Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Cbi/9/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7008201135 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Varhalíková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7008201135.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Gabrielou Varhalíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XX, 2/ F. J., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T. č. XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Cehelníkom, advokátom, Konštantínova 6, Prešov, proti žalovanému: P.. P. I., T. 3, A., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Q., výrobné družstvo so sídlom L. XX, B., IČO: XX XXX XXX, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu takto r o z h o d o l : Zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Q., výrobné družstvo v konkurze so sídlom L. XX, B., IČO XX XXX XXX, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2K/18/1998 vylučuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. územie B., obec B., okres B., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 426 m2; parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2, parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2; parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2; parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2; parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 778 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 852 m2. Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. Žalovaný je povinný uhradiť na účet tunajšieho súdu č.ú. 7000146773/8180, VS 8050732213, KS 0558, ŠS 7008201135 súdny poplatok v sume 99,50 eur z konkurznej podstaty úpadcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Predmetom konania je žalobcami uplatnené právo v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien (ďalej len ZKV). Žalobcovia v 1. a 2. rade podanou žalobou zo dňa 11.7.2008 doručenou súdu dňa 14.7.2008 žiadali, aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Q., výrobné družstvo so sídlom L. XX, B., IČO: XX XXX XXX nehnuteľný majetok uvedený vo výroku tohto rozsudku, čo odôvodnili tým, že sú jeho vlastníkmi, čo vyplýva aj z evidencie nehnuteľností, v ktorej sú vedení ako vlastníci, a to titulom kúpy, čo dokladovali predloženými kúpnymi zmluvami. Ďalej uviedli, že žalovaný uvedené nehnuteľnosti zapísal do súpisu konkurznej podstaty z dôvodu, že úpadca mal uvedené nehnuteľnosti v nepretržitej držbe od svojho vzniku, že v rokoch 1969 a 1970 mal úpadca doručiť Stredisku geodézie v Bardejove kúpne zmluvy o prevode vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, avšak k zápisu prevodu nemalo dôjsť. Podľa názoru žalobcov sú tieto tvrdenia žalovaného len účelové, pretože je viac ako pochybné tvrdiť, že zmeny dali na zápis v rokoch 1969-1970 a od toho času by nik z kompetentných pracovníkov úpadcu nezistil, že nie sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností. Pokiaľ teda žalovaný túto skutočnosť zistil, dotazovali sa, prečo nepodal žalobu o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ale vyslovene protiprávne ich zapísal do súpisu konkurznej podstaty, hoci vedel, že ich vlastníkmi sú žalobcovia na základe právoplatných kúpnych zmlúv. Zdôraznili, že nehnuteľnosti v tomto incidenčnom spore nikdy neboli vo vlastníckej dispozícii žalovaného ani pred jeho úpadkom. Vlastnícky patria výlučne žalobcom titulom riadne naplnenej kúpy od mesta B. podľa právoplatných rozhodnutí Správy katastra B. o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (V XXXX/XXXX, V XX/XXXX, V XXXX/XXXX a V XXXX/ XXXX). Ďalej uviedli, že vlastnícky právnym predchodcom žalobcov v 1. a 2. rade podľa dostupných historických zápisov bolo vždy mesto B. a taký právny stav bol rešpektovaný každým. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.4.2009 potvrdil, že správca konkurznej podstaty nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, zapísal do konkurznej podstaty podľa 19 ods. 1 ZKV a žalobcovia na výzvu súdu podali žalobu, ktorou sa domáhajú ich vylúčenia z konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného. Tvrdil, že je a zrejme medzi účastníkmi nesporné, že úpadca vznikol zapísaním do bývalého podnikového registra dňa 27.5.1952 a aj na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, postavil administratívne a výrobné priestory, ktoré v tom čase boli vo vlastníctve štátu. Zastával názor, že stavby ako na všetkých, tak aj na týchto nehnuteľnostiach boli postavené za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredný občiansky zákonník - SOZ). Citujúc ustanovenie § 498, teraz už § 854 zák. č. 40/1964 Zb. (OZ) vyvodil, že právne vzťahy týkajúce sa stavby a pozemku prichodí posudzovať podľa Stredného občianskeho zákonníka, a to ust. § 125 alebo nasl. až do § 129 SOZ. Tieto ustanovenia upravujú nadobudnutie vlastníctva veci spracovaním. Následkom vývoja po prijatí Stredného občianskeho zákonníka sa tieto ustanovenia začali používať aj na právne vzťahy pri nehnuteľnostiach, teda v podstate na stavbu na cudzom pozemku, ktorá so zreteľom na konštrukciu práva stavby ako vecného práva nebola upravená. Samotná prax však pociťovala absenciu tejto právnej úpravy, o čom svedčí to, že už v roku 1953 bolo v Zbierke rozhodnutí vydané rozhodnutie pod č. 155, ktoré pripustilo aplikáciu týchto ustanovení per analogiam legis. Skutočnosť, že túto právnu úpravu možno použiť aj v súčasnosti, okrem tých ustanovení, ktoré predpokladajú konštitutívne rozhodnutie, teda kde mohol rozhodnúť len súd (napr. § 127) preukazuje aj rozsudok 5Cz/29/64, ktorý bol uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 47/1964. Citujúc ustanovenie § 125 Stredného občianskeho zákonník uviedol, že úpadca, ktorý vznikol v roku 1952 bol takouto socialistickou právnickou osobou. Keďže sa stal stavbou na cudzom pozemku vlastníkom tohto pozemku, náleží vec do konkurznej podstaty úpadcu a vylučovacia žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ by boli pochybnosti o tom, či bol úpadca dobromyseľný alebo nie, poukázal na ustanovenie § 126 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak uvedenie veci do predošlého stavu nie je dobre možné, najmä ak tomu bráni povaha výrobku alebo všeobecný záujem, stane sa vlastníkom výrobku ten, podiel ktorého v ocenených peniazoch je najväčší. Pri určení ceny podielu sa vezme do úvahy aj hodnota vytvorená prácou. Uviedol, že v tomto prípade žalovaný dokáže, že podiel jeho daný prácou a materiálom bol vyšší ako cena pozemku v čase stavby. Z uvedených dôvodov mal za to, že úpadca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu spracovaním, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ich písomných stanovísk, ako aj dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené, obsahom pripojených spisov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cbi/8/2008 a sp. zn. 2Cbi/7/2008 a zistil tento skutkový stav: Súd zistil, že na majetok úpadcu Q., výrobné družstvo so sídlom L. XX, B., IČO: XX XXX XXX bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K 18/98-5 zo dňa 22.5.1998 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ján Jurč. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K 18/98-433 zo dňa 6.5.2009 bol správca JUDr. Ján Jurč odvolaný a bol ustanovený správca JUDr. Jana Závodská, s ktorou súd pokračoval v konaní ako so žalovanou. Správca konkurznej podstaty JUDr. Ján Jurč podaním zo dňa 5.5.2008, doručeným konkurznému súdu dňa 7.5.2008, teda 10 rokov po vyhlásení konkurzu, doplnil aktíva konkurznej podstaty a do súpisu zapísal okrem iného aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX, kat. územie B., parcely C. XXXX/X o výmere 426 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/XX o výmere 558 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/XX o výmere 132 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/XX o výmere 84 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/XX o výmere 235 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/ XX o výmere 390 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/XX o výmere 386 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/XX o výmere 778 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C. XXXX/XX o výmere 852 m2 - zastavané plochy a nádvoria s poznámkou, že ako vlastníci sú uvedení J. V. a F., rod. Q. v podiele 1/1. Uznesením zo dňa 20.5.2008 súd uložil žalobcom v 1. a 2. rade, aby do 15 dní od doručenia uznesenia podali na Krajskom súde v Košiciach proti správcovi konkurznej podstaty JUDr. Jánovi Jurčovi žalobu na vylúčenie uvedených nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty. Uznesenie žalobcovia prevzali dňa 4.7.2008. Z výpisu LV č. XXXXX, kat. územia B., obec B., okres B. súd zistil, že k parcelám registra „C“, evidovaným na katastrálnej mape, a to k parc. č. XXXX/X, k parc. č. XXXX/XX, k parc. č. XXXX/XX, k parc. č. XXXX/ XX, k parc. č. XXXX/XX, k parc. č. XXXX/XX, k parc. č. XXXX/XX, ako aj k stavbe súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX - kompresorovňa sú vedení ako vlastníci J. V. a F. J., rod. Q. v podiele 1/1, a to titulom kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX, kúpnej zmluvy V XX/XXXX, kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX a kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, žalobcovia dokladovali aj predložením kúpnych zmlúv uzatvorených podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.2006 uzavretej medzi F. B. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi súd zistil, že predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľností - pozemku parc. č. C. XXXX/ XX o výmere 778 m2, pôvodne vedeného na LV č. XXXX, kat. územie B., predáva kupujúcim uvedenú nehnuteľnosť do ich výlučného vlastníctva. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 568,12 Sk za m2, čo za predmet prevodu predstavuje sumu 441 998,00 Sk. Z obsahu zmluvy tiež vyplýva, že na predmetnú nehnuteľnosť sa neviažu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti, ako aj to, že tento prevod schválilo Mestské zastupiteľstvo v B. na svojom zasadnutí dňa 16.12.2004 uznesením č. XXX/XXXX. Kupujúci nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnueľnosti vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený Správou katastra B. dňa 3.1.2007 pod č. V XXXX/XXXX. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 13.1.2006 uzavretej medzi Mestom B. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi súd zistil, že predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľností - pozemku parc. č. C. XXXX/XX o výmere 132 m2, pozemku parc. č. C. XXXX/XX o výmere 558 m2, pozemku parc. č. C. XXXX/XX o výmere 469 m2, pôvodne vedených na LV č. XXXX, kat. územie B., predáva kupujúcim nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 132 m2, pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 558 m2 a pozemok na základe GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 15.12.2005 parc. č. C. XXXX/XX o výmere 386 m2 do ich výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 611 789,00 Sk. Z obsahu zmluvy tiež vyplýva, že na predmetné nehnuteľnosti sa neviažu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti, ako aj to, že tento prevod schválilo Mestské zastupiteľstvo v B. na svojom zasadnutí dňa 24.6.2004 uznesením č. XX/XXXX, dňa 8.9.2005 uznesením č. XX/ XXXX a dňa 20.12.2005 uznesením č. XXX/XXXX. Kupujúci nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený Správou katastra B. dňa 9.2.2006 pod č. V XX/XX. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 13.7.2007 uzavretej medzi Mestom B. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi súd zistil, že predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľností - pozemku parc. č. C. XXXX/X o výmere 516 m2, pozemku parc. č. C. XXXX/XX o výmere 84 m2, pozemku parc. č. C. XXXX/XX o výmere 235 m2, pozemku parc. č. C. XXXX/XX o výmere 2644 m2 a pozemku parc. č. C. XXXX/XX o výmere 576 m2, pôvodne vedených na LV č. XXXX, kat. územie B., predáva kupujúcim, a to nehnuteľnosti - pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 84 m2, pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 235 m2 a na základe GP č. XXXXXXXX-X/XXXX zo dňa 19.6.2007 pozemok parc. č. C. XXXX/ X o výmere 426 m2, pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 390 m2 a pozemok novovytvorené parc. č. C. XXXX/XX o výmere 852 m2 do ich výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 1 130 841,00 Sk. Z obsahu zmluvy tiež vyplýva, že na predmetnej nehnuteľnosti nie sú žiadne ťarchy, bremená, nie sú zaťažené nijakými právami tretích osôb a nie sú predmetom súdneho konania. Kupujúci nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený Správou katastra B. dňa 6.8.2007 pod č. V XXXX/XXXX. Žalobca v 1. rade aj v mene svojej manželky - žalobkyne v 2. rade, ktorá sa vzhľadom na svoj zdravotný stav a doporučenie lekára nevedela zúčastniť súdneho pojednávania, v priebehu konania zotrval na podanej žalobe, ako aj na písomných stanoviskách učinených v priebehu konania a v zmysle aj predložených listinných dôkazov žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa domáhajú, nadobudli dobromyseľne formou verejnej súťaže a tieto následne na základe kúpnopredajných zmlúv, ktorých vklad bol príslušnou správou katastra aj povolený, nadobudli a stali sa ich vlastníkmi. Z vyššie uvedeného dôvodu ako vlastníci týchto nehnuteľností, považovali konanie správcu konkurznej podstaty JUDr. Jurča za nesprávne, pokiaľ tieto nehnuteľnosti zapísal do majetku konkurznej podstaty. Pozemky, ktoré nadobudli do vlastníctva, vždy boli vo vlastníctve Mesta B. a nepatrili žiadnym súkromným vlastníkom. Zdôraznil, že ešte pred kúpou uvedených nehnuteľností boli stretnutia, kde aj za prítomnosti povereného zástupcu JUDr. Jána Jurča bolo prednesené, že pokiaľ ide o budovy na týchto pozemkoch, tieto budú predávané SNAHOU, výrobné družstvo a pokiaľ ide o pozemky pod týmito budovami, ktoré sú vo vlastníctve mesta, že tieto bude predávať mesto. Už v tom čase teda JUDr. Ján Jurč nespochybňoval vlastníctvo mesta a boli uzrozumení s tým, že ide o majetok mesta. Pokiaľ by boli akékoľvek pochybnosti o tom, že by mesto nemalo byť vlastníkom, neboli by tieto nehnuteľnosti kupovali. Zastával názor, že v dobrej viere uvedené nehnuteľnosti kúpili od vlastníka a riadnym spôsobom nadobudli vlastníctvo k týmto pozemkom. Poukázal na to, že aj zástupca JUDr. Jána Jurča p. O. odkúpil časť pozemkov od mesta, keďže mesto predávalo najprv pozemky pod budovami a následne predávalo pozemky priľahlé. Pokiaľ by bolo spochybniteľné vlastníctvo mesta, mal za to, že ani zástupca O. by tieto pozemky nekupoval. Ďalej uviedol, že v čase vyhlásenia verejnej súťaže mesto predávalo pozemky ako celok, čo znamenalo, že pokiaľ chceli kúpiť nezastavané pozemky, bolo nevyhnutné kúpiť aj pozemky, ktoré boli zastavané budovami a z ich strany ide o vlastníctvo takéhoto pozemku asi v rozsahu 1/4-iny nadobudnutého vlastníctva. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania poukázal na konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2Cbi/7/2008, kde účastníkom konania je Mesto B. proti SKP Q., výrobné družstvo Bardejov, uviedol, že v uvedenom konaní ide o vylúčenie nehnuteľností, ktoré sa týkajú vlastníctva mesta a nie o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, teda vlastníctva žalobcov. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že z jeho strany nikdy nebolo spochybňované to, že žalobcovia uzavreli riadne kúpnopredajné zmluvy a že predmetné nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne do svojho vlastníctva, napriek tomu zotrval na pôvodnom stanovisku doručenom súdu dňa 16.4.2009, ako aj na tej skutočnosti, že správca konkurznej podstaty JUDr. Jurč ako predchádzajúci správca, zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu zastávajúc názor vyjadrený v uvedenom podaní. Zároveň potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by sa úpadca v minulosti, prípadne prostredníctvom správcu konkurznej podstaty domáhal určenia vlastníckeho práva súdnou cestou k predmetným nehnuteľnostiam. V rámci prebiehajúceho konania poukazoval len na to, a to aj v súvislosti so sporom vedeným na Krajskom súde v Košiciach, že Mesto B. nebolo v celom rozsahu vlastníkom tých nehnuteľností, ohľadne ktorých prebieha konanie v mnohých sporoch. Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k tomuto právnemu záveru: Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do konkurznej podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami, alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec do súpisu nemala zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správca konkurznej podstaty zaradí do súpisu konkurznej podstaty každú vec, o ktorej má za to, že patrí alebo môže patriť do podstaty, aj keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patrí. Osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do konkurznej podstaty, je oprávnená podať vylučovaciu žalobu v zmysle § 19 ods. 2 ZKV na základe toho, že vec bola správcom konkurznej podstaty zahrnutá do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Zapísané veci môžu byť zo súpisu konkurznej podstaty vylúčené, ak nedošlo k vyriešeniu spornej otázky mimosúdnou dohodou uzavretou so správcom konkurznej podstaty, alebo ak nevyhovel správca konkurznej podstaty dobrovoľne námietkam osoby, ktorá u neho uplatnila svoje práva k veci, len na základe rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o vylúčenie veci zo súpisu podstaty podanej proti správcovi konkurznej podstaty. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňažovanie majetku patriaceho do podstaty. Vylučovacia žaloba sa spravidla opiera o vlastnícke právo, ale výrokom rozhodnutia sa nerieši vlastnícke právo k veci. V konaní nebolo sporné, že pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. Ján Jurč podaním zo dňa 5.8.2008 (10 rokov po vyhlásení konkurzu) okrem iných aj predmetné nehnuteľnosti, vylúčenia ktorých z konkurznej podstaty sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní, zaradil do konkurznej podstaty s poznámkou, že ako vlastníci sú vedení žalobcovia v 1. a 2. rade v podiele 1/1. Žalobcovia preukázali, že sú v evidencii nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností, ako to vyplýva aj z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX, kat. územie B.. Žalobcovia taktiež preukázali spôsob nadobudnutia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to kúpnou zmluvou od vlastníka - Mesto B. ako výlučného vlastníka sporných nehnuteľností, a teda že úpadca v čase vyhlásenia konkurzu, ako ani predtým, nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda tak žalobca, ako aj žalovaný, majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich skutočností, a tento dôkaz súdu predložiť. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. S poukazom na citované zákonné ustanovenia je potrebné uviesť, že účastníci majú povinnosť predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, v rámci pojednávania, atď. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Žalovaný, ktorý má tiež v konaní dôkaznú povinnosť o svojich tvrdeniach podľa § 120 O.s.p. neuniesol svoje dôkazné bremeno v tomto konaní v tom, aby preukázal dôvod, prečo žalovaný zapísal nehnuteľnosti vedené v evidencii nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Q., výrobné družstvo B.. Pokiaľ totiž žalovaný vo svojom jedinom vyjadrení zo dňa 15.4.2009, na ktoré sa odvolával aj v priebehu konania len uviedol, že „je preukázané, že stavby ako na všetkých, i na týchto nehnuteľnostiach boli postavené za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredného občianskeho zákonníka), z čoho vyvodil, že právne vzťahy týkajúce sa stavby a pozemku je potrebné posudzovať podľa Stredného občianskeho zákonníka, a to v zmysle ustanovenia § 125 alebo nasl. až do § 129, ktoré upravujú nadobudnutie vlastníctva spracovaním, v dôsledku čoho stavbou na cudzom pozemku sa stal vlastníkom tohto pozemku“, súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožňuje, pokiaľ toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom s podaným vyjadrením nezdokladoval, a to ani v priebehu konania a pokiaľ nenavrhol ani neoznačil dôkaz za účelom preukázania ním tvrdených skutočností, a to ani po poučení zo strany súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalovaným tvrdené skutočnosti (že stavby aj na časti sporných nehnuteľností boli postavené za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka) nevyplývajú ani z obsahu spisu sp. zn. 2Cbi/7/2008, ktorý súd oboznámil na pojednávaní dňa 29.11.2012, práve naopak, z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 13.12.2011 (č.l. 160 sp. zn. 2Cbi/7/2008) je zrejmé, že samotná výstavba areálu začala v roku 1956 a ukončila sa v roku 1968, na ktorých žalovaný postupne začal stavať jednotlivé budovy. Za účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 upravovali vlastníctvo k stavbe a právo stavby jeho ustanovenia v § 155 až 165, ktoré vychádzali zo zásady, že vlastníkom stavby môže byť osoba rozdielna od vlastníka pozemku, čo vyplývalo i z ustanovenia § 25 a § 26 tohto zákona, podľa ktorých stavby nie sú súčasťou pozemku a trvalé stavby sú samostatné nehnuteľné veci, čím sa upustilo od predtým platnej zásady, že všetko, čo je trvale a pevne spojené so zemou, je súčasťou pozemku a že teda najmä trvalé stavby, a to domy, prípadne iné budovy, tvoria spolu s pozemkom, na ktorom stoja, jedinú nedielnu nehnuteľnú vec. Podmienky, kedy môže dôjsť k rozdielnemu vlastníctvu stavby a vlastníctvu pozemku upravovali ustanovenia § 158 a § 159 Občianskeho zákonníka z roku 1950 a § 5 Nariadenia ministra spravodlivosti č. 157/1950 Zb. Právo stavby v zmysle § 160 Občianskeho zákonníka z roku 1950 vznikalo zo zákona, úradným výrokom alebo zmluvou. Ak bola stavba postavená na cudzom pozemku bez existencie práva stavby, neboli zákonné podmienky pre rozdielnosť vo vlastníctve stavby a pozemku. V takom prípade tvorili tieto dve veci jednu spoločnú, nerozdielnu nehnuteľnú vec a vlastník stavby musel byť totožný s vlastníkom pozemku. Mohol sa ním stať tak pôvodný vlastník pozemku, ako aj stavebník, ktorý stavbu vybudoval. V takomto prípade bolo potrebné upraviť právne vzťahy stavebníka a vlastníka pozemku, a to podľa ustanovení § 125 a nasl. o nadobudnutí vlastníctva spracovaním. Na to, aby sa vyriešili vzťahy vzniknuté stavbou postavenou na cudzom pozemku v zmysle ustanovenia § 125 a nasl. Občianskeho zákonníka z roku 1950, bolo rozhodujúce, kedy bola stavba dokončená. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že stavba, aj to len na časti sporných pozemkov, bola dokončená za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka, a preto aplikácia ustanovenia § 125 neprichádza do úvahy. Na daný stav je preto potrebné aplikovať ustanovenie zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v platnom znení, podľa ktorého však nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku spracovaním, vychádzajúc aj zo zásady, že pozemok a stavby sú dve samostatné veci (§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka), navyše spracovanie v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka predpokladá, že vznikne nová vec, čo nie je daný prípad. Ani ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (ide o osobitný prípad spracovania veci) na predmetnú vec nedopadá, pretože vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník, ktorý sa však nestáva vlastníkom pozemku. Vlastníkom pozemku ostáva naďalej jeho pôvodný vlastník, pričom tento stav zodpovedá taktiež § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že stavba nie je súčasťou pozemku. V zmysle tohto ustanovenia sa vlastník neoprávnenej stavby na cudzom pozemku vystavuje nebezpečenstvu, že súd na návrh vlastníka pozemku usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka zákon upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa teda rieši situácia, ak niekto, kto na to nie je oprávnený, postaví na cudzom pozemku stavbu. Tieto prípady však nemožno riešiť na základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane vlastníctva, ktoré sú uvedené v § 126 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci s poukazom na vyššie uvedené, a to s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie, nie je možné konštatovať, že nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobcovia domáhajú, nadobudol úpadca, resp. jeho právny predchodca Q., výrobné družstvo B. spracovaním v zmysle § 125 Občianskeho zákonníka z roku 1950 tak, ako to žalovaný v priebehu konania tvrdil. Právnemu predchodcovi žalovaného, ale aj samotnému žalovanému muselo byť známe, že sa vlastníkmi predmetných nehnuteľností nestali, vychádzajúc aj z toho, že pôvodná parcela č. 979/1, ktorá pri technicko-hospodárskom mapovaní bola prečíslovaná na parcelu C. XXXX a následne geometrickými plánmi podelená, bola vždy vo vlastníctve Mesta B. ako jediného vlastníka, čo nepochybne vyplýva aj zo Správy katastra B. zo dňa 30.10.2012. Podľa § 6 ods. 2 ZKV, podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového a právneho stavu mal súd za to, že žalobcovia sa oprávnene domáhajú žalobou vylúčenia veci zo súpisu konkurznej podstaty, keďže vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam preukázali, pričom tvrdený opak zo strany žalovaného preukázaný nebol. Žalovaný totiž neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol titulom spracovania v zmysle Stredného občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda v čase začatia konkurzného konania úpadca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, kat. územie B. tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku a správca konkurznej podstaty tieto nehnuteľnosti zapísal do súpisu podstaty, zápis vykonal nedôvodne. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe na vylúčenie týchto nehnuteľností z konkurznej podstaty vyhovel v celom rozsahu. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím na prisúdenie náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z citovaného ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd prizná účastníkovi konania trovy právneho zastúpenia v konaní, v ktorom sa konečné rozhodnutie vyhlasuje len vtedy, ak ich vyčísli najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, alebo ak ich vyčísli ešte v priebehu konania. V prejednávanej veci bolo rozhodnuté vo veci samej rozsudkom vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 29.11.2012, na ktorom bol právny zástupca žalobcov JUDr. Peter Cehelník osobne prítomný. Na tomto pojednávaní, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, ktorá je verejnou listinou, si zástupca žalobcov uplatnil trovy konania titulom právneho zastúpenia žalobcov s tým, že ich písomne vyčísli. Trovy konania však nevyčíslil ani do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde prvého stupňa ukončilo. Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania, pretože žalovaný nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešným žalobcom okrem trov právneho zastúpenia iné preukázateľné trovy konania nevznikli, tieto však podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslili do 3 pracovných dní od verejného vyhlásenia rozsudku, preto podľa § 151 ods. 2 O.s.p. súd im náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 4 ods. 2 písm. o) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného zákona, ktorým je zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sú žalobcovia oslobodení od súdneho poplatku. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V prejednávanej veci sa jedná o žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, a preto žalobcovia sú oslobodení od platenia súdneho poplatku za žalobu. S prihliadnutím na to, že žalobcovia boli v konaní úspešní, na zaplatenie súdneho poplatku, ktorého výška predstavuje sumu 99,50 eur súd zaviazal neúspešného žalovaného. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.