Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/19756/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234292 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010234292.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu L.. M. F., N. S. KoL., X.. F. Č.. X, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu so sídlom v Košiciach, ul. Kuzmányho č. 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRP-DI-OPCP-P-149/2010 zo dňa 19.7.2010, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal preskúmania hore uvedeného rozhodnutia žalovaného z 19.7.2010, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodol v priestupkovej veci žalobcu tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORP-P-37/1-ODI-2010 z 20.5.2010 a odvolanie žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu zamietol. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa z 20.5.2010 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pre porušenie ustanovenia § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 28.12.2009 o 13.15 hod. v Košiciach na Hlavnej ulici č. 2 zastavil a stál s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Z. U., I.. Č.. G.-XXXEI v Centrálnej mestskej zóne na platenom parkovisku, pričom vozidlo nemalo zaplatený poplatok za parkovanie. II. Žalobné námietky žalobca obsahovo zhodne s dôvodmi podaného odvolania (doplnenia dôvodov odvolania zo 14.6.2010) formuloval nasledovne: „V odvolaní, ktoré som podal proti prvostupňovému rozhodnutiu som poukázal na skutočnosť, že priestranstvo, ktoré som zaujal svojím motorovým vozidlom, je verejným priestranstvom resp. miestnou komunikáciou a z tohto dôvodu je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať. Nie je mi známe, že by obec, teda Mesto Košice obmedzilo užívanie tohto priestranstva takým spôsobom, že použitie tohto priestranstva je podmienené úhradou poplatku, v tomto prípade parkovného. Správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezistili a ani netvrdia, že by obec obmedzila využívanie verejného priestranstva, ktoré som zaujal tak, že by podmienila jeho zaujatie na parkovanie motorového vozidla zaplatením akéhokoľvek poplatku. Žalovaný v odpovedi na túto moju námietku poukázal na skutočnosť, že pokiaľ nie je zákonným spôsobom ustanovenie zákona označené ako v rozpore s inými normami resp. Ústavou Slovenskej republiky, je takéto ustanovenie platné. Ja som však vo svojom odvolaní nenamietal platnosť alebo neplatnosť ustanovení Zákona o cestnej premávke. Namietal som, že podmienenie užívania verejného priestranstva resp. miestnej komunikácie (doposiaľ nie je z prvostupňového ani druhostupňového rozhodnutia zrejmé, či ide o verejné priestranstvo alebo miestnu komunikáciu), nie je v súlade s v odvolaní citovanými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, a to jeho ustanovenia § 8 ods. 2, ods. 5. Týmto argumentom sa ani prvostupňový ani druhostupňový orgán nevysporiadal. Naďalej zotrvávam na názore, že výsledkom konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným nemôže byť rozhodnutie, ktoré sa zakladá na nezákonnom postupe iného subjektu, v tomto prípade správcu komunikácie, ktorým je Mesto Košice, ktorý označil, či už verejné priestranstvo alebo miestnu komunikáciu dopravnou značkou obmedzujúcou toto využitie, teda obmedzil využitie takéhoto priestranstva obvyklým spôsobom. Podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci musí obsahovať predpísané náležitosti. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi. Ani prvostupňový správny orgán, ani žalovaný neboli oprávnení obmedziť zákonnosť svojho postupu v predmetnej veci na súlad s ustanoveniami Zákona č. 8/2009 Z. z. Povinnosťou správnych orgánov vyplývajúcou nielen z ustanovenia § 46 Správneho poriadku, ale aj článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je postupovať v súlade so zákonmi. Ako už bolo uvedené, ani jeden zo správnych orgánov sa s uvedenou námietkou nevyrovnal. Argument žalovaného spočívajúci v poukázaní na nedostatok jeho právomoci vo vzťahu k ústavnosti Zákona č. 8/2009 Z. z., nie je na mieste. Súhlasím s tým, že pokiaľ nebolo zákonom predpísaným spôsobom určité zákonné ustanovenie zrušené alebo označené na neúčinné, sú ním orgány verejnej moci viazané. Ja som sa však domáhal preskúmania postupu Mesta Košice ako správcu miestnej komunikácie a verejného priestranstva, pri ktorom neplatí apriórne prezumpcia zákonnosti.“ III. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 25.10.2010, reagujúc na obsah žaloby poukázal v celom rozsahu na obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia z 19.7.2010 a uviedol: „Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach svojím rozhodnutím zo dňa 19.07.2010 pod č.p.:KRP-KDI-OBCP-P-149/2010 preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku vydané okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dňa 20.05.2010 pod č.p.: ORP-P-37/1-ODI-2009. Odvolací správny orgán je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tento po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že L.. M. F. porušením ustanovenia § 25 ods. 1 písm. o) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože dňa 28.12.2009 v čase o 13.50 hod. v Košiciach na Hlavnej ulici č. 2 zastavil a stál s osobným motorovým vozidlom továrenskej značky Z. U., I. Č. G.-XXXEI v centrálnej mestskej zóne na platenom parkovisku, pričom vozidlo nemalo zaplatený poplatok za parkovanie. Vodič na mieste nebol prítomný. Uvedená skutočnosť bola zistená hliadkou Mestskej polície stanica Stred. Na koleso vozidla bol nasadený technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla z miesta priestupku. K priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bola spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku a vyhotovená fotodokumentácia z miesta. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako vecne, miestne a funkčne príslušný druhostupňový správny orgán (ďalej len odvolací správny orgán) začal dňa 25.06.2010 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.12.2009, oznámenia o dopravnom priestupku zo dňa 28.12.2009, zápisnice o podaní vysvetlenia členov hliadky MsP zo dňa 29.12.2009, záznamu z vyjadrenia podozrivého L.. M. F. na mieste priestupku zo dňa 29.12.2009, záznamu z vyjadrenia podozrivého L.. M. F. na mieste priestupku zo dňa 29.12.2009, fotodokumentácie, rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 09.02.2010, evidenčnej karty vodiča L.. M. F., odporu proti rozkazu, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 20.05.2010, rozhodnutia o priestupku zo dňa 20.05.2010, odvolania proti rozhodnutiu a stanoviska ODI k odvolaniu. K tvrdeniam a námietkam žalobcu uvedenej v žalobe, odvolací správny orgán uvádza, že vzhľadom k tomu, že sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, zaujíma nemenné stanovisko tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní zo dňa 19.07.2010 pod č.p.: KRP-DI-OBCP-P-149/2010. Odvolací správny orgán má za to, že v rozhodnutí o odvolaní podrobne rozobral paragrafové znenia zákonov a vyhlášok, súvisiacich s priestupkom, ktorého sa obvinený L.. M. F. dopustil. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že L.. M. F. spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku v spojení s výrokom rozhodnutia o odvolaní. Odvolací správny orgán zastáva názor, že pri rozhodovaní o priestupku boli zistené všetky skutočnosti dôležité pre vydanie meritórneho rozhodnutia a tieto boli následne uvedené v odôvodnení tak rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí o odvolaní vydaného odvolacím správnym orgánom.“ IV. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie žalovaného napadnuté žalobou v jej právnych medziach (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V preskúmavanej právnej veci súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že obsahom žaloby nie sú žiadne žalobné námietky týkajúce sa skutkových zistení (parkovanie vozidla žalobcu na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie), v právnej kvalifikácii priestupku (§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení z dôvodu porušenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), ani pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie v rámci zákonom stanovenej sadzby (pokuta vo výške 50 Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur). Právne analyzujúc žalobné námietky uvedené v žalobe z 22.9.2010 súd konštatoval, že žalobca v podstate napadá legálnosť zriadenia plateného parkoviska na Hlavnej ulici v Košiciach, keď poukazuje na možný protiústavný a protizákonný postup orgánov územnej samosprávy - Mesta Košice, ako aj orgánov policajného zboru pri zriadení a dopravnom označení predmetného parkoviska. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania v preskúmavanej priestupkovej veci z 20.5.2010 uviedol, že si je vedomý spáchania priestupku, že v uvedenej lokalite má trvalé bydlisko a vzhľadom na znenie všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice mu nebola vydaná rezidenčná karta. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané správne súdnictvo v Slovenskej republike, predovšetkým s prihliadnutím na ustanovenie § 249 ods. 2 O. s. p., ako aj na celkovú procesnoprávnu koncepciu vyplývajúcu z ustanovení piatej časti O. s. p. a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k právnej otázke povinnosti súdov aplikovať dispozičnú zásadu v súdnom preskúmavacom konaní bolo povinnosťou súdu v preskúmavanej právnej veci vyriešiť zásadnú právnu otázku vyplývajúcu z obsahu žaloby, či je súd disponovaný právomocou v konaní o preskúmanie rozhodnutí administratívnych právnych aktov individuálnej právnej povahy preskúmavať aj ústavnosť a zákonnosť právnych aktov všeobecnej právnej povahy, akými sú všeobecne záväzné nariadenia miest a obcí a podobne, ako aj postupov, resp. faktických úkonov samosprávnych a štátnych orgánov súvisiacich napr. s umiestňovaním konkrétnych dopravných značení, tak ako tomu bolo v preskúmavanej právnej veci. Reagujúc na danú právne kľúčovú otázku pre predmetné súdne preskúmavacie konanie súd dospel k záveru, že žalobcom namietané právne postupy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych aktov nie je možné v tomto konaní súdom preskúmavať. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy). Podľa článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Bolo povinnosťou súdu v preskúmavanej právnej veci vychádzať z právneho princípu prezumpcie ústavnosti a zákonnosti zákonov, ďalších všeobecne záväzných predpisov a všeobecne záväzných nariadení, vydávaných v rámci územnej samosprávy. Zákonnosť všeobecne záväzných nariadení miest a obcí pritom môže všeobecný súd preskúmavať iba v konaní podľa § 250zfa O. s. p., teda nie v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p., ako je tomu v preskúmavanej právnej veci. V tejto súvislosti súd nadôvažok poznamenáva, že v preskúmavanej právnej veci neprichádzal do úvahy ani procesný postup podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. (podanie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska o prípadnom rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR), keďže Ústava Slovenskej republiky v článku 125 ods. 1 písm. c) a d) predpokladá, že o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (článok 68 Ústavy Slovenskej republiky) a so zákonmi, nariadeniami vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach plnení úloh štátnej správy (článok 71 ods. 2 Ústavy SR) môže rozhodovať okrem Ústavného súdu SR aj iný súd, t.j. všeobecný súd (§ 250zfa O.s.p.). Pre úplnosť k danej právnej problematike je potrebné uviesť, že právomoc Ústavného súdu SR pre takéto konanie je až sekundárna, a to s poukázaním na primárnu právomoc všeobecných súdov vyplývajúcu z ustanovenia § 250zfa O. s. p. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžd/24/2011 z 20.12.2011). Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.