Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/24/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010234361 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7010234361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa F. Q. E. D. V. A. R. , bytom A., A. Č.. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 28. 05. 2010 č.: BA-72821/2010 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. mája 2010 č.: BA-72821/2010. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 28. 05. 2010 č.: BA-72821/2010 odporkyňa podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla o tom, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22. 02. 2006, nemá nárok na úrazovú rentu, pretože miera poklesu jeho pracovnej schopnosti bola určená v rozsahu 0 %. Včas podaným odvolaním zo dňa 23. 06. 2010 navrhovateľ vyslovil svoj nesúhlas s napadnutým rozhodnutím považujúc ho za nesprávne, pretože konštatovanie odporkyne v napadnutom rozhodnutí, že údajne vykonával tú istú prácu po skončení pracovnej neschopnosti, ako aj pred úrazom sa nezakladá na pravde. Po pracovnom úraze a opätovnom nástupe do práce už pôvodnú prácu nevykonával zo zdravotných dôvodov, tzn. v dôsledku poškodenia zdravia pre slabosť, bolesti a hybnosť pravej dolnej končatiny vykonával iba pomocné práce. Poukázal tiež na to, že s pracovným úrazom súvisia aj ťažkosti s platničkami a pravým bedrom, ktoré boli poškodené a ktoré najmä po úraze omnoho viac trpia. Uvedené žiadal zohľadniť. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Súd v konaní podľa § 250l ods. 1 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a oboznámení sa s jej administratívnym spisom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie úrazovej renty žiadosťou zo dňa 05. 10. 2009. Zo záznamu o úraze zo dňa 23. 02. 2006 vyplýva, že dňa 22. 02. 2006 o 9.40 hod. navrhovateľ utrpel pracovný úraz, zlomeninu stehnovej kosti, ku ktorému došlo v sklade materiálu pri prekladaní materiálu a pri manipulácii s týmto, kde po jeho uložení došlo k pádu navrhovateľa a v snahe odskočiť bokom narazil pravou časťou tela o vedľa uložený materiál, čím došlo k zlomenine stehnovej kosti. Z obsahu tohto záznamu vyplýva, že zo strany zamestnávateľa, ani zamestnanca nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu s tým, že ide o bežné riziko práce. Táto poistná udalosť bola zamestnávateľom žalobcu, ktorým bol J., T.. Q.., X. B. oznámená odporkyni oznámením zo dňa 24. 02. 2006. Súčasťou administratívneho spisu je potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca vypracované dňa 15. 01. 2010, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľ v rámci pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04. 11. 1998 a jej dodatkov, kde dohodnutým druhom práce bola práca skladníka s miestom výkonu práce J., T., pobočka A., bol povinný vykonávať tieto činnosti: udržiavať čistotu a poriadok na pracovisku v počte hodín 1, prípravu hutníckeho materiálu a jeho chystanie podľa požiadaviek zákazníka v rozsahu 2,5 hodiny, delenie hutníckeho materiálu rezaním podľa požiadaviek zákazníka v rozsahu 0,5 hodiny, upevňovanie, viazanie hutného materiálu ako príprava na jeho naloženie na dopravný prostriedok v rozsahu 2 hodín a odopínanie a ukladanie hutného materiálu pri vykládke z dopravného prostriedku v rozsahu 2 hodín denne. V zmysle popisu pracovnej náplne zo dňa 14. 03. 2002 bol tento zodpovedný pri vykladaní tovaru za jeho správne uloženie v skladových priestoroch, za správne vykladanie tovaru zákazníkovi, dodržiavanie poriadku v pridelenom úseku a dodržiavanie bezpečnosti pri manipulácii s tovarom. Navrhovateľ bol zamestnaný v J., T.. Q.., X. B. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4. 11. 1998, v zmysle ktorej dohodnutým druhom práce bola práca skladníka, s miestom výkonu práce v pobočke v Košiciach. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2008 vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy zo dňa 04. 11. 1998 v znení jej dodatkov tak, že za vykonávanú prácu prináleží zamestnancovi od 01. 04. 2008 základná mesačná mzda vo výške 49,-- Sk za hodinu a od 01. 04. 2008 mu prináleží aj pohyblivá zložka mzdy vo výške 0 - 70 %. Ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy zostali nezmenené. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej dňa 11. 01. 2010 medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom vyplýva, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu 11. 01. 2010 bez uvedenia dôvodu. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa zo dňa 23. 03. 2010 súd zistil, že navrhovateľ vykonával prácu skladníka (písomne dohodnuté pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy) a ani po vzniku pracovného úrazu v roku 2006 nedošlo k zmene pracovného zaradenia. K skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou k 11. 01. 2010 podľa § 60 Zákonníka práce. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Košice zo dňa 26. 04. 2010 navrhovateľ utrpel pracovný úraz v spoločnosti J., T.. Q.., X. B., v ktorej bol zamestnaný od 04. 11. 1998 do 11. 01. 2010. Posudkový lekár sa oboznámil s druhom vykonávanej činnosti, s pracovnou anamnézou zamestnanca, ako aj s jeho zdravotnou dokumentáciou, zápisnicou o pracovnom úraze, oznámení poistnej udalosti a ďalším obsahom spisu, a konštatoval, že navrhovateľ po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu nebol preradený na inú prácu a až do skončenia pracovného pomeru pracoval v rovnakom pracovnom zaradení. Jeho zdravotný stav charakterizoval diagnostickým záverom: dorzalgia, degeneratívne ochorenie kĺbov, cukrovka, cukrovková polyneuropatia, arteriová hypertenzia a kŕčové žily dolných končatín, ku ktorému dospel na základe odborných lekárskych nálezov z vyšetrení, ktorým sa navrhovateľ podrobil, nachádzajaúcich sa v jeho zdravotnej dokumentácii i vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom. V závere posudkov konštatoval, že navrhovateľ niekoľko rokov trpí bolesťami chrbtice, je v liečbe ortopéda, neurológa a rehabilitačného lekára. Funkčný nález podľa objektívneho vyšetrenia neurologa, ortopéda a fyziatra je menlivý, thomayer sa pohybuje od 10 - 25 cm, lasseque od 50°, prípadne až terminálne pozitívny, extenzia lateroflexia v driekovej chrbtici viazne terminálne. V roku 2006 mal zlomeninu kŕčka pravej stehnovej kosti, kde vo februári 2009 bol odstránení osteosyntetický materiál. Flexia v pravom bedrovom kĺbe sa pohybuje od 85 - 105°, rotácia viazne o jednu tretinu, v ľavej koxe hybnosť viazne len terminálne. Hybnosť v kolenách je bez obmedzenia. Na vyššie uvedenom funkčnom obmedzení chrbtice a bedrových kĺbov sa spolupodieľa tučnota. Podľa RTG kox sú prítomné známky artrózy I. - II. RTG štádium vľavo, vpravo II. - III. RTG štádium. Zlomenina kŕčka pravej stehnovej kosti je zhojená, pravá dolná končatina je skrátená o 1,5 - 2 cm. EMG vyšetrením bola potvrdená diabetická polyneuropatia. Na cukrovku II. typu sa lieči asi od roku 1997, liečený je diétou a orálnymi antidiabetikami, z komplikácií cukrovky je prítomná len polyneuropatia, diabetológ nepotvrdzuje iné komplikácie cukrovky. Reumatológ vylúčil zápalové ochorenie. Arteriálna hypertenzia pri liečbe je kompenzovaná. Keďže ochorenie chrbtice podľa objektívneho nálezu je s mierne funkčným postihnutím s prejavmi cerviko-brachiálneho syndrómu a lumbosakrálneho syndrómu, určil posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca 0 %. Ostatné ochorenia nepovažoval za ochorenia závažného stupňa. V posudku zo dňa 21. 09. 2010, podanom po odvolaní navrhovateľa tento posudkový lekár s prihliadnutím na jeho námietky zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v posudku zo dňa 26. 04. 2010 s tým, že od posúdenia zdravotného stavu a vyhodnotenia okolností v zmysle platnej právnej úpravy nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia. V posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredie, zo dňa 05. 10. 2010 posudkový lekár zhodne ako posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotiac pracovnú anamnézu, ako aj zdravotný stav navrhovateľa konštatoval, že miera poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa predstavuje 0 %, v dôsledku čoho tento nie je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti. V závere svojho posudku konštatoval, že posudzovaný bol niekoľko rokov liečený pre bolesti chrbtice, dňa 22. 02. 2006 v práci utrpel úraz - zlomeninu kŕčka pravej stehnovej kosti riešenej operačne, podľa odborných lekárskych nálezov z tohto obdobia, zlomenina bola dobre prestavaná s ľahkým funkčným obmedzením so skrátením pravej dolnej končatiny o 1 - 2 cm s prítomnými degeneratívnymi zmenami na pravom bedrovom kĺbe druhého štádia. Podľa vyjadrenia bývalého zamestnávateľa J., T.. Q.., X. B. menovaný po ukončení práceneschopnosti vykonával prácu skladníka, tzn. pôvodné pracovné zaradenia až do ukončenia pracovného pomeru dňa 11. 01. 2010. V zhodnotení funkčného nálezu pracovného úrazu po jeho konsolidácii a stabilizácii konštatuje, že menovanému funkčne umožňoval vykonávať pôvodné pracovné zaradenie v plnom rozsahu, o čom svedčí aj skutočnosť udávaná bývalým zamestnávateľom, že ju aj vykonával. Preto miera poklesu pracovnej schopnosti bola správne určená 0 %. V dopĺňacom posudku zo dňa 26. 01. 2012 vypracovanom druhostupňovým posudkovým orgánom na základe navrhovateľom v priebehu konania predložených odborných lekárskych ambulantných rehabilitačných, neurologického a ortopedického nálezov a najmä nálezu L.. A. zo dňa 11. 01. 2010, ktorý mal byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov tento posudkový orgán konštatoval, že z naposledy citovaného nálezu s prihliadnutím na pracovné zaradenie navrhovateľa je dôležité konštatovanie, že vzhľadom na zdravotný stav menovaného je pre neho nevhodná fyzicky namáhavá práca, dvíhanie a nosenie ťažkých bremien a že je nutné šetrenie dolných končatín a chrbtice, v dôsledku čoho boli odporučené pravidelné lekárske kontroly. Toto konštatovanie podľa názoru posudkového lekára má preventívny charakter a nemá vplyv na určený pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Ambulantné rehabilitačné nálezy predložené navrhovateľom neprinášajú nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného posudku. Ambulantný neurologický nález dokumentuje bolesti chrbtice, s diabetickou senzomotirickou polyneuropatiou, ktoré nemajú žiaden súvis s úrazovým dejom z roku 1996 podobne, ako aj cievny nález zo dňa 22. 02. 2011, ktorý popisuje kŕčové žily na dolných končatinách. Ambulantný ortopedický nález taktiež nedokumentuje súvislosť s pracovným úrazom zo dňa 22. 02. 2006. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 13. 5. 2010 je zrejmé, že navrhovateľ bol oboznámený s podmienkami nároku na úrazovú rentu, so všetkými podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia tak, ako sú v nej špecifikované, vrátane určenej miery poklesu jeho pracovnej schopnosti, pričom tento v predmetnej veci nevzniesol žiadne námietky, nepodal žiadny návrh a zápisnicu bez výhrad vlastnoručne podpísal. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 16. 06. 2011 č. XXX XXX XXXX vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 27. 09. 2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 219,60 eur mesačne, zvýšený od 01. 01. 2011 na 223,60 eur mesačne na základe zistenej 55 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na pojednávaní dňa 22. 11. 2011 i 13. 03. 2012 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu z dôvodov v ňom uvedených. Zdôraznil, že rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, v ktorej súvislosti predložil aj fotokópiu lekárskeho potvrdenia F.. T. A., všeobecného lekára Ž. Z. Q. X. V. A., ktoré bolo vydané po ukončení jeho dlhotrvajúcej práceneschopnosti a z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že vzhľadom na zdravotný stav preňho nie je vhodná fyzicky namáhavá práca, dvíhanie a nosenie ťažkých bremien, že je nutné šetrenie dolných končatín a chrbtice, pričom tento doklad bol predložený jeho zamestnávateľovi dňa 11. 01. 2010 a na jeho základe došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou. Tento doklad jeho zamestnávateľom sociálnej poisťovni predložený nebol, ani sa ním nezaoberal a dôvody skončenia pracovného pomeru ani neboli premietnuté v dohode o skončení pracovného pomeru. Poukázal tiež na to, že na pravde sa nezakladá ani popis jeho pracovnej činnosti a pracovnej náplne, ktorý bol predložený jeho zamestnávateľom sociálnej poisťovni, pretože po predmetnom pracovnom úraze už nevykonával všetky činnosti podľa pôvodnej pracovnej náplne, vykonával len pomocné upratovacie práce a také práce, ktoré ho fyzicky nezaťažovali pokiaľ ide o dôsledky pracovného úrazu. Zmena pracovnej zmluvy z roku 2008 sa týkala len výšky mzdy, pričom na základe tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy mu bola mzda zvýšená. Na otázku súdu, z akého dôvodu po oboznámení listín a podkladov, z ktorých vychádzalo napadnuté rozhodnutie a s ktorými bol oboznámený v priebehu správneho konania, ako to vyplýva aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní, tento nevzniesol žiadne námietky a nepodal žiaden návrh na doplnenie dokazovania, sa navrhovateľ nevyjadril. Uviedol, že v prípade potreby môže označiť svedkov, ktorí by potvrdili, že po pracovnom úraze už nevykonával pracovnú činnosť skladníka v takom rozsahu, ako to bolo pred úrazom. Poukázal tiež na to, že odborných lekárov, ktorých lekárske nálezy boli podľa posudkového lekára nevýznamné a nesúvisiace s úrazom navštívil až po predmetnom pracovnom úraze, takže sa domnieva, že dôsledky tohto úrazu sa prejavili aj v súvislosti s jeho ďalšími ochoreniami, dokumentovanými odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené. Taktiež uviedol, že pokiaľ mu bola zvýšená mzda, táto nebola zvýšená v takom rozsahu, ako ostatným jeho spolupracovníkom. Zdôraznil, že dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrel pod nátlakom, keď predtým na jeho dotaz mu nadriadený povedal, že žiadne odstupné mu vyplatiť nemôže aj napriek tomu, že ku skončeniu pracovného pomeru dochádza zo zdravotných dôvodov. Uviedol tiež, že nadriadený sa mu vyhrážal, že keď dohodu nepodpíše, že mu zníži plat. Zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že navrhovateľ mal možnosť v konaní pred sociálnou poisťovňou navrhovať dôkazy, resp. vyjadriť svoje námietky vo vzťahu k podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, s ktorými bol oboznámený. Pokiaľ ide o lekárske potvrdenie F.. T. A., toto odporkyňa k dispozícii v priebehu konania nemala, a navrhovateľ naň ani v priebehu správneho konania nepoukázal, ani ho nepredložil. Obsahom posudkového spisu sú odborné lekárske nálezy, z obsahu ktorých bolo zistené, že okrem zdravotných ťažkostí a ochorení, ktoré sú dôsledkom predmetného pracovného úrazu navrhovateľ trpel ešte pred úrazom aj na iné ochorenia v čase posudzovania zdravotného stavu, konkrétne z nich vyplýva, že navrhovateľ sa po dobu 10 rokov liečil na vysoký tlak a cukrovku. Preto jeho tvrdenie, že v dôsledku vysokého krvného tlaku, ktorý je tiež dôsledkom pracovného úrazu už nemohol vykonávať niektoré činnosti ako skladník nemožno považovať za relevantné. Zdôraznil, že sociálna poisťovňa hodnotila pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vykonávať prácu v porovnaní s pôvodným pracovným zaradením, pričom jednotliví posudkoví lekári sa podrobne zaoberali jeho zdravotným stavom, ktorý náležitým spôsobom aj vyhodnotili. Zároveň poukázala na potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľa o pracovnej anamnéze, ktoré bolo odporkyni doručené, kde je uvedený a popísaný druh činnosti v takom rozsahu, ako to v priebehu pojednávania uviedol navrhovateľ. Vychádzajúc z uvedených skutočností zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a preto je vecne správne a zákonné. Pokiaľ ide o vyjadrenie navrhovateľa v súvislosti s okolnosťami, za ktorých došlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru, na ktoré poukazoval na pojednávaní dňa 13. 3. 2012 zástupkyňa odporkyne uviedla, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa prostredníctvom všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní neplatnosti skončenia pracovného pomeru v súlade s § 14 Zákonníka práce. V danom prípade na základe predložených odborných lekárskych nálezov sa posudkový lekár v dopĺňacom posudku i v pôvodnom posudku podrobne zaoberal všetkými predloženými nálezmi, hodnotil ich najmä z odborného hľadiska, aj keď subjektívne navrhovateľ sa necíti dobre, a môže u neho vzniknúť pocit, že jednotlivé ochorenia súvisia s pracovným úrazom. Odborné lekárske nálezy však toto nedokumentujú tak, ako to vyplýva z jednotlivých posudkov. Ťažkosti v nich popisované, na ktoré sa odvolával navrhovateľ nevznikli v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 88 ods. 1 cit. zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 cit. zákona a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. V správnom konaní bol podľa názoru súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že odporkyňa posudzovala nárok navrhovateľa na úrazovú rentu v súlade s cit. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spôsobom, stanoveným v ods. 3 cit. zák. ustanovenia. V danom prípade z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že po predmetnom pracovnom úraze k zmene pracovného zaradenia navrhovateľa nedošlo, nedošlo ani k zmene jeho pracovnej náplne, pričom ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou bez uvedenia dôvodu. Vychádzajúc z jednotlivých posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov, ktoré hodnotili zdravotný stav navrhovateľa pre účely úrazovej renty miera poklesu jeho pracovnej schopnosti nepresahuje zákonom stanovených 40 %, preto mu nárok na úrazovú rentu nevznikol. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa bol hodnotený jeho zdravotný stav na základe dostupných odborných lekárskych nálezov, vrátane tých, ktoré predložil v priebehu súdneho konania. Posudkové orgány vyhodnotili všetky zdravotné postihnutia, ktorými navrhovateľ trpí a zohľadnili tie, ktoré sú dôsledkom predmetného pracovného úrazu, ktorý utrpel. Svoje stanovisko aj náležite odôvodnili. Najmä z lekárskej správy druhostupňového posudkového orgánu zo dňa 26. 01. 2012 vyplýva, že odborný lekársky nález F.. A. z 11. 01. 2010, ktorý bol podľa vyjadrenia navrhovateľa podkladom pre skončenie pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov, nemá vplyv na určenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, pričom v konaní navrhovateľ nepreukázal, žeby jeho zdravotný stav bol dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou. Uvedené nebolo potvrdené ani zamestnávateľom navrhovateľa, ako to vyplýva z už vyššie špecifikovaných dôkazov, obsiahnutých v administratívnom spise, ako aj z vyjadrenia J., T.. Q.., X. B. zo dňa 13. 02. 2012, ktoré bolo doručené na základe požiadavky súdu. Zamestnávateľ navrhovateľa v ňom uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru dňa 10. 01. 2010 bola uzavretá na základe súhlasnej vôle oboch zmluvných strán, pričom o tom, na konkrétne čí podnet dochádza k uzatváraniu týchto dohôd, zamestnávateľ nevedie záznamy a vzhľadom na časový odstup v tomto prípade ani takúto informáciu poskytnúť nevie. Z jeho stanoviska zo dňa 23. 03. 2010, prílohu ktorého tvorí dohoda o skončení pracovného pomeru skutočnosť, že tento bol skončený zo zdravotných dôvodov rovnako nevyplýva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne a v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. V danom prípade navrhovateľ o uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode nepožiadal a z dohody o skončení pracovného pomeru ani žiadny dôvod nevyplýva. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa vznesené na pojednávaní, ktoré by eventuálne odôvodňovali neplatnosť skončenia pracovného pomeru, tieto sú pre posúdenie predmetnej veci právne irelevantné a svojich nárokov v tejto súvislosti vzniknutých sa mohol navrhovateľ domáhať prostredníctvom všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil. Neúspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.