Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/49/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200380 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200380.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu: E..P.. P. B., P..D..G.., so sídlom F. J. E..P.. P., B., I.: XX XXX XXX proti žalovanému: B. P. Ú. F. B., P. P. B. XX, B. za účasti: A. Š. B., P..D..G.., P. P. D. X, B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. februára 2011, č. 2011/00147, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/ XXXXX zo dňa 9. februára 2011, ktorým tento ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy pre úsek stavebného poriadku podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "Správny poriadok") zrušil rozhodnutie Mesta B., pracoviska Košice - Šaca č. J.-XX/V/FIL zo dňa 01.10.2010. Mesto B., pracovisko B. - Š. citovaným rozhodnutím podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v spojení s ustanovením § 88a ods. 2 stavebného zákona a ustanovenia § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov nariadilo odstránenie stavieb: A- administratívna budova na pozemku parc. č. 53/77 kat. územie S.; B- sklady na pozemku parc. č. 53/76 kat. územie železiarne; C- garáže, dielne + sociálne zariadenia na pozemku parc. č. 53/75 kat. územie S.; D- plechový sklad na pozemku parc. č. 53/78 kat. územie S., podľa registra "C" v celom rozsahu, vrátane prípojky vodovodu, kanalizácie, teplovodu a elektrickej energie nachádzajúcich sa v oplotenom areáli hutníckeho kombinátu E..P.. P. B., P..D..G.. stavebníkovi A. Š. B., P..D..G.. D. XXX, B.. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň ho považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného takéto odôvodnenie neobsahuje, pričom žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že "stavebný úrad nepostupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a správneho poriadku", a teda žalovaný nešpecifikoval, ktoré zákonné ustanovenia stavebného zákona respektíve jeho vykonávacích predpisov stavebný úrad porušil. Týmto konaním bola okrem iného žalobcovi sťažená možnosť riadne sa brániť. Namieta argumentáciu žalovaného, že podľa ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona "ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby", a teda, že vlastníctvo spoločnosti A. Š.D. B., P..D..G.. k predmetným objektom nevzniklo zákonným spôsobom, t.j. vkladom do katastra, a preto ju nemožno považovať za vlastníka predmetných objektov, a teda nie je možné postupovať podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 stavebného zákona. V rámci tejto námietky poukazuje na uznesenie Okresného súdu Košice č. k. :18C/42/2008-39 zo dňa 14. apríla 2008 v právnej veci žalobcu A. Š. B. proti žalovanému E..P.. P. B. v konaní o určenie vlastníckeho práva a o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom spoločnosť A. Š. B. žiadala určenie vlastníckeho práva k objektom, ktoré sú predmetom konania o odstránení stavby a nariadení predbežného opatrenia. Okresný súd v uvedenom rozhodnutí na str. 4 prezentoval názor, že "žalobca osvedčil, že užíva sporné budovy, nie je však ničím preukázané na podklade čoho sa dovoláva svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Kúpne zmluvy preukazujú len postupnosť užívania stavieb, nie sú však spôsobilé založiť vlastnícky vzťah žalobcu k stavbám ako veciam nehnuteľným." Ďalej uvádza, že "žalobca neosvedčil existenciu práva, ktorého ochrany sa dovoláva, a jeho žaloba je predčasná, keď posúdenie splnenia technických podmienok stavby s následným vydaním kolaudačného rozhodnutia je predmetom stavebného konania, nie súdu a až tam vzniknutý spor, bude iniciovať súdne konanie, avšak zo strany žalovaného nie žalobcu". Podľa žalobcu to znamená, že okresný súd už prezentoval názor, že vo veci je oprávnený najprv rozhodnúť stavebný úrad. Postupom správneho orgánu došlo vlastne k tomu, že správny orgán konštatoval nedostatok svojej právomoci (str. 5 napadnutého rozhodnutia). Rozhodnutím žalovaného dochádza k porušeniu základného práva navrhovateľa (žalobcu) na inú právnu ochranu, pretože orgán disponujúci právomocou vo veci konať, svoju právomoc odmieta. Pritom prvostupňový správny orgán nemal o svojej právomoci žiadnu pochybnosť a rovnako o právomoci stavebných úradov konať v tejto veci nemal pochybnosť ani súd. Ďalej uvádza, že v prípade, ak správny orgán skonštatuje nedostatok svojej právomoci v zmysle § 30 správneho poriadku konanie zastaví. V tomto prípade žalovaný ani konanie nezastavil, ani odvolanie nezamietol a ani rozhodnutie nezrušil a nevrátil na ďalšie prejednanie správnemu orgánu, ktorý ho vydal. Žalovaný rozhodnutie stavebného úradu zrušil a v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval nedostatok svojej právomoci, pričom takýto postup žalovaného je možné považovať za svojvoľný, arbitrárny, v rozpore s právnym poriadkom SR a preto nepreskúmateľný v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu základného práva na inú právnu ochranu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že ako príslušný odvolací orgán na základe dôkladného preskúmania predloženého spisového materiálu, zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. J.-XX/V/Fil zo dňa 01. októbra 2010. Počas konania o odstránení stavieb vedenom na stavebnom úrade prebiehalo zároveň konanie o zriadení vecného bremena v prospech navrhovateľa A. Š. B.Š. na Okresnom súde Košice II, ktorý vo veci rozhodol uznesením o nariadení predbežného opatrenia č. k: 20C 62/2009-37 zo dňa 05. mája 2009 a to tak, že odporca (žalobca) je povinný umožniť vstup zástupcov navrhovateľa a projektanta k predmetným stavbám. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/107/2009 -69 zo dňa 10. augusta 2009 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia z dôvodov, že predbežné opatrenie musí mať vecnú súvislosť s uplatneným návrhom a oprávnenia domáhať sa zriadenia vecného bremena v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník patrí výlučne vlastníkovi stavby. Podľa názoru súdu navrhovateľka, t. j. A. P. B. nie je aktívne legitimovaná domáhať sa zriadenia vecného bremena, pretože vlastníctvo k stavbám nevzniklo zákonným spôsobom. Žalovaný má za to, že postupoval správne keď odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušil z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom (stavebným poriadkom) ak nariadil odstránenie stavieb podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 2, pričom odstránenie stavieb je možné nariadiť len vlastníkovi stavby a A. P. B. preukázateľne v čase rozhodovania nebola ich vlastníkom. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Účastník konania A. Š. B., P..D..G.. v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že súhlasí so zásadnou argumentáciou žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, ktorá spočíva v tom, že odstránenie stavby je možné nariadiť iba vlastníkovi stavby a keďže vlastníctvo A. Š. B. k predmetným objektom nevzniklo zákonným spôsobom, t.j. vkladom do katastra, nemožno túto spoločnosť považovať za vlastníka predmetných objektov a teda nie je možné postupovať podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Ďalej uviedla, že celé roky žalobca prezentuje názor, že sa nejedná o stavby, a že tieto stavby spoločnosť A. Š. B. nenadobudla zápisom do katastra nehnuteľností a napriek tomu podáva návrh na stavebné konanie. Rozhodnutie ako aj postup žalovaného považuje za súladný so zákonom, a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, písomným vyjadrením žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve podľa § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňom rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Úlohou súdu podľa obsahu žaloby je posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného poriadku a teda, či mohol nariadiť účastníkovi konania A. Š. B., P..D..G.. odstránenie stavieb, ktoré sa nachádzali na par. č. 53/75,53/76,53/77 a 53/78 v kat. území S. podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona. Podľa § 88 ods.1 písm. b) Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie tavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Z uvedených ustanovení stavebného zákona použitím gramatického ako aj logického výkladu právnej normy jednoznačne vyplýva, že odstránenie stavby v danom prípade je možné nariadiť len vlastníkovi stavby resp. stavieb. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že stavebné konanie bolo prerušené prvostupňovým správnym orgánom z dôvodu súdneho konania, ktorého predmetom bolo zriadenie vecného bremena a nariadenie predbežného opatrenia. Na strane navrhovateľa vystupovala A. Š. B., P..D..G.. a odporcom bol žalobca. V rámci rozhodovania o predbežnom opatrení Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 1Co/107/2009 uznesením č. k.: 1Co/107/2009-69 10. augusta 2009 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že za daného stavu a teda v čase rozhodovania nebola splnená jedna z podmienok potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie uplatneného nároku. Navrhovateľka neosvedčila uplatnený nárok, t. j. že je vlastníčka stavieb na pozemku odporkyne a je aktívne legitimovaná pre podanie návrhu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto nie je ani aktívne legitimovaná ani na podanie predbežného opatrenia. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný postupoval správne ak rozhodnutie stavebného úradu v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku zrušil, nakoľko hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, že A. Š. B., P..D..G.. je vlastníkom predmetných stavieb, a teda v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením jej ako účastníkovi správneho konania nebolo možné nariadiť ich odstránenie. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. K námietke žalobcu, v ktorej namietal skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia súd tieto považuje za neopodstatnené a nedôvodné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia je súd toho názoru, že žalovaný postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 47 ods.3 Správneho poriadku pričom jednoznačne v odôvodnení a to na strane 4 a 5 preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán porušil ustanovenia § 3 ods. 4 a § 32 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu. Zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o odstránení stavieb nemal preukázané, že A. Š. B., P..D..G.. je vlastníkom predmetných stavieb, no napriek tomu o ich odstránení meritórne rozhodol. Zároveň ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného, stavebný úrad pochybil aj z hľadiska procesného, keď dňa 8.12.2009 listom oznámil účastníkom konania začatie konania o odstránení stavieb, pričom mu do uvedeného dňa nebolo doručené právoplatné uznesenie Krajského súdu v Košiciach vo veci zriadenia vecného bremena a vydania predbežného opatrenia. Zároveň po preskúmaní administratívneho spisu sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že v spisovom materiály prvostupňového správneho orgánu sa síce vyššie citované uznesenie Krajského súdu v Košiciach nachádza, avšak nie je nijakým spôsobom preukázane, či o tomto uznesení stavebný úrad v čase rozhodovania vedel, nakoľko mu chýba aj doložka právoplatnosti. Súd k veci ďalej uvádza, že pre odstránenie stavby musia byť súčasne splnené dve zákonné podmienky a to, že sa musí jednať o stavbu a zároveň odstránenie stavby je možné nariadiť len vlastníkovi stavby. Stavebný zákon rozlišuje pojmy stavebník a vlastník stavby. Zákon pritom nevylučuje, že v istých situáciách môže ísť o tú istú osobu. V danom prípade však bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania A. Š. B., P..D..G.. nie je vlastníkom stavby, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj Krajský súd v Košiciach vo vyššie citovanom uznesení. Po preskúmaní administratívneho spisu, v ktorom sa okrem iného nachádzala aj pripojená listová komunikácia medzi žalobcom a vedľajším účastníkom A. Š. B., P..D..G.., že samotný žalobca nepovažuje predmetné nehnuteľnosti za stavby v zmysle stavebného poriadku, ale za "zariadenie staveniska" (napríklad list žalobcu zo dňa 12. marca 2010), čím by došlo k takej skutkovej situácii, že v takomto prípade by nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok na nariadenie odstránenia stavieb. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho postupu žalovaného v prípade, ak žalovaný skonštatuje nedostatok svojej právomoci, má v zmysle § 30 Správneho poriadku konanie zastaviť, pričom podľa názoru žalobcu v tomto prípade žalovaný ani konanie nezastavil, ani odvolanie nezamietol a ani rozhodnutie nezrušil a nevrátil na ďalšie prejednanie správnemu orgánu, ktorý ho vydal súd uvádza: túto námietku považuje za účelovú z dôvodu, že žalovaný postupoval tak, ako mu to správny poriadok umožňuje a po vyhodnotení dôkaznej situácie a preskúmaní spisového materiálu rozhodnutie stavebného úradu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil. Žalobca nesprávne uvádza konštatáciu, že žalovaný sám uviedol, že nemá právomoc v danej veci konať. V skutočnosti žalovaný v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia len upravil účastníkov konania tak, že ide o občianskoprávnu vec, ktorú stavebné úrady nie sú kompetentné riešiť, stým, že aj keby bolo vlastníctvo k stavbám preukázané, pokiaľ vlastník pozemku s dodatočným povolením nebude súhlasiť; stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší čo je plne v súlade s ustanovením § 88a ods.3 Stavebného zákona (Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2/ a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.) Súd zastáva názor, že žalovaný dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Konštatuje, že postup žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu ako účastníka správneho konania a námietky žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami, a svoj postup ako aj rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil a to jednak po skutkovej ako aj právnej stránke. Na základe uvedených skutočností súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.