KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice23. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/24/2009 z 23. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 23. októbra 2012, sp. zn. 7S/24/2009, ECLI:SK:KSKE:2012:7009200348.6

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/24/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009200348
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7009200348.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., Národná trieda č. 39,
Košice, IČO 36600881, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Gelnická č. 33, Košice,
proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, pre oblasť správu daní: Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/223/164-12699/2009/990057-r zo dňa
5.2.2009 a č. I/223/14354-112798/2009/990057-r zo dňa 7.10.2009, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. I/223/164-12699/2009/990057 zo dňa 5.2.2009, ako aj
rozhodnutie žalovaného č. I/223/14354-112798/2009/990057-r zo dňa 7.10.2009 podľa ust. § 250j ods.
2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 2.190,81 na účet právneho zástupcu JUDr.
Eugena Kostovčíka, advokáta so, sídlom na Gelnickej č. 33, Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím žalovaného č.: I/223/164-12699/2009/990057-r zo dňa 5.2.2009 bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. 695/231/78731/2008/Dub zo dňa 30.9.2008, ktorým podľa §
15 ods. 14 zák.č. 511/1992 Zb. v znení nesk. predpisov / ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“/
nebol priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní žalobcu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2007 v sume 50 114,86 EUR a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume
5 587,20 20 EUR.

Rozhodnutím žalovaného č. I/223/14354-112798/2009/990057-r zo dňa 7.10.2009 bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie DÚ Košice I č. 695/231/61357/2009Dub zo dňa 22.7.2009 - nepriznaný
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2007, podľa § 15 ods. 14 zákona o správe daní a poplatkov
a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 8 857,36 EUR.

Konajúci súd pri preskúmaní vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného žaloby zamietol, dňa 4.11.2009
a dňa 26.5.2010, pod č.k. 7 S 24/2009-57 a 7 S 114/2009. Rozsudky Krajského súdu v Košiciach boli
napadnuté odvolaním zo strany žalobcu a uzneseniami NS SR boli zrušené z dôvodu jednostranného
a formalistického výkladu odôvodnenia rozhodnutia, s poukazom na ústavné nálezy v rozhodnutiach
citované a § 157 ods. 2 O.s.p.



Krajský súd v Košiciach pri novom prejednaní veci spojil obidve žaloby na spoločné konanie, uznesením
č.k. 7 S 24/2009 -100 zo dňa 9.6.2011, uznesením č.k. 7 S 24/2009 - 105 zo dňa 7.9.2011 prerušil
konanie až do skončenia odvolacieho konania na NS SR vo veci 6S/70/2009.

Žalovaný napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca v zdaňovacom období apríl a júl 2007
porušil ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty /ďalej len „zákon o DPH“/, v
nadväznosti na ust. § 67 ods. 3 zákona o DPH. Išlo o dodávky investičného zlata od dodávateľa Tatra
Trade Corporation, s.r.o. Bratislava, podľa kúpnej zmluvy č. 01/2007/VISK zo dňa 15.1.2007, pokiaľ išlo
o faktúry č. OF 20071013, OF 20071014, OF20071015 a OF 2007 1017.

Pri preverovaní obchodných vzťahov medzi dodávateľmi /PNEU VAN, s.r.o., UNION STEEL, s.r.o., Tatra
Trade, s.r.o., VISK, s.r.o., EUROPA GOLD s.r.o. a RESTAR TRANS s.r.o., správca dane zistil, že ani
jedna z týchto spoločností nebola výrobcom zlata, nebola ani konečným používateľom ako polotovaru
na výrobu výrobkov. Dodávateľmi nebolo spochybnené ani to, že predmetom fakturácie bolo zlato vo
forme tehál a rýdzosť zlata 999/1000, t.j., že sa jednalo o investičné zlato. Dodávku investičného zlata
potvrdzovali aj účtovné doklady dodávateľov, ktoré je podľa ust. § 67 ods. 3 zákona o DPH o dani z
pridanej hodnoty od dane oslobodené a platiteľ dane pri dodaní investičného zlata neuplatňuje daň a
následne odberateľovi investičného zlata nevzniká nárok na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1
zákona o DPH.

Obdobne to bolo aj pri opakovanej kontrole v prípade zdaňovacieho obdobia júl 2007, faktúry č. 5207009
zo dňa 17.7.2009 od dodávateľa UNION STEEL s.r.o., Košice, obchody medzi ďalšími odberateľmi
MIVOKA, s.r.o., UNION STEEL s.r.o., VISK s.r.o. a EURO Ad s.r.o., Česká republika nepotvrdzovali
prerábanie investičného zlata, ale uvedené rýdze zlato sa v nezmenenej forme predávalo ďalším
odberateľom.

Definíciu investičného zlata upravuje ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Pri hodnotení dôkazov
správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 3,6 a § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov /
zák.č. 511/1992 Zb v znení nesk. predpisov/. Na rozpor, ktorý vznikol v súvislosti s právoplatne
rozhodnutou vecou DÚ Sabinov uviedol, že sa jednalo o zdaňovacie obdobie marec 2007 a vec sa
nemusela týkať tých istých skutočností.

Námietky žalobcu, týkajúce sa aktov ES a EÚ, obsahu Smernice Rady 98/80/ES, Smernice Rady
2006/112/ESS žalovaný neuznal, keďže v danom prípade išlo o transakciu so zlatom, ktoré spĺňa kritériá
definované v ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

K námietke žalobcu, k pojmu „hmotnosti akceptovanej na trhu drahých kovov“, poukázal na čl. 19
Nariadenia Rady ES č. 1777/2005 zo dňa 17.10.2005 a Smernice 77/388/EHS, čl. 26b časť A pododsek
bodu i. Tvrdenia uvedené v odvolaní žalobcu, týkajúce sa výroby zlata vo forme tehál takmer výlučne
za účelom zabezpečenia prepravy zlata pre obchodné a priemyselné účely týkajúce sa trhu s drahými
kovmi, ktorý neakceptuje nákup zlata vo forme tehál, ale vo forme prútu o váhe 12 500 gramov,
nevyvracajú skutočnosť, že zlato, ktoré má rýdzosť 995/1000 a viac a je vo forme tehly nižšej hmotnosti,
nemôže byť investičným zlatom. Výhrady daňového subjektu týkajúce sa legislatívnej úpravy pojmov trh
s drahými kovmi, investičné zlato a povinnosti obchodníkov s investičným zlatom vyplývajúcich z čl. 356
Smernice Rady 2006/112/ES nepreukazujú správnosť postupu daňového subjektu, resp. nesprávnosť
záverov správcu dane, ktorý vychádzal z platnej právnej úpravy zákona o DPH.

Podľa ust. § 67 ods. 4 zákona o DPH len platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato
na investičné zlato, sa môže rozhodnúť, že dodanie zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Konateľ
žalobcu v tomto prípade osobne prevzal zlato od konateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. a odovzdal ho
konateľovi spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o. Praha. Uvedené obchodné spoločnosti neboli zapísané v
registri výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi, ktorý vedie Puncový úrad SR podľa § 43 zákona č.
10/2004 Z.z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov.



Žalovaný tiež uviedol, že smernice EÚ, týkajúce sa DPH boli implementované do zákona o DPH /§ 86
zákona o DPH, príloha č. 6/.

Žalobca v žalobe vytýkal správcovi dane, že sa len formálne vysporiadal s odvolacími námietkami, s
poukazom na čl. l ods. 1 Ústavy SR., s odkazom aj na PL.ÚS 19/98, II. ÚS 48/97, PL.ÚS 12/05.

Pri rozhodovaní v danej veci narušil princíp právnej istoty v otázke uplatňovania § 67 zákona o DPH o
investičnom zlate. Až do vydania pracovnej pomôcky č. 14/03/2008 správca dane nenamietal odpočet
dane /DÚ Sabinov versus Tatra Trade Corporation, s.r.o./, napr. rozsudok NS SR 3Sžf 76/2009 -
potvrdzujúci rozsudok v obdobnej veci.

Spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., keďže išlo o dodanie tovaru oslobodeného od dane,
nevznikla daňová povinnosť.

Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona DPH, ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedenie
vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Ak
spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. uviedla na faktúre daň, potom túto daň bola povinná podľa ust.
§ 71 ods. 6 zákona o DPH odviesť. To isté mali vykonať všetci dodávatelia investičného zlata v reťazci
dodávateľov. Z rovnakých dôvodov, ako u žalobcu, aj u jeho dodávateľa a u ostatných dodávateľov v
reťazci nárok na odpočítanie dane na vstupe nevznikol. Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu v celom
reťazci dodávateľov by predstavoval súčet zaplatenej dane podľa ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH a
neoprávnene uplatneného nároku na odpočítanie dane na vstupe. Daň z pridanej hodnoty je založená
na princípe neutrality. Interpretáciou ust. § 67 zákona o DPH daňovými orgánmi a ich rozhodnutiami bola
do mája 2008 garantovaná neutralita dane z pridanej hodnoty založená na odpočítaní dane na vstupe
a odvodu dane na výstupe. Je v rozpore s ústavným princípom spravodlivosti, ak štátny orgán, ktorý by
mal znášať dopad vyplývajúci z jeho rozporuplného konania nielenže tento dopad neznáša, ale naopak,
na svojvoľnej a legislatívne nepodloženej zmene výkladu právneho predpisu výraznou mierou profituje.

Dodávky zlata pre investičné ciele sú v podstate podobné iným finančným investíciám, často
oslobodeným od dane podľa vtedy platnej Šiestej smernice a preto oslobodenie od dane sa javí byť
najvhodnejším daňovým zaobchádzaním pre dodávky investičného zlata. Možnosť použitia zlata na
priemyselné aj investičné účely si vyžaduje, aby prevádzkovatelia mali možnosť voľby normálneho
zdanenia, kde ich činnosť spočíva alebo vo výrobe investičného zlata alebo v premene akéhokoľvek
zlata na investičné zlato alebo vo veľkoobchode s takýmto zlatom. Jednostranný a zúžený výklad právnej
úpravy vedie k záveru, že ak je predmetom dodávky zlato, ktoré spĺňa podmienky uvedené v ust. § 67
ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, potom akékoľvek použitie takého zlata sa považuje za použitie zlata
na investičné účely. Takýto výklad pojmu „investičné zlato“ znemožňuje možnosť voľby zdanenia zlata
podľa Smerníc EÚ určeného na iné ako investičné účely a v zásade opomína, že v osobitnom systéme
pre investičné zlato ide len o výnimku zo všeobecnej zásady, teda zo zásady, že transakcie so zlatom
určeným na priemyselný účel podliehajú zdaneniu.

Žalovaný sa k žalobám vyjadril dňa 2.6.2009 a dňa 21.4.2010 V obidvoch vyjadreniach žalovaný zotrval
na svojej právnej argumentácii, ktorá bola uvedená v dôvodoch napadnutých rozhodnutí.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného s v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p., rozhodnutia
NS SR 6 Sžf 39/2011 zo dňa 20.6.2012, zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 250j ods.
2 písm. d/ O.s.p.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ



rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces /Rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 115/03 č. 313/2003, napr. aj rozhodnutie ÚS 6/03
č. 11/2003/.

Z vyššie uvedených dôvodov súd trvá na tom, že v rozhodnutiach 7 S 24/2009 a 7 S 114/2009, v
odôvodnení rozhodnutia uviedol právnu vetu, prečo žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane podľa
ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, s odkazom na ust. § 67 ods. 1 a 3 citovaného zákona. Ide o právnu
otázku, výklad ust. § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH, vzhľadom na charakter tejto konkrétnej dodávky
investičného zlata, preto súd v ďalšom konaní sa sústredil iba na výklad tejto právnej otázky.

Vzhľadom aj na nejednotnosť výkladu ust. § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH v týchto prípadoch správcom
dane, súd sa stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že v daných prípadoch nebola
zachovaná právna istota účastníkov v jednotlivých obchodných vzťahoch, čo má značný dopad na ich
podnikateľskú činnosť.

V závere rozhodnutia NS SR č. sp. 6 Sžf 39/2011 zo dňa 20.6.2012 odvolací súd konštatuje, že pre
účely výkladu ust. § 67 ods. 1 písm. a/, § 67 ods. 3 a 4 zákona o DPH Daňový úrad Košice I preveroval
splnenie podmienok pre odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobia u žalobcu na základe
predložených faktúr, protokolov o prevzatí investičného zlata a i., a samotnej deklarácie žalobcu o ich
odovzdaní ďalších odberateľom v nezmenenom stave, teda len pokiaľ išlo o uvedenie tvaru / tehly/.
Uvedené rozhodnutie je účastníkom konania známe, preto ho súd nebude podrobne uvádzať. Je dôležitý
jeho právny záver, podľa ktorého daňové orgány pre účely použitia ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH
mali jednoznačne preukázať, že boli splnené podmienky pre použitie uvedeného režimu, citujúc aj 8.
Smernicu Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov pre dodávku kvalitných zlatých a strieborných
tehál /odporúčaný rozmer .../. Daňové orgány teda jednoznačne nepreukázali, že v danom prípade sa
jednalo o investičné zlato a teda sa mal použiť osobitný režim oslobodenia podľa ust. § 67 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH. Úsudok správcu dane, že predmetom dodávky bolo investičné zlato, nemá základ
vo vykonanom dokazovaní.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu - JUDr. Eugena Kostovčíka trovy
konania, 2 x súdny poplatok za podanú žalobu 132,- €, 2 x súdny poplatok za podané odvolanie 66,- x 2
= 132,- € ,vyčíslenú odmenu, ktorá pozostáva zo 6 úkonov od r.2009 do r.2011, 2x53,49 € + 2x115,90 € +
1x120,23 €+ 1x123,50 € a náhrada paušálu 4x6,95 € + 1x7,21 € + 1x7,41 €, celkom 624,93 € (prevzatie
zastúpenia, podanie žaloby, pojednávanie 4.11.2009, podanie odvolania, 2x písomné podania vo veci
samej - 13.12.2010 a 22.2.2011), ďalej 5 úkonov vo veci samej (spis 7S/114/2009) prevzatie zastúpenia,
podanie žaloby, pojednávanie - 26.5.2010, odvolanie 1.7.2010, právny rozbor 22.2.2011 (2x115,90 € +
2x120,23 € + 1x123,50 €, ďalej náhrada paušálu - 2x6,95 € + 2x7,21 € + 1x7,41€, celkom 631,49 €.
Spojené úkony vo veciach 7S/114/2009 a 7S/24/2009, t.j. zastupovanie 7.9.2011 a 24.10.2012: 1x164,67
€ + 1x169,55 € = 334,22 € + režijný paušál - 1x7,41 € + 1x7,63 € = 15,04 €, t.j. 349,26 €.

Zástupca žalobcu je platiteľom DPH za poskytnuté služby mu priznal 20 % zo základu: 1.605,68 +321,13
= 1.926,81 € Odmena 1,926,81+264,- € (súdne poplatky) sú celkové trovy konania 2,190,81 €, priznané
podľa § 11 ods.4, § 14 ods.1 písm.a/, b/, c/, d/, e/, § 16 ods.3 § 18 ods.3 vyhl. č.615/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Súd neuznal 1 úkon - predloženie dôkazu zo dňa 24.6.2009 (nejde o službu), pričom konal pri spojených
veciach tak, že uznal právnemu zástupcovi všetky ďalšie úkony, keďže bol toho názoru, že procesným
postupom súdu o spojení vecí na spoločné konanie nemôže byť právny zástupca diskriminovaný pri



náhrade odmeny oproti stavu, keď súd napr. vylučuje veci na samostatné konanie (tam vzniká opačná
situácia - samostatne sa priznáva odmena za každú vec osobitne).

Bankový účet oznámi žalovanému právny zástupca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje