KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice24. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/182/2011 z 24. 10. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2014, sp. zn. 6Sžf/25/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:7011201096.1 (25. 02. 2014). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 24. októbra 2012, sp. zn. 6S/182/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7011201096.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/182/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201096
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201096.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu RELAX s.r.o., Grunt č.
30, Medzev, zastúpeného JUDr. Petrom Blaškom, PhD., Košice, Bernolákova č. 31, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava, konanie o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Daňového
riaditeľstva SR zo 14.09.2011 č. I/223/10100-91559/2011/999523-r, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán potvrdilo dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou z 26.11.2010 č. 711/230/23314/10/Kov, ktorým
žalobcovi podľa § 44 ods.6 písm.d) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o správe daní
a poplatkov“) vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume
40.897,26 eur.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia Daňového
riaditeľstva SR a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe namietal spôsob doručenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, a to konateľke
spoločnosti na adresu A., P. X, a nie právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Blaškovi, PhD., ktorému
dodnes rozhodnutie nedoručil. Poukázal na to, že Daňové riaditeľstvo SR v rozhodnutí uvádza, že
rozhodovalo o údajnom odvolaní žalobcu, ten však žiadne odvolanie po ukončení prvého riadneho
daňového konania nepodal. Toto konanie sa skončilo rozhodnutím Daňového úradu v Moldave nad
Bodvou z 21.01.2011 č. 711/230/1074/11/Kov, ktorým bolo v autoremedúre vyhovené odvolaniu žalobcu
z 23.12.2010, ale asi po 1 mesiaci zamestnankyňa správcu dane podala podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o ktorom žalobca do dnešného dňa nebol informovaný, ani
mu nebol poskytnutý k nahliadnutiu. Podľa žalobcu žalovaný zneužil inštitút mimoriadneho opravného
prostriedku, údajne porušením zákonnosti prvostupňový daňový úrad zrušil právoplatné autoremedúrne
rozhodnutie a dostal sa do údajnej procesnej etapy, do riadneho odvolacieho konania za absencie
žalobcu a bez jeho vedomia, alebo podnetu a vydal nezákonné druhostupňové rozhodnutie o
odvolaní. Ďalej namietal, že správca dane postúpil dňa 21.07.2011 odvolanie spolu so spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie, ale žalobca o tejto skutočnosti nebol oboznámený. Tiež



konštatoval, že žalobca mal prerušiť odvolacie konanie podľa § 25a zákona o správe daní a poplatkov,
lebo v tejto veci prebieha súdny spor na Krajskom súde v Košiciach.

Ďalej žalobca poukázal na nedostatočné zabezpečenie dôkazných prostriedkov správcom dane v rámci
kontroly, ako sú dožiadania na Daňový úrad Bratislava I., Daňový úrad Bratislava III. a Daňový úrad
Senec, vypočutie JUDr. Ágha - Exekútorský úrad Bratislava I., JUDr. Kunu - Exekútorský úrad v Senci,
JUDr. Luttera - Exekútorský úrad Bratislava III. ohľadom dodania poradených a archivačných prác
žalobcom za rok 2008. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že v prípade poskytnutia úplne nového
produktu, a to archivácie, nešlo o nového klienta s novým produktom, pretože v prípade keď žalobca
rozšíril úplne novú činnosť o archiváciu a tento produkt ponúkol zákazníkovi, ide o nový zmluvný
obchodný vzťah. Ďalej namietal nezrovnalosť v tvrdení správcu dane ohľadom vykonania pomocných
archivačných prác vlastnými zamestnancami (D.. B.Ž. u JUDr. Ágha a X. A. F.. u JUDr. Kunu). Žalobca
v žalobe tvrdil, že títo pracovníci vykonávali tieto práce brigádnicky a boli len pomocníkmi JUDr.
Blašku, PhD., ktorý tieto reálne archivačné práce vykonával. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s
argumentáciou žalovaného o neuznaní výdajov za archiváciu žalobcovi, ktorú platil TRIO SERVICE -
JUDr. Blaškovi v roku 2008, pretože archivačné práce boli reálne robené v roku 2009 a len v decembri
2008 sa začínali a z dôvodu, že D.. B.Ž. T. X. A. F.. robili archiváciu komplet, a nie subdodávateľ, žalovaný
neuznal výdaje, ktoré platil subdodávateľovi TRIO SERVICE - JUDr. Blaško aj v iných oblastiach, a to v
podnikateľskom poradenstve a v poradenstve v oblasti realít EX - klientov. V ďalšej časti žalobca uviedol,
že žalovaný porušil článok 46 ods.1, 127 ods.1 Ústavy SR, § 2 ods.1, § 2 ods.6, § 30 ods.3, § 48 ods.6
zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. V písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 bol žalobcovi vyrubený na
základe kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008, o výsledku ktorej
správca dane vyhotovil protokol č. 711/320/20569/2010/Beg zo dňa 12.10.2010, ktorý bol so žalobcom
prerokovaný a doručený podľa § 15 ods.12 zákona o správe daní a poplatkov dňa 25.11.2010.
Správca dane zistil, že žalobca za toto zdaňovacie obdobie podal riadne daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby dňa 31.03.2009 a vykázal základ dane znížený o odpočet daňovej
straty, ako aj výslednú daňovú povinnosť v nulovej výške. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie
dodatočného platobného výmeru bolo zistenie, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
zaúčtoval do daňových nákladov v rozpore s ustanoveniami § 2 písm.a) a § 21 ods.1 zákona č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“)
dodávateľské faktúry za poradenské, sprostredkovateľské a archivačné služby od dodávateľa TRIO
SERVICE PB Košice, realitná a poradenská kancelária, Bernolákova 31, Košice č. 60/3/2008/
HV-DOF, 50/3/2008/Rk/EX-DOF, 70/2008/PAUŠ/NITR, 1/60/2008/EX/Á, 2/61/2008/EX/K, 3/62/2008/
HV/Á, 4/63/2008/HV/K, 1/100/2008/HV/Á, 2/101/2008/HV/K, 3/102/2008/K/NITRA, 4/103/2008/EX/
Á/3Q, 2/61/EX/K/DOF-2polr.2008, 1112/2008/HV/Á/4Q/08, 1213/2008/HV/K/4Q/2008, 4/103/2008/EX/
Á/4.Q/2008, 1109/2008/K/ÁRCH-NK, 1210/2008/ÁRCHROZŠ.ČI, 1111/2008/HV/LUTT-NK, 1211/2008/
Á/ARCH-NK, spolu náklady vo výške 6,222.893,70 Sk. Žalovaný vo vyjadrení ďalej poukázal na to,
že na ústnom pojednávaní dňa 11.02.2010 konateľka žalobcu Beáta Blašková do zápisnice uviedla
ohľadom poradenských sprostredkovateľských a archivačných služieb fakturovaných dodávateľom
TRIO SERVICE PB Košice, realitná a poradenská kancelária, Košice, že archívne služby vykonávali
zamestnanci spoločnosti X. A. F.., B., T. D.. F. B., B.. Poradenské služby boli poskytnuté v subdodávke
od spomínaného dodávateľa. Za účelom zistenia skutkového stavu správca dane vykonal ústne
pojednávanie, ktoré sa zúčastnila konateľka žalobcu Beáta Blašková, aj jeho právny zástupca JUDr.
Peter Blaško, PhD. Na ústnom pojednávaní 30.03.2010 JUDr. Peter Blaško, PhD., ktorý vystavil aj
preverované faktúry za TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária Košice, ktorá je
od 24.04.2010 v konkurze, sa zaviazal, že sa spojí so správkyňou konkurznej podstaty a požiadajú o
predloženie dokladov. Správca dane zistil, že menovaný žiadne doklady správkyni konkurznej podstaty
neodovzdal.

Vzhľadom k zisteniam správcu dane, že v Živnostenskom registri SR, IČO: 10816259 má pridelené
JUDr. Peter Blaško, PhD. - TRIO SERVICE, 04011 Košice - Západ, Bernolákova 31, správca dane
dožiadaním zo dňa 10.02.2010 požiadal Daňový úrad Košice II. ako miestne príslušného správcu dane
o preverenie dodania fakturovaných služieb pre žalobcu. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo



dňa 29.04.2010 vyplýva, že daňový subjekt JUDr. Peter Blaško, PhD. predložil správcovi dane účtovné a
daňové doklady, ako aj zmluvy o poskytnutí fakturovaných služieb a pokladničné doklady o úhrade týchto
služieb. Do zápisnice sa JUDr. Peter Blaško, PhD. vyjadril, že všetky práce vykonával osobne (oblasť
poradenstva, oblasť realít, sprostredkovateľských služieb a oblasť archívnych služieb), a to u klientov
JUDr. Ladislava Ágha, Exekútorský úrad v Bratislave, Jaskový rad 79, Bratislava, u JUDr. Václava Kunu,
Exekútorský úrad v Nitre, Piaristická 2, Nitra. Ďalej sa vyjadril, že daň z faktúr bola odvedená.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu JUDr.
Petrovi Blaškovi, PhD., ale konateľke spoločnosti, žalovaný uviedol, že rozhodnutie doručil na adresu
pre doručovanie, uvedenú žalobcom v registri platiteľov dane, a to RELAX, s.r.o., Jánošíkova 9, Košice.
JUDr. Peter Blaško, PhD. mal všeobecnú plnú moc na zastupovanie len v konaniach pred Daňovým
úradom Moldava nad Bodvou, čoho dôkazom je zápisnica o ústnom pojednávaní z 30.10.2010 č.
711/320/5129/2010/Rsn.

V ďalšej námietke žalobcu, ktorou namieta zákonnosť postupu správcu dane podľa § 53 zákona
o správe daní a poplatkov uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia bol žalovaný oprávnený
na základe podnetu správcu dane zo dňa 18.03.2011 preskúmať právoplatné rozhodnutie správcu
dane z 21.01.2010 č. 711/230/1074/11/Kov, ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil dodatočný
platobný výmer zo dňa 26.11.2010 č. 711/230/23314/10/Kov. Žalovaný po preskúmaní tohto rozhodnutia
správcu dane zistil, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi (zákonom č. 595/2003 Z.z. a zákonom č. 511/1992 Zb.), a preto rozhodnutím č.
I/223/101000-51618/2011/999523-r zo dňa 04.05.2011 rozhodnutie správcu dane zo dňa 21.01.2011
č. 711/230/1074/11/Kov v súlade s ustanovením § 53 ods.3 zákona o správe daní a poplatkov zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal z právneho stavu a
skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia správcu dane. Žalovaný konštatoval, že z ustanovenia
§ 53 zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva pre správcu dane povinnosť oznamovať daňovému
subjektu podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a neoznámenie
odstúpenia odvolania odvolaciemu orgánu nemá vplyv na priebeh odvolacieho konania ukončeného
vydaním napadnutého rozhodnutia.

Vec tak bola vrátená do odvolacieho konania upraveného v ustanovení § 48 zákona o správe daní
a poplatkov a žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal v súlade s ustanovením § 48 ods.2
tohto zákona dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 26.11.2010 č. 711/230/23314/10/Kov zo
dňa 26.11.2010, a to v rozsahu požadovanom v odvolaní zo dňa 23.12.2010. Žalobou napadnutým
rozhodnutím dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca vo svojom odvolaní, a preto jeho žalobná námietka
ohľadom upretia jeho práv ako účastníka daňového konania (neinformovanie o podaní podnetu,
postúpenie odvolania, ktoré nepodal, neúčasť na konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku,
odvolacom konaní) je neopodstatnená.

V ďalšej žalobnej námietke, že žalovaný bol povinný prerušiť konanie, pretože prebiehal súdny spor
na Krajskom súde v Košiciach o žalobe žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ktorým bolo v mimo odvolacom konaní zrušené rozhodnutie správcu dane, žalovaný uviedol, že v
termíne kedy bola podaná žaloba, už prebiehalo odvolacie konanie, v ktorom žalovaný rozhodoval
o odvolaní žalobcu zo dňa 23.12.2010 proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorým správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2008. Nemal dôvod odvolacie konanie
v zmysle ustanovenia § 250a ods.1 zákona o správe daní a poplatkov prerušiť.

K ďalšej námietke, ktorou žalobca poukazoval na nedostatočné zabezpečenie dôkazných prostriedkov
správcom dane v rámci kontroly, žalovaný uviedol, že zo zistení správcu dane v rámci kontroly
vyplýva, že žalobca fakturoval poradenské, sprostredkovateľské a archivačné práce odberateľom JUDr.
Ladislavovi Ághovi, JUDr. Václavovi Kunovi a JUDr. Ivanovi Lutterovi. Tieto služby boli žalobcovi
fakturované v subdodávke dodávateľom TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária,
Košice. Žalobca preukázal realizáciu predmetného obchodu dodávateľskými a odberateľskými faktúrami
vyhotovenými spoločnosťou TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária, Košice a



žalobcom, zmluvami uzatvorenými medzi týmto dodávateľom a žalobcom, žalobcom a odberateľmi,
záznamami vyhodnotenia plnenia zmlúv a vyjadreniami JUDr. Ladislava Ágha a JUDr. Václava Kunu.
Pretože dokazovanie vykonáva správca dane a v jeho kompetencii je v súlade s ustanoveniami §
2 ods.4 zákona o správe daní a poplatkov pri aplikovaní základných zásad daňového konania určiť
spôsob dokazovania, t.j. zabezpečiť a použiť v daňovom konaní dôkazné prostriedky takého druhu,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, správca
dane okrem zmluvy o podnikateľskom poradenstve zo dňa 02.01.2006, zmluvy EX/2006 o poradenstve
zo dňa 03.01.2006 a jeho dodatku z 27.12.2007, zmluvy o archivácii a poradenstve z 10.11.2008
a z 27.12.2007 a vydaných faktúr, ktoré predložil žalobca, použil ako dôkazný prostriedok zápisnice
o ústnych pojednávaniach zo dňa 11.02.2010 a 30.03.2010, ktorých sa zúčastnili Beáta Blašková,
konateľka žalobcu a JUDr. Peter Blaško, PhD. ako jeho právny zástupca. Správca dane preveroval
dodanie fakturovaných služieb od dodávateľa TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská
kancelária, Košice, a to formou dožiadania u daňového subjektu JUDr. Peter Blaško, PhD. - TRIO
SERVICE (na predmetných faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť TRIO SERVICE P.B. Košice,
realitná a poradenská kancelária, Košice, napriek tomu, že identifikačné číslo 10816259 bolo pridelené
JUDr. Petrovi Blaškovi, PhD. - TRIO SERVICE). Vyhodnotenie postupu správcu dane pri posúdení
dôkazných prostriedkov, ako aj vysporiadanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, sú
uvedené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s odvolacími, ako aj žalobnými námietkami,
žalovaný poukázal na tieto skutočnosti: nenáväznosť odberateľských faktúr na dodávateľské faktúry,
nemožnosť priradenia príloh dodávateľských faktúr, napríklad vyhodnotení plnenia zmlúv, k jednotlivým
odberateľským faktúram, nejednotné vyjadrenie konateľky žalobcu Beaty Blaškovej a JUDr. Petra
Blaško, PhD. ohľadom osôb, ktoré mali vykonať archivačné služby pre odberateľov JUDr. Ágha, JUDr.
Kunu a JUDr. Luttera. Správca dane v súvislosti s dodaním poradenských, sprostredkovateľských a
archivačných služieb od dodávateľa TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária,
Košice (faktúry vystavoval JUDr. Peter Blaško, PhD.) poukázal na vynaloženie pomerne vysokého
objemu prostriedkov (nákladov) s prihliadnutím na charakter dodaných prác. Správca dane považoval
dodávateľské faktúry za účelovo vystavené z dôvodu zvýšenia daňových nákladov, a tým aj zníženia
základu dane, spochybnil reálne dodanie týchto služieb menovaným dodávateľom žalobcovi. Správca
dane tiež poukázal na personálne prepojenie medzi spoločnosťou TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná
a poradenská kancelária, Košice, a žalobcom, osobou JUDr. Petra Blašku, PhD., právnym zástupcom
žalobcu. Ďalej správca dane zistil, že meno dodávateľa služieb, ktoré boli predmetom sporných faktúr,
nie je totožné s identifikačným číslom a daňovým identifikačným číslom uvedenými na faktúrach.

JUDr. Ladislav Ágh a JUDr. Václav Kuna vo vyjadreniach zo dňa 05.11.2010 a 09.11.2010 síce potvrdili
vykonanie poradenej činnosti v oblasti podnikateľského poradenstva, poradenstva EX. prípadov v
oblasti realít, archivačnej činnosti a poradenstve JUDr. Petrom Blaškom, PhD., aj tieto tvrdenia nemajú
vypovedaciu schopnosť, čo sa týka skutočností ohľadom realizácie týchto služieb medzi spoločnosťou
TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária, Košice, a žalobcom. Správca dane po
vyhodnotení dôkazných prostriedkov nepovažoval za potrebné predvolať ako svedkov JUDr. Ágha,
JUDr. Kunu a JUDr. Luttera tiež formou dožiadaní na miestne príslušné daňové úrady Bratislava, Senec a
vykonať u menovaných exekútorov miestne zisťovanie. Správca dane nespochybnil poskytnutie služieb
žalobcom pre jednotlivých odberateľov, ale spochybnil vykonanie týchto služieb spoločnosťou TRIO
SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária, Košice, resp. JUDr. Peter Blaško, PhD. - TRIO
SERVICE žalobcovi.

Povinnosť preukázať vynaloženie výdavkov (nákladov) za služby, ktoré boli predmetom sporných
faktúr, mal žalobca. Táto povinnosť vyplynula pre neho z ustanovení § 29 ods.8 a § 1 ods.6 zákona
o správe daní a poplatkov. Na základe posúdenia skutočností zistených správcom dane v rámci
kontroly, ako aj žalobcom predloženého dôkazného materiálu dospel správca dane k záveru, že
žalobca si túto povinnosť nesplnil a hodnoverným spôsobom nepreukázal reálne dodanie poradených,
sprostredkovateľských a archivačných služieb od dodávateľa TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná
a poradenská kancelária, Košice. Samotná existencia dodávateľských faktúr a príslušných dokladov
(zmluvy, vyhodnotenia zmlúv, výdavkové a príjmové doklady) so všetkými zákonom požadovanými
náležitosťami nemôžu byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad.
Napokon žalovaný konštatoval, že daňové orgány uplatňujú v daňovom konaní a pri výkone daňovej
kontroly osobitné právne predpisy, a to zákon o správe daní a poplatkov (procesno-právny predpis) a
zákon č. 595/2003 Z.z. (hmotno-právny predpis), preto žalobcove námietky, resp. tvrdenia o porušení



Ústavy SR a Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa rozhodovacieho procesu všeobecných súdov
a Ústavného súdu SR, považuje za právne irelevantné.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného v
rozsahu žalobných námietok, ako aj rozhodnutie správcu dane, oboznámil sa s administratívnym spisom
vzťahujúceho sa na vec a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Daňový úrad Moldava nad Bodvou vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2008. O výsledku kontroly vyhotovil protokol zo dňa 12.10.2010 č.
711/320/20569/2010/Beg, ktorý bol prerokovaný a doručený v zmysle § 15 ods.12 zákona o správe daní
a poplatkov dňa 25.11.2010. Žalobca za toto zdaňovacie obdobie podal riadne daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby dňa 31.03.2009 a vykázal základ dane znížený o odpočet daňovej straty,
ako aj výslednú daňovú povinnosť v nulovej výške. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou
kontrolou Daňový úrad Moldava nad Bodvou dodatočným platobným výmerom zo dňa 26.11.2010 č.
711/230/23314/10/Kov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
2008 v sume 1,232.071,-- Sk (40.897,26 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorému
Daňový úrad Moldava nad Bodvou rozhodnutím z 21.01.2011 č. 711/230/1074/11/Kov podľa § 47 ods.1
zákona o správe daní a poplatkov v plnom rozsahu vyhovel a vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2008 po úprave znížil o 39.246,80 eur zo sumy 40.897,26 eur na sumu
1.650,46 eur.

Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo 04.05.2011 č. I/223/10100-51618/2011/999523-r rozhodnutie v
konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 53 ods.1 a 3 zákona o správe
daní a poplatkov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

O žalobcovom odvolaní, ktoré podal proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Moldava
nad Bodvou z 26.11.2010 potom Daňové riaditeľstvo SR rozhodovalo v odvolacom konaní a rozhodnutím
zo 14.09.2011 č. I/223/10100-91559/2011/999523-r toto napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia, že žalovaný sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam, ktoré žalobca
zhrnul do 50 bodov.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval náklady 19 faktúrami za poskytnuté poradenské
sprostredkovateľské a archivačné služby pre odberateľov JUDr. Ladislav Ágh, JUDr. Václav Kuna
a JUDr. Ivan Lutter, ktoré boli žalobcovi fakturované v subdodávke dodávateľom TRIO SERVICE
P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária, Košice. Konateľka žalobcu, ktorá bola správcom dane
vypočutá za účelom preverenia opodstatnenosti fakturácie poradenských, sprostredkovateľských a
archivačných služieb od spomínaného dodávateľa do zápisnice dňa 11.02.2010 uviedla, že archívne
služby vykonávali zamestnanci spoločnosti X. A. F.. a D.. F. B.. Správca dane tak dospel k záveru,
že fakturácia archivačných prác dodávateľom TRIO SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská
kancelária, Košice, nebola opodstatnená.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 30.03.2010, na ktorom sa zúčastnila konateľka žalobcu a
právny zástupca žalobca, vyplýva, že spomínané faktúry od dodávateľa JUDr. Peter Blaško, PhD. -
TRIO SERVICE Košice boli vyhotovované za poradenstvo v oblasti realít podľa potrieb exekútorského
úradu a ich úkonov a archívnictvo. Išlo o novú oblasť, o ktorú žalobca rozšíril svoju činnosť. Služby v
oblasti poradenstva a realít zabezpečoval v subdodávke JUDr. Peter Blaško, PhD. - TRIO SERVICE
Košice osobne a archívnicke služby zabezpečoval žalobca svojimi zamestnancami (D.. F. B., X. A. F..)
v Bratislave a poradca JUDr. Peter Blaško, PhD.

Bolo konštatované na tomto pojednávaní, že dodávateľ žalobcu JUDr. Peter Blaško, PhD. - TRIO
SERVICE Košice je v konkurze, doklady spoločnosti neboli odovzdané správkyni konkurznej podstaty
a daňový subjekt sa na adrese uvedenej v živnostenskom registri nenachádzal.



Daňový úrad Košice II. ako miestne príslušný správca dane dodávateľa žalobcu JUDr. Peter Blaško,
PhD. - TRIO SERVICE Košice dňa 29.04.2010 uskutočnil ústne pojednávanie, na ktorom JUDr. Peter
Blaško, PhD. uviedol, že všetky práce v oblasti poradenstva s dosahom na ekonomický výsledok
žalobcu, v oblasti realít a sprostredkovateľských služieb a v oblasti archívnických služieb vykonával
on osobne v priestoroch exekútorských úradov v Bratislave a Nitre. Exekútor JUDr. Ágh v potvrdení
z 05.11.2010 a JUDr. Kuna v potvrdení z 09.11.2010 uvádzali, že JUDr. Blaško v rokoch 2008 - 2010
v rámci služieb poskytovaných spoločnosťou RELAX s.r.o. vykonával reálne poradenskú činnosť v
oblastiach podnikateľského poradenstva, poradenstva EX činnosti v oblastiach realít a archívnickú
činnosť a poradenstvo osobne v rozsahu podľa potrieb a požiadaviek odberateľa a v archívnických
službách mu pomáhal D.. F. B., resp. X. A. F.. V týchto potvrdeniach však nie je uvedené ako, v akom
rozsahu a na základe akých podkladov mali byť jednotlivé činnosti poskytnuté dodávateľom TRIO
SERVICE P.B. Košice, realitná a poradenská kancelária, pre spoločnosť RELAX, s.r.o. Tieto potvrdenia
preto nie sú takým dôkazom, ktoré by nepochybne preukázal, že tieto náklady, o ktorých daňový subjekt
účtoval, boli skutočne vynaložené a prijaté od dodávateľa.

Žalobca na preukázanie uskutočnenia poradenských, sprostredkovateľských a archivačných prác
predložil zmluvu o poskytnutí služieb a záznamy z vyhotovenia zmlúv. Tieto potvrdenia však
nepreukazujú prijatie prác žalobcom od dodávateľa, pretože ako bolo zistené pri daňovej kontrole,
nebolo možné odberateľské faktúry priradiť k jednotlivým dodávateľským faktúram. V odvolacom konaní
bolo zistené, že vo väčšine prípadov odberateľských faktúr, ktoré v rámci odvolania žalobca priradil
k dodávateľským faktúram ako dôkaz, sú uvedené nižšie sumy ako v dodávateľských faktúrach. Ani
ostatné prílohy, a to vyhodnotenia plnenia zmlúv nebolo možné priradiť k jednotlivým odberateľským
faktúram. Na základe týchto skutočností podľa názoru súdu žalovaný dospel k správnemu záveru, že
žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal vynaloženie týchto výdavkov na daňové účely, a tým
porušil ustanovenie § 21 ods.1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú
výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 2 písm.i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve
daňovníka.

Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne aj v prípade, keď neuznal sprostredkovateľskú zmluvu
zo dňa 10.11.2008 za hodnoverný dôkaz pre uplatnenie výdavkov vyplývajúcich z tejto zmluvy v
daňových nákladoch, pretože v danom prípade nešlo o získanie nových klientov, ale o rozšírenie
poskytovaných služieb, o archiváciu a správu registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej
hodnoty pre JUDr. Ágha a JUDr. Kunu, ktorí boli klientmi žalobcu už pred novembrom 2008 a JUDr.
Luttera, o ktorom žalobca tvrdí, že ide o nového klienta, pričom tento bol na základe zmluvy o
poradenstve klientom žalobcu už v decembri 2007.

Rozdielne tvrdenia konateľky žalobcu Beáty Blaškovej a dodávateľa služieb JUDr. Petra Blašku od osôb,
ktoré mali vykonať archivačné práce, a tiež meno dodávateľa prác, ktoré nie je totožné s identifikačným
číslom a daňovým identifikačným číslom, ktoré je uvedené na faktúrach, spochybnili hodnovernosť
dôkazov a tvrdení, že žalobca fakturované práce prijal od dodávateľa JUDr. Peter Blaško, PhD. - TRIO
SERVICE. Túto pochybnosť žalobca neodstránil ani predloženými potvrdeniami JUDr. Ágha a JUDr.
Kunu vzhľadom na to, že tieto potvrdenia sú nekonkrétne, všeobecné. Aj podľa názoru súdu žalobca
nepreukázal hodnoverným spôsobom, že prijal služby od dodávateľa, ktorý je uvedený na faktúrach.

Podľa § 29 ods.1, 2 a ods.8 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedený daňovým subjektom.



Žalovaný vyhodnotil dôkazy nazhromaždené v daňovom konaní v súlade s ustanovením § 2 ods.3
zákona o správe daní a poplatkov, a to každý dôkaz jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, a záver
ku ktorému dospel, nie je podľa názoru súdu v rozpore s obsahom týchto dôkazov a zásadami
logického myslenia uvažovania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní a hodnoverným
spôsobom nepreukázal, že prijal služby od dodávateľa, ktorý je uvedený na faktúrach. Z toho dôvodu súd
nepovažoval žalobné námietky žalobcu ohľadom nedostatočne zabezpečených dôkazných prostriedkov
správcom dane za opodstatnené.

Ani ostatné žalobné námietky súd nepovažuje za dôvodné. Doručenie rozhodnutia žalovaného sa
uskutočnilo v súlade so zákonom, pretože konateľka žalobcu splnomocnila JUDr. Petra Blašku, PhD.
na zastupovanie žalobcu iba v konaní pred Daňovým úradom Moldava nad Bodvou. Žalovaný preto
postupoval správne, keď rozhodnutie doručil na adresu, ktorá je uvedená v živnostenskom registri pre
doručovanie.

Pokiaľ žalobca namieta nezákonnosť konania žalovaného, a to že mu nebol daný na vedomie podnet
na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu v Moldave nad Bodvou mimo odvolacieho konania, či mu
bolo upreté právo vstúpiť do konania a teda že žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní o odvolaní,
ktoré nepodal, súd konštatuje, že postup žalovaného pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia bol
v súlade so zákonom, keďže rozhodnutie vydané v daňovom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť,
bolo zrušené podľa § 53 ods.7 zákona o správe daní a poplatkov a vec vrátil Daňovému úradu
Moldava nad Bodvou na ďalšie konanie, čím sa vec dostala do štádia po podaní odvolania žalobcom
proti prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom výrube daní z príjmov. Ďalšie námietky sa netýkajú
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, preto sa súd s nimi nezaoberá.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mal odvolacie konanie prerušiť až do skončenia súdneho sporu na
Krajskom súde v Košiciach (išlo o žalobu žalobcu podanú na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré vydal v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, táto
požiadavka nie je dôvodná, pretože na prerušenie konania neboli splnené podmienky uvedené v § 25a
ods.1 zákona o správe daní a poplatkov. Rozhodnutím vydaným v preskúmacom konaní nebola riešená
predbežná otázka, ale vec sa dostala do štádia, v ktorom sa odvolací orgán mal zaoberať odvolacími
námietkami žalobcu. Nedošlo preto k porušenie jeho zákonom chránených práv.

Z uvedených dôvodov súd žalobné námietky nepovažoval za dôvodné a právne významné, a preto
rozhodol podľa § 250j ods.1 O.s.p. tak, žalobu zamietol.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný (§ 250k
ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7011201096)

  1. 24. 10. 2012Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/182/2011 z 24. 10. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 25. 2. 2014Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/25/2013 z 25. 2. 2014