy bolo nadbytočné - a v rozpore s hospodárnosťou konania - zaoberať sa hmotnoprávnou stránkou veci. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ani ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne a písomným vyjadrením žalovaného v 3. rade k týmto ďalším dôvodom odvolania, nakoľko pre rozhodnutie vo veci sú už bez právneho významu Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.