Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/81/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201073 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201073.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky C. L., bývajúcej v B., C. M. Č.. XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo 06.10.2011 č. XXX XXX XXXX. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím zo 06.10.2011 č. XXXXXXX XXX podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietol navrhovateľkinu žiadosť o invalidný dôchodok z 19. septembra 2011 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne B. z 19. septembra 2011 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu, v ktorom uviedla, že jej zdravotný stav nebol posúdený komplexne a v súlade so všetkou doloženou dokumentáciou o jej zdravotnom stave. Tvrdila, že dochádza u nej k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu napriek starostlivosti rodičov, lekárov i osobnému úsiliu, a v súčasnej dobe jej nepriaznivý zdravotný stav znemožňuje aktívne pracovať, prípadne získať vhodnú pracovnú pozíciu. Problémy so zdravotným stavom boli doteraz najčastejšou príčinou straty zamestnania, aj keď formou nepredĺženia pracovnej zmluvy. Konštatovala, že rozhodnutie odporcu neberie do úvahy silné ovplyvňovanie straty sluchu, spolupôsobiacim vplyvom alergie, astmy a choroby dýchacích ciest. Následné hučanie v ušiach a závraty so stratou rovnováhy jej znemožňujú normálne žiť, a nie to ešte pracovať. Navrhovateľka poukázala tiež na to, že zdravotný posudok vyhotovený MUDr. P. A. z kliniky v Q. P. nebol vôbec braný do úvahy, hoci ide o špičkového slovenského lekára pracujúceho v zahraničí. Poukázala na to, že hoci Menierova choroba jej bola potvrdená v roku 2008 na spomínanej klinike v Q. P., a následne aj na ORL klinike v B., posudkový lekár konštatuje iba že ide o podozrenie z tejto choroby. Podľa názoru navrhovateľky doložená dokumentácia len z posledného aktuálneho obdobia nedokáže posúdiť mieru toho, ako sa na nej Menierova choroba podpisuje. Domnieva sa, že len zahrnutie širšej dokumentácie z celého sledovaného obdobia dokáže urobiť skutočný obraz o jej zdravotnom stave, čo jej v správnom konaní nebolo umožnené. Boli požadované len aktuálne zdravotné nálezy. Keďže závratové stavy sa v jej živote prelínajú s krátkymi obdobiami kľudu, čo je pre spomínanú diagnózu známe, sledovaním len tohto obdobia nebol objektívne zhodnotený jej zdravotný stav. Žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie odporcu, pretože spĺňa podmienky na priznanie invalidity. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky B. z 19. septembra 2011 nie je navrhovateľka invalidná podľa ustanovenia § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V posudku posudkový lekár odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly. Pretože zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkového lekára nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá. Aj po podaní opravného prostriedku po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým a administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol navrhovateľkinu žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky B. nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky pre účely súdneho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v B. dňa 01.12.2011. V posudku uviedol, že navrhovateľka je od narodenia sledovaná pre praktickú hluchotu vpravo. V objektívnom neurologickom náleze je prítomná ľahká diparetická forma ako stav po detskej mozgovej obrne s ľahkými funkčnými poruchami. Alergická nádcha s občasnými prejavmi prieduškovej astmy je posudkovo málo významná. Najnovší audiogram u navrhovateľky dokumentuje percepčnú nedočujnosť s celkovou stredne ťažkou poruchou sluchu (69,4 %). V roku 2004 mala navrhovateľka prvé prejavy Menierovej choroby s atakmi závratových stavov s postupne sa skracujúcim obdobím relatívneho kľudu (akútne zneschopňujúce ataky závratov v roku 2004, 2008, 2010 a 2011). Ataky závratov trvajú dni, aj niekoľko týždňov, sú spojené so zhoršením sluchu vľavo, s hučaním v ušiach, vegetatívnymi obtiažami, zvýšenou únavnosťou, vyčerpanosťou a nespavosťou. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotné stavu je podľa posudkového lekára diagnostikovaná Menierova choroba s objektivizovanými poruchami rovnováhy v porovnaní so stredne ťažkou formou (výraznejšia neistota a prejavy závratov pri celodennom zaťažení, alebo opakované prudké závraty s vegetatívnymi prejavmi spojené s nevoľnosťou, so zvracaním) trvajúce aj niekoľko mesiacov, najmä v poslednom roku. Toto rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu neodôvodňuje invaliditu, s percentuálneho rozpätia 15 - 20 % ponecháva 20 %-nú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Postihnutie vyplývajúce z ostatných chorobných zmien (stav po DMO, alergická nádcha, intermitentná priedušková astma, bolesti chrbtice) sú posudkovo naďalej nevýznamné a nezdôvodňujú u navrhovateľky invaliditu. V diagnostickom závere odborného lekárskeho posudku sa konštatuje, že u navrhovateľky ide o Morbus Menier I. sin. s percepčnou poruchou sluchu, atakmi závratov, spastickú paraparézu dolných končatín, prieduškovú astmu intermitentnú, závratové stav kombinované príčiny a dorzalgia. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedených v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods.2 zákona o sociálnom poistení). Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods.5 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení). Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka nepreukázala splnenie jednej zo zákonných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to invaliditu priznanú príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Zdravotný stav navrhovateľky bol opakovane posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia v správnom konaní, a tiež v konaní pred súdom, ale obaja posudkoví lekári dospeli k rovnakému záveru, že miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto nie je invalidná. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky boli aktuálne lekárske nálezy z odborných vyšetrení a hospitalizácie navrhovateľky, a tiež zdravotný posudok z 09.08.2010 vyhotovený MUDr. P. A., na ktorý navrhovateľka poukazovala v opravnom prostriedku. Po vyhodnotení týchto podkladov posudkový lekár konštatoval, že z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu rozhodujúce ochorenie (Morbus Menier s percepčnou poruchou sluchu a atakmi záchvatov nezdôvodňuje u navrhovateľky invaliditu a po zaradení z tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly VII. odd. B, položka 7b určil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v strede percentuálneho rozpätia, t.j. 20 %. Posudkový lekár svoj záver podľa názoru súdu dostatočným spôsobom, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom prihliadal aj na ostatné ochorenia, ktoré boli objektívne diagnostikované u navrhovateľky. Námietky, ktoré navrhovateľka uviedla v opravnom prostriedku, boli zohľadnené v posudku vyhotovenom pre účely súdneho konania (v posudku bola stanovená diagnóza rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky Menierova choroba a posudok bol vyhotovený aj na podklade zdravotného posudku predloženého navrhovateľkou z 09.08.2010). Námietka navrhovateľky vznesená na pojednávaní, že v posudku nie je stanovená pracovná rekomandácia, nie je podľa názoru súdu odôvodnená vzhľadom na to, že navrhovateľka nebola uznaná invalidnou. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania a odporcovi toto právo zo zákona nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.