Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/120/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200854 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200854.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu HALLMARK - CE, s. r. o., Ladmovce so sídlom Ladmovce č. 4, IČO: 43 996 507, právne zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/11319-58670/2011/990057-r zo dňa 12. 07. 2011 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou podanou včas prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/11319-58670/2011/990057-r z 12. 07. 2011, ktorým Daňové riaditeľstvo SR ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/28815/10/Kaš zo dňa 22. 12. 2010, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 7.507,09 eura a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 629,85 eura. Daňový úrad Kráľovský Chlmec ako správca dane dodatočný platobný výmer č. 738/230/28815/10/ Kaš z 22. 12. 2010 oprel o výsledky daňovej kontroly obsiahnuté v protokole č. 738/320/24969/2010/ Žig zo dňa 02. 11. 2010 a jeho dodatku č. 738/320/28280/210/Žig zo dňa 14. 12. 2010, prerokovania ktorého sa žalobca nezúčastnil. Správca dane podľa obsahu protokolu o výsledkoch daňovej kontroly z 02. 11. 2010 a jeho dodatku zo 14. 12. 2010 na základe vlastných kontrolných zistení neuznal žalobcovi - daňovému subjektu HALLMARK - CE, s. r. o., právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nákupu guľatiny na základe faktúr č. 2412009/V1ind. č. FP0800022 v sume 4.561,90 eura, č. 08112009/ Vind. č. FP0800023 v sume 3.575,04 eura od dodávateľa Mikuláš Vareha - VENIKOM, konštatujúc, že uplatnením odpočítania dane platiteľ (žalobca) porušil § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 22. 12. 2010 Daňový úrad Kráľovský Chlmec ako správca dane podrobne uviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal pri vydaní dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty u žalobcu za mesiac november 2009 konštatujúc, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa uvedených faktúr konštatujúc okrem iného, že žalobca nepreukázal, žeby zamestnával zamestnancov, vlastnil hmotný investičný majetok a dopravné prostriedky, že účtoval o prenájme dopravných prostriedkov a pracovnej sily, nepredložil a nepreukázal záznamy pri výkone manipulácie s guľatinou - mená osôb, druh vykonanej práce, dátum a čas vykonania práce, pričom predajná cena bola nižšia ako nákupná cena, nepreukázal náklady na manipuláciu s guľatinou v sklade (triedenie guľatiny, nakladanie, vykladanie), nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory od spoločnosti BARAVIN, s. r. o., a nemal ani žiadne doklady o preprave tovaru. Daňové riaditeľstvo SR v preskúmavanom rozhodnutí z 12. 09. 2011 sa právne stotožnilo so zisteniami správcu dane týkajúcimi sa jeho daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie november 2009, pričom vzhľadom na obsah odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu z 22. 12. 2010 sa odvolací správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 12. 07. 2011 zaoberal aj námietkami procesnoprávneho charakteru uvedenými v odvolaní doručenom Daňovému úradu Kráľovský Chlmec 28. 01. 2011 (vykonanie daňovej kontroly zamestnancami, ktorí nie sú zamestnancami miestne príslušného správcu dane), k čomu uviedol: „Odvolací orgán v súvislosti s námietkami, ktoré sa týkajú vykonania kontroly zamestnancami správcu dane, ktorí nie sú zamestnancami miestne príslušného správcu dane uvádza, že daňové úrady vykonávajú v zmysle zák. č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 440/200 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov správu daní podľa zák. č. 511/1992 Zb., ktorá zahŕňa aj výkon daňovej kontroly. Daňovou kontrolou sa v zmysle ust. § 15 zák. č. 511/1992 Zb. zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z pohľadu zák. č. 511/1992 Zb. musí byť daňová kontrola vykonaná vždy v mene daňového úradu, ktorý je správcom dane miestne príslušným pre výkon tejto činnosti. V danom prípade Upovedomenie o výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 u daňového subjektu HALLMARK - CE, s. r. o., č. 738/320/741/2010/Žig zo dňa 14. 01. 2010 vydal správca dane Daňový úrad Kráľovský Chlmec, všetky úkony počas daňovej kontroly boli vykonávané pod hlavičkou Daňového úradu Kráľovský Chlmec a daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu č. 738/320/24969/2010/Žig zo dňa 02. 11. 2010 a jeho dodatku podľa ust. § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. - o čom svedčí úradný záznam správcu dane č. 738/320/28281/10/Nov zo dňa 14. 12. 2010, ktorý vyhotovili zamestnanci miestne príslušného správcu dane, t. j. úkony týkajúce sa začatia, priebehu a ukončenia daňovej kontroly boli vykonávané v mene miestne príslušného správcu dane - Daňového úradu Kráľovský Chlmec, ktorý je podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. správcom dane miestne príslušným pre výkon daňovej kontroly. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nebola spochybnená zákonnosť začatia daňovej kontroly - daňová kontrola bola začatá v súlade s procesným predpisom miestne príslušným správcom dane. Námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu v súvislosti s výkonom kontrol zamestnancami, ktorí neboli miestne príslušnými, nie sú opodstatnené aj preto, že v predmetnej daňovej kontrole došlo k zmene v osobách kontrolórov vykonávajúcich daňovú kontrolu tým, že sa stali zamestnancami miestne príslušného správcu dane, resp. boli nahradení zamestnancami miestne príslušného správcu dane, čím bol odstránený nezákonný stav vykonávanie daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe zákonne vykonanej daňovej kontroly a preto netrpí vadmi spôsobujúcimi jeho nulitnosť.“ II. V žalobe z 23. 09. 2011 žalobca zhodne s odôvodnením riadneho opravného prostriedku proti dodatočnému platobnému výmeru z 22. 12. 2010 uviedol jednotlivé žalobné námietky proti horeuvedeným rozhodnutiam daňových orgánov oboch stupňov, preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 12. 07. 2011 označil za neodôvodnené a nepreskúmateľné, zvýrazňujúc pritom skutočnosť, že ako je to zrejmé z obsahu napadnutých rozhodnutí, ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť osoby spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čo však podľa názoru žalobcu bez ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Žalobca poukázal na ustanovenia § 2 ods. 2, § 30 ods. 1, 3 a § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., článok 2 ods. 3 Ústavy SR a v súvislosti s obsahom a rozsahom vykonaného dokazovania správcom dane aj na ust. § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. V súvislosti s námietkou poukazujúcou na namietanú neprípustnosť vykonania daňovej kontroly zamestnancami iného, než miestne príslušného správcu dane žalobca poukázal aj na ust. § 3 ods. 1, § 24 zák. č. 511/1992 Zb. a ďalej na nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 118/08 z 10. 12. 2009 a v nadväznosti naň na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/16346/2010-25 z 09. 09. 2010, ktorým súd zakázal Daňovému úradu Kráľovský Chlmec ako správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobia október 2009, november 2009, december 2009 a január 2010. Vychádzajúc z obsahu žaloby z 23. 09. 2011 súd vydedukoval a zhrnul jednotlivé žalobné námietky nasledovne: 1. Nedostatky odôvodnenia dodatočného platobného výmeru správcu dane, ktorý opomenul v rozhodnutí uviesť, prečo nebral do úvahy predložené dôkazy a túto skutočnosť sa žalobca ako daňový subjekt dozvedel bez náležitého zdôvodnenia až z napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca na základe uvedených skutočností považuje za nepreskúmateľné, 2. Namietanie skutočnosti, že ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, 3. Námietky žalobcu ohľadom posudzovania fiktívnych dodávok v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora RS C-454/98, ako aj posudzovania obchodných spoločností prepojených ich spoločníkom a konateľom (K. C.), ako samostatných právnických osôb spôsobilých robiť právne úkony vo vlastnom mene, 4. Namietané porušenie zásady proporcionality zakotvenej v ust. § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., konkrétne neúmerného zaťaženia konateľa žalobcu množstvom súbežne vykonávaných daňových kontrol, 5. Námietky procesného charakteru, ktoré sa týkajú spôsobu vykonania daňovej kontrol - úkony vykonané zamestnancami miestne nepríslušného správcu dane. Žalobca navrhol na základe obsahu žaloby zrušiť rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konanie zastaviť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. III. 1. Daňové riaditeľstvo SR v písomnom vyjadrení zo 14. 11. 2011 k obsahu jednotlivých žalobných námietok uviedlo: „Napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane vydané v daňovom konaní majú všetky náležitosti v zmysle § 30 a § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. Z obsahu dodatočného platobného výmeru vyplýva, že správca dane pri posudzovaní deklarovaného plnenia prihliadol na dôkazné prostriedky predložené v rámci kontroly žalobcom. Súpis kontrolovaných dokladov je uvedený v protokole o daňovej kontrole. Okrem dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, správca dane za účelom zistení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, zabezpečil aj ďalšie dôkazné prostriedky na preverenie deklarovaného obchodu (dožiadania, miestne zisťovania, ústne pojednávania, preverovanie dodávok tovaru). Aj tieto dôkazné prostriedky sú obsahom odôvodnenia dodatočného platobného výmeru. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Ide o námietky týkajúce sa skutkových zistení uvedených v odôvodnení dodatočného platobného výmeru správcu dane (proces dokazovania - str. 7 - 10), ako aj námietkami procesného charakteru (vykonanie kontroly zamestnancami miesne príslušného správu dane - str. 6, 7). Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Preto žalovaný považuje námietky žalobcu ohľadom porušenia vyššie citovaných ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. za neopodstatnené.“ 2. „Neopodstatnená je námietka žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný za jediný a ťažiskový dôkaz preukazujúci neuskutočnenie deklarovaného plnenia medzi dodávateľom Mikulášom Varehom - VENIKOM a žalobcom a následne žalobcom a spoločnosťou R.CH.E., s. r. o., Veľký Horeš považovali prepojenie týchto spoločností fungujúcich v reťazci dodávateľov a odberateľov, jednou osobou a to konateľom a spoločníkom spoločnosti p. K. C.. Podľa ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 cit. zákona dňom dodania tovaru. Platiteľ môže odpočíta od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. V tomto prípade uplatnenie práva na odpočítanie dane u žalobcu bolo podmienené jednak dodaním tovaru od dodávateľa Mikuláša Varehu - VENIKOM, kedy by vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a použitie tohto plnenia na uskutočnenie svojich plnení, v tomto prípade by to bolo dodanie časti tovaru odberateľovi R.CH.E., s. r. o., (ostatný tovar bol uskladnený na sklade). Podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. povinnosťou platiteľa dane pri každom dodaní tovaru je vyhotoviť faktúru s obsahom uvedeným v ods. 2 citovaného ustanovenia zákona. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že došlo k dodávke tovaru, ktorý bol jej predmetom. Správca dane v rámci vykonanej kontroly spochybnil uskutočnenie deklarovanej dodávky tovaru, ktorá bola predmetom spornej faktúry a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami uskutočnenie tohto plnenia dodávateľom Mikulášom Varehom - VENIKOM. Žalobca dodávku tovaru (guľatiny) od dodávateľa Mikuláš Vareha - VENIKOM preukázal dodávateľskými faktúrami, výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi, skladovou evidenciou zásob - guľatina „SMREK“ a nájomnou zmluvou o prenájme skladových priestorov so spoločnosťou BARAVIN, s. r. o. Uvedené dôkazné prostriedky neboli spôsobilé preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie v prípade takto personálne spojených spoločností. Doklady o prijatí deklarovaného plnenia vyhotovené so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočet, pokiaľ nie je preukázané, že k uskutočneniu deklarovaného plnenia skutočne došlo. V zmysle ust. § 29 ods. 1 a 2 zák. č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie a dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. To znamená, že správca dane vedie daňové konanie, ale dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, nakoľko v zmysle § 29 ods. 8 cit. zákona je to daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný preukázať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť aby úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Táto povinnosť vyplýva daňovému subjektu aj z ustanovení § 15 ods. 6 písm. e) cit. zákona. Žaloba počas kontroly nepreukázal skutočnosti, ktoré by potvrdili deklarované plnenie, konkrétne v reťazci Mikuláš Vareha - VENIKOM - žalobca - spoločnosť R.CH.E., s. r. o., Veľký Horeš. Žalobca nemal žiadnych vlastných zamestnancov, pričom nepredložil doklady potvrdzujúce vykonávanie prác zamestnancami spoločnosti JOMADO, s. r. o., (napr. zoznamy zamestnávaných pracovníkov, obdobie, kedy boli vykonávané práce, výkazy práce). Nepreukázal evidenciu hmotného investičného majetku, vlastníctvo prípadne prenájom dopravných prostriedkov a ich účtovanie. Žalobca tiež nepredložil hodnoverné doklady ohľadom manipulácie s tovarom, ktorý bol predmetom spornej faktúry a to guľatiny „smrek“ (mená osôb, druh vykonanej práce, triedenie, nakladanie a vykladanie guľatiny. Žalobca v súvislosti so skladovaním tovaru nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory od spoločnosti BARAVIN, s. r. o., v zmysle zmluvy o prenájme (dôkaz 8) a tiež doklady o preprave tovaru (napr. dodanie tovaru z areálu Svätá Mária do skladu spoločnosti R.CH.E. vo Veľkom Horeši. Tovar, ktorý je predmetom sporných faktúr sa nachádzal v reťazci dodávateľov a odberateľov, t. j. v reťazci spoločností, kde je konateľom a spoločníkom tá istá fyzická osoba pán K. C., ktorý konal za tieto obchodné spoločnosti a vykonával aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Preto bolo povinnosťou K. C. vysvetliť samotnú existenciu a pohyb tovaru medzi týmito spoločnosťami, konkrétne od dodávateľa Mikuláša Varehu - Venikom a následný predaj spoločnosti R.CH.E., s. r. o., Veľký Horeš a predložiť dôkazné prostriedky k týmto tvrdeniam, ktorú povinnosť si nesplnil. Z uvedených dôvodov správca dane dospel k záveru, že deklarované obchody medzi platiteľmi Mikuláš Vareha - VENIKOM - žalobca - spoločnosť R.CH.E., s. r. o., Veľký Horeš neboli reálne uskutočnené. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že predajná cena bola nižšia ako cena nákupná. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu, v reťazci vzájomne prepojených firiem, nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti, v rozsahu ako to deklaroval v daňovom priznaní a dokladoch predložených pri kontrole. Obchodné operácie sa javia ako účelové a neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok NSS Českej republiky č. Afs 61/2008 z 27. 11. 2008, podľa ktorého za dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie, než práve získanie nároku na odpočet dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, absentujú akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva.“ 3. „Námietky žalobcu ohľadom posudzovania fiktívnych dodávok v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora RS C-454/98, ako aj posudzovanie obchodných spoločností prepojených p. K. C., ako samostatných právnických osôb spôsobilých robiť právne úkony vo vlastnom mene, neboli predmetom odvolania žalobcu. K uvedeným námietkam chceme poukázať na tieto skutočnosti: Článok 203 Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté do ustanovenia § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť, podľa tohto zákona je povinný platiť túto vyššiu sumu. Napriek skutočnosti, že správca dane došiel k záveru, že deklarované obchody týkajúce sa nákupu guľatiny neboli reálne uskutočnené, žalobca bol povinný z odberateľských faktúr vystavených pre odberateľov, v zmysle cit. ustanovenia zákona daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúre odviesť do štátneho rozpočtu. Ustanovenie § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. hovorí o faktúre, alebo inom doklade o predaji, nevynímajúc faktúry, ktorých predmet neodráža skutočnosť. Žalobca vystavil odberateľské faktúry, konkrétne odberateľskú faktúru č. 09112009 pre spoločnosť R.CH.E., s. r. o., na ktorej uviedol daň z pridanej hodnoty, a preto bol povinný v zmysle ust. § 71 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z. z. daň uvedenú na faktúre odviesť do štátneho rozpočtu. Ak žalobca uviedol vo faktúre daň z pridanej hodnoty, pričom faktúra bola formálna a k dodaniu tovaru nedošlo, mal právo postupovať podľa § 75 ods. 7 cit. zákona a podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že ustanovenia Obchodného zákonníka umožňujú pánovi K. C. založiť viac spoločností. Právnická osoba má v zmysle ust. § 19a ods. 1 Obchodného zákonníka spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti. V zmysle § 20 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zo zákona (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony iní pracovníci, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Konania štatutárnych orgánov, ktorými sú konatelia spoločnosti, vo všetkých veciach, ako aj ďalších osôb uvedených v cit. ustanoveniach (vo veciach vyplývajúcich zo zmlúv) sú konaním samotnej právnickej osoby. Z cit. ustanovení zákona vyplýva, že právne úkony pána K. C., ako štatutárneho orgánu, prípadne splnomocneného zástupcu, sú právnymi úkonmi jednotlivých spoločností, ako právnických osôb a tvrdenie žalobcu, že konanie pána K. C. nemá dopad na ich samostatné konanie je zavádzajúce.“ 4. „Žalobca v žalobe ďalej namieta porušenie zásady proporcionality, ktorá je zakotvená v ust. § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a princíp proporcionality, t. j. primeranosti znamená predovšetkým primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR povinnosťou všetkých štátnych orgánov je pritom zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaných v tomto prípade bolo poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť. Postupom daňových orgánov sa však vytvoril stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločností personálne prepojených s p. K. C. boli aj stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť p. K. C. ako osoby nezastupiteľnej a od p. K. C. vyžadovali tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom tejto skutočnosti je aj napríklad fakt, že 30. 03. 2010 bolo p. K. C. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 s ním personálne prepojených spoločnostiach (spolu 529 strán, dodatočný predpis dane vo výške 8.845.681,09 eura, všetky kontroly boli začaté v apríli 2009 a posledné doklady boli doručené dávno pred doručením protokolov), ako aj skutočnosť, že v septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených s p. K. C. vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol a ďalšie kontroly sa otvárali. Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Jednou z foriem realizácie tejto úlohy je aj výkon daňovej kontroly upravenej v ust. § 15 zák. č. 511/1992 Zb., ktorou správca dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Správcovia dane vyhotovujú každoročne plán kontrol, pri spracovaní ktorého prihliadajú na potrebu výkonu kontroly u toho ktorého daňového subjektu (časové obdobie, daňová a odvodová disciplína, rozsah, predmet podnikateľskej činnosti), v prípade platiteľov DPH je to napr. aj vykazovanie vysokých nadmerných odpočtov v daňových priznaniach. Spoločnosti majetkovo a personálne prepojené osobou K. C. pravidelne vykazovali v daňových priznaniach nadmerný odpočet (správca dane bol povinný tento nadmerný odpočet daňovému subjektu vrátiť), preto u týchto spoločností správca dane vykonal kontroly zamerané na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Vzhľadom k skutočnosti, že p. K. C. bol konateľom, prípadne splnomocneným zástupcom vo viacerých spoločnostiach (viac ako 50), pričom za každú spoločnosť konal sám a to nielen ako konateľ, ale zabezpečoval realizáciu obchodných operácií v rámci celého reťazca, pre splnenie účelu kontroly v zmysle ust. § 15 zák. č. 511/1992 Zb., správca dane vykonal súbežne viaceré kontroly. Správca dane pri výkone týchto kontrol postupoval v súlade s ust. § 15 zák. č. 511/1992 Zb. umožnil v rámci kontroly uplatniť práva žalobcu upravených v ods. 5 cit. ust. zákona a tiež bola žalobcovi daná možnosť splniť si svoje povinnosti, vyplývajúce pre neho z ust. § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. Nebolo zámerom správcu dane zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené osobou p. K. C., vyžadovaním veľkého počtu dokladov, ale zámerom správcu dane, ako aj jeho povinnosťou bolo dbať, aby skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Do situácie, na ktorú žalobca poukazuje v žalobe (maximálne zaťaženie žalobcu) sa daňový subjekt dostal sám, založením väčšieho množstva spoločností, pričom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, v každej z týchto spoločností bol konateľom, a z titulu tohto postavenia prevzal na seba aj povinnosť predkladania dôkazných prostriedkov za jednotlivé spoločnosti, ako aj vykonávanie všetkých procesných úkonov voči správcovi dane“. 5. „Žalobca v žalobe uplatnil tiež námietky procesného charakteru, ktoré sa týkajú spôsobu vykonania daňovej kontroly miestne príslušným správcom dane a jeho zamestnancami. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na ust. § 3 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorom sa upravuje miestna príslušnosť správcu dane a namieta, že zamestnanci, ktorí boli poverení vykonaním daňovej kontroly u žalobcu neboli organizačne začlenení u miestne príslušného správcu dane Kráľovský Chlmec. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10. 12. 2009. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, ktorý je obsahom cit. nálezu, totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je daná aj totožnosťou jeho zamestnancov. Citovaný nález Ústavného súdu SR vylučuje oprávnenie riaditeľa DÚ Kráľovský Chlmec bez zmeny miestnej príslušnosti poveriť zamestnancov iných daňových úradov k výkonu daňovej kontroly u žalobcu a preto daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom. Následné preradenie zamestnancov na miesto výkonu práce na Daňový úrad Kráľovský Chlmec neodstraňuje nezákonnosť výkonu daňovej kontroly. Rozhodnutia Ústavného súdu SR predstavuje interpretačné pravidlo a sú záväzné nielen pre súdy, ale aj pre orgány štátnej správy, medzi ktoré patria aj daňové orgány, čo vyplýva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 6S/16327/2010-29 zo 16. 09. 2010, ktorým súd zakázal pokračovať v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2009 na základe poverenia č. 738/320/740/2010/Žig zo dňa 14. 01. 2010. Krajský súd si v odôvodnení rozsudku plne osvojil argumentáciu žalobcu keď konštatoval, že vzhľadom na záver Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10. 12. 2009), podľa ktorého totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je daná aj totožnosťou jeho zamestnancov, čo riaditeľ Daňového úradu Kráľovský Chlmec nerešpektoval, je potrebné konštatovať, že daňová kontrola u navrhovateľa (navrhovateľov) bola realizovaná v rozpore so zákonom. Na výkon daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa vzťahujú okrem odsekov 2 a 7 ustanovenia § 15 zák. č. 511/1992 Zb. Podľa ods. 14 cit. ust. zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí vykonanej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie miesto výkonu kontroly, ako aj kontrolované zdaňovacie obdobie. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly. Daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2009 bola u žalobcu začatá doručením upovedomenia o začatí daňovej kontroly č. 738/320/741/2010/Žig zo dňa 14. 01. 2010, s uvedením dátumu začatia daňovej kontroly. Upovedomenie bolo vystavené miestne príslušným správcom dane - Daňovým úradom Kráľovský Chlmec, a podpísané riaditeľom daňového úradu, teda jeho zamestnancom, preto kontrola bola začatá v súlade s ust. § 3 zák. č. 511/1992 Zb. Vykonaním kontroly boli poverení zamestnanci X.. K. U. a Bc. W. R., ktorí v čase výkonu kontroly mali podľa súbežnej zmluvy ako miesto výkonu štátnej služby určený Daňový úrad Košice II. Dôkaz: 12 Upovedomenie č. 738/320/741/2010/Žig zo dňa 14. 01. 2010 Dôkaz: 13 Poverenie č. 738/320/740/2010/Žig Žalobca z dôvodu, že vykonaním kontroly boli poverení zamestnanci, ktorí nie sú organizačne začlenení na Daňový úrad Kráľovský Chlmec podal návrh na Krajský súd Košice na ochranu pred neoprávneným zásahom orgánu verejnej správy. O návrhu rozhodol súd rozsudkom sp. zn. 6S/16327/2010 zo dňa 16. 09. 2010 tak, že zakázal Daňovému úradu Kráľovský Chlmec pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2009 na základe poverenia na výkon kontroly č. 738/320/740/2010/Žig zo dňa 14. 01. 2010. Správca dane rešpektoval rozhodnutie súdu a poverenie zrušil listom č. 738/320/26877/2010/Zig zo dňa 26. 11. 2010. Dôkaz: 14 Rozsudok č. 6S/16327/2010 Dôkaz: 15 List č. 738/320/26877/2010/Žig zo dňa 26. 11. 2010 Daňové riaditeľstvo SR, ktoré ako zamestnávateľ zamestnancov daňových orgánov je kompetentný konať v oblasti štátnozamestnaneckých a pracovno-právnych vzťahov sa dohodlo so zamestnancami X.. T. R. a X.. W. R. na dodatkoch k služobným zmluvám, ktorých obsahom je preloženie na miesto výkonu štátnej služby na Daňový úrad Kráľovský Chlmec. Dôkaz: 16 Dodatok č. 1 I/121/116293/2010/Iva Dôkaz: 17 Dodatok č. 2 I/121/116292/2010/Iva Následne bolo vydané nové poverenie na vykonanie kontroly č. 738/320/27212/10/Nem zo dňa 26. 11. 2010, X.. W. R. a Ing. T. R., už ako zamestnancom Daňového úradu Kráľovský Chlmec. Dôkaz: 18 Poverenie č. 738/320/27212/10 zo dňa 26. 11. 2010 Preložením zamestnancov na miesto výkonu štátnej služby na Daňový úrad Kráľovský Chlmec bol rešpektovaný právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v náleze sp. zn. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10. 12. 200, ako aj rozsudok Krajského súdu Košice 6S/16346/2010. Kontrola bola začatá, ako bolo vyššie uvedené, v súlade s ust. § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., poverenie č. 738/320/740/2010 zo dňa 14. 01. 2010 na výkon daňovej kontroly, v ktorej Krajský súd zakázal pokračovať bolo zrušené, a vo výkone kontroly pokračovali zamestnanci Daňového úradu Kráľovský Chlmec.“ IV. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd sa po preskúmaní obsahu administratívneho spisu v právnych medziach daným obsahom žalobných námietok plne stotožnil s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 12. 07. 2011, ako aj s obsahom vyjadrenia Daňového riaditeľstva SR zo 14. 11. 2011 (čl. III. odôvodnenia tohto rozsudku), v ktorom druhostupňový správny orgán podrobným a právne vyčerpávajúcim spôsobom zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1, prvá veta zákona o DPH). Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet DPH u príjemcu tovaru alebo služby je podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby alebo samotnému príjemcovi tovaru alebo služby (platiteľovi dane). Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet DPH. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR k právnej problematike dokazovania a dôkazného bremena v súvislosti s uplatnením nárokov na odpočítanie DPH jednoznačne vyplýva, že existencia samotnej faktúry o dodávke tovaru nie je postačujúcim právnym základom pre preukázanie nároku na odpočítanie DPH. Žalobca v preskúmavanej právnej veci podľa názoru súdu nevyvrátil pochybnosti správcu dane o reálnosti, t. j. skutočnej existencii zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrami z 08. 11. 2009 a z 24. 11. 2009 vystavených dodávateľom Mikulášom Varehom - VENIKOM, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH. Súd mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu naopak za preukázané, že žalobca v administratívnom konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že fakturovaná dodávka guľatiny smrek bola skutočne realizovaná. Za daného právneho dôkazného stavu formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia fakturovaných súm účtovnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. K obsahu žalobných námietok poukazujúcim na nedostatky v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ako aj na nesprávne právne závery vyvodené správcom dane a žalovaným zo zisteného skutkového stavu veci, súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu daňových orgánov možno vyvodiť jednoznačný záver jasne vyplývajúci aj z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 12. 07. 2011, že žalobca ako daňový subjekt v súvislosti s kontrolnými zisteniami, týkajúcimi sa jeho daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 v rámci dokazovania nevyvrátil pochybnosti správcu dane o správnosti a dôvodnosti vykonaných účtovných operácií. Správca dane na základe výsledkov kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH neuznal právo žalobcu na odpočítanie DPH v celkovej sume 8.136,94 eura z faktúr č. 08112009/V zo dňa 08. 11. 2009 (DPH 3.575,04 eura) a č. 24112009 zo dňa 24. 11. 2009 (DPH 4.561,90 eura) vystavených dodávateľom Mikulášom Varehom - VENIKOM, Malá Tŕňa č. 125 za dodanie guľatiny „smrek“ v množstve 437 m2 v jednotkovej cene 98 eur/m3. Z obsahu dokazovania vyplýva, že žalobca časť predmetného tovaru, ktorý nadobudol na uvedenú jednotkovú cenu 98 eur/m3 v množstve 39 m3 dodal odberatľovi R.CH.E., s. r. o., Veľký Horeš 89 za kúpnu cenu 85 eur/m3 na základe faktúry č. 09112009-HA zo dňa 09. 11. 2009. Žalobca aj podľa názoru súdu nepreukázal dodanie guľatiny zo svojho prenajatého skladu v obci Svätá Mária do skladu spoločnosti R.CH.E., s. r. o., vo Veľkom Horeši, čo vyplýva okrem iného aj zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 738/320/11535/2010/Rm, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Žiadnym relevantným dôkazom žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane o fiktívnosti deklarovaných obchodov, ktoré sa mali uskutočniť v reťazci subjektov Mikuláš Vareha - VENIKOM - HALLMARK - CE, s. r. o., (žalobca) a spoločnosť R.CH.E., s. r. o., ako finálny odberateľ. Za nedôvodné preto súd považoval aj námietky týkajúce sa nedostatkov v odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov, keďže podľa názoru súdu vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení rozhodnutia tak správca dane, ako aj Daňové riaditeľstvo SR vyhodnotili zistený dôkazný stav a vyvodili z neho správne právne závery. Pokiaľ ide o námietku procesného charakteru poukazujúcu na nezákonnosť daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, súd poukazuje na nasledovné: V súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6S/16327/2010 súd rozsudkom zo 16. 09. 2010 zakázal Daňovému úradu Kráľovský Chlmec, ako správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľov, medzi ktorými bol aj žalobca, na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, na základe poverení na výkon kontroly, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti uvedeného rozsudku. Medzi označenými povereniami na výkon daňovej kontroly súd označil aj poverenie pôvodne vydané správcom dane na výkon daňovej kontroly v preskúmavanej právnej veci. Z obsahu výrokovej časti a odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/16327/2010-29 zo 16. 09. 2010 vyplýva, že súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č. II.ÚS 118/2008-61 zo dňa 10. 12. 2009 považoval za právne neprípustný postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly na základe poverení správcu dane daných zamestnancom iných daňových úradov, než miestne príslušného správcu dane. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, v priebehu daňovej kontroly, po doručení rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/16327/2010-29 zo 16. 09. 2010 správny orgán prvého stupňa, ako správca dane opatrením č. 728/320/26877/2010/Žig z 26. 11. 2010 zrušil poverenie na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu HALLMARK - CE, s. r. o., Ladmovce na dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2009 pre kontrolórov X.. K. U. a X.. W. R.. Zároveň poverením č. 738/320/27212/10/Nem. z 26. 11. 2010 poveril vykonaním uvedenej daňovej kontroly kontrolórov, ktorí spĺňali právne kritériá vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR č. II.ÚS 118/2008. Súd sa nestotožnil s obsahom žalobnej námietky žalobcu, vyvodzujúcim z daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, absolútne nezákonný stav, na podklade ktorého nemohlo dôjsť k vydaniu meritórnych rozhodnutí týkajúcich sa DPH žalobcu. Podľa názoru súdu z označeného Nálezu Ústavného súdu SR takéto závery nemožno vyvodiť a ako to vyplýva aj aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky NS SR č. k. 5 Sžf/21/2011 a 5Sžf/68/2011 z 23. 02. 2012), pôsobenie externých kontrolórov v istej časti prebiehajúcej daňovej kontroly u daňového subjektu (žalobcu) nemohol mať na preskúmavanú vec tak radikálny právny dopad na rozhodovaciu činnosť daňových orgánov, ako to uvádza v žalobe žalobca. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 159/2011-19 z 13. 04. 2011, ktorým nebolo vyhovené námietkam rovnakého právneho obsahu, vzneseným sťažovateľom v ústavnej sťažnosti. Zrušenie pôvodne vydaného poverenia na výkon daňovej kontroly opatrením správcu dane z 26. 11. 2010 a vydanie nového poverenia č. 738/320/27212/10/Nem z 26. 11. 2010 daňovým kontrolórom, ktorí sú zamestnancami správcu dane bolo teda podľa názoru súdu v preskúmavanej právnej veci jediným možným procesnoprávnym postupom, ktorý mohol správca dane realizovať vzhľadom na znenie zák. č. 511/1992 Zb. v ustanoveniach dotýkajúcich sa daňovej kontroly (§ 15 uvedeného zákona). Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že protokol č. 738/320/24969/2010/Žig z 02. 11. 2010 a jeho dodatok č. 738/320/28280/2010/Nov zo 14. 12. 2010 (podpísaný zamestnancami správcu dane uvedenými v poverení na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH z 26. 11. 2010) bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorý k jeho obsahu nevzniesol žiadne námietky. Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa ods. 10 druhej vety. Podľa § 15 ods. 10 uvedeného zákona o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Vychádzajúc z daných skutkových zistení (pasivita žalobcu vo vzťahu k obsahu protokolu z daňovej kontroly v znení jeho dodatku) a citovaných zákonných ustanovení súd vyvodil právny záver o procesnoprávnej legalizácii a tým aj právnej legitímnosti obsahu a záverov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2009. Z uvedených dôvodov správca dane zákonným spôsobom zahájil vo veci vyrubovacie konanie a vydal rozhodnutie o dovyrube DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2009. Právne hodnotenie horeuvedených dvoch žalobných námietok vytýkajúcich daňovým orgánom oboch stupňov (nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí a procesnoprávne aspekty týkajúce sa vykonanej daňovej kontroly) súd považoval za kľúčové pre posúdenie dôvodnosti žaloby a dané námietky súd vzhľadom na horeuvedené dôvody vyhodnotil ako neakceptovateľné. Nedôvodnosť ďalších námietok uvedených v žalobe (čl. II. body 2, 3, 4) vyplýva z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku (III., IV.), keďže súd sa plne stotožnil s obsahom vyjadrenia Daňového riaditeľstva SR k jednotlivým žalobným námietkam, na obsah ktorého v konkrétnostiach poukazuje. Súd však zároveň považuje za potrebné zvýrazniť základný právny aspekt danej právnej problematiky, ktorým je vyvodenie právnych dôsledkov vyplývajúcich nesplnenia dôkaznej povinnosti daňového subjektu vo vzťahu k uplatnenému odpočtu DPH. Judikatúra Najvyššieho súdu SR k otázke dôkazného bremena a dôkaznej povinnosti daňového subjektu jednoznačne stanovuje povinnosť daňového subjektu vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti zdaniteľných obchodov deklarovaných účtovnými dokladmi (napríklad rozsudky NS SR č. k. 4 Sžf/4/2011 z 15. 03. 2011, 4 Sžf/19, 20/2011 z 31. 05. 2011, 2 Sžf/28/2010 z 18. 05. 2011, 2 Sžf/41/2010 z 15. 06. 2011, 8 Sžf/29/2010 z 10. 03. 2011, 2 Sžf/52/2010 z 21. 09. 2011). Z jednoznačného východiska, podľa ktorého „daňové doklady musia odrážať skutočnosť“ vychádza aj judikatúra Ústavného súdu SR, (napr. nález ÚS.SR III.ÚS 209/04 z 23. 06. 2004, III.ÚS 260/06 z 23. 08. 2006, III.ÚS 19/2012-8 zo 17. 01. 2012). Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd, opierajúc sa o dôvody uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, rozhodol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O. s. p. tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O. s. p.). Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.