KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozhodnutieKrajský súd Košice15. 4. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 12Cbi/101/2005 z 15. 4. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Košice z 15. apríla 2012, sp. zn. 12Cbi/101/2005, ECLI:SK:KSKE:2012:7005202108.8

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12Cbi/101/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7005202108
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7005202108.8

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Drahomírou Brixiovou v právnej veci žalobcu: R.. R. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. 9, N., proti žalovanému: V.. V. Q., B. 5, N., správca konkurznej podstaty úpadcu
W. M. - M. M., N. XX, N., IČO: XX XXX XXX o vyplatenie 2.808,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.808,- eur so 6% úrokom z omeškania od 25.4.2005 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 125,47 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predchodca žalobcu sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.509,46 eur (75.600,- Sk). Po
podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu Z. J., K. na žalobcu R.. R. W., s
ktorým súd pokračoval v konaní po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia zo dňa 15.1.2009 o zámene
účastníkov konania na strane žalobcu.

V priebehu konania na súde žalobca zmenil žalobný petit tak, že požaduje od žalovaného zaplatenie
2.808,- eur (84.594,- Sk) namiesto pôvodnej sumy 2.509,46 eur.

Súd uznesením zo dňa 3.5.2010 pripustil zmenu návrhu tak, aby žalovaný vydal žalobcovi bezdôvodné
obohatenie v sume 2.808,- eur (84.594,- Sk) so 6 % úrokom od 25.4.2005 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že podaním zo dňa 6.5.2002 si voči úpadcovi uplatnil jednostranné
započítanie vzájomných pohľadávok vo výške 2.402,84 eur (72.388,- Sk). Dňa 10.7.2002 bývalý správca
konkurznej podstaty úpadcu W. M. - M. M. - JUDr. Z. Z. zaslal žalobcovi oznámenie o neuznaní právneho
úkonu - zápočtu a dlžnú sumu, ktorú žalobca zaplatil, začal vymáhať. Rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č. k. 1Cbi/3/2004-35 zo dňa 25.8.2004 bolo určené, že právne úkony započítania pohľadávok
medzi žalobcom a úpadcom sú platné a ich neuznanie žalovaným nebolo v súlade s právom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 4.11.2004.

Na základe citovaného právoplatného rozsudku žalobca si uplatnil žalobou vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Žalovaný podaním zo dňa 15.3.2007 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že nevie identifikovať výšku
požadovanej sumy ako bezdôvodné obohatenie. Súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku.



Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, dokladmi pripojenými k žalobe a zistil tento
skutkový stav:

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, oznámení o postúpení pohľadávky a vzájomného započítania
pohľadávok zo dňa 6.5.2002, zo zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zo dňa 25.7.2001 súd zistil,
že pôvodný žalobca Z. J. postúpil na postupníka R.. R. W. pohľadávku voči dlžníkovi W. M. - M. M. v
sume 2.402,84 eur (72.388,- Sk), ktorá vyplýva zo zmluvy o správe peňažných prostriedkov R 102*00280
zo dňa 11.3.2002. Postúpenie pohľadávky oznámil žalobca písomne dňa 6.5.2002 aj dlžníkovi. Dňa
6.5.2002 súčasne oznámil žalobca dlžníkovi, že započítava svoju pohľadávku s pohľadávkou dlžníka.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.5.2002 vyhlásil na majetok dlžníka W. M. - M. M. konkurz
a za správcu konkurznej podstaty ustanovil V.. Z. Z.. Uznesením zo dňa 6.4.2004 bola ustanovená za
správkyňu konkurznej podstaty úpadcu W. M. - M. M. V.. N. L. a uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 15.6.2011 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu W. M. - M. M. ustanovený V.. V. Q..

Pôvodný správca konkurznej podstaty V.. Z. Z. neuznal jednostranný zápočet vzájomných práv a
záväzkov vo výške 2.402,84 eur (72.388,- Sk) voči Z. J., ktorému uvedenú skutočnosť oznámil podaním
zo dňa 10.7.2002.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Cbi/3/2004-35 zo dňa 25.8.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.11.2004, určil, že právne úkony započítania pohľadávok medzi Z. J. (predchodom
žalobcu) a úpadcom W. M. - M. M. vo výške 72.388,- Sk je platné.

Pôvodný žalobca Z. J. postúpil svoju pohľadávku na postupníka R.. R. W..

Uznesením č. k. 12Cbi/101/2005-39 zo dňa 15.1.2009 Krajský súd v Košiciach pripustil na strane žalobcu
zámenu účastníkov z pôvodného žalobcu Z. J. na R.. R. W., s ktorým pokračoval v konaní.

Uznesením č. k. 12Cbi/101/2005-58 zo dňa 3.5.2010 pripustil Krajský súd v Košiciach zmenu návrhu
tak, aby bezdôvodné obohatenie v sume 2.808,- eur (84.594,- Sk) s príslušenstvom -6% úrokom od
25.4.2005 do zaplatenia vydal žalovaný žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 v znení zmien a doplnkov, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 458 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.



Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 písm. f) zák. č. 328/1991 Z.z. v znení zmien a doplnkov o konkurze a vyrovnaní (ďalej
ZKV) v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate.

Podľa § 31 ods. 3 písm. a) ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Vychádzajúc z prevedeného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom tohto konania je
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.808,- eur (84.594,-Sk) so 6% úrokom z
omeškania. Pohľadávku žalobca nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok od Z. J., ktorú žalovaný
nespochybnil. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, mal súd za preukázané, že
predchodca žalobcu Z. J. zaplatil úpadcovi v dňoch 27.7.2001 do 6.4.2004 sumu 1.944,16 eur (58.570,-
Sk) na istine a 863,83 eur (26.024,- Sk) na úroku, ako to vyplýva zo splátkovej disciplíny k pôžičke č.
3101*00016, ktorú predložila na pojednávaní dňa 4.11.2009 žalovaná. Uvedené plnenie bolo na dlh,
ktorý zanikol plnením bez právneho dôvodu v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný tak získal bezdôvodné obohatenie prijatím sumy 2.808,- eur, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi
nárok na jeho vydanie, ktoré je pohľadávkou proti podstate podľa § 31 ods. 3 písm. a) ZKV.

Námietka žalovaného ohľadne premlčania uplatneného nároku nie je opodstatnená z dôvodu, že
žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil v zákonom stanovenej objektívnej aj
subjektívnej premlčacej lehote v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu. V predmetnej veci za uvedený deň súd považoval deň, keď rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Cbi/3/2004-35 zo dňa 25.8.2004 nadobudol právoplatnosť a to dňa
4.11.2004. Až na základe tohto rozhodnutia sa účastníci dozvedeli nepochybne o zániku dlhu, ktorý bol
splnený duplicitne. Žalobca žalobu podal na súde 25.4.2005.

Súd na základe zistených a vyššie uvedených skutočností preto rozhodol o nároku žalobcu, čo sa týka
istiny tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj nárok na zaplatenie 6% úroku z omeškania od 25.4.2005 do
zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia prvý deň po tom, čo uplynula
lehota stanovená veriteľom na splnenie peňažného plnenia. Žalobca však požadoval úrok z omeškania
až odo dňa podania žaloby, t. j. od 25.4.2005. Preto súd v zmysle citovaných ustanovení priznal žalobcovi



aj zákonný úrok z omeškania vo výške 6% za obdobie od 25.4.2005 do zaplatenia. Vychádzal pritom zo
základnej úrokovej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v sume 125,47 eur v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.