Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/91/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200737 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200737.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu T. I. l D. V. d Í. J. a , T. Č.. XXX/XX, R. J., právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu, Kammerhofská č. 25, Banská Štiavnica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.06.2011 č. 562-1177/2011, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 07.02.2011 č. 32-233-2011, ktorý žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania vo veci povolenia banskej činnosti na výhradnom ložisku amfibolitov v dobývacom priestore „C. J. X.“ pre organizáciu J..I., I..W..V.. tak, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci povolenia banskej činnosti pre organizáciu J..I., I..W..V.. R. J. v dobývacom priestore C. J. X.. Žalovaný ako odvolací orgán, vyporiadavajúc sa s odvolacími námietkami žalobcu, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobca ako odvolateľ namietal, že prvostupňový správny orgán správne posúdil jeho úkon na ústnom pojednávaní, ako vstup do predmetného konania, ale nesprávne posúdil jeho postavenie v tomto konaní, keď ako dostatočný podklad pre záver, že nie je účastníkom konania považoval skutočnosť, že nemá žiadny vzťah k pozemkom, na ktorých sa má vykonávať povoľovaná banská činnosť, resp. ak tvrdí, že už počas výkonu banskej činnosti na základe prvšieho povolenia bol nad mieru primeranú pomerom rušený vo svojom obvyklom spôsobe života, a to predovšetkým tou jej časťou, ktorá spočívala v odvoze vyťaženej horniny nákladnými autami po ulici, kde býva, spôsobeným hlukom, prašnosťou a znehodnotením miestnej komunikácie, tak túto námietku odvolací orgán považuje za neopodstatnenú, pretože preprava vydobytého nerastu (tovaru) nie je súčasťou banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, o povolenie ktorej organizácia žiada. Ďalej dôvodil, že podľa bodu 1.2.9 prílohy č. 3 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení vyhlášky Slovenského banského úradu č. 16/1992 Zb., ktorá upravuje náležitosti plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je súčasťou tejto banskej činnosti banská doprava, teda v súvislosti s vydobytým nerastom, jeho doprava od lomovej steny do úpravne, ak ide o úpravu v súvislosti s dobývaním. Banskou činnosťou - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore C. J. I, teda práva a právom chránené záujmy odvolateľa nemôžu byť dotknuté. Žalovaný ako odvolací orgán sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu ako odvolateľa, že prvostupňový správny orgán správne posúdil jeho úkon na ústnom pojednávaní ako vstup do predmetného konania, pretože prvostupňový správny orgán do ústneho pojednávania so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania, v zápisnici z ústneho pojednávania nie je uvedené, že by sa v jeho priebehu žalobca domáhal postavenia účastníka konania. Pokiaľ odvolateľ namietal, že z plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska vyplýva, že organizácia uvažuje s dopravou vyťaženej horniny aspoň v určitom časovom úseku aj cez obec R. J., tak túto odvolaciu námietku žalobca považuje za neopodstatnenú, pretože preprava hotového produktu, ktorý je tovarom, nie je banskou činnosťou a v pláne otvárky, prípravy a dobývania je uvedená nad rozsah bodu 1.2.9 prílohy č. 3 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení vyhlášky Slovenského banského úradu č. 16/1992 Zb., ktorá upravuje náležitosti plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska. Ak odvolateľ namietal, že predmetná banská činnosť nemôže byť posudzovaná bez zreteľa na komplex dopadov, ktoré nepochybne vyvolá a taký prístup by bol v priamom rozpore so záverečným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1020/2009-3-4/g.n, podľa ktorého najväčší negatívny vplyv na hlukové pomery a pohodu života obyvateľov má doprava po existujúcej komunikácii III.050193 a pokiaľ odvolateľ namieta, že činnosťou o ktorej sa koná nebudú dotknuté akési abstraktné a všeobecné práva, ale konkrétne práva odvolateľa, predovšetkým právo na priaznivé životné prostredie, vyplývajúce mu z čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života, narúšané neprimeranými vonkajšími vplyvmi, tak aj túto námietku považuje žalovaný za neopodstatnenú, pretože podľa žalovaného doprava po existujúcej komunikácii III.050193 nie je súčasťou povoľovanej banskej činnosti. Riešenie vplyvu povoľovanej banskej činnosti na životné prostredie je kompetenciou príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, nie odvolateľa. Odvolací orgán dal odvolateľovi v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č. 562-802/2011 z 25.05.2011 možnosť, aby sa v určenej lehote mohol pred vydaním rozhodnutia o odvolaní vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Túto možnosť odvolateľ nevyužil. Podanie odvolateľa z 01.06.2011, kde odvolateľ tvrdí, že mu nie je známe aké ďalšie podklady okrem tých, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán obstaral a ani to, akým spôsobom ich obstaral považoval žalovaný za neopodstatnené, pretože podľa žalovaného žiadne ustanovenie platných právnych predpisov neupravuje povinnosť správneho orgánu oboznamovať účastníkov konania s tým, čo tvorí podklad rozhodnutia, pred jeho vydaním s poukazom na čl. 2 ods. 21 Ústavy Slovenskej republiky a s tým, že odvolací orgán skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie uviedol v odôvodnení žalovaného rozhodnutia. K námietke odvolateľa v podaní z 01.06.2011, kde namieta, že ak mu odvolací orgán v oznámení z 25.05.2011 dáva možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia bez toho, aby ho oboznámil s tým, čo je týmto podkladom, tak mu odníma právo zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tak túto námietku odvolateľa považoval odvolací orgán za nepochopiteľnú, a preto neopodstatnenú, keďže mu nie je zrejme ako možno namietaným postupom odňať právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalované rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 14.06.2011. Včas podanou žalobou z 15.08.2011, podanou na poštovú prepravu dňa 15.08.2011 (pondelok), ktorá došla Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.08.2011, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 07.02.2011 č. 32-233-2011 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutím žalovaného bolo porušené jeho právo zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva a práva na priaznivé životné prostredie, ktoré základné práva sú konkretizované v ustanoveniach zákona č. 51/1988 Zb. v platnom znení v spojení so Správnym poriadkom. Ďalej v žalobe namietal, že: „Z ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav vecí a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Z ustanovenia § 32 vyplýva, čo je podkladom rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí uvádza, že podkladom jeho rozhodnutia je žiadosť organizácie J..I. I..W..V.. zápisnica z ústneho pojednávania z 21.01.2011, napadnuté rozhodnutie a odvolanie žalobcu. Súčasťou spisu však v čase rozhodovania žalovaného boli aj ďalšie listiny, podania ďalších účastníkov konania a iných fyzických a právnických osôb, na ktoré však žalovaný ani neprihliadal ani sa s nimi nevyrovnal. Porušil tak povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav vecí, pretože neprihliadal na podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania a iné v spise obsiahnuté podklady. Predovšetkým neprihliadal na záverečné stanovisko vydané Ministerstvom životného prostredia SR č. 1020/2009-3.4/g.n, podľa ktorého „najväčší negatívny vplyv na hlukové pomery a pohodu života obyvateľov dotknutých sídiel má doprava po existujúcej komunikácii III.050193. Podmienkou dodržania povolených limitov pri doprave zodpovedajúcej zvýšeným objemom odvážaného kameniva je odklonenie dopravy na novú komunikáciu mimo zastavaného územia obce“. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. bolo jednoznačne konštatované, že podmienkou pre stanovisko, ktorým sa odporúča povoliť posudzovaná činnosť je vyriešenie prepravy vyťaženého materiálu tak, aby tento nebol prepravovaný po spomínanej ceste III. triedy, keďže takýto spôsob prepravy ovplyvňuje na prípustnú hranicu pohodu života obyvateľov R. J. a to tak, že neprípustným spôsobom mení hlukové pomery. Z obsahu spisu žalovaného nevyplýva, žeby v čase rozhodovania žalovaného bola otázka prepravy vyťaženého materiálu vyriešená v súlade so záverečným stanoviskom. Žalobca môže pripustiť, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného by mohlo byť relevantné len za situácie, pokiaľ by v čase rozhodnutia žalovaného nebolo pochybností o tom, že preprava materiálu vyťaženého banskou činnosťou nemôže negatívne ovplyvniť pohodu jeho života, a to predovšetkým tak, aby nebol obťažovaný neprimeraným hlukom. Takéto závery však z podkladov rozhodnutia nevyplývajú. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a obec v územnom obvode, ktorej sa má banská činnosť vykonávať. Pokiaľ žalovaný uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že preprava vyťaženého materiálu nie je súčasťou povoľovanej činnosti, žalobca poukazuje na to, že už spomínané Záverečné stanovisko viaže odporúčanie na povolenie navrhovanej činnosti vyriešením prepravy vyťaženého materiálu. Z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. vyplýva, že súčasne so žiadosťou o povolenie banskej činnosti sa musia predložiť doklady o vyriešení stretu záujmov, ak sú banskou činnosťou ohrozené právom chránené objekty a záujmy. Z odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, že žiadosť o povolenie banskej činnosti neobsahuje doklady o vyriešení stretov záujmov, správny orgán vyzve organizáciu o doplnenie žiadosti a v prípade, že žiadosť nebola doplnená, konanie zastaví. V predmetnej veci však neexistuje žiaden dôkaz o tom, žeby žiadateľ pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti vyriešil stret záujmov, teda otázku prepravy vyťaženého materiálu na druhej strane žalovaný svojím rozhodnutím rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom konania. I. stupňový správny orgán aj žalovaný tak na jednej strane konajú o žiadosti žiadateľa, na druhej strane svojimi rozhodnutiami žalobcovi neumožňujú brániť svoje záujmy a práva napriek tomu, že činnosť žiadateľa je podmienená stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR práve so zreteľom na rešpektovanie záujmov obyvateľov obce územia dotknutého banskou činnosťou, medzi ktoré nepochybne R. J. patrí“. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 26.10.2011, pričom zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia a k tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe ako žalobné námietky, ktoré boli v podstate zhodné s odvolacími námietkami uviedol, že sú, pokiaľ ide o namietané právo zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nepochopiteľné a pokiaľ ide o namietaný čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neopodstatnené, pretože podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalobcovi toto právo nikto neupiera, avšak povoľovanou banskou činnosťou toto právo žalobcu nemôže byť ani dotknuté. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal porušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tak žalobca uviedol, že mu nie je známe ako mohli byť práva žalobcu zakotvené v ním citovaných ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky porušované, ak žalobca bol poučený, že žalované rozhodnutie možno preskúmať súdom a túto možnosť žalobca aj využil na nezávislom a nestrannom súde podaním predmetnej žaloby. Ďalej s poukazom na ust. § 18 ods. 1 zákona, ktorého žalobca porušenie bez konkretizácie namietal a ktorého ustanovenia sú lex specialis uviedol, že povolením banskej činnosti v dobývacom priestore C. J. X. pre organizáciu nemôžu byť dotknuté žiadne práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, pretože preprava vydobytého nerastu (tovaru), ktorej vplyvom sa žalobca cíti byť dotknutý, nie je súčasťou banskej činnosti - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska, o povolenie ktorej organizácia v konaní žiada. K ďalším žalobným námietkam žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu považuje za zavádzajúce, pretože žalobca nerozlišuje medzi podkladom meritórneho rozhodnutia, ktorý tvorí kompletný obsah spisu a medzi podkladom procesného rozhodnutia, v tomto konkrétnom prípade rozhodnutia o tom, že žalobca nie je účastníkom konania o povolenie banskej činnosti v DP C. J. X. pre organizáciu. Máme za to, že podkladom tohto procesného rozhodnutia je len tá časť spisového materiálu, ktorá akokoľvek súvisí s otázkou účastníctva žalobcu v tomto konaní. Vyjadrenia účastníkov konania a iné v spise obsiahnuté podklady, ktoré nijako nesúvisia s otázkou účastníctva žalobcu v tomto konaní, nemôžu tvoriť podklad napadnutého rozhodnutia. Máme za to, že záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR z procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je podkladom rozhodnutia vo veci, nie procesného rozhodnutia o postavení účastníka konania. Pre posúdenie otázky účastníctva v konaní o povolenie banskej činnosti je podstatné to, či práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby môžu byť dotknuté povolením banskej činnosti, teda nie inou činnosťou, v tomto prípade prepravou vydobytého nerastu, ktorá aj keď na banskú činnosť nadväzuje, nie je jej súčasťou. Preto riešenie vplyvov prepravy vydobytého nerastu nemôže byť predmetom konania o povolení banskej činnosti a osoba, ktorá sa cíti byť dotknutá nepriaznivými vplyvmi prepravy vydobytého nerastu, nie je z tohto dôvodu účastníkom konania o povolenie banskej činnosti. Podľa bodu 1.2.9 Prílohy č. 3 vyhl. SBÚ č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení vyhl. SBÚ č. 16/1992 Zb. (ďalej len „vyhl. SBÚ č. 89/1988 Zb.“), ktorá upravuje náležitosti plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska (ďalej len „POPD“), je súčasťou tejto banskej činnosti banská doprava, teda pri povrchovom dobývaní v súvislosti s vydobytým nerastom, jeho doprava od lomovej steny do úpravne, ak ide o úpravu v súvislosti s dobývaním. Už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sme uviedli, že preprava hotového produktu, ktorý je tovarom, nie je banskou činnosťou a v POPD je uvedená nad rozsah bodu 1.2.9 Prílohy č. 3 vyhl. SBÚ č. 89/1988 Zb. Takto nekvalifikovane spracovaný zámer potom posudzovalo Ministerstvo životného prostredia SR, ktorého výsledkom je už citované záverečné stanovisko, hodnotiace okrem vplyvov banskej činnosti aj vplyv prepravy vydobytého nerastu na životné prostredie. Banskou činnosťou - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska v DP C. J. X. teda práva a právom chránené záujmy žalobcu nemôžu byť dotknuté. Ak by preprava po ceste III. triedy ovplyvňovala pohodu života obyvateľov R. J. „na prípustnú hranicu“, ako to uvádza žalobca vo svojej námietke, potom nemôže neprípustným spôsobom meniť hlukové pomery. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že preprava vyťaženého nerastu nie je súčasťou povoľovanej činnosti, žalobca poukazuje na to, že už spomínané záverečné stanovisko viaže odporúčanie na povolenie navrhovanej činnosti vyriešením prepravy vyťaženého materiálu a ďalej poukazuje na znenie § 17 ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb., podľa ktorého sa súčasne so žiadosťou o povolenie banskej činnosti musia predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov. K námietke riešenia stretov záujmov žalovaný uviedol, že túto problematiku upravuje ust. § 33 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov s poukazom na ust. § 17 ods. 2 zákona, z ktorých ustanovení podľa žalovaného je zrejmé, že otázka riešenia stretov záujmov v súvislosti s povolením banskej činnosti a ich vyriešením je aktuálna vtedy, ak právom chránené objekty a záujmy sú ohrozené banskou činnosťou a ako to vyplýva jednoznačne z tvrdení žalobcu, ako aj zo záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky záujmy žalobcu nie sú ohrozené banskou činnosťou, ale prepravou vydobytého nerastu. Preto z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania žalovaného. Podaním organizácie J..I. I..W..V.., N. X, J. zo dňa 14.11.2011, doručeného Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.11.2011 sa uvedená spoločnosť domáhala pribratia do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. O tomto návrhu súd rozhodol svojím uznesením zo dňa 1. decembra 2011 č. k. 6S/91/2011-39 tak, že návrh spoločnosti J..I. I..W..V.., zastúpenou S.. X. J. na pribratie spoločnosti do konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/91/2011 zamietol a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.12.2011. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. a § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom žaloby, ako aj administratívnych spisov správnych orgánov prvého a druhého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Z obsahu administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vyplynulo, že organizácia J..I., I..W..V.. R. J. žiadosťou zo dňa 17.09.2010 požiadala Obvodný banský úrad v Košiciach o povolenie banskej činnosti - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska amfibolitu v dobývacom priestore C. J. X.. Dňa 21.01.2011, kedy bolo prvostupňovým správnym orgánom nariadené ústne pojednávanie, kde sa dostavil žalobca, ktorý vyslovil nesúhlasné stanovisko k povoleniu banskej činnosti organizácie. Obvodný banský úrad rozhodnutím zo dňa 07.02.2011 č. 32-233/2011 rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania vo veci povolenia banskej činnosti na výhradnom ložisku amfibolitov v dobývacom priestore C. J., ktoré rozhodnutie druhostupňový správny orgán zmenil tak, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci povolenia banskej činnosti pre organizáciu J..I., I..W..V.. R. J. v dobývacom priestore C. J. X.. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na priaznivé životné prostredie. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu. Ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov (§ 17 ods. 2 zákona). Účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, fyzická alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (12d) a obec, v územnom obvode v ktorej sa má banská činnosť vykonávať (§ 18 ods. 1 zákona). Banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov, otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidáciu banských diel a lomov, úprava a zošľachťovanie nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v písmenách a) až d), osobitné zásahy do zemskej kôry, zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel, sprístupňovanie banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave (§ 2 zákona). Banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b) až h) a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a ) s výnimkou ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu (§ 4a ods. 1 zákona). Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej „banský zákon“), ak pri riešení stretov záujmov organizácií zistí, že nie sú známe fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 a nehnuteľnosti nemajú v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo pozemku alebo objektu je predmetom konania o dedičstve alebo súdneho konania, účastníkom dohody sú: a) účastníci konania o dedičstve, ak ide o pozemok alebo stavbu, ktorých vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, b) účastníci súdneho konania, ak ide o pozemky alebo stavbu, ktorých vlastníctvo je predmetom súdneho konania, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia, c) slovenský pozemkový fond, ak ide o pozemok, s ktorým nakladá; slovenský pozemkový fond je účastníkom dohody aj vtedy, ak pozemok alebo stavba, o ktorej sa účastníci dohody majú dohodnúť, nebola vydaná podľa osobitného predpisu (16k) z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o oprávnenej osobe, a to až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa určila oprávnená osoba, alebo d) správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (16l), v obvode ktorého sa lesné pozemky nachádzajú. Ak nedôjde k dohode medzi organizáciou alebo fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a iných nehnuteľností a ak prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, postupuje sa podľa § 31 ods. 3 tohto zákona, ak ide o poľnohospodársku pôdu a lesné pozemky podľa § 36 a § 37 tohto zákona; na účely tohto zákona sa pod všeobecným hospodárskym záujmom rozumie záujem na obmedzení práva každého, ak je možné očakávať, že toto obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi (§ 33 ods. 5 banského zákona). Organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené (§ 33 ods. 6 banského zákona. Podľa ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom organizácia priloží k žiadosti o povolenie banskej činnosti okrem iného aj doklady o vyriešení záujmov, ak banskou činnosťou sú ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov 6). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, najmä z ust. § 18 ods. 1 zákona vyplýva, že účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a obec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať. Toto zákonné ustanovenie vymedzuje taxatívne okruh účastníkov konania a treba ho považovať za lex specialis vo vzťahu k zákonu o správnom konaní. Pokiaľ sa žalobca považuje za takú fyzickú osobu, ktorej práva a právom chránené záujmy môžu byť povolením banskej činnosti dotknuté prepravou vydobytého materiálu, tak podľa názoru súdu povolením banskej činnosti práva alebo právom chránené záujmy žalobcu nemôžu byť v žiadnom prípade dotknuté, keďže preprava vyťaženého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej činnosti, ktorou sa rozumie otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska, ktorá činnosť je predmetom rozhodovania žalovaného. Podľa názoru súdu to, že preprava vyťaženého nerastu nie je banskou činnosťou vyplýva z obsahu a rozsahu banskej činnosti upravenej v ust. § 2 zákona a tiež aj z ust. § 33 banského zákona, ktorý v ust. § 33 ods. 3 a ods. 5 rieši problematiku stretu záujmov organizácie vo vzťahu k vlastníctvu dotknutých nehnuteľností a pozemkov, na ktorých sa banská činnosť vykonáva, a to pokiaľ ide o hranice určeného dobývacieho priestoru, vo vzťahu k ust. § 18 ods. 1 zákona. Žalobou napadnuté procesné rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca nie je účastníkom konania o povolenie banskej činnosti v dobývacom priestore C. J. X. nie je meritórnym rozhodnutím žalovaného o povolení alebo nepovolení banskej činnosti. Pretože aj z bodu 1.2.9 prílohy č. 3 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 16/1992 Zb., ktorá upravuje náležitosti plánu otvárky, prípravy a dobývaní výhradného ložiska pre prepravu vyťaženého nerastu vyplýva, že preprava vyťaženého nerastu nie je súčasťou banskej činnosti, pretože preprava vyťaženého nerastu sa bude diať mimo územia ťažby nerastu, o ktorý žiada organizácia J.Š..I., I..W..V.., je logické, že súčasťou banskej činnosti môže byť len banská doprava, ako to v žalovanom rozhodnutí žalovaný uvádza, ktorou je doprava od lomovej steny do úpravne, ak ide o úpravu v súvislosti s dobývaním nerastu. Predmetom konania o povolení banskej činnosti je extravilán obce a nie zastavaná časť obce, pričom žalobca býva v R. J. a banská činnosť, o ktorú žiada organizácia sa povoľuje prevažne v extraviláne obce C. J., kde je prevažná časť dobývacieho priestoru a jeho menšia časť leží síce aj v extraviláne obce R. J.. Pokiaľ by súd mal uznať za dôvodné tvrdenie žalobcu, že povolením banskej činnosti, v skutočnosti tvrdenie, že prepravou vyťaženého materiálu sú výrazne ovplyvnené zvukové pomery a pohoda života žalobcu, potom by súd čisto v teoretickej rovine musel považovať za účastníka konania o povolenie banskej činnosti každú fyzickú osobu, ktorá by požiadala o to, aby bola účastníkom konania od extravilánu obce C. J. až po napr. Č. R. T., ako to poznamenal žalovaný na pojednávaní súdu, teda každého kto by požiadal o ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, ak by doprava vyťaženého materiálu smerovala do Č. R. T.. Otázka spôsobu dopravy vyťaženého nerastu je riešená v záverečnom stanovisku č. 1020/2009-3,4/g.n, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde boli posudzované vplyvy na obyvateľstvo, najmä prostredníctvom hlukovej záťaže a znečisťovania, v ktorom stanovisku sa brali do úvahy vplyvy na obyvateľstvo a jeho zdravie. Podľa tohto stanoviska organizácia, ktorej ešte len bude povolená banská činnosť, ak zistí, že skutočné vplyvy činnosti posudzovanej podľa zákona č. 24/2006 Z. z. sú horšie ako sa uvádza v závere stanoviska, je povinná zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom určeným v zámere organizácie, a to v súlade s podmienkami uvedenými v rozhodnutí o povolení banskej činnosti podľa zákona. Podľa právneho názoru súdu toto záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky je len jedným podkladom pre rozhodnutie o povolení banskej činnosti a nie je pre rozhodnutie súdu o procesnom postavení žalobcu v konaní o povolení banskej činnosti právne významné. Pokiaľ žalobca namieta v žalobe, že organizácia, ktorá žiada o povolenie banskej činnosti pred podaním žiadosti o toto povolenie na banskú činnosť nevyriešila stret záujmov, a teda otázku prepravy vyťaženého materiálu a žalovaný žalobcovi neumožňuje brániť svoje záujmy a práva napriek tomu, že činnosť žiadateľa o povolenie banskej činnosti je podmienená stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky so zreteľom na rešpektovanie záujmov obyvateľov obce, územia dotknutého banskou činnosťou, tak súd vzhľadom už aj na vyššie uvedené zastáva názor, že žalovaný postupoval v súlade aj s ust. § 33 ods. 3 a 5 banského zákona, a teda aj v súlade s ust. § 17 ods. 2 zákona, z ktorých ustanovení možno vyvodiť, že otázka stretov záujmov v spojitosti s povolením banskej činnosti a riešenie stretov záujmov pri doprave vyťaženého nerastu sa rieši vtedy, ak právom chránené práva a záujmy sú ohrozené banskou činnosťou a nie teda dopravou vyťaženého materiálu. Súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu preto uzatvára, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodol v súlade so zákonom, ak svojím rozhodnutím rozhodol, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci povolenia banskej činnosti pre organizáciu J..I., I..W..V.. R. J. v dobývacom priestore C. J. X., a preto neporušil ani ústavné právo žalobcu zakotvené v čl. 46 ods. 1 na priaznivé životné prostredie a už vôbec nie právo žalobcu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré práva žalobca v žalobe namietal. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu pomerom hlasov 3 : 0 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.