Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 19Cbi/61/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7003899893 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7003899893.23 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Vladimírom Hribom, PhD. v právnej veci žalobcu: M.. W. B., S. XX, G., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu H.-U., spol. s r. o., G., M. H. X/A, G., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: 1/ H. C., a. s. G., M. H. X/A, G., IČO: XX XXX XXX, 2/ Z. Z., a. s. G., Z. M. XX, G., IČO: XX XXX XXX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Zbrojničná 12, Košice, o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči konkurzným veriteľom takto r o z h o d o l : Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H.-U., spol. s r. o., G. ako postupcom a H. C., a. s. ako postupníkom vo výške 427,192,25 eur (12.869.593,72 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H.-U., spo. s r. o., G. ako postupcom a H. C., a. s. ako postupníkom vo výške 26.392,50 eur (795.100,50 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H.-U., spol. s r. o., G. ako postupcom a H. C., a. s. ako postupníkom vo výške 81.821,15 eur (2.464.944,20 Sk) je voči konkurzným veriteľom neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2000 uzatvorená medzi H. C., a. s. ako postupcom a H.- U., spol. s r. o., G. ako postupníkom vo výške 535.405,90 eur (16.129.638,40 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovaný v 1. rade je povinný vrátiť do konkurznej podstaty sumu 535.405,90 eur (16.129.638,40 Sk). Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H.-U., spol. s r. o., G. ako postupcom a H., a. s. ako postupníkom vo výške 180.943,40 eur (5.451.100,80 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2000 uzatvorená medzi H. a. s. ako postupcom a H.-U., spol. s r. o., G. ako postupníkom vo výške 43.296,24 eur (1.304.342,50 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovaný v 2. rade je povinný vrátiť do konkurznej podstaty sumu 180.943,40 eur (5.451.100,80 Sk). Žalovaní v 1. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 82,98 eur (2.500,- Sk) do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 2. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 16,60 eur (500,- Sk) do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na začatie konania sa žalobca domáha, aby súd rozhodol, že: 1. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H.-U., spol. s r. o., G. ako postupcom a H. C., a. s. ako postupníkom vo výške 427,192,25 eur (12.869.593,72 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. 2. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H.-U., spo. s r. o., G. ako postupcom a H. C., a. s. ako postupníkom vo výške 26.392,50 eur (795.100,50 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. 3. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H., spol. s r. o., G. ako postupcom a H. C., a. s. ako postupníkom vo výške 81.821,15 eur (2.464.944,20 Sk) je voči konkurzným veriteľom neúčinná. 4. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2000 uzatvorená medzi H. C., a. s. ako postupcom a H., spol. s r. o., G. ako postupníkom vo výške 535.405,90 eur (16.129.638,40 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. 5. Žalovaný v 1. rade je povinný vrátiť do konkurznej podstaty sumu 535.405,90 eur (16.129.638,40 Sk) a zaplatiť žalobcovi trovy konania, všetko do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 6. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.1999 uzatvorená medzi H., spol. s r. o., G. ako postupcom a H., a. s. ako postupníkom vo výške 180.943,40 eur (5.451.100,80 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. 7. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2000 uzatvorená medzi H. a. s. ako postupcom a H., spol. s r. o., G. ako postupníkom vo výške 43.296,24 eur (1.304.342,50 Sk) je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. 8. Žalovaný v 2. rade je povinný vrátiť do konkurznej podstaty sumu 180.943,40 eur (5.451.100,80 Sk) a zaplatiť žalobcovi trovy konania, to všetko do 15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Návrh na začatie konania žalobca odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 žalobca ako postupca, v zastúpení M.. M. D., postúpil na žalovaného v 2. rade zastúpeného, M.. M. D. pohľadávky voči dlžníkovi H., a.s. vo výške 5.451.100,80 Sk. Za postúpenie v zmysle čl. III mal žalovaný v 2. rade uhradiť žalobcovi sumu vo výške 4.216.076,40 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2000 žalovaný v 2. rade ako postupca v zastúpení M.. M. D., postúpil na žalobcu v zastúpení G. T. pohľadávku voči dlžníkovi U. W. U.., X Y. V., F., W. 6, L. vo výške 1.304.342,50 Sk, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2000 v rovnakej výške od Z. H. U... Zmluvou o započítaní pohľadávok zo dňa 17.5.2000 si žalovaný v 2. rade zastúpený M.. M. D. a žalobca započítali vzájomné záväzky a pohľadávky vo výške 1.304.342,50 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2000 žalovaný v 1. rade ako postupca, v zastúpení M.. M. D., postúpil na žalobcu ako postupníka, v zastúpení konateľkou spoločnosti G. T. pohľadávku voči dlžníkovi U. W. U.., X Y. V., F., W. 6, L. vo výške 16.129.638,40 Sk, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2000 v rovnakej výške od Z. H. U.. Zmluvou o započítaní pohľadávok zo dňa 17.5.2000 došlo medzi žalovaným v 1. rade zastúpeným M.. M. D. a žalobcom k vzájomnému započítaniu záväzkov a pohľadávok vo vzájomnej výške16.129.638,40 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 žalobca ako postupca, v zastúpení M.. M. D., postúpil na žalovaného v 2. rade zastúpeného M.. M. D. pohľadávky voči dlžníkovi H., a.s. vo výške 5.451.100.80 Sk. Za postúpenie v zmysle čl. III mal žalovaný v 2. rade uhradiť žalobcovi sumu vo výške 4.216.076,40 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2000 žalovaný v 2. rade ako postupca v zastúpení M.. M. D., postúpil na žalobcu v zastúpení G. T. pohľadávku voči dlžníkovi U. W. U.., X Y. V., F., W. 6, L. vo výške 1.304.342,50 Sk, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2000 v rovnakej výške od Z. H. U... Zmluvou o započítaní pohľadávok zo dňa 17.5.2000 si žalovaný v 2. rade zastúpený M.. M. D. a žalobca započítali vzájomné záväzky a pohľadávky vo výške 1.304.342,50 Sk. Žalobca sa na jednej strane vzdal vedome pohľadávok bonitných a na strane druhej ako plnenie prijal nevýhodné pohľadávky. Prijal pohľadávky, ktoré sú nedokladovateľné, nepreukázateľné a teda nevymožiteľné. Takéto protiplnenie je nulové, predstavuje pre žalovaného stratu. Žalobca v období pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj pred jeho vyhlásením viackrát postupoval podobným spôsobom, pričom vedel o zlej hospodárskej situácii v spoločnosti a o nevýhodnosti prevzatia pohľadávok ako protiplnenie, čím svoju zlú hospodársku situáciu ešte prehĺbil, čo spôsobilo úpadok spoločnosti a poškodenie veriteľov. Správca konkurznej podstaty úpadcu, sa domáha odporovateľnosti vyššie uvedených právnych úkonov z dôvodu, že napriek zlej hospodárskej situácii v spoločnosti úpadcu, ktorá preukázateľne trvala od roku 1998 a v konečnom dôsledku viedla k úpadku žalobcu, boli uzatvorené vyššie uvedené zmluvy o postúpení pohľadávok a započítaní pohľadávok, ktorými boli postúpené pohľadávky vymožiteľné voči spoločnostiam bonitným a do 11.12.2003 fungujúcim a na druhej strane sa prevzali pohľadávky nevýhodné, nevymožiteľné, nepreukázateľné, nedokladované. Vyššie uvedené zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.1999 boli uzatvorené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi žalobcom ako dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v § 15 ods. 4 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom. Zároveň žalovaný v 1. rade H. C., a.s. G., bol jediným spoločníkom v spoločnosti úpadcu od 20.5.1998 do 29.3.2000 a teda jeho majetková účasť v spoločnosti bola 100%, čím sú splnené podmienky § 15 ods. 4 písm. d - e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní. Protihodnotou za postúpenie pohľadávok bolo zo strany žalovaných postúpenie pohľadávok voči spoločnosti U. W. U.., ktorým postúpením sa prevzali pohľadávky nevýhodné, nepreskúmateľné, bez toho, aby k nim boli predložené doklady, faktúry, aby bol preukázaný titul, resp. ich vymožiteľnosť a opodstatnenosť. Potrebné doklady neboli predložené postupcom ani v 30-dňovej zmluvne dohodnutej lehote. Predmet zmluvy je neurčitý, ktorá skutočnosť je podstatnou náležitosťou zmluvy. Vzhľadom na ich neurčitosť a nekonkretizovanosť ich žalobca ani nemôže vymáhať. Žalobca žiadal, aby konajúci súd vyniesol rozsudok, ktorým rozhodne, že horeuvedené zmluvy sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné. Žalovaný uviedol, že žalobca bez adekvátnych dôkazov tvrdí, že žalovaní právnymi úkonmi (o platnosti ktorých sú pochybnosti...) ukrátili veriteľov a zavinili úpadok žalobcu. Toto ničím žalobca nepodložil a nepreukazuje dôkazmi. Väčšina pohľadávok bola postúpená bez „tzv. krátenia“, za 100 % ich nominálnej hodnoty. Toto nebolo ukracovaním veriteľovej pohľadávky, ale bežným právnym úkonom. Žalobca nedokazuje dôkazmi, že takéto úkony sú nevýhodné. Chýba patričná dokumentácia, dôkazy a posudky odborníkov. Dôkazné bremeno týchto skutočností žalobca neuniesol. Ak žalobca ďalej vidí odporovateľnosť právnych úkonov žalovaných v ust. § 15 ods. 4 a 5 ZKV, potom musí dokázať príčinnú súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a úpadkom dlžníka, ak dlžník už nebol v úpadku pred vykonaním právneho úkonu. Žalovaní v tejto súvislosti namietajú premlčanie podľa § 15 ods. 5 ZKV, ale aj podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaní v 1/ a 2/ rade zhodne navrhujú žalobu na určenie neúčinnosti právnych úkonov voči konkurzným veriteľom z 11.12.2003 v celom rozsahu zamietnuť. V priebehu konania vzniesol právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade námietku premlčania. Súd považuje námietku o premlčaní nároku žalobcu za neopodstatnenú. Podľa § 15 ZKV plynutie trojročnej lehoty sa počíta spätne od vyhlásenia konkurzu a nie od podania návrhu na začatie konania na súd. V danom prípade konkurz na majetok dlžníka H.-U., spol. s r. o., G. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5K 26/00 zo dňa 11.12.2000. Návrh na začatie konania na určenie neúčinnosti právnych úkonov voči konkurzným veriteľom bol podaný 11.12.2003. Právne úkony, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha sú zo dňa 20.8.1999 a 17.5.2000, teda v trojročnej lehote pred vyhlásením konkurzu. V prípade, ak by sa akceptoval názor právneho zástupcu žalovaných na plynutie premlčacej lehoty od nápadu veci na súd, bolo by to v rozpore s ust. § 15 a 16 ZKV. Dlžník by sa totiž mohol zbaviť svojho majetku, ak by prípadné prieťahy v konaní využil vo svoj prospech. Zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý je lex specialis, ustanovuje ako relevantný začiatok lehoty deň vyhlásenia konkurzu a nie nápadu veci na súd. V tomto smere je rozdiel medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom o konkurze a vyrovnaní, lebo podľa § 42a Občianskeho zákonníka trojročná lehota sa počíta od urobenia úkonu, ktorému sa má odporovať. Pre podanie odporovacej žaloby platí všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca podal žalobu na súde v tejto dobe vzhľadom na deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený. Podľa ust. § 15 ods. 4 ZKV písm. d/ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písm. a/ a b/ štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom. Odporovať je možné iba právnemu úkonu, ktorý dlžník vykonal pred vyhlásením konkurzu, ak ukrátil uspokojenie pohľadávky svojho konkurzného veriteľa. Právoplatnosťou uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu dlžník stráca dispozičné oprávnenie s majetkom tvoriacim podstatu. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový a právny stav. Na majetok dlžníka obchodnú spoločnosť H.-U. spol. s r.o. bol uznesením KS v Košiciach zo dňa 11.12.2000 č.k. 5K 26/00 vyhlásený konkurz. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha právnej neúčinnosti horeuvedených zmlúv, ako aj vrátenia sumy 34.180.187,90 Sk do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca odporoval právnym úkonom v lehote podľa § 15 ods. 2 ZKV, preto námietka žalovaných, že žaloba nebola uplatnená včas, nie je dôvodná. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že horeuvedené zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté a že tieto zmluvy boli podpísané za postupcu ako aj postupníka M.. M. D. predsedom predstavenstva žalovaných obchodných spoločností. Sporným zostalo, či uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok boli naplnené podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 15 ods. 1 a ods. 4 ZKV. Z vyššie citovaného ustanovenia § 15 ods. 4 ZKV vyplýva, že úspešne možno odporovať právny úkon, len ak bol urobený medzi dlžníkom a osobami uvedenými v § 15 ods. 4 ZKV pod písm. a/ až e/. Preukázanie úmyslu ukrátiť týmto právnym úkonom veriteľa a preukázanie, že druhá strana poznala úmysel, nie je potrebné. V čase uzatvárania zmlúv o postúpení pohľadávok bol M.. M. D. predsedom predstavenstva žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. a/ ZKV, bola splnená podmienka podať odporovateľnú žalobu. V konaní bolo preto potrebné skúmať, či bola splnená aj ďalšia podmienka a to, že by horeuvedenými právnymi úkonmi došlo podstatným spôsobom k ukráteniu veriteľov žalobcu. Právo podať odporovaciu žalobu môže byť úspešné len vtedy, keď úkonom dlžníka došlo k ukráteniu veriteľa pohľadávky. Ak by mal dlžník dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa, nie je možné úspešne právny úkon dlžníka napadnúť. V konkurznom konaní je ukrátenie pohľadávky potrebné hodnotiť z pohľadu všetkých konkurzných veriteľov. Nakoľko v priebehu súdneho konania právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vzniesol aj námietku neplatnosti právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha, súd pri posudzovaní platnosti uvedených právnych úkonov vychádzal z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2011 č. k. 5Obo/52/2011. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že účastníci zmlúv o postúpení pohľadávok mali vedomosť konkrétne, ktoré pohľadávky sú predmetom postúpenia, keďže ďalším úkonom došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Samotná skutočnosť, že zmluvy o postúpení pohľadávok nemajú prílohy, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Súd je v novom konaní viazaný podľa § 226 O.s.p. právnym názorom odvolacieho súdu. Súd preto v novom konaní považoval uvedené zmluvy o postúpení pohľadávok na platne uzavreté. Súd v novom konaní preskúmal len obsah zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.8.1999 vo výške 795.100,50 Sk a po preskúmaní uvedenej zmluvy dospel k záveru, že sa jedná o platne uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky. Samotný fakt, že príloha k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávky nie je podpísaná zmluvnými stranami, nemá vplyv na platnosť uvedenej zmluvy. Súd sa v novom konaní len zaoberal ďalej tým, či postúpením horeuvedených pohľadávok došlo ku kráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Súd z predložených písomných dôkazov ako aj prednesu správcu konkurznej podstaty a právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade sa v plnom rozsahu stotožnil s obsahom návrhu na začatie konania, že postúpením pohľadávok došlo ku kráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. O tom, že konkurzní veritelia boli v konaní ukrátení, svedči skutočnosť, že v konkurznom konaní neboli nároky úpadcu - žalobcu uspokojené, a tak sa nestalo ani po podaní návrhu na začatie konania. Dlžník - spoločnosť H., a. s. k 31.12.1999 vykazovala majetok celkom 98.591 mil. Sk, a ako vyplynulo z dostupných dokladov, výročnej správy vývoja spoločnosti na rok 2000, spoločnosť mala ešte uzavretých 12 živých leasingových zmlúv, čo predstavovalo sumu v leasingových cenách predmetov leasingu 90.856.000,- mil. Sk. Aj keď vykazovala daňovú stratu, spoločnosť mala majetok, aktíva vo výške 154.319.000,- Sk. Za rok 2003 bol vykazovaný majetok spoločnosti 18.530.000,- Sk, spoločnosť bola zisková, mala stanovenú daňovú povinnosť 435.000,- Sk, majetok sa účtovne znižoval odpisovaním, vytváraním opravných položiek k pohľadávkam z obchodného styku, k vlastným spoločnostiach, výsledok hospodárenia pred zdanením bol za rok 2004 zisk 7.740.000,- Sk. Spoločnosť bola živá ešte v roku 2007, 2008. Za rok 2007 bola v pluse (čl. 152), taktiež za rok 2008 vykazovala zisk, základ dane bol v sume 548.868,- Sk, stanovená dňa 104.284,- Sk (čl.158 spisu). Dlžník H. T., a. s. (Z. stavby, a. s., G.) - spoločnosť existovala a existuje aj v súčasnom období. O bonitosti svedčia aj daňové priznania a predložené doklady. Spoločnosť za rok 1999 bola aktívna, rozširovala svoje aktivity, nakupovala HIM, prevzala zmluvy o finančnom leasingu, mala obrat 3.066.000,- Sk. Spoločnosť bola živá, bonitná, mala majetok v roku uzatvárania zmlúv o postúpení pohľadávky, aj v čase podania žaloby, ale aj v rokoch 2007 (čl. 142 spisu - zákl. dane 2.610.370,- Sk, daň na úhradu 495.970,- Sk). Predmetná skutočnosť je nesporná z účtovných dokladoch, výkazu zisku, majetku. Pohľadávka dlžníka bola vymožiteľná. Dlžník U. W. U.., W. 6, L., ktorého pohľadávku prevzal žalobca od žalovaného v 1. rade H. C. ako postupcu v zastúpení M.. M. D., vo výške 535.405,91 Eur (16.129.638,40 Sk) a taktiež od postupcu žalovaného v 2. rade H. T. vo výške 1.304.342,50 Sk (43.296,24 eur) bol dňom 1.12.2000 vymazaný, spoločnosť bola zrušená. Žalobca prevzal nebonitnú, nevymožiteľnú pohľadávku. H. nadobúdal pohľadávku voči spoločnosti, ktorá bola v postupnom úpadku. P. žalovaní túto pohľadávku prevzali samostatnými Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2000 od postupcu spoločnosti Z. H. U.., I. a hneď dňa 17.5.2000 ju aj postúpili na H.-U. a v ten istý deň si ju aj započítali. Personálne prepojenie štatutárneho zástupcu s osobou M.. D. potvrdzuje, že za postupcu, aj za postupníka ale aj za dlžníka vystupoval a bol ako štatutárny zástupca M.. J. D., ktorý si ako osoba štatutárny orgán previedol, prevzal z H.-U., s. r. o. záväzky svojich vlastných spoločností. Za spoločnosť H. C. podpisoval štatutár M.. D. M., zakladajúci spoločník spoločnosti H.-U., spol. s r. o. G.. Spoločnosť H. C. v zas. M.. D. si započítala pohľadávku voči dlžníkovi H. a. s. a H. a. s., v ktorých bol štatutár M.. D.. Za spoločnosť H. a. s., ktorý bol pri Zmluvách 1-3 ako dlžník, pri ďalšej Zmluve, ktorá sa podpisovala tiež dňa 20.8.1999, už vystupovala táto spoločnosť ako postuca v zastúpení štatutár M.. M. D., sa postupovala pohľadávka dlžníka H. a.s., v ktorej bol štatutár tiež M.. D.. Taktiež bola preukázaná majetková účasť. Z. H. C. a. s., na koho sa postupovali pohľadávky bola 100% spoločníkom H.-U., spol. s r. o. M.. D., ktorý ako štatutár v uvedených spoločnostiach podpisoval predmetné zmluvy, musel poznať stav svojich spoločnosti, za ktoré konal, a aj ako štatutár úpadcu musel vedieť o stave H.-U., v ktorej v čase podpisovania zmlúv aj prevádzal 100% podiel účasti spoločníka. M.. D. je aj naďalej štatutárom tých spoločnosti, tých dlžníkov, ktorých sa pohľadávka postupovala, ktorá z H.-leas odišla. K uzatváraniu Zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorými prišla do H. pohľadávka nebonitná došlo 17.5.2000, a v ten istý deň sa podpisovali aj Zmluvy o započítaní pohľadávky a záväzku (návrh na konkurz bol podaní 27.3.2000, predbežný správca bol ustanovený 1.6.2000 a upozornenie Krajského súdu o zdržaní sa konania je zo dňa 4.4.2000). V zmysle Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými preberali žalovaní pohľadávky svojich spoločnosti, mal žalovaný v 1. rade zaplatiť žalobcovi za prevzaté pohľadávky odplatu 100% z celkovej sumy t. j. 535.405,91 eur (16.129.638,40 Sk), ktorá suma mala byť uhradená žalobcovi do 13 mesiacov od podpisu zmluvy a podľa druhej zmluvy do 15 rokov odo dňa podpísania zmluvy a žalovaný v 2. rade mal zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 180.943,40 eur (5.451.100,80 Sk). Spolu v roku 2009 predmetnými zmluvami odišli na žalovaných pohľadávky dlžníkoch bonitných, vlastných spoločnosti vo výške 716.349,30 eur (21.580.739,20 Sk). Túto sumu, odplatu žalovaní nezaplatili, ale postúpili na žalobcu zmluvou zo dňa 17.5.2000 pohľadávku nebonitnú, nevymožiteľnú dlžníka U. W., ktorý neexistuje. Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli pohľadávku na dlžníka U. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.5.2000 od Z. H. U.. I. v rovnakej výške a dňa 17.5.2000 ju už postupujú na žalobcu a súčasne aj dochádza k započítaniu. Súd vzhľadom na uvedené neakceptoval tvrdenie právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že horeuvedenými zmluvami o postúpení pohľadávok nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Uvedené tvrdenie právneho zástupcu žalovaných by bolo možné považovať za opodstatnené len v prípade, ak by dlžník úpadcu uspokojil. Podľa § 16 ods. 4 ZKV všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Pretože žalobca s úspechom odporoval právnym úkonom, súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade vrátiť do konkurznej podstaty to, o čo sa odporovateľnými právnymi úkonmi majetok žalobcu ukrátil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania pozostávajú len zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 99,58 eur. Vzhľadom na výsledok v konaní, súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 82,98 eur a žalovaného v 2. rade 16,60 eur. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.