Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/60/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200564 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200564.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženého z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu WS Production, s. r. o., Dopravná 2, Košice, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska ul. č. 16, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova 2, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/9506-48209/2011/999608-r zo dňa 21. 04. 2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/223/9506-48209/2011/999608-r zo dňa 21.04.2011 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/79381/10/Pav z 13.09.2010 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do rúk advokáta JUDr. Miroslava Katunského, Floriánska ul. č. 16, Košice, náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia v sume 527,81 eur a iné trovy konania v sume 66,-- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 15. 06. 2011 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. 06. 2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/9506-48209/2011/999608- r zo dňa 21. 04. 2011, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/79381/10/Pav zo dňa 13. 09. 2010. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 v sume 480.225,91 eur. Rozhodnutie bolo vydané na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. 698/320/73022/2010/Tot zo dňa 16. 08. 2010 a jeho dodatku zo dňa 06. 09. 2010. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorú voči nemu uplatnili iní platitelia v tuzemsku. Žalobca si uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 480.200,14 eur zo zdaniteľných obchodov uskutočnených s daňovým subjektom MOBIL TOP, s. r. o., Inžinierska 1, Košice a to na základe 15 vystavených faktúr za dodanie reklamných služieb. Prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Košice II správny orgán prvého stupňa zistil, že predmetné faktúry nebolo možné preveriť pre nespoluprácu daňového subjektu, pretože zásielky zasielané na adresu sídla spoločnosti - Inžinierska 1, Košice, uvedenú vo výpise z obchodného registra sa vracajú späť s poznámkou „adresát neznámy“. Predvolanie odoslané na adresu trvalého bydliska konateľa spoločnosti - C. G., R. XXXX/X, L., sa rovnako vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“, pričom preverovaním v Registri obyvateľov SR nebolo zistené iné miesto pobytu menovaného. Uvedená spoločnosť na adrese Inžinierska 1, Košice, nesídli, iné sídlo spoločnosti nie je známe. Platiteľ MOBIL TOP, s. r. o., v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 vykázal daň z pridanej hodnoty vo výške 22.983,57 eur, pričom výška dane z pridanej hodnoty na vystavených faktúrach je 480.200,14 eur. Na základe týchto údajov správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nemohol prijať služby od spoločnosti MOBIL TOP, s. r. o., tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami. Dodaním služieb pre žalobcu nebolo daňovým subjektom MOBIL TOP, s. r. o., preukázané. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť MOBIL TOP, s. r. o., má v obchodnom registri od 15. 12. 2009 zapísanú zmenu spoločníka a konateľa zároveň, ktorým sa stal od tohto dátumu C. D., Č. X, L.. Žalobca mal na výzvu správcu dane zabezpečiť účasť svedka C. G., bývalého konateľa spoločnosti MOBIL TOP, s. r. o., na ústnom pojednávaní. Konateľ žalobcu pán Š. H. sa dňa 10. 03. 2010 dostavil na Daňový úrad Košice IV za účelom predloženia dôkazov v zmysle výzvy zo dňa 10. 02. 2010, pričom sa k nadobudnutiu reklamných služieb od dodávateľa MOBIL TOP, s. r. o., v predmetnom zdaňovacom období vyjadril, že pán G. preňho zabezpečoval reklamné a organizačné služby v zmysle uzatvorenej zmluvy zo dňa 16. 03. 2009, nevedel sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom D. G. zabezpečoval predmetné reklamné služby, či MOBIL TOP, s. r. o., má prevádzku, pretože sa stretávali a jednali v sídle žalobcu. Zaviazal sa zabezpečiť účasť D.U. G. na ústnom pojednávaní. D. C. G. sa mal dostaviť na Daňový úrad Košice IV. Uvedený svedok sa však na Daňový úrad Košice IV nedostavil a konateľ žalobcu dňa 14. 04. 2010 predložil notársku zápisnicu zo dňa 09. 04. 2010. Predmetnú notársku zápisnicu odovzdal konateľovi žalobcu pán C. G.. V predmetnej notárskej zápisnici C. G. potvrdil, že v čase, keď bol jediným konateľom spoločnosti MOBIL TOP, s. r. o., dodala táto obchodná spoločnosť ako dodávateľ reklamné služby pre žalobcu ako odberateľa, pričom dodané reklamné služby boli následne ako zdaniteľné plnenia fakturované spoločnosťou MOBIL TOP, s. r. o., už uvedenými 15 faktúrami. Predloženú notársku zápisnicu správca dane ohodnotil ako nedostatočný dôkaz a preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov platiteľa. Aj napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane hodnotiace správy jednotlivým podujatiam, nie je to dôkazom, že služby v nich prezentované uskutočnila a dodáva spoločnosť MOBIL TOP, s. r. o. V predloženom čestnom prehlásení nie sú uvedené také skutočnosti o priebehu zdaniteľného obchodu, ktoré by bolo možné overiť následným dokazovaním. Čestné prehlásenie pána G. je tak písomnosťou bez dôkaznej hodnoty. Pretože bolo preukázané skutočné dodanie, žalobca nepreukázal, že fakturované služby boli skutočne dodané tak, ako je to uvedené na daňových dokladoch. Pretože neboli služby dodané tak, ako to deklarujú uvedené faktúry, nevznikla ani daňová povinnosť a tým ani právo na odpočítanie dane. Správca dane ďalej konštatoval, že ku dňu vydania dodatočného platobného výmeru obchodná spoločnosť MOBIL TOP, s. r. o., nepodala žiadne dodatočné ani opravné daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o podaní opravného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorým by táto obchodná spoločnosť odstránila nezrovnalosť medzi výškou svojej daňovej povinnosti a uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi so žalobcom. Správny orgán prvého stupňa konštatoval u žalobcu porušenie ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň v už uvedenej sume za predmetné zdaňovacie obdobie. Kontrolná skupina v priebehu výkonu daňovej kontroly postupovala v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom. Žalobca v rozpore s výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 10. 02. 2010 nepredložil žiadne hmotné dôkazy o tom, že prijal zdaniteľné plnenia od dodávateľa MOBIL TOP, s. r. o. Pritom táto obchodná spoločnosť so správcom dane nekomunikuje a zároveň v uvedenej spoločnosti došlo k zmene štatutárneho zástupcu a spoločníka. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. Zosumarizoval skutkový stav zistený správcom dane, pričom sa stotožnil aj s právnym hodnotením zisteného skutkového stavu správcom dane. Konštatoval, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na uplatnenie odpočítanie dane podľa ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. preukazuje platiteľ dane z pridanej hodnoty. Na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov predložil platiteľ dane už uvedené faktúry, výdavkové faktúry pokladničné doklady, zmluva o spolupráci so spoločnosťou MOBIL TOP, s.r.o., notársku zápisnicu a reklamné prospekty. Pretože správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr predložených daňovým subjektom, ale k tomu účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované tovary a služby daňový subjekt - platiteľ prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania odvolací orgán zistil, že správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Dôkazná povinnosť podľa žalovaného je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Tvrdenia daňového subjektu o prijatí služieb vyfakturovaných predmetnými faktúrami od spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. správa dane vyvrátil a spochybnil vyššie uvedenými zisteniami z vykonaných šetrení. Predmet fakturácie je na 12 faktúrach uvedený všeobecne „na zabezpečenie reklamných služieb na podujatie (uvedený názov)“ nie je tam žiadna špecifikácia činnosti, na základe ktorých boli vystavené a tri faktúry sú za grafickú prípravu, tlač a roznos letákov. Len na základe podkladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom správca dane nemohol bez ďalšej identifikácie a konkrétnych údajov preveriť napr. naplnenie predmetu zmluvy a tým overiť reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Predložené reklamné tlačoviny preukazujú, že dané podujatie bolo uskutočnené, ale nepreukazujú, že reklamné služby na ňom zabezpečovala spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. Daňový subjekt ďalšie údaje a informácie k faktúram a zmluve správcovi dane neposkytol. Tým daňový subjekt sám znemožnil správcovi dane preveriť jeho tvrdenia. Tento nedostatok preukázateľnosti dodania služieb deklarovaný dodávateľom nemôže byť odstránený len tvrdením - notárskou zápisnicou zo dňa 09.04.2010, v ktorej C. G. vyhlásil, že v čase od 13.10.2008 do 15.12.2009 bol jediným konateľom spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o., dodal reklamné služby pre WS Production, s.r.o. v zmysle predmetných faktúr. Uvedené vyhlásenie C. G. neobsahuje také konkrétne informácie, ktoré by umožnili overiť ich pravdivosť. Nie je tam uvedené ako, kedy, aký tovar a služby poskytol, kým a čím mal byť predmet zmluvy a faktúr naplnený a vykonaný, tovar a služby dodané. Žalovaný ďalej uviedol, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná a od konkrétneho označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z.z. Pri dodávke služby ako charakteristický sprievodný znak prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych služieb na obidvoch stranách (napr. formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov. Uvedené skutočnosti potom nie je možné preukázať iba predložením faktúry a poukázaním existencie vykonanej služby a preukázaním existencie vykonanej služby u daňového subjektu. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie v prípade pochybností predložiť doklady od svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. K námietke žalobcu, že žalobca nie je zodpovedný za neúplnosť účtovníctva spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane takúto skutočnosť netvrdil. Správca dane na základe zistení týchto neúplnosti v účtovníctve dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu vyzval daňový subjekt, aby predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali to, že k zdaniteľnému obchodu došlo. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 21.04.2011 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že z ustanovenia § 49 ods.1,2 písm.a/, § 51 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva, že jedinou hmotnoprávnou podmienkou pre preukázanie riadne vykonaného odpočtu dane zákon stanovuje faktúru od platiteľa. Okrem tejto zákonom stanovenej podmienky žalobca splnil aj ďalšie povinnosti ukladané mu žalovaným, resp. správcom dane. Žalovaný bez opory dokazovaní jednoduchým konštatovaním a bez uvedenia tých skutočností, tvrdenie najmä dôkazov, ktoré ho k tomu viedli, došiel k záveru, že správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok a deklaruje, že pravdivosť a vierohodnosť faktúr nebola žalobcom preukázaná. Žalobca počas celého priebehu daňovej kontroly poskytoval správcovi dane súčinnosť a na preukázanie predmetných daňových obchodov predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval, a to faktúry od dodávateľa, hodnotiace správy pre každé jednotlivé reklamné podujatie a notársku zápisnicu, v ktorej p. C. potvrdil, že spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. dodala spoločnosti WS Production, s.r.o. reklamné služby fakturované predmetnými faktúrami. Žalobca ďalej namietal, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá žalobcovi ako daňovému subjektu povinnosť viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v ktoromkoľvek prípade mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Zákon neukladá daňovému subjektu, teda žalobcovi, aby v prípade existencie pochybností predložil doklady svojho zmluvného partnera preukazujúce, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil. Získanie dokladov od obchodného partnera si žalobca ako daňový subjekt nemôže vynútiť. Žalovaný ako štátny orgán s právomocami danými mu zákonom, má zákonné prostriedky napr. vynútiť si účasť svedka v daňovom konaní. Z uvedeného žalobca vyvodil záver, že uniesol svoje dôkazné bremeno, keďže žalovanému predložil všetky žalobcovi dostupné informácie, listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení a za predkladanie dôkazov tretím subjektom - obchodnou spoločnosťou MOBIL TOP, s.r.o. nemôže niesť zodpovednosť za právne následky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný za totožnej skutkovej situácie vyvodil úplne opačný skutkový a právny záver vo svojom rozhodnutí sp.zn. I/223/5927-2941/2011/999608-r zo dňa 14.03.2011, ktoré sa týkalo len iného zdaňovacieho obdobia (tretí štvrťrok 2009). Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. Pri každej jednotlivo preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí príslušný správny orgán stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru došiel, teda z akých dôkazov podľa jeho názoru vyslovil záver, ako tieto dôkazy hodnotil, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a jasne výstižne vyjadruje skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z akých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu správny orgán vychádzal a ako ho prípadne vyložil. Prakticky nepreskúmateľným je preto rozhodnutie, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú z tzv. súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodujúci skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov bez toho, aby bolo uvedené na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa konkrétne zistenie robí a z akých dôvodov, ako i bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.07.2011 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zaujal stanovisko k žalobným dôvodom. Uviedol, že samostatná existencia faktúry ako jedna z podmienok uplatnenia práva na odpočet dane nezakladá aj právo na odpočítanie dane, ale toto právo sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane v tomto prípade spochybnil, či spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. služby deklarované spornými faktúrami žalobcovi aj dodala. Za účelom získania od dodávateľa - spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o., správca dane využil inštitút dožiadania v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa výsledkov šetrenia Daňového úradu s daňovým subjektom ako aj s jeho konateľom C. G. sa nebolo možné skontaktovať. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca predložil správcovi dane vo vzťahu k spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. sporné faktúry, ako aj zmluvu o spolupráci zo dňa 16.03.2009. Predmetom tejto zmluvy sú len činnosti spojené so zabezpečením golfových turnajov, ktorým zodpovedajú faktúry č. 01209, č. 072009 a č. 192009. Chýba nadväznosť tejto zmluvy na predmetné faktúry, čo sa týka špecifikácie reklamnej činnosti. Samotné faktúry totiž neobsahujú údaje o rozsahu a druhu dodanej služby, ktorá povinnosť vyplýva zo znenia ustanovenia § 71 ods.2 písm.f/ zákona č. 222/2004 Z.z. V prípade ostatných faktúr, pokiaľ ide o reklamnú činnosť, tiež chýba špecifikácia činnosti, ktoré sú ich predmetom a nie sú dokumentované žiadnymi zmluvami. Konateľ žalobcu uviedol, že nemá vedomosti o spôsobe zabezpečenia reklamných služieb na tieto reklamné služby a predložil vyhlásenie konateľa spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. D.. C. G. urobené formou notárskej zápisnice, v ktorom menovaný potvrdil dodanie reklamných služieb, neuviedol však spôsob vykonania týchto služieb a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie reklamných služieb pre žalobcu. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť napriek jeho snahe účasť svedka D.. C. G. na ústnom pojednávaní. Vyhlásenie C. G. nemôže ako dôkazný prostriedok nahradiť svedeckú výpoveď, pretože ústne pojednávanie so svedkom sa koná za účasti žalobcu a pracovník správcu dane nemá možnosť klásť svedkovi otázky smerujúce k objasneniu skutočnosti ohľadne deklarovaných služieb. Žalovaný preto v napadnutom rozhodnutí s prihliadnutím k obsahu vyjadrenia D.. C. G. uviedol, že dôkazy predkladané v priebehu daňovej kontroly nemali takú výpovednú hodnotu, aby bolo možné použiť ako dôkaz o uskutočnení zdaniteľného obchodu. Žalovaný tiež v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že reklamné tlačoviny síce preukazujú uskutočnenie daných podujatí, ale nepreukazujú, že reklamné služby zabezpečovala spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na stranách 6 a 7 sú uvedené skutočnosti, tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých sa došlo k záveru, že správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok. Žalovaný ďalej uviedol, že použitie dokladov od zmluvných partnerov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb. Malo byť v záujme žalobcu, aby mal zabezpečené podklady pre preukázanie existencie, resp. vzniku nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane len z dôvodu, že sa nebolo možné skontaktovať s bývalým konateľom spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. D.. C. G., vyzval žalobcu, aby zabezpečil účasť menovaného ako svedka na ústnom pojednávaní. Tento spôsob zabezpečenia dôkazného prostriedku použil správca dane, aby si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane predpokladal s ohľadom k uzatvorenému obchodu osobný kontakt medzi obchodnými partnermi, ktorá skutočnosť sa aj potvrdila. Žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou žalobcu, týkajúcu sa vyvodenia opačného skutkového a právneho záveru za totožnej skutkovej situácie v rozhodnutí žalovaného č. I/223/597-29413/2011/999608-r zo dňa 14.04.2011. Podľa žalovaného nešlo o totožnú skutkovú situáciu, a preto táto žalobná námietka je neopodstatnená. Žalovaný napokon konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 49 ods.1,2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovo dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.). Podľa § 29 ods.1,2,4 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb.). Z citovaných ustanovení § 29 ods.1,2,4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní medzi daňový subjekt a správcu dane. Za úplnosť skutkových zistení rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti zodpovedá správca dane. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam vymedzeným v § 49 ods.2 písm.a/ a v § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. svedčí daňovému subjektu. Rozhodovacia prax súdov dospela k jednotnému názoru, podľa ktorého pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nemožno podriadiť vykonávanie dôkazov, ktoré daňový subjekt vzhľadom na svoj súkromnoprávny status nemôže zabezpečiť. Takýmto dôkazom je nesporne výsluch svedka. Využitím inštitútu dožiadania správca dane mienil realizovať výsluch konateľa spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. C. G.. Dožiadaný Daňový úrad Košice IV. výsluch tohto svedka nerealizoval z dôvodu, že predvolanie menovaného bolo správcovi dane vrátené s poznámkou, že adresát je na adrese R. XXXX/X, L., neznámy, pričom v Registri obyvateľov SR nebolo zistené iné miesto pobytu menovaného Na výzvu správcu dane zabezpečoval účasť svedka D.. C. G. na ústnom pojednávaní konateľ žalobcu, pričom sa v dohodnutý deň konateľ žalobcu k správcovi dane nedostavil na výsluch. Podľa názoru súdu správca dane nevyužil všetky dostupné možnosti za účelom predvolania a výsluchu tohto svedka ku skutočnostiam týkajúcim sa realizácie sporných zdaniteľných plnení. Miesto pobytu tohto svedka mohol správca dane zisťovať aj z informačného systému Sociálnej poisťovne, resp. prostredníctvom orgánov policajného zboru (v prípade splnenia zákonných predpokladov v zmysle § 27 zákona č. 511/1992 Zb. využiť aj inštitút predvedenia). Správca dane v dodatočnom platobnom výmere konštatoval, že spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. má v Obchodnom registri SR od 15.12.2009 zapísanú zmenu spoločníka a konateľa zároveň, ktorým sa stal od tohto dátumu C. D., Ć. X, L.. Napriek tomu, že menovaný sa stal súčasne spoločníkom a konateľom spoločnosti MOBIL TOP, s.r.o. až po zdaňovacom období II. štvrťrok 2009 bolo vhodné ho vypočuť ako svedka k otázkam týkajúcim sa realizácie zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou MOBIL TOP, s.r.o. Nedostatky v zisťovaní skutkového stavu správcom dane právnym predchodca žalovaného neodstránil, a preto za tejto situácie je potrebné považovať dodatočný platobný výmer ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie za predčasne vydané. Správny orgán prvého stupňa v dodatočnom platobnom výmere konštatoval, že žalobcom predložené hodnotiace správy k jednotlivým podujatiam nie sú dôkazom o tom, že služby v nich prezentované uskutočnila a dodala spoločnosť MOBIL TOP, s.r.o. V dodatočnom platobnom výmere však nekonštatovala obsah týchto hodnotiacich správ, či sú významné z hľadiska preukázania existencie sporných zdaniteľných plnení a nie je zhodnotená ich dôkazná hodnota. Právny predchodca žalovaného v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia tieto dôkazy predložené žalobcom nevyhodnotil. Naviac tieto žalobcom predložené dôkazy neboli súčasťou administratívnych spisov predložených žalovaným. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods.2 písm.c/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v rámci ktorého odstráni uvedené nedostatky a opätovne vo veci rozhodne. Správne orgány sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.). Pretože súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z už uvedených dôvodov, ďalšími žalobnými dôvodmi sa už nezaoberal. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods.1 O.s.p., a to trovy právneho zastúpenia v sume 527,81 eur a náhradu iných trov - súdneho poplatku v sume 66,- eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za poskytovanie právnych služieb podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov: prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 115,90 eur, podanie žaloby - 115,90 eur, odvolanie proti rozhodnutiu nie vo veci samej (uznesenie o zamietnutí žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov) - 57,95 eur a účasť na pojednávaní dňa 12.09.2012 - 120,23 eur, režijný paušál 2x741 eur a 1x7,63 eur, daň z pridanej hodnoty v sume 87,97 eur (advokát JUDr. Miroslav Katunský je platiteľom DPH - osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydané Daňovým úradom Košice zo dňa 08.03.2010). Krajský súd poznamenáva, že 1/6-ina vymeriavacieho základu (§ 11 ods.4 citovanej vyhlášky predstavovala v roku 2011 123,50 eur a v roku 2012 127,17 eur. Súd však nemohol priznať právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za poskytnutie právnych služieb vo vyššej ako ním uplatnenej sume. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.